Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/50/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., O. XX, zastúpená JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 5, otec G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. XX/ XX, zastúpený JUDr. Beátou Polyákovou, advokátkou so sídlom Nitra, Štefánikova 7, o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. júla 2018, č. k. 13P/181/2016-332, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o zrušení neodkladného opatrenia, p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 13. 07. 2018, č. k. 13P/181/2016-332, zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 11P/316/2015-46 zo dňa 27. 01. 2016 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej G. J., nar. XX. XX. XXXX tak, že zveril maloletú G. J. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať tak, že v párnom kalendárnom týždni bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú otec od pondelka od 08:00 hod do stredy do 16:00 hod a od piatka od 16:00 hod do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od stredy od 16:00 hod do piatka do 16:00 hod a v nepárnom kalendárnom týždni bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú matka od pondelka od 08:00 hod do stredy do 16:00 hod a od piatka od 16:00 hod do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od stredy od 16:00 hod do piatka do 16:00 hod. s výnimkou úpravy osobnej starostlivosti: v prvom a druhom týždni mesiacov júl a august, kedy bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v prvom plnom týždni mesiaca júl a august od pondelka od 08:00 hod do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod v každom mesiaci a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v druhom plnom týždni mesiacov júl a august od pondelka od 08:00 hod do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod v každom mesiaci; v období od 23. 12. do 06. 01. nasledujúceho roka, kedy bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 17:00 hod do 31.12. do 12:00 hod a každý párny kalendárny rok od 23.12. od 08:00 hod do 24.12. do 17:00 hod a od 31.12. od 12:00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny rok od 24.12 od 17:00 hod do 31.12. do 12:00 hod a každý nepárny kalendárny rok. od 23.12. od 08:00 hod do 24.12. do 17:00 hod a od 31.12. od 12:00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod; v období od Veľkého piatka do

utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku, kedy bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny kalendárny rok od Veľkého piatka od 08:00 hod do Veľkonočného pondelka do 12:00 hod a každý párny kalendárny rok od Veľkonočného pondelka od 12:00 hod do nasledujúceho utorka do 18:00 hod, a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny rok od Veľkého piatka od 08:00 hod do Veľkonočného pondelka do 12:00 hod a každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného pondelka od 12:00 hod do nasledujúceho utorka do 18:00 hod a v období jarných školských prázdnin, kedy bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v nepárnom kalendárnom roku od pondelka od 08:00 hod do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v párnom kalendárnom roku od pondelka od 08:00 hod do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod.

2. Preberanie maloletého dieťaťa bude realizovať ten rodič, ktorý má mať maloleté dieťa v nasledujúcom období v osobnej starostlivosti v predškolskom prípadne školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, v prípade ak dieťa nebude v predškolskom alebo v školskom zariadení, tak v mieste bydliska toho rodiča, ktorý má práve dieťa v osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Ďalším výrokom súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej G. J. sumou 200 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 13P/181/2016-149 zo dňa 24. 03. 2017. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 24 ods. 2, 4 § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“).

4. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 15. 06. 2016 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh otca na zmenu zverenia maloletej G. J., nar. XX. XX. XXXX, ktorým sa domáhal zverenia tohto maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v týždenných intervaloch, odovzdávanie bude prebiehať vždy v pondelok o 15:00 hod. v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/316/2015-46 zo dňa 27. 01. 2016 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné 250 eur mesačne. Styk otca s maloletou nebol upravený súdnou cestou. Návrh otec odôvodnil tým, že rodičia uzavreli na ÚPSVaR Nitra rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa realizuje jeho styk s maloletou počas pracovného týždňa aj počas víkendov bez prespania maloletého dieťaťa v domácnosti otca. Mimosúdna dohoda je pre otca nepostačujúca, s dieťaťom má vytvorený citový vzťah a je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, preto žiada o jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len „SOS“).

