Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoSr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu R. J., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 12Csr/1/2015-123 z 18.1.2018 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. SR 02912/14 z 8.8.2014, odložil jeho vykonateľnosť až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia vyššie označeného rozhodcovského rozsudku, tvrdiac, že rozhodcovská doložka, ktorá mu bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu podpísaním zmluvy o úvere, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že nemohol ovplyvniť jej obsah, nebola individuálne dojednaná ale bola priamo predformulovaná. Jej neprijateľnosť vyplýva aj z toho, že ak rozhodcovské konanie vyvolal dodávateľ, spotrebiteľ sa mu musel nezvratne podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom. Vyjadril pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu, pretože rozhodca ignoroval predpisy na ochranu spotrebiteľa. Argumentoval, že neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Uviedol, že ak je rozhodcovská doložka neprijateľná, ide o rovnaký stav, ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. Poukázal na to, že nikto mu s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky a bol to diktát úverového zamestnanca. Nemal na výber, iba prijať zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky. Zároveň navrhol odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a žiadal priznať náhradu trov konania. K uzavretiu zmluvy o úvere v neskoršom písomnom vyjadrení uviedol, že nikto sa ho nepýtal, na aký účel potrebuje úver, pýtali sa ho len na to, či je zamestnancom alebo živnostníkom.

3. Žalovaná popierajúc argumenty žalobcu žiadala žalobu zamietnuť.

4. Súd konštatoval, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca ako dlžník a žalovaná ako veriteľka v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľka poskytla dlžníkovi úver 500 €, dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s príslušným poplatkom za

poskytnutie úveru vo výške 334 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 834,- € v šiestich pravidelných mesačných splátkach po 139 € počnúc dňom 5.12.2011. Takisto nie je sporné, že k predmetnej zmluve uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským súdom sa na účely tejto rozhodcovskej zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava a že vo veci bol vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 8.8.2014 rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 02912/14, ktorým bol žalobca zaviazaný na plnenie.

5. Po zistení, že žalobca podal žalobu včas, súd dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodná a tvrdenia o dôvodnosti žaloby uvedenej žalobcom v žalobe a vo vyjadreniach nepovažoval zo strany žalovanej za popreté. Konštatoval, že zrušením rozhodcovského rozsudku nedôjde k závažnej nerovnováhe vo vzájomných právach a povinnostiam strán. Na tom nemení nič tá skutočnosť, že žalobca doteraz nezaplatil žalovanej ani nesporný záväzok z predmetnej sumy.

6. Právne vec súd posudzoval podľa § 73 ods. 3, § 45 ods. j/, l/ zák. č. 336/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 54b ods. 1, § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 149, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 39 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože rozhodcovský súd nesprávne posúdil právny nárok žalobcu na zaplatenie „príslušného poplatku“, je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatný. Z úradnej povinnosti skúmal aj iné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a zistil, že pokiaľ ide o § 45 ods. 1 písm. j/ zák. č. 335/2014 Z.z. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Konštatoval, že tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku je daný, pretože zaväzuje žalobcu na zaplatenie úrokov, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 02912/14 z 8.8.2014 a vyslovil odklad jeho vykonateľnosti až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej všeobecným súdom..

7. Súd stranám náhradu trov nepriznal vychádzajúc z toho, že žalobca síce bol vo veci úspešný ale žiadne trovy mu nevznikli a žalovaná nemala úspech vo veci, preto nemá nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 .

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (nesprávne odvolateľkou označený ako d/), f/ a h/ CSP. Dôvodila, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila si náhradu trov konania. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň súd musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. V tejto súvislosti argumentoval judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. I. ÚS 226/03). Vytkla súdu, že nesprávne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, pretože žalobca svojím podpisom potvrdil, že peňažné prostriedky použije na účel zamestnania. Sporná zmluva o úvere č. 705801300 z 27.10.2011, na základe ktorej poskytla žalobcovi úver vo výške 500 € nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ale zmluvou o úvere podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Prehlásenie dlžníka (žalobcu) na aký účel potrebuje úver je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené hneď vedľa jeho podpisu. Pre žalovanú ako veriteľa je dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a nie to, na aký účel ho žalobca využil. Bol to práve žalobca, kto inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe, tým že dobrovoľne uvádzal údaje týkajúce sa účelu poskytnutých prostriedkov. Preto sú tvrdenia žalobcu o tom, že pred uzavretím zmluvy nebol dostatočne informovaný o význame jednotlivých ustanovení a o tom aký budú mať pre neho (ako spotrebiteľa) význam bezpredmetné. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.2.2017, sp. zn. 14Co/975/2015, podľa ktorého je dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania účelu poskytnutia úveru na žalobcovi. Je bezpredmetné posudzovať, či daná zmluva o úvere obsahovala obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko nepomenovaná zmluva podľa Obchodného zákonníka si

nevyžaduje náležitosti ako uvádza žalobca vo svojich tvrdeniach. Z definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následne použité. Ak bol teda úver výlučne na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na účel zamestnania, nepôjde o spotrebiteľský úver. Citovala z rozhodnutia ESD C-464/01, podľa ktorého „ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“. Poukázala na skutočnosť, že súd napriek tomu, že zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, neuviedol ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za účelom zamestnania.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu trval na tom, že pri podpise zmluvy o úvere mu nikto nevysvetlil, čo znamená rozhodcovská doložka, peniaze potreboval súrne na kúpu letenky. Žiadne políčka na zmluve nezačiarkol, len podpísal zmluvu. To, že spoločnosť POHOTOVOSŤ poskytuje rýchle pôžičky nemôže byť na úkor toho, že mu pracovníčka nevysvetlí, čo znamenajú jednotlivé políčka v zmluve. Potom podpísal ešte jeden prázdny papier, kde pracovníčka dopísala, že peniaze sú na výkon, aj to je napísané neurčito. Dlh chcel už dávno uhradiť, aspoň istinu, no ozývali sa mu všelijaké spoločnosti, kde boli rôzne vyčíslené poplatky. Poukázal na list zo spoločnosti Advocate, s.r.o., kde mu bol vyčíslený dlh na 5.834,35 €, čo považuje za úžeru. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, a preto žiada odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, zrušiť rozhodcovský rozsudok a zmluvu posúdiť z úradnej moci ako bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že sa bráni nekalým podmienkam v zmluvách zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, poukázal na rozhodnutia súdov v prospech spotrebiteľov a na nekalé praktiky žalovanej, ako aj na to, že žalovanej bola odobratá licencia na poskytovanie úverov z dôvodu nedodržania zákonov Slovenskej republiky. Peniaze použil na osobnú potrebu, tvrdenie žalovanej, že dobrovoľne vyznačil účel, na aký peniaze potrebuje nie je pravdivé, pretože on nič nevyznačil, urobila to pracovníčka žalovanej.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 380 ods. 1, 2 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa o 10.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/I. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 24.1.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

11. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 1.7.2016).

12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (nesprávne odvolateľkou označený ako d/), f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím žalovanej odňal možnosť konať pred súdom, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.

14. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

15. Žalovaná vytýka rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť, ktorá je obsiahnutá v odvolacom dôvode uvedenom v § 365 ods. 1 písm. b/, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Námietka žalovanej o nepreskúmateľnosti rozhodnutia je neopodstatnená.

17. Písomné vyhotovenie rozhodnutia a jeho odôvodnenie zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v § 220 (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil, pričom jeho rozhodnutie zodpovedá kritériám presvedčivosti.

18. Žalovaná vytýka súdu nepreskúmateľnosť rozsudku , pokiaľ ide o odôvodnenie v tom smere, že súd posúdil úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľskú zmluvu, napriek tomu, že žalobca uzavrel zmluvu s tým, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Táto výhrada je neopodstatnená. Súd v odôvodnení rozsudku dospel k jednoznačnému záveru, že zmluva o úvere z 27.10.2011 č. 705801300, je spotrebiteľskou zmluvou, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje, keďže je uzavretá medzi dodávateľom - žalovanou ako veriteľom, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalobca ako fyzická osoba ako dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

19. K správnemu záveru súdu, je potrebné dodať, že aj keď je v ust. o úverovej zmluve je začiarknuté políčko, že úver sa poskytuje na výkon zamestnania, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobcovi bol úver výslovne poskytnutý na tento účel (so zreteľom na skutočnosť, že v dodatku k zmluve bolo uvedené, že sa použije „na nákup výpočtovej techniky na výkon“, pričom žalobca je zamestnaný ako obrábač kovov). Naviac odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známy takýto postup žalovanej, ktorý odvolací súd považuje za účelový, v snahe vyhnúť sa aplikácii zák. č. 129/2010 Z.z. ako aj ust. § 52 a nasl. OZ. Z uvedených dôvodov záver súdu, že žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko ju uzatváral ako fyzická osoba na úhradu svojich osobných potrieb, je správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

21. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

22. Odvolanie žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nie je opodstatnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nárok správne právne posúdil podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a dospel k správnemu záveru o preukázaní zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie a súčasne v súlade s § 387 ods. 2 konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje.

24. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie (o tom, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a jedná sa o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú

zmluvu), s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (zisteného skutkového stavu), hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia uplatneného nároku. Argumentácia žalovanej prípustnosťou rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch je nenáležitá, a ani sa netýka podstatných dôvodov napadnutého rozsudku.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka (v danom prípade uzatvorená vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy) nebola individuálne dojednaná, keďže bola vopred žalovanou predformulovaná, vyplnená a predložená žalobcovi na podpis v tom istom čase ako zmluva o úvere. Individuálnosť dojednania zmluvnej podmienky predpokladá v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka tiež reálnu možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah a znenie takejto podmienky. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také dojednanie, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 , inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. V posudzovanej veci súd správne zistil, že žalobca ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, nemal možnosť výberu, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal dodávateľ - žalovaná ako prvý. V takomto prípade uplatnenie si práva žalovanej ako dodávateľa na rozhodcovskom súde predstavuje naviac zo strany žalovanej ako dodávateľa výkon práv, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 .

26. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS/55/2011-19 z 24.2.2011, že neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.

27. K odvolacím námietkam žalovanej a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení žalovaného. V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Takého dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie sporu rozhodcovskému súdu so sídlom v Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta bydliska žalobcu viac ako 460 km, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009, ktorým bolo judikované, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/ EHS kvalifikovaná ako nekalá.

29. Vzhľadom na uvedené, keďže uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

30. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, ale žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 .

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .