Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/126/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci žalobcu: PRETO spol. s r.o., so sídlom v Žiline, Uhoľná 8518/9, IČO: 31 405 231, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti žalovanému: Ing. G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., H. XXX/XX, zastúpenému KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, o vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -168 zo dňa 01. 07. 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť - celé nebytové priestory o celkovej výmere 220 m2 nachádzajúce sa na 2. nadzemnom podlaží budovy - garáže, ul. P.O. Hviezdoslava v Žiline bez súpisného čísla stavby, postavený na pozemku s parcelným č. 2862/6, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedené Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Q. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd konanie o uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9 900,- eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , resp. . Pri hodnotení skutkového stavu vychádzal tiež z ustanovení paragrafov (stredný ), resp. . V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom žaloby bolo vypratanie nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe, pričom súd prejudiciálne riešil otázku vlastníctva nehnuteľnosti, resp. vypratávaných priestorov. Žalovaný nehnuteľnosti, ktoré sú evidované na liste vlastníctva v jeho prospech ako vlastníka nadobudol od COOP Jednota Žilina, spotrebné družstvo kúpnou zmluvou z roku 2017 a žalobca nehnuteľnosti nadobudol zmluvou od OTEX TEXTIL Žilina a.s. Súd prvej inštancie konštatoval, čo bolo predmetom jednotlivých zmlúv, na základe ktorých žalobca a žalovaný nadobudli vlastníctvo, pričom podľa kúpnej zmluvy s COOP Jednota Žilina, spotrebné družstvo žalovaný nekupoval žiadny nebytový priestor alebo nadstavbu garáže nachádzajúcu sa na susednom pozemku patriacom žalovanému. Súd uviedol, že pre vznik vlastníctva nie je podstatné, kto v minulosti vystaval 2. nadzemné podlažie nad objektom garáží postavených na KNC parcele č. 2862/6, ale kto bol vlastníkom pôvodnej stavby. V žiadnom prípade sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že nadstavba garáží je súčasťou stavby XXX postavenej na parcele č. 2860/2, hoci je s ňou funkčne spojená. Uvedený priestor nemožno považovať ani za samostatný nebytový priestor, nakoľko

takýto inštitút bol zavedený do právneho poriadku až novelou z roku 1991. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že základným znakom vlastníctva nebytových priestorov je aj podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, nielen samotného nebytového priestoru. V odôvodnení rozsudku súd citoval viaceré rozhodnutia a judikáty súdov, pričom dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom celej veci - stavby na KNC parcele č. 2862/6 kat. úz. Q., nielen 1. nadzemného podlažia, ale celej stavby vrátane ďalších nadzemných podlaží, a to v podiele 1/1. Užívaním veci bez právneho dôvodu, či už zmluvného, zákonného alebo vecného práva zasahuje žalovaný do vlastníckeho práva žalobcu, a preto súd žalobe v zmysle vyhovel. Na samostatné konanie vylúčil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko tento nebol prioritou dokazovania, strany sa k nemu nevyjadrovali a v budúcnosti vzhľadom na zhodnotenie vypratávaných priestorov je možné predpokladať nároky na započítanie, s čím by bolo spojené pravdepodobne rozsiahlejšie dokazovanie.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu sa odvolal žalovaný, ktorý uviedol, že napáda rozhodnutie v celom rozsahu. Odvolanie zdôvodňoval s poukazom na ust. , z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pred vydaním rozhodnutia o vyprataní súd prejudiciálne rozhodol, že žalobca je vlastníkom celej veci, teda stavby nachádzajúcej sa na parcele 2862/6 v kat. úz. Q.. S takýmto záverom sa žalovaný nestotožnil s tým, že je vlastníkom nehnuteľností susediacimi s nehnuteľnosťami žalobcu a nezdieľal tak záver súdu, že tieto nehnuteľnosti nemožno považovať za súčasť vecí v jeho vlastníctve, pokiaľ sa jedná o funkčne prepojený priestor nachádzajúci sa na susednej stavbe. Súčasť hlavnej veci prechádza na nadobúdateľa hlavnej veci bez ďalšieho, t. j. aj keď nie je výslovne uvedená a identifikovaná v zmluve o prevode hlavnej veci. Súd prvej inštancie odignoroval právny názor vyjadrený v rozsudku NS ČR sp. zn. . V danom prípade je rozhodujúce, že časť sporných kancelárskych priestorov nachádzajúcich sa nad garážami žalobcu, sú súčasťou garáží žalovaného a nad nimi vybudovanými priestormi, s ktorými sú bočne prepojené a netvoria súčasť stavby, nad ktorou sa sporné priestory nachádzajú, teda garáží žalobcu. Sporné kancelárske priestory nachádzajúce sa na 2. nadzemnom podlaží garáží žalobcu síce nemajú vlastné základové konštrukcie, avšak prístup do týchto priestor je možný výlučne po schodisku zvnútra nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie v rozhodnutí nijako nezohľadnil. Nesprávne právne posúdenie veci videl odvolateľ v tom, že súd určil, že vlastníkom sporného 2. nadzemného podlažia je žalobca a nie žalovaný. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, teda aj parcely 2862/6 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2 a stavby - garáže bez súpisného čísla postavenej na tejto parcele. Hoci žalovaný počas celého konania tvrdil, že je výlučným vlastníkom 2. nadzemného podlažia garáží, v kúpnej zmluve, ktorou nadobudol nehnuteľnosť, boli jednoznačne definované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu a 2. nadzemné podlažie garáže v kúpnej zmluve uvedené nebolo, teda predmetom prevodu nebolo. Vypočutie navrhovaných svedkov by nemalo žiadny význam k zodpovedaniu otázky, kto je vlastníkom 2. nadzemného podlažia garáží. Podľa ust. je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Žalobca má za to, že 2. nadzemné podlažie garáže nemôže byť a ani nie je súčasťou stavby žalovaného so súpisným č. XXX, pretože nespĺňa zákonnú definíciu príslušenstva, nakoľko oddelením 2. nadzemného podlažia garáže od stavby žalovaného nedôjde k jej znehodnoteniu, teda stavba žalovaného môže aj naďalej slúžiť svojmu účelu. Pokiaľ by aj prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že nadstavba bola vybudovaná v roku 1954, ide o prestavbu pôvodnej stavby a nebolo medzi jej vlastníkom a stavebníkom dohodnuté niečo iné, je potrebné pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takejto nehnuteľnosti spravidla vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe, prináleží vlastníkovi tejto pôvodnej stavby (rozhodnutie NS ČR Rc). Vlastnícke právo žalobcu k celej stavbe garáže je evidované aj v katastri nehnuteľností, pričom platí domnienka, že tento stav je platný, pokiaľ sa nepreukáže opak, čo žalovaný nepreukázal. Nakoľko sa žalobca stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, žiadal, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

4. V ďalších svojich vyjadreniach žalobca aj žalovaný predniesli obsahovo zhodné tvrdenia s ich dovtedajšími prednesmi.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že predmetom konania bola žaloba o vypratanie priestoru, pričom prejudiciálne súd riešil vlastníctvo uvedeného priestoru. V tomto prípade sa aj odvolací súd stotožnil so závermi a postupom súdu prvej inštancie, keď prejudiciálne riešil vlastníctvo k stavbe, v ktorej sa uvedené priestory nachádzajú. Je nepochybné, že žalobca, aj žalovaný sa stali vlastníkmi nehnuteľností kúpnymi zmluvami od predchádzajúcich vlastníkov. V jednotlivých kúpnych zmluvách je vymedzený predmet prevodu vlastníctva, pričom sú jednoznačne vymedzené pozemky a na nich sa nachádzajúce stavby. V konaní nebolo spochybnené, že vlastníkom parcely 2862/6 je žalobca a vlastníkom parcely 2860/2 je žalovaný. Predmetom prevodu u oboch boli budovy garáží nachádzajúce sa na týchto pozemkoch opísané ako dvojpodlažné. Každý z kupujúcich - súčasných vlastníkov nadobudol nehnuteľnosť nachádzajúcu sa len na jeho pozemku. Nikde zo zmluvy, ktorou vlastníctvo od COOP Jednoty, spotrebné družstvo Žilina nadobudol žalovaný, nie je uvedené, že súčasťou prevodu je aj nadstavba garáží nachádzajúcich sa nad budovou vo vlastníctve iného subjektu.

7. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že nie je podstatné, kto a kedy vykonal nadstavbu pôvodných garáží, ale to, čo jednotlivými kúpnymi zmluvami nadobudli žalobca alebo žalovaný. Z ničoho nemožno odvodiť, že by žalovaný s pozemkami a budovami označenými v kúpnej zmluve nadobudol aj akýsi „nebytový priestor“, ktorý sa má nachádzať v budove, ktorá predávajúcemu nepatrila. Žalovaný vstupoval len do práv, ktoré boli na neho prevedené kúpnou zmluvou. Aj z tohto pohľadu je potom nepodstatné, kto nadstavbu garáží vykonal, resp. kto priestor v minulosti užíval. Pretože závery prvoinštančného súdu o vlastníkoch jednotlivých nehnuteľností ako prejudiciálne považuje za správne, správne potom súd prvej inštancie rozhodol o vyprataní týchto priestorov žalovaným, ktorý ich užíva bez právneho dôvodu a titulu. Pokiaľ súd vylúčil časť žaloby (vydanie bezdôvodného obohatenia) na samostatné konanie dôvodiac rozsahom dokazovania, tento výrok v podstate odvolateľom napadnutý nebol, nebola dôvodená jeho nesprávnosť, avšak pokiaľ uviedol, že napáda celý rozsudok, súd aj tento výrok ako správny potvrdil.

8. Čo sa týka výroku o trovách konania vzhľadom na úspech účastníkov v konaní aj tento výrok považoval odvolací súd za správny.

9. Na základe vyššie zistených skutočností je potom možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s zdôvodnil. Pokiaľ teda žalovaný rozporoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd nestotožnil.

10. Nakoľko vo svojom odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli posudzované súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. v spojení s a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).