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. G. bol podaný dôvodne, pretože nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu zverenia mal. dieťaťa, zmenu výlučnej osobnej formy starostlivosti matky na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Keďže obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú záujem o osobnú starostlivosť, pričom otec navrhoval striedavú formu osobnej starostlivosti (podľa vyjadrenia otca mal záujem o SOS už pri rozvode manželstva, ale vzhľadom k veku dieťaťa ako aj skutočnosti, že rodičia napriek rozvodu žili v spoločnej domácnosti, od tejto formy starostlivosti odstúpil), súd skúmal v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, či striedavá osobná starostlivosť bude v súčasnosti v záujme maloletej G. a či nastala zmena pomerov v zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine odôvodňujúca zmenu výchovného prostredia. Zmena pomerov nastala hlavne na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie, je vo veku, kedy je schopné separácie od matky, s ktorou má vytvorenú bezpečnú primárnu väzbu a má vytvorenú aj bezpečnú sekundárnu väzbu s otcom, čo vyplýva jedna s vyjadrení maloletého dieťaťa o jeho vzťahu a prežívaní s oboma rodičmi, ako aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka po pohovore s dieťaťom. Maloletá počas trvania súdneho konania od 06/2016 do 07/2018 teda počas dvoch rokov prešla procesom postupného odpútania sa od matky, jej vzťah s otcom sa prehlboval aj počas stretnutí, ktoré sa realizovali pravidelne, reagovali na aktuálne nastavenie dieťaťa, spočiatku bez prespávania v domácnosti otca, neskôr s prespávaním, až do modelu zabezpečovania starostlivosti otcom počas týždňa pri striedaní rodičov v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú G.. Vývinové potreby maloletej nevyžadujú celodennú starostlivosť matky, od ktorej bola v rannom veku závislá. V záujme dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a

pokiaľ to nie je možné, potom u toho z rodičov, ktorý má lepšie predpoklady k jeho výchove a okrem iného uznáva rolu a dôležitosť i druhého rodiča v živote dieťaťa. V tomto konaní nebolo preukázané, že by práve záujem dieťaťa bránil zveriť ho do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky a svojou doterajšou starostlivosťou o maloletú dávajú záruku jej ďalšej riadnej výchovy. Vzájomné citové väzby medzi dieťaťom a každým z rodičov sú hlboké, obojstranné, čo vyplýva z pohovoru s maloletou ako aj zo správy z materskej škôlky, ktorú dieťa navštevuje.

6. Matka, ktorá so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila, žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila starostlivosť otca o dieťa počas stretnutí s otcom, neuviedla žiaden dôvod, ktorý by bol spôsobilý intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Tvrdenia matky ohľadom problematického vzťahu maloletej G. a priateľky otca F. B., ktorú malo dieťa odmietať , sa nepreukázali ako pravdivé. Práve naopak, sama mal. G. vyjadrila pozitívnu väzbu k pani B., jej prítomnosť v domácnosti otca nie je pre ňu rušivá, negatívne sa na jej adresu vyjadrila len vtedy, keď jej mama hovorila, že ju F. nemá rada. Rovnako nebolo preukázané, že dieťa po návrate z domácnosti otca mení svoje správanie a už v súčasnosti nechce u otca prespávať. Ani v jednom pohovore, či už pred kolíznym opatrovníkom alebo počas výsluchu maloletej pred súdom negatívny vzťah alebo nesúhlas s pobytu u otca maloletá ani raz neprezentovala. Ani z poslednej správy z predškolského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje, nevyplýva zmena v správaní maloletého dieťaťa. Nesúhlas matky so SOS (napriek jej tvrdeniu, že ona je na SOS pripravená) založený na týchto tvrdeniach, či na jej vyjadrení, že otec má záujem o SOS len pre platenie nižšieho výživného, nie sú spôsobilé vyvrátiť, že SOS nie je v záujme maloletej G..

