Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-122-2018.pdf
PDF · 101.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/122/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: EDMA s.r.o., Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239, právne zastúpeného JUDr. Marek Hrouda, advokát, Krmanova 16, 040 01 Košice proti žalovanému v 1. rade: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, M. XX, XXX XX B., právne zastúpeného Mgr. Monika Dunčáková, advokátka, Štúrova 10, 040 01 Košice, žalovanému v 2. rade: I.. L. Q., nar. XX.X.XXXX, P. X, XXX XX B.Š., žalovanému v 3. rade: G. B., nar. X.XX.XXXX, W. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpeného Mgr. Monika Dunčáková, advokátka, Štúrova 10, 040 01 Košice, žalovanému vo 4. rade: JUDr. D. B., nar. XX.X.XXXX, P. XX, XXX XX B., v konaní o zaplatenie 1.289,58 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 2/ a 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.12.2017, č.k. 32Cb/254/1999-269 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, t.j. vo výroku ktorým súd žalovanú v 1/ rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 610,77 eur so 17,60% úrokmi z omeškania ročne od 14.10.1997 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. M e n í výrok o trovách konania tak, že vo vzťahu žalobca - žalovaná v 1/ rade žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; vo vzťahu žalobca - žalovaný v 3/ rade má nárok na náhradu trov konania žalovaný v 3/ rade v plnom rozsahu.
III. Vo vzťahu žalobca - žalovaná v 1/ rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobca v plnom rozsahu.
IV. Vo vzťahu žalobca -žalovaný v 3/ rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovaný v 3/rade v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu proti žalovaným v 2/, 3/ a 4/ rade a v prevyšujúcej časti zamietol; žalovanú v 1/ rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 610,77 eur so 17,60 % úrokmi z omeškania ročne od 14.10.1997 do zaplatenia a o trovách rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 27.8.1998, ktorou právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s. Banská Bystrica) žiadala, aby súd žalovaných v 1/ až 4/ rade zaviazal na zaplatenie 1.289,58 eur s 24% úrokmi od 16.6.1998 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to titulom vrátenia úveru poskytnutého žalovanej v 1/ rade.
3. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 13.12.2005 uznesením sp.zn. 32Cb/254/1999 zo dňa 11.5.2006 pripustil súd prvej inštancie zámenu účastníkov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila Slovenská sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 a na jej miesto vstúpila spoločnosť EDMA s.r.o., Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.7.2010 a na pojednávaní dňa 14.2.2012 vzal žalobca sčasti žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania späť tak, že uplatnil proti žalovaným v 1/ až 4/ rade úroky z omeškania vo výške 21% a navrhol, aby súd konanie v časti o zaplatenie 3% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.289,58 eur od 1.7.2002 zo zaplatenia zastavil a žalovaných v 1/ až 4/ rade zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.289,58 eur s 21% úrokmi z omeškania ročne od 1.7.2002 do zaplatenia a sumu 1.298,30 eur s tým, že plnením jedného so žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovaných.
5. Rozsudkom zo dňa 14.2.2012, č.k. 32Cb/254/99-105 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 3% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.289,58 eur od 1.7.2002 do zaplatenia zastavil; žalovaným v 1/ až 4/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.289,58 eur s 21% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.289,58 eur od 1.7.2002 do zaplatenia; ďalej sumu 1.298,30 eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných; žalobcovi prisúdil náhradu trov konania vo výške 424,44 eur, ktorú sumu boli žalovaný v 1/ až 4/ rade povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného so žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
6. Na základe odvolania žalovaných (v 1/, 2/ a 3/ rade) bol Krajským súdom v Košiciach ako súdom odvolacím, zrušený rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd uložil žalovaným v 1/ až 4/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.289,58 eur s 21% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.289,58 eur od 1.7.2002 do zaplatenia, sumu 1.298,30 eur a vo výroku o trovách konania zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pre naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v § 221 ods. 1 písm. f) OSP (procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).
7. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil následovný skutkový stav:
8. Zistil, že dňa 15.12.1995 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s.; MsP Košice, Hlavná 103, Košice so žalovanou v 1/ rade Zmluvu o úvere č. 74-144428-3, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý sa žalovaná v 1/ rade zaviazala splácať mesačnými splátkami po 66,39 eur s dojednanou úrokovou sadzbou vo výške 18%. Pri splátkach nesplatených v lehotách sa ročný úrok zvýšil od počiatku omeškania o 3% nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu (čl. II bod 3 zmluvy). Uvedená skutočnosť bola skutočnosťou nespornou. Mal za preukázané, že žalovaní v 2/, 3/ a 4/ rade sa predmetnou úverovou zmluvou zaručili za splácanie záväzku ako ručitelia.
9. Žalovaná v 1/ rade riadne nesplácala poskytnutý úver, preto bola vyzvaná žalobnou upomienkou zo dňa 21.1.1998 s tým, že boli vyzvaní aj ručitelia upozornením pre ručiteľa zo dňa 21.1.1998.
10. Z obsahu výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I z oddielu Po, vl. č. 188/V mal za preukázané, že veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s., I. mestská pobočka Košice), bola v obchodnom registri zapísaná od 8.3.1995 do 29.2.1996 ako organizačná zložka podniku, vedúca organizačnej zložky Ing. Jana F., pri identifikácií veriteľa v zmluve je pečiatka veriteľa a dva nečitateľné podpisy. Ako veriteľ bola uvedená Slovenská sporiteľňa a.s., MsP I, MsP Košice, Hlavná 103, 043 02 Košice. V deň 15.12.1995 bola na účet žalovanej v 1/ rade titulom poskytnutého úveru č. 74-144428-3 pripísaná suma 1.659,70 eur.
11. Dospel k záver, že uzavretá zmluva o úvere je absolútne neplatnou, pretože žalobca nepreukázal, že ju za veriteľa podpísala na to oprávnená osoba. Uvedené žalobca nepreukázal z dôvodu, že písomnosti týkajúce sa danej zmluvy nemal k dispozícií.
12. Nárok uplatnený žalobou tak posúdil podľa § 451 OZ ako bezdôvodné obohatenie (§451, § 457, 458 ods. 1 OZ).
13. Na vydanie bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovanú v 1/ rade, ktorej bol úver poskytnutý, a to vo výške 610,77 eur, ktorú mal za preukázanú výpisom bankovej knihy transakcie, podľa ktorej bola z úveru zaplatená suma 1.048,93 eur (posledná splátka 13.10.1997).
14. Pokiaľ ide o žalovaných v 2/ až 4/ rade, žalobu voči nim zamietol, nakoľko uplatnená pohľadávka vyplývala z ich ručiteľského záväzku, ktorý je v zmysle hmotného práva akcesorickým záväzkom, existencia ktorého je podmienená existenciou hlavného záväzku. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva je absolútne neplatná, nevznikol ani ručiteľský záväzok žalovaných v 2/ až 4/ rade.
15. Vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, vychádzajúc zo skutočnosti, že pre začiatok plynutia premlčacej doby na vrátenie bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúci deň zosplatnenia úveru (27.7.1998), ani dátum výzvy veriteľa pre žalovanú v 1/ rade na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, ale skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade poslednú splátku v sume 2.000,- Sk zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 13.10.1997 a nasledujúci deň , t.j. 14.10.1997 sa dostala do omeškania. V dobe poskytnutia peňažných prostriedkov do doby poslednej splátky si tak musela byť vedomá, že použila a používa finančné prostriedky žalobcu. Aj keď od nej nemožno požadovať znalosť právneho titulu, nepochybne mala vedomosť o tom, že denná suma jej bola poskytnutá, použila ju, nesplatila a od 13.10.1997 mala vedomosť, že je zo zvyšnou sumou v omeškaní.
16. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ.
17. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
18. Proti rozsudku - jeho II. a III. výroku podala včas odvolanie žalovaná v 1/ rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) a h) CSP.
19. Žalovaná v 1. rade argumentuje, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vznesenú námietku premlčania. Zdôraznila, že dôkazné bremeno preukázania začatia plynutia premlčacej doby nesie žalobca. Právne významným pre posúdenie okamihu začatia plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je subjektívna vedomosť právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá žalobu na súd podala až dňa 27.8.1998, pričom do ukončenia dokazovania žalobca EDMA s.r.o. a ani jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázali opak tej právnej skutočnosti, že subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 16.12.1995, t.j. deň po poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej v 1/ rade.
20. Ďalej dôvodila, že žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania od 1.7.2002, ale súd zaviazal žalovanú v 1/ rade na zaplatenie úrokov z omeškania od 14.10.1997, v tejto časti je jeho rozsudok nepreskúmateľný.
21. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd zmenil v poradí II. výrok napadnutého rozsudku tak, že návrh v prevyšujúcej časti, o ktorej súd koná, v celom rozsahu voči žalovanej v 1/ rade zamietol a zmenil III. výrok napadnutého rozsudku, t.j. výrok o trovách konania tak, že žalovanej v 1/ rade prizná voči žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 100%.
22. Proti rozsudku - výroku o trovách konania podal včas odvolanie aj žalovaný v 3/ rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.
23. Dôvodí, že v prípade dlžníka a ručiteľa sa z procesného hľadiska nejedná o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaného. Žalovaný v 3/ rade mal v konaní 100% úspech, ale súd prvej inštancie mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
24. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd zmenil v poradí tretí výrok napadnutého rozsudku tak, že žalovanému v 3/ rade prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
25. V odvolaní namieta aj nesprávnosť poučenia o opravnom prostriedku v rozhodnutí súdu prvej inštancie, keď je uvádzané, že proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b), CSP). V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že o prejednávanej veci nebolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, čo je nepochybné jednak zo samotného vyhlásenia výroku rozsudku a aj z jeho odôvodnenia.
26. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
27. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odvolateľov ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že je čiastočne dôvodné.
28. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolatelia ako odvolací dôvod uvádzajú dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. a), t.j., že neboli splnené procesné podmienky a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia pritom neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
30. O odvolacom dôvode podľa § 369 ods. 1 písm. a) môžeme hovoriť vtedy, ak v konaní neboli splnené procesné podmienky - t.j. podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a súd napriek uvedenému konal.
31. K posúdeniu námietky premlčania súdom prvej inštancie odvolací súd udáva:
32. Konajúci súd posudzoval vznesenú námietku premlčania podľa zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (Občiansky zákonník - OZ). V prejednávanej veci žalobca a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu upravenú ako zmluvný tip v zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (Obchodný zákonník - OBZ). Aj pre obchodné záväzkové vzťahy je všeobecnou úpravou bezdôvodného obohatenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecným a podporným predpisom k Obchodnému zákonníku a ktorého ustanovenia možno použiť len vtedy, ak príslušná otázka nie je upravená v Obchodnom zákonníku. Uvedené ale neplatí pre prípad premlčania, pretože § 1 Obchodného zákonníka umožňuje aplikáciu Občianskeho zákonníka iba na otázky Obchodným zákonníkom neupravené. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu, preto ustanovenia Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy nemožno aplikovať.
33. Súd prvej inštancie teda pochybil, ak na premlčanie aplikoval právnu úpravu Občianskeho zákonníka. Aj napriek vyššie uvedenému pochybeniu je jeho rozhodnutie vecne správne, pretože vznesená námietka je nedôvodná.
34. Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
35. Ak je teda zmluva neplatná a na základe nej sa plnilo, vzniká právo na vrátenie plnenia. Rozhodujúcim pre začiatok plynutia premlčacej doby je teda deň, keď sa plnilo, pričom sú právne bezvýznamné subjektívne skutočnosti (napr. vedomosť o neplatnosti zmluvy, dôvod neplatnosti atď).
36. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere je absolútne neplatná (tento záver odvolaním napadnutý nebol, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu), teda 4 ročná premlčacia doba (§ 397 Obchodného zákonníka) na vrátenie plnenia z tejto zmluvy začala plynúť dňa 15.12.1995, kedy bol žalovanej poskytnutý úver a uplynula dňa 15.12.1999 (vrátane). Žaloba bola podaná na súde dňa 27.8.1998, teda včas.
37. K námietke odvolateľky ohľadom priznaných úrokov z omeškania odvolací súd udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd žalobcovi nepriznal viac ako žiadal, keďže žalobe (aj čo sa týka úrokov z omeškania) vyhovel len čo do sumy 610,77 eur a priznal mu len zákonný úrok vo výške 17,6%.
38. Rozsudok súdu bol preto v jeho druhom výroku potvrdený ako vecne správny.
39. K výroku o trovách konania odvolací súd udáva:
40. Ručením nevzniká medzi dlžníkom a ručiteľom solidarita. Navyše súd prvej inštancie dospel k záveru, že uzavretá zmluva je absolútne neplatnou. Z uvedených dôvodov nemohol o trovách konania rozhodnúť jedným výrokom. Odvolací súd preto zmenil jeho tretí výrok (o trovách konania) tak, že vo vzťahu žalobca
- žalovaná v 1/ rade žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a to podľa § 255 ods. 2 CSP, keď ich úspech v konaní je čiastočným.
41. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 3/ rade odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal úspešnému žalovanému v 3/ rade v plnom rozsahu.
42. K námietke odvolateľa ohľadom nesprávneho poučenia odvolací súd udáva:
43. Je pravdou, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje nesprávne poučenie, pretože vo veci nebolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie (§ 273 a nasl. CSP). Uvedená skutočnosť má za následok, že odvolanie môžu strany sporu podať do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods. 3 CSP). Uvedené odvolací súd zdôraznil vzhľadom na namietané oneskorené podanie odvolania žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu.
44. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobca - žalovaná v 1/ rade bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.
45. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 3/rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešný žalovaný v 3/ rade (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).
46. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 1,2 CSP).
47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).