Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/125/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanej P. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. B. XXX, o zaplatenie 604,29 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/172/2017-34 zo dňa 20. februára 2018 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 6,48 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12.4.2015 do zaplatenia a vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 131,18 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12.4.2015 do zaplatenia.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6,48 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12.4.2015 do zaplatenia (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II). Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere. Hoci v zmluve bola dohodnutá výška úveru 1.200 eur, z prehľadu úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver 1.080 eur, pričom 120 eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Keďže predmetná skutočnosť bola uvedená len v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré je jednostranným úkonom žalobcu, okresný súd konštatoval, že tento poplatok nebol dojednaný priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. nemá naň žalobca nárok. 2. Nakoľko žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, žalobca zosplatnil dotknutý úver ku dňu 12.4.2015. Okresný súd vyslovil, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., preto žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru 1.080 eur, ako aj riadne dojednané úroky za obdobie od 5.11.2014 do 12.4.2015. Ku dňu splatnosti tak mala žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu 1.126,85 eur (istina 1.080 eur + úrok 46,85 eur). Nakoľko celkovo zaplatila 1.120,37 eur, okresný súd žalobe vyhovel iba v rozsahu 6,48 eur. Zdôraznil, že pokiaľ ide o zmluvný úrok, žalobcovi vznikol tento nárok len za obdobie do doby splatnosti dlhu. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti totiž vzniká stav, keď dlžník nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a užívať ich, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky.

3. Okresný súd dodal, že nebola (s tvrdením, že ide o samostatný nárok, ktorý nie je predmetom žalovaného nároku) predložená dohoda o poskytovaní služieb. Pokiaľ odmena za predmetnú službu nie je zahrnutá do celkových nákladov, údaj o RPMN je nesprávny. Jednalo by sa o nekalú praktiku, ktorá vytvára dojem, že sa spotrebiteľovi ponúka vedľajšia služba, pričom však odplata za túto službu je súčasťou úverových nákladov spotrebiteľa a veriteľ ňou v skutočnosti podmieňuje poskytnutie spotrebiteľského úveru. 4. Konanie v časti o zaplatenie 131,18 eur spolu v 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12.4.2015 do zaplatenia okresný súd zastavil (výrok III.) vzhľadom na späťvzatie žaloby v tejto časti (§ 145 ods. 2 . O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu (výrok IV.), lebo trovy konania vznikli len žalobkyni, ktorá však bola v prevažnej časti predmetu sporu neúspešná (§ 255 os. 2 .

5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude aj v dotknutej časti vyhovené. Namietal záveru okresného súdu, že v zmluve o revolvingovom úvere nebol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru. Tento poplatok, resp. jeho výška je pritom uvedená v bode 5. aj 6. predmetnej zmluvy; bola tak splnená podmienka podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. 6. Odvolateľ spochybnil tiež záver okresného súdu, že mu nevznikol nárok na zmluvný úrok z úveru aj po zosplatnení úveru. S odkazom na ustanovenia viacerých právnych noriem (§ 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 3 Obch. zák., § 16 ods. 1, § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., § 565 Obč. zák.) tvrdil, že dlžník, a to aj spotrebiteľ, je povinný platiť úrok odo dňa poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zmluva nezaniká, nezaniká preto ani záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky; mení sa len splatnosť týchto záväzkov. Aj potom, čo nastane predčasná splatnosť úveru a úrokov, dlžník užíva a disponuje peňažnými prostriedkami poskytnutými mu veriteľom. 7. Odvolateľ dodal, že pripustením záveru súdu o zániku zmluvy v prípade predčasného zosplatnenia by došlo k absurdnej situácii, kedy by dlžník, ktorý nesplní riadne svoje zmluvné záväzky (splácať úver a úrok v splátkach), bol neprimerane a nedôvodne zvýhodnený oproti dlžníkovi, ktorý tieto svoje zmluvné záväzky plní. Dlžník, ktorému bol úver zosplatnený, by bol totiž povinný od doby zosplatnenia platiť len úrok z omeškania, a nie zmluvný úrok, ktorý je vždy vyšší.

8. Žalovaná sa k odvolaniu protistrany písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 , z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutých výrokoch o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 6,48 eur s príslušenstvom a o čiastočnom zastavení konania a po zopakovaní dokazovania na pojednávaní (§ 385 ods. 1 v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, hoci čiastočne z iných dôvodov.

10. Odvolací súd na pojednávaní, okrem zopakovania dokazovania listinami viažucimi sa k procesu uzatvorenia zmluvy o úvere, zároveň v zmysle § 382 upovedomil strany o možnosti aplikácie ustanovenia § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. t/, ods. 5 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi stranami - 5.11.2014 (ďalej len Obč. zák..). Žalovaná sa k uvedenému bližšie nevyjadrila a žalobca sa o svoje súvisiace procesné právo obral sám svojou neúčasťou na pojednávaní, pričom v rámci ospravedlnenia výslovne súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho prítomnosti.

11. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru, zodpovedá obsahu nielen oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ako uvádzal okresný súd), ale bezprostredne aj obsahu zmluvy o revolvingovom úvere, že priamo v jej texte je predmetný poplatok vymedzený, t.j. stranami dojednaný. Nadväzne nie je náležitým záver okresného súdu o nedojednaní daného poplatku v úverovej zmluve medzi sporovými stranami. Napriek konštatovanému je v dotknutej časti napadnutý rozsudok vecne správny.

12. V predmetnom prípade dojedanie o poplatku za poskytnutie úveru bolo žalobcom v zmluve predformulované, žalovaná nemohla znenie predmetnej zmluvnej podmienky akokoľvek reálne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Obč. zák.). Podstatou tohto poplatku je povinnosť dlžníka zaplatiť odplatu veriteľovi za poskytnutie úveru/finančných prostriedkov. Uvedenú funkciu však plní nárok veriteľa na úrok ako cenu úveru, a preto takýto poplatok - ako ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu (len pod iným názvom, resp. označením) - nemôže obstáť. Jednoznačne ide o požadovanie od spotrebiteľa (žalovanej) plnenia za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom nielenže v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, ale naopak je výsostne v záujme a na prospech dodávateľa (žalobcu). Následne v zmysle § 53 ods. ods. 4 písm. t/ Obč. zák. sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná a na jej základe nebola/nie je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi poplatok v sume 120 eur.

13. Krajský súd dodáva, že neobstojí ani úvaha o akomsi „rezervovaní“ na relevantnú dobu (počas ktorej veriteľ má dotknutú sumu blokovanú pre použitie v rámci iných finančných operácií potenciálne prinášajúcich zisk) prostriedkov veriteľa pre dlžníka, v ktorej spojitosti by za túto vo svojej podstate doplnkovú službu prináležala veriteľovi odplata. V súdenej veci je totiž jednoznačné, že finančné prostriedky boli dlžníkovi - žalovanej vyplatené jednorazovo bezprostredne po uzavretí zmluvy. Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom prípade nenastáva, a preto dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné aj z rozoberaného (širšieho) hľadiska. 14. Nad bezprostredný rámec odvolania je namieste konštatovať, že značne problematické je i samotné poskytnutie úveru spotrebiteľovi v nižšej než dojednanej sume, keď si dodávateľ automaticky zrazí/ odpočíta poplatok za poskytnutie úveru. Takáto dispozícia s finančnými prostriedkami totiž prináleží ich vlastníkovi, ktorým po poskytnutí úveru je už spotrebiteľ, a nie dodávateľ.

15. Neopodstatnenou je i ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa otázky nároku na úrok z úveru aj za obdobie po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti; t.j. po jeho zosplatnení. V takomto prípade totiž veriteľ svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných/poskytnutých finančných prostriedkov. V dôsledku toho na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak spotrebiteľ už nemá právny titul mať prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej „pohodlne inkasoval“ úroky z úveru. Inými slovami, išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou. 16. K totožnému záveru je možné dospieť i prostredníctvom vyhodnotenia mimoriadnej splatnosti úveru z hľadiska povahy právneho stavu ňou navodeného. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a od prvého dňa omeškania spotrebiteľa s predmetným plnením ide svojim charakterom o protiprávny stav. S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie. Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis, t.j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

17. To znamená, že okresný súd správne žalobcovi za obdobie po zosplatnení úveru priznal nárok „len“ na úrok z omeškania. Krajský súd dopĺňa, že predmetný prístup k nárokom veriteľa v čase po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol akceptovaný tiež Ústavným súdom SR (bližšie napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012), ktorý konštatoval, že ho nemožno považovať za svojvoľný, resp. za taký, ktorý by popieral zmysel práva na súdnu ochranu.

18. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

19. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (čiastočným zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd zodpovedajúco konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore a zohľadnil fakt, že žalovaná (ako prevažne v spore úspešná strana) si náhradu trov neuplatňovala, resp. jej tieto ani nevznikli.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný ani v časti, preto protistrane - žalovanej by inak voči nemu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaná však výslovne na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že si daný procesný nárok neuplatňuje.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.