7. Prianie maloletého dieťaťa je tiež jedným zo základných kritérií, pri posudzovaní vhodnosti SOS. Názor maloletej, ktorý súd zisťoval spôsobom primeraným k veku dieťaťa, je z pohľadu súdu jasný. Dieťa pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred zákonnou sudkyňou jednoznačne uvádzala svoj postoj k striedavej starostlivosti. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol maloletej náležite vysvetlený. Jej stanovisko prezentované v poslednom pohovore s kolíznym opatrovníkom: „Napíš tam, že chcem byť rovnako aj s ocinom aj s maminou" vyjadruje túžbu byť s oboma rodičmi v rovnakom pomere.

8. Problematickou je od počiatku komunikácia rodičov. Súd pre opätovné nadobudnutie schopnosti oboch rodičov vzájomne spolu komunikovať v otázkach týkajúcich sa výchovy v súlade so záujmami ich maloletého dieťaťa, zlepšenie rodičovských kompetencií nariadil neodkladné opatrenia, ktoré však uvedený cieľ nenaplnilo. Z komunikácie rodičov na súdnych pojednávaniach, z výpisu ich sms komunikácie je zrejmé, že problémy pretrvávajú a komunikácia medzi rodičmi nie je ideálna. Avšak v podstatných veciach týkajúcich sa ich dcéry sa rodičia dokázali zhodnúť, vedia spolu komunikovať (sms komunikácia), problém nastal hlavne v otázkach rozsahu trávenia času otca s maloletou a nezhody v tejto oblasti opätovne vyvolávali hádky a neprimeranú komunikáciu medzi rodičmi. Súd mal za to, že súdnym rozhodnutím stanovené presné pravidlá a rozsah zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa odbúra problematickú komunikáciu rodičov. Matka počas súdneho konania upozorňovala a zdôrazňovala konfliktné vzájomné správanie sa medzi rodičmi. Práve matka pred psychológom počas nariadeného výchovného opatrenia uvádzala, že nevidí význam týchto stretnutí, stretnutí ktoré mali rodičom dopomôcť k zlepšeniu komunikácie a k odbúraniu negatívnych vplyvov na ich komunikáciu. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili kvôli ich spoločnému dieťaťu čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme starostlivosti naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej komunikácie sú rodičia v záujme ich maloletého dieťaťa napraviť. Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a hlavne nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov a súd nesmie na spôsob tejto starostlivosti rezignovať vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí bez objektívnych dôvodov. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený a nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd naň neprihliada. Ak by rodič takto nesúhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou znamenalo by to, že súd by nikdy dieťa do tejto formy starostlivosti zveril nemohol. Striedavá starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať pri výchove dieťaťa a v jeho záujme. To je však podmienené vyspelosťou oboch rodičov, ktorá u oboch rodičov maloletej G. je zrejmá a rodičia si musia

uvedomiť, že obaja majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa, bez ohľadu na formu osobnej starostlivosti o dieťa.

9. Súd prvej inštancie zveril mal. G. J. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zmenil tak rozhodnutie súdu z r. XXXX, kedy bola maloleté zverená do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý túto formu starostlivosti rodičov odporučil. Vzhľadom k veku maloletej, ktorá v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie a k skutočnosti, že počas mesiaca, kedy rodičia realizovali striedanie starostlivosti o dieťa v týždenných intervaloch, maloletá vyjadrila problém v dĺžke času stráveného bez prítomnosti druhého rodiča, súd určil trojdenné intervaly striedavej starostlivosti. Takto určený interval súd považoval z hľadiska zdravého vývinu dieťaťa, jeho prežívania v tomto veku za primeraný. Obaja rodičia budú mať tak vytvorený rovnocenný časový priestor, ktorý bude dostatočný aj na náročnejšie aktivity s dieťaťom, priestor na ucelenejšie výchovné pôsobenie na dieťaťa ako tomu bolo doteraz. Súd upravil aj rozsah zabezpečovania starostlivosti o maloletú počas letných, zimných a jarných školských prázdnin ako aj veľkonočných sviatkov tak, aby maloletá v týchto osobitných obdobiach trávila čas s oboma rodičmi v rovnakom rozsahu.

10. Zároveň určil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť vo výške 200 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Maloleté dieťa má mať dieťa vytvorené u oboch rodičov rovnaké materiálne podmienky. Finančné možnosti a schopnosti otca ako aj jeho majetkové pomery odôvodňujú v tomto prípade určiť mu aj finančnú vyživovaciu povinnosť, aj keď bude zabezpečovať starostlivosť o dieťaťa v rovnakom rozsahu ako matka. Mesačný príjem otca ako spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti je trojnásobný v porovnaní s príjmom matky. Obrat obchodnej spoločnosti v ktorej je otec spoločníkom je vyšší ako bol v predchádzajúcich rokoch. Určenie výživného otcovi pri SOS aj v prípade, že dĺžka osobnej starostlivosť každého rodiča bude rovnaká a počas nej bude každý rodič zabezpečovať potreby dieťaťa v plnom rozsahu, je v danom prípade plne v súlade so záujmami dieťaťa, pretože bez určenia výživného, by matka nedokázala plnohodnotne zabezpečovať potreby maloletej a bola by tým narušená finančná rovnováha oboch výchovných prostredí. Výživné v stanovenej výške súd považoval za primerané uvedenému, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičom a je primerané k veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, keď práve určenú sumu výživného považoval za primeranú na krytie nielen základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju dieťaťa. Matkou navrhovanú sumu 250 eur považoval súd za neprimeranú vzhľadom k výdavkom, ktoré maloletá má (dieťa nemá platené mimoškolské aktivity, ani zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť). Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť okrem uvedenej nemá.

11. O trovách konania s rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku v časti úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. G. J. podala matka dieťaťa v zákonnej lehote odvolanie v zmysle § 355 v spojení s § 365 ods.1 písm. f/, g/ a h/ ako aj ust. § 62 ods. 1 CMP, zastávajúc názor a súc presvedčená, že rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti (SOS) nie je v záujme mal. G.. Navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 388 zmenil napadnutý rozsudok tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod do 18.00 hod s tým, že si dieťa prevezme v predškolskom , školskom zariadení a každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska mal. dieťaťa a po ukončení stretnutí odovzdá dieťa včas a riadne v mieste bydliska mal. dieťaťa. V čase letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s mal. G. každoročne od 01.07. od 9.00 hod do 07.07. do 18.00 hod a v mesiaci august každoročne od 01.08. od 9.00 hod do 07.08. do 18.00 hod, počas Veľkonočných sviatkov každoročne od soboty nasledujúcej po Veľkonočnom piatku od 9.00 hod do nedele do 18.00 hod a počas Vianočných sviatkov každoročne od 25.12. od 9.00 hod do 18.00 hod a každoročne od 01.01. od 9.00 hod do 07.01. do 18.00 hod. Pokiaľ ide o výživné navrhla ho vo výške 250 eur mesačne, a tak zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 27.01.2016 sp. zn. 11P/316/2015. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v záujme mal. G..

13. Nespochybňuje, že otec má s mal. dcérou negatívny vzťah a zastáva názor, že otec má právo so svojou dcérou byť a mať taktiež možnosť podieľať sa na jej výchove, avšak svoju aktivitu vyvíja na úkor maloletej. Počas celého súdneho konania bolo cieľom dospieť k striedavej osobnej starostlivosti s tým,

že dieťa sa musí prispôsobiť novým podmienkam tak, aby to vyhovovalo otcovi. Maloletá sa bála pred otcom prejaviť svoj názor, aby sa na ňu nehneval, pričom matku prosila, aby nemusela u otca prespávať. Rada chodí k otcovi, avšak vracať sa na spánok chce k svojej mame. Snažila sa dcéru motivovať, aby u otca prespávala, avšak aj po nariadení neodkladného opatrenia č. k. 13P/181/2016-124 zo dňa 29. 12. 2016, ktorým súd určil dočasné stretávanie sa otca s mal. G. každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod do 18.00 hod a každý nepárny týždeň od soboty do 9.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v jeho mieste bydliska. Prespávanie u otca zo soboty na nedeľu končilo tak, že v sobotu večer otec dieťa doniesol, lebo G. plakala a v nedeľu ráno si pre ňu prišiel znova. Ani uvedené otca neodradilo a na dcéru vyvíjal nátlak.

