Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/51/2017

Potvrdené rozhodnutím 26Co/75/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX.X.XXXX, t.č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Leopoldov, Gucmanova 19/670, zastúpeného advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, adresa sídla Hlohovec, Pribinova 46, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o 17.900 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 30. januára 2019 č.k. 19C/51/2017-43 takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci žalobcu: Š. T., L.. XX.X.XXXX, t.č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Gucmanova 19/670, zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 1 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 17.900,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 13.4.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 17.900,- eur s úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 17.900,- eur od 24.4.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca, ktorý vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov začal v roku 2012 pociťovať bolesti zubu č. 17. Z tohto titulu prostredníctvom riadnych žiadaniek žiadal o predvedenie k zubárovi, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť priamo v ústave a to v období od 28.8.2012 do 18.2.2014 celkom 45 krát. Napriek značne nepriaznivému zdravotnému stavu nebolo však žiadostiam žalobcu o predvedenie k zubnému lekárovi vyhovené. Táto skutočnosť vyplýva z listu ústavu zo dňa 28.2.2014, ktorý bol žalobcovi doručený na základe jeho žiadosti zo dňa 11.2.2014, ktorou žiadal o potvrdenie evidencie žiadaniek ako i uvedenie spôsobu ich vybavenia. Z obsahu listu ústavu vyplýva, že žalobca nebol predvedený k zubárovi v dňoch ktoré žiadal na tom základe, že ústav subjektívne kvalifikoval jednotlivé žiadosti o ošetrenie ako neakútne, alebo sa žiadanka týkala tzv. nenárokového dňa. Žalobcovi sa pritom nedostalo zdravotníckeho ošetrenia ani v prípade ak bola žiadanka podaná v nárokový deň a jeho stav bol výnimočne kvalifikovaný ako akútny a to z dôvodu práceneschopnosti lekára, alebo inej prekážky. Ústav vo svojom vyjadrení poznamenal, že vo vzťahu k viacerým žiadankám žalobcu neeviduje žiaden záznam v knihe predvedenia. Žalobca trvá na tom, že žiadanky riadne podal aj v dňoch, v ktorých nie je evidovaný žiaden záznam, preto bude vzniknutý stav s najväčšou pravdepodobnosťou dôsledkom konania príslušníkov, ktorý nevykonali ich evidenciu. To je však prax, ktorú žalobca nemá možnosť zo svojej pozície akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Žalobca v tejto súvislosti zároveň poukazuje na skutočnosť, že ústav nedisponuje žiadnym kontrolným systémom postupu príslušníkov vo veci evidencie žiadaniek, preto je plnenie tejto "povinnosti" v podstate v plnej dispozícii príslušníkov, čo je však skutočnosť, ktorá nemôže byť na ťarchu žalobcu. Z dôvodu pretrvávajúceho a dlhodobého neposkytovania riadnej zdravotnej starostlivosti bol žalobca v dôsledku graduálneho zväčšovania bolestí nútený požívať lieky proti bolesti, keďže neznesiteľná bolesť bola objektívnou prekážkou, ktorá mu bránila v bežnom živote a výkone dennodenných činností. Po tom ako sa zubný lekár v ústave ujal liečby žalobcu, došiel k záveru, že v stave v akom sa predmetný zub v dôsledku zanedbanej zdravotnej starostlivosti nachádza by ho bolo možno zachrániť, avšak v žiadnom prípade by to nebolo možné v ústave. Je tomu tak z toho titulu, že stomatologická ambulancia nedisponuje vybavením ani potrebnými prípravkami k takémuto zákroku. Ambulancia v ústave je vybavená niekoľko desiatok rokov starým vybavením, ktoré v žiadnom prípade nespĺňa štandardy v porovnaní s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou mimo ústavu. Otázna je i odbornosť zubných lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v ústave, keďže do roku 2014 tam pôsobila lekárka bez akýchkoľvek skúseností, pričom ošetrovaním odsúdených mala zrejme naberať prax. Na základe uvedeného nebola iná možnosť ako zub extrahovať. Dňa 2.4.2009 sa vo vybraných ústavoch uskutočnila návšteva Výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý v správe zverejnenej dňa 27.7.2009 jednoznačne deklaroval, že v ústavoch je podstav lekárov, čo má za následok nedostatočnú kvalitu poskytovania zdravotníckych služieb odsúdeným. Z tohto titulu bolo slovenským orgánom odporučené, aby prehodnotili pretrvávajúci nevyhovujúci stav v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb odsúdených. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca adresoval riaditeľovi ústavu žiadosť zo dňa 29.6.2014, ktorou sa domáhal zabezpečenia zdravotnej eskorty do zubnej ambulancie mimo ústav. Ústav doručil žalobcovi nesúhlasné stanovisko s odôvodnením, že "odsúdený nemá počas výkonu trestu právo vybrať si lekára a zdravotnícke zariadenie". Predmetné odôvodnenie je však dôsledkom nesprávnej kvalifikácie obsahu žiadosti žalobcu, ktorej dôsledkom je nesprávne aplikovaný právny predpis. Žalobca sa totiž nedomáhal poskytnutia zdravotnej starostlivosti u subjektu podľa jeho voľby, ale legitímne žiadal, aby z dôvodu vyššie uvedených zjavných nedostatkov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v ústave mu bola poskytnutá riadna zdravotná starostlivosť v akomkoľvek zariadení mimo ústavu, bez bližšej preferencie zo strany žalobcu. Napriek tomu, že riaditeľ ústavu označil poskytovanie zubnej zdravotnej starostlivosti v ústave za nadštandardné v porovnaní s podmienkami vonku, kde sú podľa jeho slov čakacie doby nepomerne dlhšie, u žalobcu sa v dôsledku tejto dlhodobej "nadštandardnej" zdravotnej starostlivosti opätovne objavili bolesti, tentoraz so zubom č. 18. Z dôvodu pretrvávajúcich bolestí, žalobca žiadal o predvedenie k zubárovi v dňoch od 22.5.2014 do 7.5.2015 celkom 51 krát, avšak prístup k zdravotnej starostlivosti mu bol znemožnený. Dôsledkom neposkytnutia zdravotnej starostlivosti v uvedenom období bola nutnosť extrakcie ďalšieho zubu, čo bolo odôvodnené tým, že v ústave je len minimálne vybavenie za účelom poskytnutia nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti, pričom odsúdení nemôžu očakávať riadnu zdravotnú starostlivosť, keďže predmetom zdravotných úkonov sú len život ohrozujúce stavy. V nadväznosti na vyššie uvedené a na základe identického skutkového a právneho stavu žalobca nebol predvedený k ošetreniu zubárovi v období od 9.6.2015 do 17.10.2016 celkovo v ďalších 33 prípadoch. Jednotlivé prípady kedy nebol žalobca v období od 9.6.2015 do 17.10.2016 napriek riadnym žiadostiam a bolestivým stavom predvedený k stomatologickému vyšetreniu je obsahom priložených listín. Žalobca v ústave dlhodobo trpel pretrvávajúcou bolesťou zubov a napriek opakovaným legitímnym žiadostiam o ošetrenie mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť, čo malo za priamy následok vznik nezvratných zmien v jeho chrupe v porovnaní so zdravotným stavom pred nástupom do výkonu väzby resp. následného výkonu trestu i keď riadnym a so zákonom súladným postupom zo strany ústavu mohlo dôjsť k prevencii tohto stavu napríklad žalobcom požadovaným eskortovaním do akejkoľvek stomatologickej ambulancie mimo ústavu. Žalobca za účelom preukázania týchto tvrdení navrhuje vykonať dôkaz preskúmaním zdravotnej karty žalobcu vedenej jeho ošetrujúcim zubárom, MUDr. C. Y., ktorá vykonala posledné vyšetrenie ako i RTG chrupu žalobcu v roku 2009. Žalobca zároveň navrhuje vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stomatológia za účelom preukázania poskytovania nezodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v príčinnej súvislosti s ujmou spôsobenou žalobcovi. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným postupom, je existencia nezákonného postupu, t. j. postupu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným postupom. Zákon zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Nie je teda nutné posudzovať správnosť postupu orgánu štátu z hľadiska, či porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Žalobcovi vznikla titulom nesprávneho úradného postupu ústavu nemajetková ujma, ktorú si uplatňuje v prvej časti vo výške 100,-eur v súvislosti s každým nepredvedením k ošetreniu zubárovi, čo v prípade 129 prípadov predstavuje nárok celkom vo výške 12.900,- eur a v druhej časti vo výške 5.000,- eur ako nemajetkovú ujmu titulom extrakcie dvoch zubov, ktorá bola výhradne dôsledkom neposkytnutia včasnej a dostatočnej zdravotnej starostlivosti.

