Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/196/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: B. Ž., I.. XX.XX.XXXX, Z.: Ú. X, Z., zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: U. I. Z., M. M.: B.R. X, Z., R.: XX XXX XXX, za účasti intervenienta na strane žalovanej: F. - Slovenská B., F..M.., so sídlom: X. L. X, Z., R.T.: XX XXX XXX, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 12. marca 2019, č.k. -199, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (II. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (IV. výrok) z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 50,- eur s príslušenstvom (I. výrok); žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.716,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.716,- eur od 13.09.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok); vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (III. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 5,08 %, o výške ktorej si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (IV. výrok). 2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia ozrejmil, že na pojednávaní dňa 12.03.2019 vzal žalobca žalobu v časti istiny 60,- eur s príslušenstvom späť (viď. č. l. 198), z ktorého dôvodu v tejto časti s poukazom na , , a konanie v sume 60,- eur zastavil (I. výrok). 3. Pokiaľ ide o vec samu, z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobcovi bol diagnostikovaný Halux rig et dih hamati II - III sin a za účelom liečby deformity prednožia vľavo bol u žalovanej dňa 17.12.2015 operovaný na I. ortopedicko - traumatologickej klinike LF UK, SZU a UNB, následne bol dňa 23.12.2015 reoperovaný pre komplikáciu - nekrózu II. a III. prsta ľavej nohy, pri ktorej bola vykonaná amputácia týchto prstov, ktorých dôvodom bola ischémia (nedostatočné prekrvenie). Žalobca dňa 26.09.2016 doručil pobočke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave (ďalej len „ÚDZS“) podnet, v ktorom namietal postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovanou. ÚDZS postupom v zmysle o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov po prešetrení podnetu žalobcu konštatoval, že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bola poskytnutá správne, v súlade s ustanovením o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „“), obdobné závery obsahoval aj protokol Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanom dohľade č. 1090/2016. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobca si uplatnil u žalovanej listom zo dňa 12.06.2018 nárok na náhradu bolestného v sume 706,40 eur, nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.059,60 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.500,- eur, ktoré žalovaná neuznala. Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia

z 25.05.2018 súd prvej inštancie ďalej zistil, že W.. W. W. ohodnotila výšku bolestného v súvislosti s amputáciou II. a III. prsta na ľavej nohe žalobcu 40 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia bodovou hodnotou 60 bodov. 4. S poukazom na , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , Obč. Zák., dospel súd prvej inštancie k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody na zdraví súd prvej inštancie skonštatoval, že prvý operačný výkon, účelom ktorého bola operačná liečba vybočeného palca bola žalovanou z medicínskeho hľadiska vykonaná správne, rovnako ani ischémia nebola dôsledkom nesprávneho postupu pri operačnej liečbe žalobcu a teda nebola spôsobená ani nesprávnou pooperačnou starostlivosťou. Skonštatoval však, že žalobca nebol pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti (operácia haluxu) riadne a náležite poučený v zmysle , a to aj napriek ním udelenému informovanému súhlasu zo dňa 16.12.2015. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že formulárové poučenie s uvedením diagnózy a liečebného postupu v latinčine nemožno považovať za riadny informovaný súhlas žalobcu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, na základe ktorého mohla žalovaná pristúpiť k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Na základe uvedeného poučenia si žalobca nemohol byť vedomý rizík spojených so zdravotnou starostlivosťou, ktorá mu mala byť poskytnutá. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že prejav ochrany autonómie vôle pacienta a slobody jeho rozhodovania je upravený aj v článku 5 Dohovoru o biomedicíne publikovanom v Zbierke . Uzavrel, že vykonanie lekárskeho zákroku bez informovaného súhlasu, ako aj na základe súhlasu, ktorý nespĺňa náležitosti informovaného súhlasu, je porušením právnej povinnosti a teda nedovoleným, protiprávnym konaním napĺňajúcim jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa . Ďalej zdôraznil, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti bez riadneho informovaného súhlasu predstavuje protiprávne konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj v takom prípade, ak samotná zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne (lege artis) a spôsob, akým bola poskytnutá zdravotná starostlivosť nebol príčinou prípadných komplikácií. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd neprihliadal na výsledok trestného konania začatého na základe trestného oznámenia žalobcu, ani na výsledok prešetrovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že škody na zdraví vzniknuté v súvislosti s protiprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou je potrebné považovať za škody vzniknuté v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Pri určení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z lekárskeho posudku z 25.05.2018, v ktorom bolestné predstavovalo 40 bodov, ktoré zohľadňovalo skutočnosť, že došlo k amputácii dvoch prstov žalobcu. Z rovnakého dôvodu bolo zdvojnásobené aj ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stavu žalobcu po amputácii II. a III. prsta ľavej nohy, t.j. spolu 100 bodov. Ustálil, že v súlade s vznikol žalobcovi nárok na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.716,- eur. V súvislosti s uplatňovaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý žalobca odôvodňoval obmedzeniami, ktoré mu boli spôsobené v dôsledku amputácie dvoch prstov nohy, prvoinštančný súd uviedol, že tieto skutočnosti mal žalobca objektivizovať prostredníctvom lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, preto mu nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanej. K námietkam žalovanej týkajúcej sa formálnych nedostatkov posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, a predčasnosti žaloby z dôvodu, že žalobca svoj nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia s ňou vopred neprejednal a nepodal návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní, prvoinštančný súd uviedol, že žalobcom pôvodne predložený posudok skutočne neobsahoval náležitosti vymedzené v , z ktorého dôvodu neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia podľa Pri svojom rozhodovaní však vychádzal zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku ( ), a keďže v tom čase už bol vypracovaný nový posudok, prejednal žalobcov nárok na náhradu škody v zmysle tohto posudku, ktorý spĺňal všetky náležitosti vyžadované zákonom. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 5,08 %. 6. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a napadla ním II. (vyhovujúci) výrok a IV. výrok (výrok o trovách konania). Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietne a priznal jej plný nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodila, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietala záver súdu prvej inštancie, že poučenie a písomný informovaný súhlas pacienta (žalobcu) zo dňa 16.12.2015 nespĺňa náležitosti v zmysle , keďže informovaný súhlas podpísaný žalobcom vychádza z prílohy č. 4 a jeho text je totožný s tým, ktorý určil pre potreby poučenia a písomného informovaného súhlasu zákonodarca v zmysle Za správne nepovažovala odvolateľka ani závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 71. napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila, že príloha č. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti ako zákonodarcom kreovaný vzor poučenia a písomného informovaného súhlasu pacienta podľa , ako aj samotné znenie neukladá povinnosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zaznamenať poučenie v písomnej podobe. Napriek tomu splnenie povinností vyplývajúcich z a zamestnancami žalovanej sú zaznamenané na informovanom súhlase vlastnoručne podpísanom žalobcom. Uviedla, že žalobca ani po podaní podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nenamietal správnosť poučenia o postupe poskytovania zdravotnej starostlivosti a možných následkoch s ňou súvisiacich. Ďalej argumentovala tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil výpoveď ošetrujúceho lekára W.. O. založenú do spisu na pojednávaní konanom dňa 15.1.2019, z ktorej vyplýva, že žalobca bol poučený o možných komplikáciách, ktoré pri tomto type operácie môžu vzniknúť. Podľa žalovanej žalobca zotrval na operácii napriek tomu, že ošetrujúci lekár nepovažoval jeho stav za taký, ktorý by bolo potrebné riešiť operačným zákrokom. V tejto súvislosti považovala námietky žalobcu, že by operáciu nepodstúpil, ak by vedel o možných rizikách, za účelové. Záverom odvolania akcentovala, že žalobcovi poskytla zdravotnú starostlivosť lege artis. 7. Žalobca vo vyjadrení odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok považuje ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalovanej dodal, že jeho operačnému zákroku z 17.12.2015 nepredchádzalo poučenie o rizikách spojených s operačným zákrokom s ohľadom na výsledky jeho predoperačných vyšetrení a pravdepodobnosti ich výskytu, o možnosti zhoršenia jeho zdravotného stavu po zákroku, ako ani o prípadných alternatívach vzhľadom na pridružené ochorenia. Individuálne zhodnotenie rizík spojených s daným zákrokom (pravdepodobnosť výskytu komplikácií, závažnosť rizík, naliehavosť zákroku, druh a vplyv rizík na život pacienta) nebolo žalovanou zrealizované. Má za to, že informovaný súhlas pacienta ním podpísaný, ktorý obsahoval iba samotné uvedenie diagnózy a navrhovaného operačného postupu v latinských skratkách, predstavoval predtlačenú písomnosť formulárového typu, ktorý žalovaný používa vo vzťahu ku všetkým pacientom celoplošne. V súvislosti s protiprávnosťou konania žalovanej poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20.12.2016 a rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. z 31.01.2018, z obsahu ktorých vyplýva, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti akýkoľvek zákrok v oblasti starostlivosti o zdravie musí byť vykonaný so slobodným a informovaným súhlasom dotknutej osoby; zákrok vykonaný bez takéhoto súhlasu je zakázaný. Záverom uviedol, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že by ho pred realizáciou operačného zákroku zákonom súladným spôsobom poučila o rizikách spojených so zákrokom. 8. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznila, že žalobca nevyužil zákonom priznané právo vyplývajúce z ust. a neodmietol poučenie žalovanej. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal rozsudok v odvolaním napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je vecná správnosť odvolaním napadnutého vyhovujúceho výroku rozsudku súd prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi sumu 1.716,- eur s 5% úrokom z omeškania od 13.09.2018 do zaplatenia titulom bolestného a SSÚ z dôvodu non lege artis postupu žalovanej, ktorý mal spočívať v nesplnení poučovacej povinnosti o možných rizikách súvisiacich s úkonom zdravotného zákroku (operačný zákrok haluxu valgus - vybočený palec-štrukturálna deformita kĺbu palca na nohe vľavo), realizovaného dňa 17.12.2015, po ktorej došlo u žalobcu ku komplikáciam, a to k ischémii s rozvojom nekrózy (odumretiu) druhého a tretieho prsta, ktoré boli následne žalobcovi amputované dňa 23.12.2015. Žalobca skutkovo tvrdil, že žalovaná porušila právnu povinnosť vyplývajúcu jej z ust. , keď ho riadne neinformovala o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pričom žalovaná nedostatočne zhodnotila riziko samotnej operácie vzhľadom na jeho pridružené choroby (arteroskleróza, nadváha a cirhóza pečene) a ďalej skutkovo tvrdil, že ak by bol riadne oboznámený o rizikových faktoroch operácie, takúto operáciu by nepodstúpil, čím by negatívne následky spojené s operáciou nenastali. Na základe uvedených skutočností žiadal náhradu škody vo výške 1.716,- eur v zmysle lekárskeho posudku o

bolestnom a SSU vyhotovenom W.. W. W., v ktorom ohodnotila žalobcovu vytrpenú bolesť vo výške 40 bodov, čo predstavoval nárok na bolestné vo výške 706,40 eur a jeho sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 60 bodov, čo činilo nárok vo výške 1.059,60 eur. 11. Podľa poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby, so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa zákona ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnosti voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak tento zákon neustanovuje inak, osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. Podľa zákona je zdravotnícky pracovník povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a úmerne rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť. Podľa zákona, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (, , , , ). 12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkovom závere, že žalobca nebol pred operáciou riadne poučený o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, keď písomné poučenia a informovaný súhlas, ktoré žalobca ako pacient podpísal pred operačnou liečbou halluxu nemalo náležitosti uvedené v ods. 71/ napadnutého rozsudku, a preto si nemohol byť vedomý rizík spojených so zákrokom. Svoj záver založil na listinnom dôkaze - poučenie o informovanom súhlase zo dňa 16.12.2015 podpísaným žalobcom, z ktorého dôvodu ustálil, že operačný zákrok bol u žalobcu vykonaný bez jeho informovaného súhlasu, čo vyhodnotil ako porušenie právnej povinnosti a teda nedovolené, protiprávne konanie žalovanej. Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, že škody na zdraví vzniknuté v súvislosti s takto protiprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou treba považovať za škody vzniknuté v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví (výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) ustálenej na základe lekárskeho posudku z 25.05.2018 vo výške 1.716,- eur. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto skutkového závery súdu prvej inštancie z obsahu súdneho spisu nevyplývajú. Možno prisvedčiť odvolateľke, že informovaný súhlas žalobcu nachádzajúci sa v zdravotnej dokumentácii žalobcu vzťahujúcej sa k relevantným zdravotným úkonom žalovanej skutočne vychádza z prílohy č. 4 a preto bez ďalšieho nie je možné prijať jednoznačný záver o jej protiprávnom konaní pri informovaní žalobcu. 14. K meritu veci odvolací súd uvádza, že informovanému súhlasu pacienta má predchádzať jeho poučenie o charaktere starostlivosti, ktorú pacientovi bude zdravotnícke zariadenie/ zdravotnícky pracovník poskytovať v zmysle Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať pacienta zrozumiteľným spôsobom v rozsahu svojich kompetencií o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ktoré môžu nastať v priebehu diagnostiky alebo liečby, ako aj o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Zákon o zdravotnej starostlivosti stanovuje presnejší obsah poučenia iba v osobitných prípadoch, a to explicitným vymenovaním jeho konkrétnych nevyhnutných súčastí, napr. pri biomedicínskom výskume podľa , sterilizácii podľa zákona. V prejednávanom prípade z poučenia a písomného informovaného súhlasu pacienta (žalobcu) zo dňa 16.12.2015 vyplýva, že žalobca podpísal súhlas na prijatie na kliniku žalovanej, konkrétne ortopedickej ambulancie pre ochorenie „ Halux rig et dih hamati II - III i sin“, inak ochorenie „deformita kĺbu palca na nohe s vybočením palca navonok spolu s kladivkovými prstami“, s navrhovaným diagnosticko - liečebným postupom „ Orthrodeisis e top. Sec Hohman II III pee sin“, t.j. rekonštrukcia poškodených častí nohy. Hoci tieto údaje sú v poučení uvedené v latinskom jazyku, žalobca netvrdil, že mu druh zákroku a liečebný postup nebol známy. Zároveň žalobca potvrdil svojím podpisom, že lekárovi, ktorý ho vyšetril pri poskytnutí anamnestických údajov nezatajil žiadne vážnejšie ochorenie, pre ktoré sa v minulosti liečil, prípadne, ktoré mu bolo v minulosti diagnostikované. Zároveň potvrdil svojím podpisom, že bol počas lekárskeho vyšetrenia informovaný o povahe svojho ochorenia, o dôvode, účele, spôsobe a možnostiach zdravotnej starostlivosti, ktorá mu má byť poskytnutá, vrátane diagnostických alebo liečebných postupov, prípadne potrebných zdravotných výkonov, ako aj o možných následkoch a možných rizikách spojených s navrhovanou zdravotnou starostlivosťou. Bol tiež poučený o možnostiach voľby navrhovaných postupov, ako aj o rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej

starostlivosti. Poučenie mu bolo poskytnuté zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť. Svojím podpisom potvrdil, že s navrhovaným liečebným postupom súhlasí. Za žalovanú predmetné poučenie podpísal W.. Š. H., ortopéd (viď listinný dôkaz na č.l. 109). V danej veci preto nemožno bez ďalšieho považovať poučenie a informovaný súhlas pacienta (žalobcu) ako nedostatočný. Odvolaciemu súdu sa preto javí ako rozporný záver prvoinštančného súdu uvedený v bode 69/ napadnutého rozsudku, že „(...) samotný podpis žalobcu pod formálnym a formulárovým poučením nemôže zakladať a ani nezakladá záver, že žalobca bol riadne a náležite poučený a že poskytol žalovanému riadny a kvalifikovaný súhlas s poskytnutím navrhovanej zdravotnej starostlivosti.“, najmä vzhľadom na skutočnosť, že poučenie a informovaný súhlas pacienta (žalobcu) bol získaný v zmysle , konkrétne vychádzal z prílohy č. 4 uvedeného zákona a žalobca žiadne iné dôkazy na podporu svojej argumentácie o absencii slobodného a informovaného súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalovanou doposiaľ neprodukoval. 15. Informovaný súhlas musí byť preukázateľný, čo však bezpodmienečne nemusí znamenať písomnú podobu, ale napr. aj súhlas vyjadrený pred svedkom, napr. aj pred zdravotnou sestrou a pod. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť aj to, že z dôvodov jeho rozhodnutia nie je možné vyvodiť akýkoľvek rozumný argument, pre ktorý nevzal do úvahy závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o lege artis postupe žalovanej v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou žalobcovi, zohľadniac skutočnosť, že v podnete adresovanom tejto inštitúcii žalobca nedostatočné poučenie o rizikách poskytnutej zdravotnej starostlivosti nenamietal, keď túto okolnosť začal tvrdiť až s určitým časovým odstupom, rovnako ani argument, pre ktorý neakceptoval (ignoroval) obsah výsluchu ošetrujúceho lekára W.. F. O. v trestnej veci ČVS: ORP-1983/RV-B2-2017 (č.l. 167). 16. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako určitá osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby plnila svoje povinnosti. Všeobecná zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za škodu na zdraví spôsobnej pacientovi podľa Obč. zák. sa aplikuje vtedy, ak chybný postup poskytovania zdravotnej starostlivosti (medzi ktorú patrí aj poskytnutie poučenia podľa ) bol vyvolávajúcim činiteľom (príčinou) poškodenia zdravia pacienta, pričom pre vznik zodpovednosti podľa tohto zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené všetky predpoklady, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Na preukázanie vzniku zodpovednosti za škodu na zdraví žalobcu bude, okrem prípadného záveru o porušení konkrétnej právnej povinnosti žalovanej - t.j. v prejednávanej veci, že lekársky zákrok bol vykonaný bez riadne informovaného súhlasu podľa , potrebné vysporiadať sa aj s otázkou príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a ozrejmiť dôvod, pre ktorý by len samotné tvrdenie žalobcu, že by sa inak zákroku nepodrobil bolo postačujúce pre jeho úspech v konaní ( Obč. Zák.) . 17. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti nedáva logickú odpoveď na zásadné otázky vo vzťahu k prejednávanej veci, jeho závery sú predčasné, založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako ho v tejto časti (pokiaľ ide o II. vyhovujúci výrok a súvisiaci IV. výrok o trovách konania) podľa ust. , v spojení s zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. Po vrátení spisového materiálu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne vo veci nariadiť pojednávanie, vykonať dokazovanie v súlade s ust. , , sporovými stranami produkované dôkazy (viď. Oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia podnetu žalobcu z 14.8.2017, Protokol č. 1090/2016 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 18.7.2017, zápisnica z výsluchu ošetrujúceho lekára W.. O. v trestnom konaní, prípadné ďalšie sporovými stranami produkované dôkazy) vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ( ) a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní spôsobom uvedeným v 19. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. ). 20. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 50,- eur s prísl. zastavené (I. výrok), ako aj zamietajúci výrok rozsudku (III. výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy) neboli napadnuté odvolaním, a preto rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol v tejto časti právoplatnosť. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).