14. Poukázala na zmenu názoru kolízneho opatrovníka, ktorý pôvodne neodporučil striedavú osobnú starostlivosť. Bez závažnej zmeny okolností zrazu považuje SOS za v záujme mal. G.. Jednu noc za dva týždne u otca zvláda, pretože vie, že ďalšiu noc už bude u mamy. Ďalej poukázala na to, že mal. G. od septembra nastupuje do školy. Vzťahy medzi rodičmi nie sú dobré, nekomunikujú spolu, čo by mohol byť problém pri zabezpečovaní školských povinností, ak by SOS prebiehala v 3-dňových intervaloch. Súd prvej inštancie dospel k záveru o SOS na základe vypočutia maloletej cestou kolízneho opatrovníka zo dňa 09. 03. 2018 a vypočutia na súde dňa 29. 06. 2018, kedy sa vyjadrila, že má rovnako rada oboch rodičov a chce s nimi byť rovnako. Z uvedeného však nemožno dospieť k záveru, že mal. G. vie posúdiť a chápe dĺžku obdobia a následky takéhoto rozhodnutia súdu, a preto takéto rozhodnutie súdu nie je správne. Súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že problematická bola len dĺžka času strávená bez druhého rodiča, preto nariadil SOS v 3-dňových intervaloch a nie týždenných ako žiadal otec. V čase podania odvolania mal. G. trávi čas s otcom tak, ako bol určený neodkladným opatrením a sama povedala otcovi, že s ním nechce byť dlhšie bývať , na čo otec zareagoval tým, že jej ponúkol 3 eura, ak bude dobrá. Poznamenala, že v konaní žiadala ustanoviť súdneho znalca, ktorý by vedel spoľahlivo posúdiť vhodnosť SOS. Záverom opätovne poznamenala, že sa nebráni širšiemu styku otca s dcérou, avšak nie je presvedčená o správnosti úpravy styku ako to určil súd prvej inštancie.

15. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. S odvolaním matky nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné a zavádzajúce. Súd prvej inštancie došiel k správnemu záveru, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti. Obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú na to vytvorené podmienky. Zároveň obidvaja prejavili o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Maloletá G. má vytvorený pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom. Obidvaja rodičia konajú v najlepšom záujme mal. G., preto niet dôvodu, aby nebolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Obidvaja rodičia, aj matka, aj otec, zohrávajú v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu. Každý z rodičov môže obohatiť citový život dieťaťa o iné hodnoty a v súdenej veci niet dôvodu, aby bola mal. G. takejto možnosti zbavená. Úvahy matky do budúcnosti, že mal. dieťa nastúpi do školského zariadenia až v septembri roku 2019, nie je pre čas vydania rozsudku rozhodujúce. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že rozhodnutie súdu o dĺžke intervalov striedavej osobnej starostlivosti o dieťa bude možné v prípade zmeny pomerov v budúcnosti zmeniť. Model striedavej osobnej starostlivosti je najvhodnejším modelom výchovy mal. G. a je schopný najlepšie zabezpečiť jej záujem na zachovaní starostlivosti zo strany obidvoch rodičov. Je na rodičoch, aby v záujme mal. G., pretože aj po rozpade vzájomného vzťahu ostávajú rodičmi dieťaťa, obidvaja vytvárali vhodné podmienky, aby mohol byť naplnený podiel každého rodiča na výchove maloletej G. v záujme jej zdravého budúceho psychomotorického vývoja. Poukázal aj na prianie dieťaťa, ktoré opakovane deklarovalo, že čas by chcela tráviť s rodičmi rovnocenne, preto matkine odvolacie námietky spočívajúce v tom, že otec sa za každú cenu snažil v predmetnom konaní o zverenie dieťaťa do SOS bez sledovania záujmu dieťaťa sú irelevantné.

16. V priebehu konania, tesne pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, si rodičia odskúšali striedanie dieťaťa v týždenných intervaloch, s čím maloletá vyjadrila spokojnosť, preto poukazovanie matky na problémové prespávanie dieťaťa v domácnosti otca spred dvoch rokov nemožno považovať za dôvodné. V čase keď otec zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú, táto riadne navštevovala škôlku, mimoškolské krúžky a aktivity. Otec počas pracovného týždňa, ráno maloletú riadne pripravenú a včas odovzdal do škôlky a potom ako si otec prevzal v poobedňajších hodinách maloletú v škôlke, vytváral G. bohatý program. Chodievali spolu jazdiť na kone, navštevovali babku, naučil ju jazdiť na kolieskových korčuliach. Nie je pravdou, že by sa chcel dcére zapáčiť a nenosil ju do škôlky, ako tvrdí matka v odvolaní. Pokiaľ maloletá nebola v škôlke, bolo to výlučne z dôvodu choroby dieťaťa. Otec

totiž pravidelne zabezpečuje starostlivosť o maloletú počas choroby a to aj v čase, keď má byť dieťa v starostlivosti matky. Taktiež nie je pravdou, že by si dcéru kupoval za akési 3 eurá. Dbá na dodržiavanie správnych zásad výchovných metód dieťaťa a v prípade potreby udelí dieťaťu zákaz (hračiek), o čom vždy upovedomí aj matku, aby sa aj u nej dodržiavali tresty, čím sleduje jednotnú výchovu dieťaťa. Považuje sa vo výchove dieťaťa za striktnejšieho, matka je skôr benevolentnejšia. Záverom poprel matkine tvrdenie, že by sa snažil o zverenie dieťaťa do SOS z dôvodu, aby sa vyhol plateniu vyživovacej povinnosti, keďže počas konania bolo jednoznačne preukázané, že otec prispieva na výživu dieťaťa aj nad rozsah sumou stanovenou súdom. Navyše bude platiť výživné aj pre prípad zverenia dieťaťa do SOS.

17. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník stotožňujúc sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považujúc ho za rozhodnutie v najlepšom záujme mal. dieťaťa. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania navrhuje mal. dieťa zveriť do SOS s poukazom na to, že obaja rodičia mal. dieťaťa majú vytvorené podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti pre maloletú a tiež prihliada aj na názor maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o interval striedania, poukázal na názor súdu z predchádzajúceho pojednávania a navrhol upraviť striedanie týchto intervalov, t. j. kratšie ako navrhol otec, vzhľadom k veku maloletého dieťaťa, čo sa týka zabezpečovania starostlivosti počas školských prázdnin mal., toto ponechal na rozhodnutie súdu, navrhol aby súd otcovi mal. dieťaťa určil výživné vo výške 200 eur mesačne. Kolízny opatrovník vychádzal z prešetrenia sociálnych, bytových a majetkových pomerov na oboch stranách rodičov mal. dieťaťa, tiež z opakovaného pohovoru mal. dieťaťa na oddelení SPODaSK, kde sa mal. dieťa vyjadrilo kladne k obom rodičom a potom, ako bolo mal. dieťaťu primerane veku a mentálnej úrovni vysvetlené ako prebieha SOS, maloletá uviedla, že si vie predstaviť, páčilo by sa jej takéto striedanie, pretože v súčasnosti je zachovaný kontakt aj s druhým rodičom, ktorý nezabezpečuje riadnu starostlivosť v tom danom týždni.

18. Krajský súd v Nitra ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, a dospel k záveru, že je rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

19.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.20. Podľa čl. 4 súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania mal. dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej (aj § 38 ods. 1,2CMP).