2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy - Žiadosti zo dňa 11.2.2014, 29.6.2014, 10.5.2015, 25.11.2016; Odpovede na žiadosti zo dňa 28.2.2014, 1.8.2014, 20.5.2015.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy a predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné preukázať, že orgán verejnej moci pri výkone svojej právomoci postupoval v rozpore so zákonom, a že práve v dôsledku takéhoto konania žalobca utrpel škodu. Žalovaná je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, vznik ujmy, ktorej náhrady sa žalobca domáha, ako ani prípadná priama príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenou ujmou, a žalovaná žiada žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Aby bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť vôbec nejaký postup ako súhrn krokov a postupov pri činnosti orgánu verejnej moci normatívne záväzne predpísaným. Musí teda byť zákonom, prípadne iným právnym predpisom, stanovené aký postup sa považuje za správny, v súlade s pravidlami. Za nesprávny úradný postup ÚVV a ÚVTOS Leopoldov žalobca označil konanie ústavu, keď mu boli opakovane zamietané jeho žiadosti o predvedenie na zubné ošetrenie v ústave, ako i jeho žiadosť o možnosť ošetrenia mimo ústavu. Žalobca uvádza, že z dôvodu bolesti zubu č. 17 žiadal o predvedenie k zubárovi a zubné ošetrenie v ústave v období od 28.8.2012 do 18.2.2014 celkom 45 krát, pričom žiadnej z týchto žiadostí nebolo vyhovené. Následne dňa 29.6.2014 požiadal riaditeľa ústavu o možnosť ošetrenia mimo ústavu, nakoľko zubná ambulancia ústavu nedisponovala vybavením a prípravkami potrebnými na vykonanie primeraného ošetrenia, ani tejto žiadosti však nebolo vyhovené. Následkom neposkytnutia primeranej zdravotnej starostlivosti zo strany ústavu mala byť nutnosť extrakcie zubu. V období od 22.5.2014 do 7.5.2015 žalobca znova žiadal o predvedenie k zubárovi, celkom 51 krát, avšak prístup k zdravotnej starostlivosti mu bol opätovne znemožnený, čoho následkom mala byť extrakcia zubu č. 18. Vyhovené nebolo podľa žalobcu následne ani 33 jeho žiadostiam o predvedenie na zubné ošetrenie v období od 9.6.2015 do 17.10.2016. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zák. č. 475/2005 Z. z.") počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. Z listín predložených do konania samotným žalobcom je zrejmé, že žalobcovi bola v priebehu rokov 2012 - 2016 ústavom zabezpečená a poskytovaná primeraná odborná zdravotná starostlivosť v súlade s osobitnými predpismi (predovšetkým zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene zákonov v znení neskorších predpisov, a tiež Výnosom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812//2008-0L o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení). Z predmetných listín, odpovedí ÚVV a ÚVTOS Leopoldov na podania žalobcu, vyplýva, že žalobca bol zubným lekárom ústavu ošetrený dňa 4.12.2012, následne v roku 2013 3x (2.4.2013, 24.9.2013,19.11.2013), v roku 2014 5x, v roku 2015 v dňoch 10.8.2015 a 23.10.2015, a v roku 2016 5x (4.1.2016, 22.7.2016, 12.8.2016, 22.8.2016, 24.10.2016). Je pravdou, čo vyplýva aj z predmetných listín, že v rozhodnom období nebolo vyhovené každej žiadosti žalobcu o predvedenie k zubárovi ústavu na ošetrenie, čo je však vzhľadom na počet žiadostí o predvedenie na zubné ošetrenie (sám žalobca uvádza 129 žiadostí) v rozhodnom období od 28.8.2012 do 17.10.2016 (čo predstavuje 1511 kalendárnych dní) pochopiteľné - v absolútnych číslach si žalobca žiadosť o predvedenie na zubné ošetrenie podával v predmetnom období 4 rokov v priemere takmer každý 12 deň!!! pričom tento údaj sa ešte znižuje ak sa zohľadní skutočnosť vyplývajúca z prípisu "Žiadosť o podanie informácie - odpoveď č.

ÚVTOS a ÚVV-3-32/13-2014 zo dňa 28.2.2014, podľa ktorej žalobca v období od 2.4.2013 do 9.9.2013 o predvedenie na ošetrenie nežiadal. Skutočnosť, že v rozhodnom období nebolo vyhovené každej žiadosti žalobcu o predvedenie na zubné ošetrenie nemožno považovať za nesprávny úradný postup ústavu, ani akúkoľvek inú formu porušenia ustanovení zák. č. 475/2005 Z. z.. V dňoch, v ktorých žalobca nebol na zubné ošetrenie v ústave prevedený boli uprednostnené akútne a bolestivé prípady, resp. k jeho ošetreniu nedošlo z dôvodu naplnenia kapacitných možností v rámci ordinačných hodín jedného pracovného dňa alebo čerpania dovolenky ošetrujúcim zubárom. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu zo dňa 29.6.2014 o vykonanie ošetrenia v zdravotníckom zariadení mimo ústavu, ktorej nebolo vyhovené, žalovaná uvádza, že žalobca bol v prvej polovici roka 2014 (teda bezprostredne pred podaním tejto žiadosti riaditeľovi ústavu) ošetrený v zubnej ambulancii ústavu 4x, z čoho je zrejmé, že žalobcovi zo strany ústavu nebola odmietnutá zdravotná starostlivosť. Žalovaná je tak toho názoru, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu ÚVV a ÚVTOS Leopoldov pri zabezpečovaní primeranej zdravotnej starostlivosti žalobcu v ústave. Pokiaľ žalobca zastáva názor, že zdravotná starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá, mu bola poskytnutá nesprávne, resp. že uplatnený liečebný postup pri vykonaných ošetreniach objektívne nezodpovedal potrebám jeho zdravotného stavu, má možnosť domáhať sa nápravy voči príslušnému ošetrujúcemu lekárovi, resp. jeho zamestnávateľovi, podľa všeobecných predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu. Za takto spôsobenú škodu však nenesie zodpovednosť žalovaná podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Popri skutočnosti, že vo veci nie je naplnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, teda existencia nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. Z., nepreukázal žalobca ani vznik ujmy, ktorá mu mala byť v dôsledku namietaného postupu spôsobená, a tiež ani prípadnú príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom a touto ujmou. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Ako náhradu nemajetkovej ujmy za každú žiadosť o predvedenie na zubné ošetrenie, ktorej v rozhodnom období nebolo zo strany ústavu vyhovené, požaduje žalobca od žalovanej zaplatenie sumy 100,-eur. Žiadnym spôsobom však žalobca nielen nepreukázal, ale v žalobe ani len netvrdí a neodôvodňuje, aké následky v jeho živote nastali v dôsledku ním namietaného postupu ústavu, teda jeho nepredvedením na zubné ošetrenie v konkrétnych dňoch. Za takýto následok nemožno považovať, že v priebehu rozhodného obdobia došlo k extrakcii dvoch zubov žalobcu, nakoľko túto skutočnosť (následok) si žalobca ohodnotil a uplatňuje osobitným nárokom, a to sumou 5000,-eur. V súvislosti s požadovanou náhradou nemajetkovej umy v sume 5000,-eur z dôvodu vykonania extrakcie dvoch zubov žalobcu, podmienenej podľa neho neposkytnutím včasnej a dostatočnej zdravotnej starostlivosti, je potrebné uviesť, že ani v tomto prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., a už vôbec nie v rozsahu, v ktorom požaduje vyplatenie náhrady. Samotnú skutočnosť, že došlo k extrakcii dvoch zubov žalobcu, by bolo možné (v prípade preukázania porušenia právnej povinnosti zo strany ústavu, čo však žalovaná dôrazne odmieta) hodnotiť ako škodu na zdraví žalobcu. Zák. č. 514/2003 Z. z. obsahuje úpravu náhrady skutočnej škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy. Škoda na zdraví je však špecifickým druhom nároku na náhradu škody podliehajúcim osobitnému režimu, čo je zrejmé i zo systematického výkladu Občianskeho zákonníka, ktorý popri úprave ochrany osobnosti a náhrady za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby chrániacich imateriálne stránky a hodnoty ľudskej osobnosti (meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita) obsahuje v § 444 a nasl. osobitnú úpravu náhrady škody na zdraví. Keďže zák. č. 514/2003 Z. z. neobsahuje osobitnú úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody na zdraví, v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. je na vec potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Občiansky zákonník nevymedzuje ani pojem bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú upravené v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tento zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako i jej výšku, pri určení ktorej sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku vydanom ošetrujúcim lekárom poškodeného. Nie je teda v súlade s právom postup, podľa ktorého by skutkové okolnosti poukazujúce na vznik škody na zdraví posudzoval súd voľnou úvahou a prihliadol k nim pri ustálení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Mimo uvedeného naviac nie je vo veci žiadnym spôsobom preukázaná ani priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným postupom ústavu a vznikom či už škody na zdraví alebo nemajetkovej ujmy, ktorej vznik žalobca tvrdí. Zo žaloby nie je žiadnym spôsobom preukázané, že by extrakcia dvoch zubov žalobcu bola následkom (teda v priamej príčinnej súvislosti) skutočnosti, že ÚVV a ÚVTOS Leopoldov nevyhovel viacerým žiadostiam žalobcu o predvedenie na zubné ošetrenie v ambulancii ústavu, resp. mimo neho. Opomenúc skutočnosť, že posúdenie zdravotného stavu, a jeho prípadných zmien, je bezpochyby otázkou odbornou, je potrebné vziať do úvahy fakt, že na zdravotný stav fyzickej osoby vplýva celé spektrum faktorov a k jeho zmene dochádza v dôsledku rôznych okolností. V prípade zubov, ich kazivosti a celkového stavu chrupu zohráva významnú úlohu genetická predispozícia každého jednotlivca a v neposlednom rade i osobná starostlivosť konkrétnej osoby o chrup a celková životospráva. Žalobca pritom neuvádza žiadnu skutočnosť/okolnosť, ktorá by preukazovala príčinnú súvislosť práve medzi zamietnutím veľkej časti jeho žiadostí o predvedenie na zubné ošetrenie a nutnosťou extrakcie dvoch zubov žalobcu, a to obzvlášť za situácie, kedy je zrejmé, že zdravotná starostlivosť žalobcovi v ústave poskytnutá bola. Založiť príčinnú súvislosť medzi tým, že žalobcovi nebolo ústavom umožnené absolvovať zubné ošetrenie podľa jeho predstáv v prakticky (priemerne) dvojtýždňových intervaloch a potrebou extrakcie dvoch zubov žalobcu len na základe vzájomnej časovej súvislosti je, s ohľadom na už uvádzané množstvo faktorov, ktoré na stav chrupu každej fyzickej osoby vplývajú, neudržateľná konštrukcia, a takéto zdôvodnenie vzniku nároku na náhradu či už škody na zdraví alebo nemajetkovej umy považuje žalovaná za neakceptovateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada žalovaná súd, aby žalobu z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., keď žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, vznik škody, ako ani prípadnú príčinnú súvislosť medzi ním namietaným postupom ústavu a tvrdenou ujmou, zamietol.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu a žalovaného a zistil nasledovné:

5. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava obsahu písomnej žaloby, poukazuje na to, že u žalobcu napriek pretrvávajúcej bolesti zubov a jeho opakovaných žiadostí o ošetrenie nebolo jeho žiadostiam vyhovené. Jeho stav bol vyhodnotený ústavom ako neakútny a nebol predvedený na ošetrenie v rámci ústavu a ani do iného zariadenia mimo ústavu. Poukazuje na to, že takýmto konaním žalovaného došlo k zásahu do vnútornej integrity žalobcu a to tým, že okrem toho, že musel pretrpieť bolesti u neho došlo k vzniku pocitu bezmocnosti, menejcennosti, tým mu vzniklo právo na nemajetkovú ujmu, výšku ktorej uviedol v písomnej žalobe, výška nemajetkovej ujmy je na úvahe súdu.

6. Zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe, primárne poukazuje na to, že v rokoch 2012 až 2016 bola žalobcovi opakovane poskytovaná adekvátna starostlivosť, to, že nebolo vyhovené každej jeho žiadosti o ošetrenie nemožno považovať za nesprávny úradný postup žalovaného. Pokiaľ žalobca poukazuje na nesprávnu starostlivosť, alebo zanedbanie starostlivosti, nemôže sa uvedeného domáhať voči žalovanému. Poukazuje ďalej na to, že žalobca nepreukázal vznik tvrdenej nemajetkovej ujmy, tým pádom nemôže byť daná ani príčinná súvislosť medzi konaním resp. nekonaním žalovaného a vznikom ujmy. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobu zamietnuť a v prípade úspechu priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

7. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorého vznik žalobca odôvodňoval tým, že počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov mu v období od 28.8.2012 do 17.10.2016 ústav opakovane, konkrétne v 129 prípadoch, napriek jeho výslovným žiadostiam, odmietol poskytnúť primeranú a včasnú zdravotnú starostlivosť (zubné ošetrenie), následkom čoho bola nutná extrakcia dvoch zubov, čím mu mala byť spôsobená ujma, za ktorú požadoval zaplatenie peňažnej náhrady v sume 100,-eur za každé nepredvedenie k ošetreniu zubárovi (súhrnne 12 900,-eur) a v sume 5.000,- eur za extrakciu zubov, pričom za takto spôsobenú ujmu má v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. niesť zodpovednosť žalovaný.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení platnom a účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení platnom a účinnom od 1.1.2013, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

9. V danej veci nebol medzi stranami sporný počet jednotlivých žiadostí žalobcu o ošetrenie, nebolo sporné ani to, že žalobcovi bola v rozhodnom období poskytnutá zdravotná starostlivosť tak, ako to uviedol žalovaný (žalobca bol zubným lekárom ústavu ošetrený dňa 4.12.2012, následne v roku 2013 3x - 2.4.2013, 24.9.2013,19.11.2013; v roku 2014 5x, v roku 2015 v dňoch 10.8.2015 a 23.10.2015 a v roku 2016 5x - 4.1.2016, 22.7.2016, 12.8.2016, 22.8.2016, 24.10.2016). Medzi stranami bolo sporné, či tým, že žalobca nebol predvedený na každé ošetrenie podľa jeho žiadosti došlo takýmto postupom ústavu k ujme žalobcu. Žalobca za nesprávny úradný postup ÚVV a ÚVTOS Leopoldov označil konanie ústavu, keď mu boli opakovane zamietané jeho žiadosti o predvedenie na zubné ošetrenie v ústave, ako i jeho žiadosť o možnosť ošetrenia mimo ústavu.

10. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení sa súd plne stotožňuje s tvrdením žalovaného, že takého konanie, resp. nekonanie žalovaného - nepredvedenie na zubné ošetrenie na základe každej žiadosti žalobcu, nemožno subsumovať pod nesprávny úradný postup tak, ako je definovaný v Zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď aby bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť vôbec nejaký postup, úkony pri činnosti orgánu verejnej moci normatívne záväzne predpísaným. Musí teda byť zákonom, prípadne iným právnym predpisom stanovené, aký postup sa považuje za správny, v súlade s pravidlami.

11. Nakoľko súd nie je viazaný právnym posúdením strany sporu, bol toho názoru, že na daný skutkový stav je potrebné aplikovať ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. V zmysle citovaného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. ( prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami 1. zväzok, IURA EDITION)

14. Z citovaného zákonného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho výkladu teda vyplýva, že vznik zodpovednosti za škodu je podmienený porušením právnej povinnosti. V danom prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinnosti žalovaným, keď nepreukázal, ale ani neuviedol, akú právnu povinnosť (zákonné ustanovenie, resp. iný právny predpis) žalovaný porušil tým, že ho nepredviedol na každé zubné ošetrenie, ktoré požadoval. V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, ,,odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi“ (zákon odkazuje napríklad na zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov.) Ani z týchto osobitných zákonov nevyplýva, že žalovaný tým, že žalobcu nepredviedol na každé ním požadované ošetrenie porušil zákonom, resp. iným právnym predpisom mu určenú právnu povinnosť. V konaní bolo nepochybne preukázané, že v rozhodnom období (od 9.6.2015 do 17.10.2016) bol žalovaný predvedený na zubné ošetrenie celkovo 6x, teda bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť. Čo sa týka nevyhovenia žiadosti žalobcu o predvedenie na ošetrenie mimo ústav, podľa § 5 ods. 3 Zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody ,,Ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave, poskytne sa v potrebnom rozsahu v nemocnici. Ak nemožno poskytnúť zdravotnú starostlivosť ani v nemocnici, poskytne sa na nevyhnutne potrebný čas v inom zdravotníckom zariadení; stráženie odsúdeného zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) okrem odsúdeného umiestneného v otvorenom oddelení.“ V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, zdravotná starostlivosť mimo ústav sa poskytuje odsúdenému v prípade, ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a nenavrhol ani žiadny dôkaz na preukázanie skutočnosti, že jeho zdravotný stav vyžadoval takú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave, pričom súd je toho názoru, že posúdenie toho či je možné požadovanú zdravotnú starostlivosť poskytnúť v ústave je plne v kompetencie ošetrujúceho lekára a nie odsúdeného, teda jedine lekár môže doporučiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti mimo ústav v prípade ak to zdravotný stav odsúdeného vyžaduje. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že dňa 2.4.2009 sa vo vybraných ústavoch uskutočnila návšteva Výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý v správe zverejnenej dňa 27.7.2009 jednoznačne deklaroval, že v ústavoch je podstav lekárov, čo má za následok nedostatočnú kvalitu poskytovania zdravotníckych služieb odsúdeným. Vzhľadom na dlhý časový odstup (5 rokov) do podania jeho žiadosti o ošetrenie mimo ústav, nemožno mať za preukázané, že v čase keď žalobca žiadal o ošetrenie mimo ústav (v roku 2014), z dôvodu nedostatočnej kvality poskytovania zdravotníckych služieb, nebolo možné žalobcovi poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť v predmetnom ústave.

15. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal splnenie základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti žalovaným, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Súd nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom - znalecké dokazovanie znalcom z odboru stomatológia za účelom preukázania poskytovania nezodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v príčinnej súvislosti s ujmou spôsobenou žalobcovi, keď takýto dôkaz by bol vzhľadom na vyššie uvedené

- nepreukázanie porušenia akejkoľvek právnej povinnosti žalovaným, nadbytočným.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)

18. Žalovaný bol v konaní plne úspešný preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.