Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16Ca-19-2017.pdf
PDF · 89.75 KB
No categories available
16Ca/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom v spore žalobcu LITA, autorská spoločnosť so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou so sídlom Nám. Biely kríž 3, P. O. BOX 39, 831 02 Bratislava, proti žalovanému Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 36 005 622, o zaplatenie 2561 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 330,48 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18. 12. 2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 74,20 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu voči žalovanému na sumu 2561 Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia týkajúceho sa neoprávneného použitia diel, resp. neoprávneného použitia predmetov ochrany, spravovaných žalobcom. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V prípade, že by súd dospel k záveru, že základ nároku je daný, poprel výšku obvyklej odmeny v zmysle Sadzobníka licenčných odmien žalobcu, nakoľko v uvedenom prípade sa nejedná o obvyklú odmenu, ale o odmenu stanovenú žalobcom, ktorá je neprimeraná, o čom súdu predložil do spisu dôkazy.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, tvoriacich obsah spisu, písomných aj ústnych vyjadrení právnych zástupcov a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca je organizáciou kolektívnej správy v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. z titulu udeleného oprávnenia Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 18. 08. 2016 pod č. k. MK-1587/2016-232/10421. Žalobca vykonáva kolektívnu správu aj na použitie diel ním zastúpených autorov prostredníctvom ďalšieho verejného prenosu vysielania. Ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách a iných priestoroch ubytovacích zariadení. Na použitie predmetov ochrany verejným prenosom, ku ktorým spravuje práva žalobca, uzatvára žalobca s prevádzkovateľmi daných zariadení hromadné licenčné zmluvy, pričom základom na určenie licenčnej odmeny je podľa názoru žalobcu sadzobník žalobcu. Žalovaný je prevádzkovateľom viacerých ubytovacích zariadení, zaradených podľa § 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z. do kategórie nasledovne: -Hotel Repiská, na adrese Demänovská dolina 31, Liptovský Mikuláš, hotel 3*, -Hotel Barbora, na adrese Vyšná Boca 73, Malužiná, hotel 3*,
-Penzión Barborka, na adrese Vyšná Boca 73, Malužiná, penzión, -Turistická ubytovňa Trhová, na adrese Trhová ulica, Prievidza, ubytovňa, -Rekreačné stredisko Púšť, na adrese Prievidza, ubytovňa, -Chata Horec, na adrese Ráztočno, ubytovňa. Žalobca mal za to, že žalovaný v roku 2016 realizoval v ním prevádzkovaných ubytovacích zariadeniach verejný prenos a to prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách a iných priestoroch ubytovacích zariadení nasledovne: -Hotel Repiská, 52 zvukovoobrazových zariadení na izbách, -Hotel Barbora, 29 zvukovoobrazových zariadení na izbách, -Penzión Barborka, 10 zvukovoobrazových zariadení na izbách, -Turistická ubytovňa, 1 zvukoobrazové zariadenie v iných priestoroch, -Rekreačné stredisko Púšť, 3 zvukovoobrazové zariadenia (z toho 2 zvukovoobrazové zariadenia na izbách a 1 zvukovoobrazové zariadenie v iných priestoroch), -Chata Horec, 8 zvukovoobrazových zariadení (z toho 7 zvukovoobrazových zariadení na izbách a 1 zvukovoobrazové zariadenie v iných priestoroch).
3. Žalovaný namietol v odpore proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 16Ca/19/2017-42, doručený súdu dňa 22.03.2018, že žalobca poskytol v žalobe iba neurčité generické tvrdenia, voči ktorým sa žalovaný nevedel objektívne a účinne brániť a že žalobca využíva svoje monopolné postavenie na trhu, ktoré je súčasne aj výkonom práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a nekalosúťažným konaním. Žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil a žalobu zamietol v celom rozsahu.
4. Okrem dôkazov, ktoré boli predložené počas konania súdu stranami a ktorými sa súd zaoberal, súd zisťoval primeranosť žalobnej sumy vo výške 2561 Eur a vychádzal z komparatívnej analýzy spoločnosti KPMG, ktorá bola zadaná Zväzom hotelov a reštaurácii SR. Na základe záverov tejto analýzy, bola stanovená výška licenčných odmien v porovnaných krajinách Európy vo výške 0,54 Eur za izbu, tzn. 6,48 Eur ročne za jednu izbu. Suma požadovaná žalobcom niekoľkonásobne prekračuje sumu, ktorú požadujú obdobné organizácie ako žalobca v porovnávaných krajinách Európy, pričom suma 0,54 Eur mesačne za izbu predstavuje iba sumu, ktorú požaduje obdobná organizácia kolektívnej správy za obdobnú činnosť v porovnávaných krajinách Európy.
5. Podľa § 87c ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. novembrom 2013; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich sa však posudzujú podľa predpisu účinného do 31. októbra 2013, ak § 63 ods. 5 neustanovuje inak.
6. Podľa § 79 ods. 1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.
7. Podľa § 5 ods. 14 citovaného zákona, verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.
8. Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.
9. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy môže uzatvoriť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov diel. Kolektívnou licenčnou zmluvou táto organizácia udeľuje súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a za dohodnutú odmenu.Z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti priamo jednotlivému členovi právnickej osoby združujúcej používateľov diel od okamihu, keď s ňou prejaví súhlas. Ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane.
10. Podľa § 56 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.
11. Podľa § 81 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia.
12. Podľa § 81 ods. 1 písm. i/ aj j/ citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne, j/ vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h/ pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžní, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
14. Podľa § 517 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nárok žalobcu čo do základu je daný. Autorský zákon č. 618/2003 Z. z., ktorý sa aplikuje v danom prípade, definuje organizáciu kolektívnej správy ako právnickú osobu, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy. Podstatou kolektívnej správy je zastupovanie viacerých autorov v rôznych odboroch vymedzených v oprávnení na výkon kolektívnej správy. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom do súdneho spisu, mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. k. MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18. 08. 2016, a to okrem iného aj v odbore verejné rozširovanie rozmnoženiny literárneho, dramatického, hudobnodramatického, choreografického, audiovizuálneho, fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického diela, alebo diela úžitkového umenia vypožičaním. Zároveň žalobca predložil do súdneho spisu zoznam autorov, ktorých zastupuje. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, vzniknutého z titulu neoprávneného používania predmetov ochrany spravovaných žalobcom. Aktívna aj pasívna legitimácia strán sporu bola v konaní jednoznačne preukázaná, z toho dôvodu bol žalobca oprávnený podať predmetnú žalobu čo do základu, a to s poukazom na povinnosti žalobcu, ako organizácie kolektívnej správy práv vymedzených v autorskom zákone č. 618/2003 Z. z., konkrétne v ustanovení § 81 ods. 1 písm. i/.
17. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia, z toho dôvodu sa zaoberal výškou žalovanej sumy, a to s poukazom na námietky zo strany žalovaného.
18. Súd mal v konaní preukázané, a to z rozhodnutí súdov, ktoré boli predložené do spisu, ako aj z rozhodnutí súdov, ktoré sú zverejnené na internete, že súdy vo svojej rozhodovacej činnosti vychádzali zo sadzobníka žalobcu, ktorým sú určené poplatky za výkon správy, kde cena poplatku je stanovená ako cena obvyklá. Výškou takto stanoveného poplatku sa súdy vo svojich rozhodnutiach nezaoberali.
19. Súd sa v konaní hlavne zaoberal otázkou stanovenia výšky poplatkov za výkon správy. Súd dospel k záveru, že sadzobník, ktorý bol prijatý žalobcom, odporuje platným právnym predpisom a nie je v súlade s dobrými mravmi. Poplatky, stanovené v sadzobníku jednoznačne nemôžu predstavovať cenu obvyklú, jedná sa o cenu stanovenú žalobcom bez ďalšieho, to znamená bez skúmania aspektov pri stanovovaní takejto ceny. Pri stanovovaní obvyklej ceny treba vychádzať, podľa názoru súdu, zo zákona o cenách. Ak nie je možné cenu obvyklú na trhu zistiť, cena sa určí prepočtom ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku pri posúdení, či nedochádza k zneužitiu výhodnejšieho hospodárskeho postavenia.
20. Súd dospel k záveru, že žalobca, ako správca - organizácie kolektívnej správy, pri určovaní poplatkov za výkon správy zneužil svoje dominantné postavenie na trhu a stanovil poplatok neprimeraný. Primeranosť poplatku súd zistil z vypracovania komparatívnej analýzy spoločnosťou KPMG, ktorá bola zadaná Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky. Súd sa stotožnil so závermi vypracovanej komparatívnej analýzy s tým, že stanovená výška licenčných odmien v porovnávaných krajinách Európy je 0,54 Eur mesačne za izbu, to znamená 6,48 Eur ročne za izbu. Takto stanovená ročná výška licenčnej odmeny je podľa názoru súdu primeraná, za 51 izieb predstavuje výška sumu 330,48 Eur, ktorú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu s príslušenstvom 5 % - úrok z omeškania ročne od 18. 12. 2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
21. Súd vo zvyšku žalobu zamietol.
22. Podľa názoru okresného súdu, je na žalobcovi, aby prehodnotil stanovenie poplatku - licenčných odmien, aby nezneužíval svoje dominantné postavenie na trhu, a vzhľadom k skutočnosti, že Slovensko sa nachádza v Európskom priestore, aby výšku licenčných odmien stanovil primerane, ako obdobné krajiny Európskej únie.
23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
25. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania, súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 255 CSP. Vzhľadom na priznanú sumu rozhodnutím súdu a uplatnenú sumu žalobcu v žalobe, súd priznal žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v takom pomernom rozsahu ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v troch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.