22. Podľa čl. 6 súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (aj § 35 a 36 .

23. Pri rozhodovaní o tom, komu sa má dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Nerozhodujú pritom iba okolnosti zabezpečujúce lepšie hmotné zaopatrenie maloletého dieťaťa, ale predovšetkým to, ktorý z rodičov má na celkový ďalší pozitívny vývoj dieťaťa lepšie podmienky. Treba preto prihliadnuť aj na vek maloletého dieťaťa, na jeho zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom, povahové vlastnosti, sklony, záľuby, nadanie, na jeho budúce povolanie, ale tiež na to, s akými členmi domácnosti okrem rodiča bude dieťa žiť. 24. Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu, napríklad 1 týždeň, 2 týždne či mesiac u matky a takú istú alebo inú dobu následne u otca, teda ide o pravidelné striedanie miesta pobytu dieťaťa. Zákon však neurčuje dĺžku doby, počas ktorej by malo byť dieťa u každého z rodičov, jej určenie zákon ponecháva na úvahe súdu. Ide spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode.

25. Z ustanovenia § 24 ods. 2 vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (nie však záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

26. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

27. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom možno dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla vhodné, pokiaľ rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach.

28. Vzhľadom na ďalšie kritériá, na ktoré súd musí prihliadať pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností a pri schvaľovaní dohody rodičov, napríklad na citové väzby dieťaťa, sa bude pri rozhodovaní o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, ako aj pri rozhodovaní o dĺžke osobnej starostlivosti každého z rodičov v rámci striedavej starostlivosti často krát nariaďovať znalecké dokazovanie. Staršie deti bude môcť súd aj vypočuť a ich stanovisko by mal zohľadniť. Vek dieťaťa má pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti pomerne dôležitú úlohu a súd by ho mal pri rozhodovaní tiež vziať do úvahy. Právna úprava núti súd, aby vždy skúmal, či striedavá osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme, či by nedošlo k citovej ujme dieťaťa, či by rozvoj dieťaťa bol úplný, najmä zo stránky citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebola umožnená striedavá starostlivosť. Súd sa musí odkloniť od sledovania rodových stereotypov u rodičov či pohlavia rodičov a musí sa vždy zamerať iba na potreby dieťaťa a na to, či tieto potreby dieťaťa budú striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Rodič, ktorý so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu.

29. Odvolací súd poznamenáva, že Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

30. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).

31. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak u toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovejú (citované z nálezu Ústavného súdu ČR z 23. februára 2010, sp. zn. III. ÚS 1206/09).

32. Základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jedného rodiča (podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov (podľa§ 24 ods. 2 zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré z citovaných hmotno-právnych ustanovení treba považovať za právne posúdenie veci. Inými slovami, vyvodenie záverov o tom, čo je na základe zistených podstatných skutočností v najlepšom záujme dieťaťa, treba považovať za právne posúdenie veci. 33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá G. žije so svojou matkou. V priebehu konania na súde prvej inštancie maloletá prešla procesom postupného odpútavania sa od matky, jej vzťah s otcom sa prehlboval aj počas stretnutí, ktoré sa realizovali pravidelne, reagovali na aktuálne nastavene dieťaťa. Spočiatku sa stretnutia realizovali bez prespávania, neskôr mal. G. u otca aj prespávala a on zabezpečoval starostlivosť o dcéru aj počas týždňa, prípadne aj počas jej choroby. Matka nikdy nespochybnila schopnosti otca postarať sa o mal. dcéru, naopak poznamenala, že majú medzi sebou vytvorené pozitívne väzby. Svoj nesúhlas odôvodňovala len s poukazom na to, že mal. G. nechce u otca prespávať, po návrate od neho mení svoje správanie a navyše poukázala na to, že G. by mala odmietať priateľku otca - pani F. B..

34. Za účelom zistenia názoru mal. G. súd nariadil jej výsluch pred súdom, pričom vychádzal aj z vykonaného výsluchu realizovaného cestou kolízneho opatrovníka. Z výpovede maloletej mal súd prvej inštancie nad mieru všetkých pochybností za preukázané, že mal. G. má pozitívny vzťah k otcovi, ako aj k jeho priateľke. Vyjadrila záujem byť s otcom rovnako ako s mamou a neuviedla žiaden dôvod, resp. nesúhlas s tým, že by mala u otca aj prespať. Súdom prvej inštancie bolo mal. G. primerane veku vysvetlené ako by striedavá osobná starostlivosť prebiehala, na čo G. reagovala, že si to vie predstaviť. Skutočnosti tvrdené matkou neboli preukázané, pričom na strane otca bolo naopak preukázané, že vie riadne zabezpečiť starostlivosť o mal. dcéru tak, aby boli zabezpečené všetky základné životné potreby. Tomu, že otcov záujem na starostlivosti o dcéru možno považovať za úprimný nasvedčuje aj skutočnosť,

že keď mal. G. nechcela u neho spať a bolo jej smutno za matkou, tak ju matke odviezol a odovzdal. Nešiel si výlučne za tým, aby bola dcéra u neho, a to aj proti jej vôli. Vzhľadom k tomu možno konštatovať, že pre otca je rovnako ako pre matku prioritný najlepší záujem mal. dcéry.

35. V nadväznosti na nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou odvolací súd poznamenáva, že nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod alebo bude v konaní preukázané, že ide o nesúhlas spočívajúci na dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovejú. Opačný postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 ods. 4 Listiny, ale aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku Listiny nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 1206/09.

36. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou ako nepreukázaný, pričom na základe takéhoto nesúhlasu nemožno rozhodnúť o tom, že dieťa nemôže byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

37. Matka ďalej namietala, že s otcom riadne nekomunikujú, ich vzťahu sú na „bode mrazu“ a tým je vylúčená možnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, keďže nie je predpoklad, že by dokázali komunikovať o skutočnostiach dôležitých v živote mal. dcéry. V tomto smere odvolací poukazuje na nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 2661/10, v ktorom Ústavný súd dospel k záveru, že nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať. Striedavá výchova núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča.

38. V súvislosti s určením rozsahu času, kedy bude zabezpečovať starostlivosť o mal. G. matka a kedy bude starostlivosť zabezpečovať otec, teda približne 3 dni otec, následne 2 dni matka a opätovne 3 dni otec, pričom v nasledujúcom týždni to bude naopak, odvolací súd poznamenáva, že ide o pomerne zložitú úpravu, avšak nie nerealizovateľnú. Takáto úprava reflektuje priamo na potreby mal. G., ktorá dlhodobejšie odlúčenie od matky nezvláda úplne najlepšie, avšak prespatie na dve noci sa v tomto smere javí ako správane. Takouto úpravou je daný priestor na to, aby si mal. G., ktorá je vo veku 5 rokov dokázala zvyknúť na takýto režim, prípadne sa odpútať od matky tak, že bude vedieť u otca prespať viac nocí a možno predpokladať, že neskôr, teda už v čase, kedy si bude plniť povinnú školskú dochádzku, bude úprava zabezpečovania starostlivosti o mal. G. upravená v inom rozsahu, majúc na zreteli jej nový školský režim.

39. Súd prvej inštancie správne postupoval pri zverení mal. G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď prihliadol záujem dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Tiež prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletej G. na zachovaní jej vzťahu k obom rodičom. Neopomenuteľnými kritériami, ktoré okresný súd zohľadnil, je vek maloletého dieťaťa, návšteva predškolského zariadenia a denný režim. V danej veci odvolací považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že otec o mal. G. aj v minulosti zabezpečoval starostlivosť a má s ňou vytvorený pozitívny citový vzťah.

40. Odvolací súd však v takejto úprave vychádzajúc z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil žiadne nedostatky a odvolacie argumenty matky nepovažoval za dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. G.. v celom rozsahu ako vecne správne, okrem výroku o zrušení neodkladného opatrenia, ktorý odvolaním napadnutý nebol, potvrdil.

41.1. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

41.2. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Pretože v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré patrí do mimosporového konania, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

43. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 vzhľadom k tomu, že ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .