Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-12-2017.pdf
PDF · 116.57 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sporovej veci žalobcu: Kevartis, s.r.o., so sídlom Kliňanská cesta 565, 029 01 Námestovo,IČO: 35 952 989, zastúpený: JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ G. R., U.. XX.XX.XXXX, R. G.. E.. F. XX, XXX XX V., a 2/ B.. N. R., U.. XX.XX.XXXX, R. G.. E.. F. XX, XXX XX V., obaja zastúpení: RESULTS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Račianska 38, 831 02 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajšom súde dňa 26.01.2017 domáhal určenia, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu o veľkosti X/X (pod R.) v pomere k celku na nehnuteľnostiach: pozemok, pare. reg. “V.”, parc. č. XXXX, o výmere XXX G., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok, parc. reg. “V.”, parc. XXXX, o výmere XXX G., druh pozemku záhrady; pozemok, parc. reg. “V.”, parc. č. XXXX, o výmere XX G., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba - rodinnýdom, so súp. č. XXX, postavený na pozemku, pare. reg. “V.”, parc. č. XXXX, o výmere XXX G., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú všetky zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom F. - katastrálnym odborom, pre katastrálne územie V., Obec V., okres F. (ďalej len „nehnuteľnosti“) a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trnava platobným rozkazom zo dňa 26.05.2003, spis. zn. 32Rob/57/2003 uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 8.576,38 EUR (258.372 SKK)s príslušenstvom. Platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 25.06.2003.Na základe Exekučného titulu a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.06.2007 vedie súdny exekútor exekúciu na vymoženie Pohľadávky pod spis. zn EX 263/14 v prospech žalobcu ako oprávneného proti žalovanému v 1. rade ako povinnému, exekučné konanie je vedené Okresným súdom Trnava ako exekučným súdom pod spis. zn. 18Er/269/2004. Pohľadávka bola doteraz vymožená len čiastočne v rozsahu 4.060,98 EUR. Dňa 19.05.2001 uzavreli žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade manželstvo. Manželstvo žalovaných nie je rozvedené a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo súdom zrušené. Žalovaná v 2. rade nadobudla kúpnou zmluvou ako spoluvlastník do svojho vlastníctva podiel o veľkosti X/X pomere k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie F., Obec V., okres F., vedenom Okresným úradom F.
- katastrálnym odborom.V klad vlastníckeho práva k Podielu na nehnuteľnostiach v prospech žalovanej v 2. rade do katastra nehnuteľností bol na základe kúpnej zmluvy povolený dňa 06.07.2012 pod č. H. XXXX/XX (v.z. XXX/XX),teda za trvania manželstva žalovaných. Žalovaná v 2. Rade nadobudla kúpnou zmluvou Podiel na nehnuteľnostiach za trvania manželstva bez toho, že by išlo o niektorú z výnimiek uvedených v § 143 OZ.V zmysle § 143 OZ tak Podiel na nehnuteľnostiach patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, a teda podľa § 147 ods. 1 OZ môže byť Pohľadávka z Exekučného titulu voči žalovanému v 1. rade uspokojená v Exekúcii i Predajom podielu na nehnuteľnostiach. Žalobca je na základe Exekučného titulu veriteľom dlžníka - žalovaného v 1. rade. V zmysle doterajšieho priebehu Exekúcie možno mať za to, že žalovaný v 1. rade ako povinný nedisponuje dostatočným majetkom alebo inými majetkovými právami, ktoré by bolo možné v Exekúcii použiť na uspokojenie doposiaľ neuhradenej zvyšnej časti Pohľadávky a jej príslušenstva v súlade so zásadou rýchlosti a efektívnosti konania ako aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené od rokuXXXX, teda v súčasnosti viac ako dvanásť kalendárnych rokov a pohľadávka žalobcu ako oprávneného bola uspokojená za uvedené časové obdobie len čiastočne. Možno mať dôvodne za to, že existuje majetok - Podiel na nehnuteľnostiach, ktorého predajom v Exekúcii by bolo možné uspokojiť zostatok Pohľadávky, ak sa preukáže, že je (aj) vo vlastníctve (bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) povinného - žalovaného v 1. rade. Podľa evidencie nehnuteľností vlastníkom Podielu na nehnuteľnostiach je manželka žalovaného v 1. rade- žalovaná v 2. rade, avšak z vyššie popísaných okolností je zrejmé, že tento podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, teda Exekúciu by bolo možné viesť i predajom Podielu na nehnuteľnostiach podľa ustanovení § 134 a nasl. EP s poukazom na § 166 EP a v spojení s § 37 ods. 2 EP a§ 147 ods. 1 OZ. Nakoľko však Exekúciu predajom nehnuteľnosti, resp. predajom spoluvlastníckeho podielu je možné viesť na Podiel na nehnuteľnostiach iba v prípade, ak sa preukáže, že Podiel na nehnuteľnostiach je (aj) vo vlastníctve (bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) povinného - žalovaného v 1. rade, čo však z výpisu z príslušného listu vlastníctva nevyplýva, nemá žalobca inú zákonnú možnosť preukázať vlastníctvo povinného - žalovaného v 1. rade k Podielu na nehnuteľnostiach ako podaním tejto určovacej žaloby (túto otázku nemôžu exekučný súd ani exekútor riešiť v Exekúcii, a to ani ako predbežnú).Žalobca je aktívne vecne legitimovaný žiadať súd o určenie vlastníckeho práva v zmysle tejto žaloby. Žalobca sa domnieva, že účelom zápisu žalovanej v 2. rade ako výlučnej vlastníčky Podielu na nehnuteľnostiach do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy napriek tomu, že tento patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, bolo práve vytvorenie stavu aby Exekúciu nebolo možné viesť predajom tohto podielu, a v konečnom dôsledku by mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia Pohľadávky žalobcu ako veriteľa žalovaného v 1. rade. Podiel na nehnuteľnostiach patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaných napriek tomu, že v katastri nehnuteľností je Podiel na nehnuteľnostiach evidovaný vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade. Žalobca teda tvrdil, že žalovaní 1/ a 2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Žalobca v rámci procesného útoku na preukázanie svojich tvrdení označil a súdu predložil tieto dôkazy: uznesenie OS TT z 17.01.2014, č.k. 18Er/269/2004-14, sobášny list žalovaných, správa Obecného úradu V. z 06.08.2015, oznámenie OS TT z 22.09.2015, 1C-364/2015, oznámenie OS TT z 01.12.2015, 1C-462/2015, informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. V..
2. Žalovaní sa vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 15.05.2017 tak, že žalobu považovali v celom rozsahu za neopodstatnenú, zodpovedá obsahu a účelu ustanovenia § 147 ods. 1Občianskeho zákonníka interpretácia, v zmysle ktorej môže byť pri výkone rozhodnutia (exekúcii)uspokojená z majetku patriaceho do BSM iba taká pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, s uzavretím ktorého zákon vo všeobecnosti spája vznik BSM k veci postihnutej exekúciou, teda za trvania manželstva dlžníka s druhým manželom - bezpodielovým spoluvlastníkom veci, z ktorej má byť pohľadávka uspokojená. To znamená, že pohľadávka len jedného z manželov, ktorá vznikla pred uzavretím manželstva tohto dlžníka s jeho manželom -bezpodielovým spoluvlastníkom (rovnako ktorá vznikla po zániku ich manželstva), nemôže byť uspokojená z majetku patriaceho do ich BSM.(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 8/2010)Pohľadávka vznikla na základe záväzkového vzťahu žalovaného v 2. rade so spoločnosťou DRUKOS, a.s., ktorý vznikol koncom roka 2000. Konkrétne išlo o leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol osobný automobil proti povinnosti žalovaného v 2. rade uhrádzať splátky leasingu danej spoločnosti. Aj zo splátkového kalendára je evidentné, že pohľadávka druhej strany voči žalovanému v 2. rade vznikla ešte na prelome rokov 2000 a 2001. Akékoľvek sumy s tým spojené, ktoré sú voči žalovanému v 2. rade vymáhané, vrátane nákladov súdneho či exekučného konania, sú pritom len príslušenstvom pohľadávky podľa§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že práve na základe uvedeného záväzkového vzťahu so spoločnosťou DRUKOS, a.s. je voči žalovanému v 2. rade vedená exekúcia, vyplýva aj z exekučného príkazu zo dňa 26.05.2005, v ktorom je spoločnosť DRUKOS, a.s. takisto uvedená (oprávneným bol totiž v danom čase ešte správca konkurznej podstaty danej spoločnosti). Z oznámenia o uzavretí manželstva priamo vyplýva, že manželstvo bolo uzavreté dňa19.05.2001, t.j. evidentne až niekoľko mesiacov po tom, čo vznikla pohľadávka spoločnosti DRUKOS, a.s. voči mojej osobe. Na základe uvedeného neexistuje na strane žalobcu naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe, nakoľko situácia, kedy by súd určil, že majetok, ktorý je predmetom tohto konania, je v BSM oboch žalovaných, nič nezmení na fakte, že daný majetok nie je možné v rámci exekučného konania v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka akokoľvek postihovať, keďže dlh vznikol ešte pred uzavretím manželstva. Uvedené predstavuje samostatný dôvod, pre ktorý by mala byť žaloba v celom rozsahu voči obom žalovaným zamietnutá. Navrhli pripojenie spisu sp. zn. EX 497/04 a sp. zn. 32Rob/57/2003. Právny úkon, označený ako „kúpna zmluva“, ktorý dňa 07.06.2012 uzatvorila žalovaná v druhom rade, a na základe ktorej sa stala vlastníčkou aj posledného spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X na nehnuteľnostiach, ktoré boli jej predmetom, nepovažujú za kúpnu zmluvu, ale za darovaciu zmluvu. Kúpna cena síce bola v zmluve stanovená, avšak len na 300,- EUR, čo v žiadnom prípade nijako nezodpovedá skutočnej hodnote prevádzaných nehnuteľností (rodinný dom + parcely o celkovej výmere XXX G.). Navrhli ustanoviť znalca z odboru oceňovanie nehnuteľností. Navyše, predmetná kúpna cena ani nebola reálne vyplácaná (nepočítajúc vyplatenie sumy 300,- EUR za jedného z predávajúcich, už zomrelého Ľ. L., súdnemu exekútorovi), a strany ani nemali v skutočnosti nič takého v úmysle, čo vyplýva z čestného prehlásenia jedného z predávajúcich, pána C. L.. Kúpnou zmluvou teda v skutočnosti malo byť len zastreté darovanie nehnuteľností žalovanej v druhom rade. Nehnuteľnosti získané darom však súčasťou BSM nie sú. Aj to je preto dôvod, pre ktorý je žaloba neopodstatnená a mala by byť zamietnutá v celom rozsahu. Žalovaní v rámci procesnej obrany na preukázanie svojich tvrdení označili a súdu predložil tieto dôkazy: preberací protokol zo dňa 06.12.2000,splátkový kalendár, exekučný príkaz zo dňa 26.05.2005, oznámenie o uzavretí manželstva, čestné prehlásenie C. L., právny úkon označený ako kúpna zmluva zo dňa 07.06.2012.
3. Žalobca sa vyjadril v replike doručenej súdu dňa 14.09.2017 tak, naliehavý právny záujem na určení, že podiel k nehnuteľnosti je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných ako manželov je dôvodený tým, že žalobca disponuje splatnou pohľadávkou voči žalovanému v 1. rade, v neprospech ktorého ako povinného zároveň v súčasnosti vedie exekučné konanie titulom tejto pohľadávky. V uvedenom exekučnom konaní momentálne žalovaný v 1. rade vymáhanú pohľadávku uhradil len čiastkovými úhradami realizovanými súdnemu exekútorovi, pričom zároveň nedisponuje takým majetkom, postihnutím ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu v celosti, resp. vo väčšej miere ako doteraz v súlade so zásadami rýchlosti, efektívnosti a hospodárnosti exekučného konania, ktoré sa k dnešnému dňu vedie viac ako dvanásť kalendárnych rokov. Platobný rozkaz vydaný dňa 26.05.2003, č.k. 32Rob/57/2003,ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.06.2003, bol vydaný na podklade Dohody o náhrade škody, ktorá bola uzatvorená dňa 02.05.2002 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade (teda v čase kedy už žalovaní boli manželmi, podľa ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi škodu v takej výške, ako bola priznaná platobným rozkazom. Na základe uvedeného má žalobca zato, že pohľadávka, ktorá sa voči žalovanému v 1. rade ako povinnému v exekúcií vymáha, vznikla za trvania manželstva žalovaných. Už samotný možný stav, že predmetný podiel k nehnuteľnosti je podľa názoru žalobcu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, môže v konečnom dôsledku znamenať jeho právnu možnosť uplatňovať voči žalovanému v 1. rade ako povinnému v exekúcií ďalšie procesné kroky, ktoré môžu viesť eventuálne k úspešnejšiemu uspokojeniu pohľadávky žalobcu, čím môže jednoznačne dôjsť k zlepšeniu jeho právneho postavenia. Žalobca opätovne uvádza, že otázku, či určitý majetok patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, nie je oprávnený vyriešiť exekučný súd, a to ani predbežne, pričom jediná možnosť pre žalobcu preukázať vlastníctvo žalovaného v 1. rade k predmetnému podielu na nehnuteľnostiach vo forme bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo jedine podanie určovacej žaloby, čím na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení spoluvlastníckeho práva žalovaných. Žalovaní v obsahu svojich vyjadrení tiež uvádzajú, že predmetnou kúpnou zmluvou vlastne pôvodní scudzitelia ako predávajúci a žalovaná v 2. rade ako kupujúca zastreli (simulovali) iný právny úkon, a to darovaciu zmluvu. Uvedené tvrdenia považuje žalobca za účelové, a to najmä z dôvodu, že predmetná kúpna zmluva, ktorú predložili žalovaní bola uzatvorená v písomnej podobe, v jej obsahu je jasne a zreteľne vyjadrený záväzok predávajúcich previesť svoje spoluvlastnícke podiely na žalovanú v 2. rade ako kupujúcu a záväzok kupujúcej za nadobudnutie spoluvlastníckych podielov predávajúcich zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna zmluva v jej písomnej podobe spĺňa všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. OZ, bola uzatvorená vo forme podľa ustanovenia § 46 ods. 2 OZ a je v nej celkom jednoznačne zachytená vôľa žalovanej v 2. rade nadobudnúť predmetné podiely odplatne; inak by na jej podklade príslušný okresný úrad, katastrálny odbor nepovolil vklad spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ak zákon pre určitý druh zmluvy (prevod nehnuteľnosti) vyžaduje písomnú formu, musí byť vôľa zmluvných strán vyjadrená písomne a meniť ju je možné taktiež len písomne. Z ustanovenia § 41a ods. 2 OZ vyplýva, že ak uzatvorením simulovaného právneho úkonu má byť zastretý iný právny úkon (disimulovaný) je platný disimulovaný právny úkon len vtedy ak zodpovedá vôli účastníkova zároveň sú splnené jeho náležitosti. Žalovanými predložená kúpna zmluva bola zmluvou o prevode podielov na nehnuteľnostiach, pre ktorú zákon vyžadoval aj v čase jej uzatvorenia písomnú formu, teda prejav vôle jej účastníkov musel byť zachytený v písomnej forme, inak by bola zmluva neplatná s poukazom na ustanovenie §40 ods. 1 OZ. Ak žalovaní tvrdia, že uvedenou kúpnou zmluvou simulovali jej účastníci uzatvorenie darovacej zmluvy, nemôže byť taká darovacia zmluva platná, pretože jej podstatné náležitosti nie sú zachytené v zákonom prepísanej forme, a teda v jej písomnom obsahu nie je zachytená vôľa účastníkom previesť spoluvlastnícke práva k nehnuteľnostiam bezodplatne, čo je podstatný znak darovania ako aj hlavný rozdiel od kúpnej zmluvy, a preto takáto zmluva nemôže spĺňať základné náležitosti darovacej zmluvy. Kúpna zmluva je platnou kúpnou zmluvou a nemôže sa jednať o právny úkon simulujúci uzatvorenie darovacej zmluvy, pretože z jej obsahu nevyplýva úmysel účastníkov spočívajúci v bezodplatnom prevode, práve naopak - vyplýva z nej úmysel účastníkov spočívajúci v odplatnom prevode na základe „kúpnopredajného“ záväzkového vzťahu. Vyššie uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1917/2004, sp. zn. 22 Cdo 101/2001:V tejto súvislosti preto argumenty žalovaných o nezaplatení kúpnej ceny žalovanou v 2. rade ako predávajúcou považuje žalobca za irelevantné, pretože to zakladá vzájomné právne vzťahy medzi predávajúcimi a žalovanou v 2. rade titulom kúpnej zmluvy a bolo len na predávajúcich akým spôsobom a či sa vôbec domáhali zaplatenia kúpnej ceny, čo však na druhej strane nespochybňuje písomne zachytenú vôľu účastníkov predloženej kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že sa jednalo o odplatný prevod podielov k nehnuteľnostiam. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že žalovaná v 2. rade nadobudla predmetné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam počas trvania manželstva titulom kúpnej zmluvy a žalobca sa naďalej dôvodne domnieva, že tieto podľa § 143 OZ patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných. Zároveň pri exekúcií vedenej v neprospech žalovaného v 1. rade ako povinného môže byť následne majetok patriaci do jeho bezpodielového spoluvlastníctva postihnutý výkonom rozhodnutia.
4. Žalovaní sa v duplike doručenej súdu 11.09.2018 vyjadrili tak, že „všeobecným predpokladom, aby súd žalobe(akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). ... Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre rozsudok podstatným spôsobnom užitočný. V predmetnom prípade je zrejmé, že prípadný rozsudok, ktorý by i určil, že majetok je v BSM oboch žalovaných, nebude žalobcovi „podstatným spôsobom užitočný“, nakoľko by sa žalobca tak či tak nemohol z daného majetku uspokojiť v rámci prebiehajúcej exekúcie voči žalovanému v prvom rade(a to s poukazom na § 147 ods. 1 OZ, nakoľko dlh žalovaného v prvom rade vznikol ešte pred uzavretím manželstva).O tom, že v daných podmienkach nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na podanej žalobe svedčí aj samotná judikatúra uvádzaná žalobcom v žalobe, podľa ktorej je úspech žaloby (o určení vlastníctva k veci inej osoby ako samotného žalobcu) podmienený tým, že existencia daného rozsudku o BSM žalovaných by ovplyvnila právne postavenie žalobcu (z rozsudku NS ČR sp. zn. 20Cdo 1897/1998).Uzavretie samotnej dohody o náhrade škody zo strany žalovaného v prvom rade, nič nemení na tom, že v predmetnom prípade ide o dlh žalovaného v prvom rade, ktorý vznikol ešte pred uzavretím manželstva, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo samotného znenia dohody, v ktorej žalovaný v prvom rade iba práve daný dlh vzniknutý pred uzavretím manželstva výslovne uznáva. Uznanie dlhu však nič nemení na tom, kedy skutočne daný dlh vznikol. Fakt, že rozhodujúce skutkové okolnosti pre vznik pohľadávky žalobcu voči žalovanému v prvom rade sa odohrali ešte pred vznikom manželstva (t.j. pred 19.05.2001), vyplýva tak zo samotnej dohody o náhrade škody, ako aj z návrhu na začatie konania zo dňa 12.03.2003.Žaloba žalobcu je evidentne nedôvodná, nakoľko neexistuje naliehavý právny záujem žalobcu na jej podaní. Naliehavý právny záujem na určení BSM však žalobca nemá aj z dôvodu, že vlastníctvo k veci by mohol prípadne posudzovať aj súd, ktorý by rozhodoval o vylúčení veci z exekúcie: „Rozsudok o vylúčení veci (z exekúcie, zo súpisu konkurznej podstaty) je určením existencie práva žalobcu k veci. Určenie práva žalobcu k veci nie je identifikovateľné z výroku rozsudku, ale z jeho odôvodnenia (výrok znie napríklad tak, že „vec je z exekúcie vylúčená“). Napríklad, ak sa žalobca domáha vylúčenia veci z exekúcie preto, že tvrdí, že nie povinný, ale on je vlastníkom exekuovanej veci, potom rozsudok o vylúčení veci z exekúcie je po obsahovej stránke určením žalobcovho vlastníckeho práva (a to určením subjektívnym vo vzťahu k žalovanému).“ (Komentár, s. 503).Aj uvedené teda preukazuje, že žalobca, aj keby skutočne majetok bol v BSM (čo nie je), nemá dôvod sa domáhať osobitného výroku o BSM žalovaných. V skutočnosti bol predmetný majetok žalovanej v 1. rade darovaný. Pritom fakt, že nemohlo ísť o platnú kúpnu zmluvu (iba v ktorom prípade by bol majetok v BSM),vyplýva paradoxne aj z rozsudku NS ČR, sp. zn. 22Cdo 1917/2004.Žalovaný v prvom rade predmetnú pohľadávku žalobcovi postupne a pravidelne spláca. So speňažením majetku nesúhlasili aj preto, že na predmetných nehnuteľnostiach žije celá rodina vrátane 4 neplnoletých detí.
5. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že pohľadávka voči žalovanému 1/ nevznikla za trvania manželstva, nemôže byt' uspokojená z majetku BSM, žalobca nemá naliehavý právny záujem. Poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo 8/2010, ako aj na to, že na LV č. XXXX je záložné právo v prospech tretej osoby, žalovaná 2/ nadobudla podiely k nehnuteľnostiam darovaním, tieto nepatria do BSM. Naliehavý právny záujem nie je daný ani z dôvodu, že žalobca sa môže domáhať uspokojenia v exekučnom konaní a v tomto je dôvod na podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranám. Súd nevykonal dôkaz pribratím znalca určenie hodnoty nehnuteľností a pripojením spisov, keď súd nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná. V prípade posudzovania existencie naliehavého právneho záujmu na určení nie je potrebné skúmať ďalšie skutkové okolnosti veci.
7. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná 2/ je evidovaná ako vlastník nehnuteľností na LV č. XXXX kat. úz.F. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2012. Žalovaný 1/ a 2/ uzavreli manželstvo dňa 19.05.2001. Takisto nebolo sporné, že nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s. pod H.-XXXX/XX, Medzi stranami sporu bolo sporné, či je daný naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení, či má žalobca pohľadávku voči žalovanému 1/, ktorá vznikla za trvania manželstva, či došlo k uzatvoreniu kúpnej alebo darovacej zmluvy a či nehnuteľnosti patria do BSM.
8. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 37 ods. 1 a 2 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Podľa § 55 ods. 1 EP právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.6) Podľa § 61 ods. 1 až 3 EP exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. Exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Na exekúciu predajom zálohu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností alebo cenných papierov podľa povahy zálohu. Podľa § 134 ods. 1 EP exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Podľa 151h ods. 6 OZ konanie o vy´kon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneny´ je záložny´ veriteľ alebo ak záložny´ veriteľ s vy´konom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.
9. Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem na žalovanom určení je základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a jeho existenciu skúma súd skôr, než preskúma žalobu po vecnej stránke. V súlade s uvedeným ešte predtým, ako by súd posudzoval vec čo do jej merita, zaoberal sa vhľadom na to, že vo veci ide o určovaciu žalobu nevyhnutne tým, či v danej veci má žalobca na ním požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom dospel k tomu, že naliehavý právny záujem na strane žalobcu daný nie je a žalobu je potrebné z uvedeného dôvodu zamietnuť.
10. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. V rozhodnutí sp. zn. l Cdo 91/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že nedostatok naliehavého právneho záujmu “predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu”. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Súd ma zá to, že pre rýchlosť a hospodárnosť súdnych konaní je nevyhnutné nevytvárať ďalšie na základnú vec nadväzujúce konania, ak ide o otázky, ktoré je možné vyriešiť v pôvodnom (exekučnom) konaní ako otázku prejudiciálnu, prípadne v konaní vyvolaným exekúciou. Uvedené platí aj vo vzťahu k navrhovanému určeniu, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, keď otázku prípadného spoločného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (ktorá bola prinajmenšom sporná) je potrebné riešiť v rámci exekučného konania a má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k rozsahu majetku, z ktorého može veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 460/2013, či rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/265/2015 zo dňa 30.11.2015), pričom je nutné s poukazom na nižšie uvedenú argumentáciu vôbec zvážiť, či je vôbec možné vedenie exekúcie na takýto majetok. To, či je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa v exekučnom konaní z podielu na nehnuteľnostiach, sa predbežne posúdi v exekučnom konaní. Pre prípad, že pohľadávku nie je možné uspokojiť z podielu na nahnuteľnostiach, túto otázku je potrebné riešiť v spore vyvolanom osobitnou povahou exekučného konania. V exekučných konaniach dochádza k speňažovaniu majetku, ktorý nadobudol jeden z manželov za trvania manželstva kúpou (v danom prípade je predpoklad, že by napriek argumentácii žalobcu súd dospel k záveru, že skutočne išlo o darovanie), ak pohľadávka vznikla za trvania manželstva (v danom prípade je predpoklad, že by napriek argumentácii žalobcu súd dospel k záveru, že pohľadávka vznikla pred uzavretím manželstva). Súd dodáva, že na nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s. pod H.-XXXX/XX, čo tiež vylučuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že vec patrí do BSM. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 51/2014, ktorý okrem iného uviedol: Ústavný súd už vo veci sp. zn. III. ÚS 20/08 uviedol, že ak záložny´ veriteľ nikdy neudelil súhlas na predaj nehnuteľnosti (zálohu) v exekučnom konaní, exekútor podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka nemohol viesť exekučné konanie na záloh, a teda ani zriadiť exekučné záložné právo na záloh. Právny názor, ktory´ III. senát ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 20/08 zaujal, vychádzal z plenárneho rozhodnutia v konaní sp. zn. PL. ÚS 20/05, v ktorom plénum ústavného súdu nevyhovelo návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka s čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavny´ súd v uvedenej veci návrhu navrhovateľa nevyhovel, keď zdôraznil, že z § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka „je teda zrejmé, že ak záložny´ veriteľ (bez postavenia oprávneného) nesúhlasí so súdnou exekúciou, nemožno ju viesť. Z toho vyply´va, že exekučny´ súd nesmie vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ak exekútor so žiadosťou o vydanie poverenia nepredloží aj súhlas záložného veriteľa. V prípade, ak by napriek nedostatku súhlasu záložného veriteľa došlo k vydaniu poverenia, aj v takom prípade by tento nedostatok súhlasu viedol k zastaveniu exekúcie pre jej neprípustnosť. Cieľom § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka je „zvy´šená právna ochrana záložného veriteľa vo vzťahu k uplatneniu práva na exekučné konanie na veci zaťažené zálohom. Záložny´ veriteľ ako prednostny´ veriteľ má mať najsilnejšie postavenie pri uspokojovaní svojich pohľadávok zo zálohu a toto právo by nemalo byť obmedzované ani záložny´mi veriteľmi so záložny´mi právami, ktoré vzniknú neskôr. Tento legitímny cieľ ale na druhej strane neznemožňuje a nemôže úplne znemožniť uplatňovanie práv ostatny´ch veriteľov voči dlžníkovi“. Napokon ústavny´ súd v konaní sp. zn. PL. ÚS 20/05 uzavrel, že „obmedzenie rozsahu exekúcie vyply´vajúce z ustanovenia § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka súvisí s hmotnoprávnou úpravou záložného práva (§ 151a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorá posilňuje ochranu záložného veriteľa. Súčasťou tejto ochrany je súhlas záložného veriteľa s exekúciou na záloh. Tento súhlas treba považovať za súčasť vzniku práva na súdnu a inú právnu ochranu v exekučnom konaní a za predpoklad na úspešné začatie a vedenie exekúcie.“ Formalisticky´ argument, že zriadenie exekučného záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie, nemožno akceptovať. Každú právnu normu je potrebné vnímať ako súčasť určitého celku právnych noriem, ktoré tvoria ustanovenie právneho predpisu, a napokon i cely´ právny predpis. Konkrétnu právnu normu nie je možné vykladať izolovane, bez ohľadu na znenie ostatny´ch právnych noriem obsiahnuty´ch v danom právnom predpise (III. ÚS 274/07).
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami a v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným ako plne úspešnej strane v konaní plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku, keď nezistil ani dôvody na postup podľa § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).