Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-45-2018.pdf
PDF · 126.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa C. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., U. B. XXX/XX, t. č. I. XX, H. H., zast. Advokátskou kanceláriou SZARSOI s. so sídlom Bakossova 14464/3C, Banská Bystrica a I. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. B. XXX/XX, R., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom R., I., nar. XX. XX. XXX a J., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H. H., na odvolanie navrhovateľa a I. R. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. augusta 2018, č. k.: 31 P/110/2015 - 389, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, ktorým rozhodol o povinnosti matky prispievať na výživu maloletých detí mení tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého I. R., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume XXX,- Eur mesačne a na maloletú J. R., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume XX,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov.
II. V druhom až piatom výroku, ktorým súd rozhodol o úprave styku matky s maloletými deťmi rozsudok mení tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi R., I., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX raz do mesiaca každý tretí víkend v mesiaci - sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod., každý rok dňa 26. 12. od 10.00 hod. do 12.00 hod, za prítomnosti navrhovateľa - otca v mieste bydliska matky, prípadne na inom mieste podľa dohody rodičov.
III. Otec je povinný maloleté deti na styk s matkou pripraviť a styk matke s maloletými deťmi umožniť.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že: „Matka je povinná prispievať na výživu maloletého I. R., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume XXX,- Eur mesačne a na maloletú J. R., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume XX,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd upravuje styk matky s maloletými deťmi R. I., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX na každý tretí víkend v mesiaci - sobotu od 10.00hod do 14.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 14.00 hod v priebehu celého kalendárneho roku a okrem uvedeného styku každý rok dňa 24. 12. od 10.00 hod do 14.00 hod, dňa 26.12. od 10.00 hod do 14.00 hod, dňa 31.12. od 10.00 hod do 14.00 hod a 01. 01. od 10.00 hod do 14.00 hod.
Matka je oprávnená maloleté deti v stanovené dni a hodiny od otca prevziať pred vchodom do obytného domu otca a je p o v i n n á otcovi v stanovené dni a hodiny maloleté deti odovzdať pred vchodom do obytného domu otca. Otec je povinný maloleté deti na styk s matkou pripraviť a styk matke s maloletými deťmi umožniť. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec maloletých detí (navrhovateľ) sa návrhom doručeným súdu dňa 06. 05. 2016 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti budú zverené jemu do osobnej starostlivosti a uloží matke povinnosť prispievať výživným v sume XXX,- Eur mesačne na maloletého I. a XXX,- Eur mesačne na maloletú J.. Styk matky s maloletými deťmi žiadal neupraviť. 3. Opatrovník maloletých detí odporučil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazať primeraným výživným a styk matky s deťmi upraviť v súlade s vyjadrením znalca. 4. Rozsudkom č. k. 31P/110/2015-154 zo dňa 19. 06. 2017 súd manželstvo rodičov rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého I. sumou XXX,-Eur mesačne a na maloletú J. sumou XXX,- Eur mesačne a upravil styk matky s maloletými deťmi na každý posledný štvrtok a piatok v mesiaci od 15,00 hod. do 17,00 hod. na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. H.. Otcovi súd uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletých detí v stanovený deň a hodiny na referáte a styk matke s deťmi pripraviť a umožniť. O trovách konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15CoP/44/2017-201 zo dňa 06. 12. 2017 zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom, úprave styku a trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že povinnosťou súdu bude zistiť stav trestného konania, jeho číslo, predmet konania, v akom štádiu sa konanie nachádza, čo je matke dávané za vinu, ďalej stanovisko matky, kedy a kde by sa chcela s maloletými deťmi stretávať, zistiť príjmy matky a taktiež náklady matky súvisiace s jej pobytom v Q. republike. Zároveň uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu, že styk matky s maloletými deťmi by sa mal diať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny H. H., nakoľko rodičia musia dokázať spolu komunikovať, žiadna tretia osoba nemôže zasahovať do komunikácie medzi rodičmi, môže byť len nápomocná svojim poradenstvom, pretože pokiaľ by sa takáto osoba zúčastňovala priamo na stretávaní, nepriamo by zasahovala do práv rodičov ako aj dieťaťa, pričom vzájomná komunikácia rodičov by nesplnila svoj účel. Matke by nemalo nič brániť v tom, aby sa stretávala s deťmi bez prítomnosti otca. Pokiaľ deti majú z matky strach, je to signál, že tu existuje závažná skutočnosť, pre ktorú deti matku odmietajú alebo sa jej boja. Nie je totiž úplne bežné, aby dieťa rodiča odmietalo bez zjavnej príčiny. V takomto prípade bude vhodné stretávanie za prítomnosti rodiča, ktorému dieťa je zverené, teda otca, pričom obidvaja rodičia musia spolu komunikovať a vytvoriť svojim deťom prostredie, ktoré ich nebude traumatizovať, predovšetkým matka si musí byť tejto skutočnosti vedomá. Sama svojim vystupovaním, chovaním a pokojom musí zabezpečiť atmosféru, ktorá nebude deti traumatizovať, pretože inak môžu deti reagovať podráždene, odmietavo a takéto stretávanie im nemôže byť na prospech, pretože k situácii, ktorá ich psychicky zaťažuje a stresuje, sa budú správať odmietavo. Je aj na otcovi, aby deti skutočne na stretnutie pripravil po každej stránke. 6. Následne okresný súd doplnil dokazovanie, pričom zistil, že konanie čo do rozvodu je právoplatné. Na tamojšom súde prebiehalo aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu pod sp. zn. 31 P/290/2014, v ktorom súd neodkladným opatrením dočasne odovzdal maloleté deti do starostlivosti otca a matke určil výživné. Styk matky s maloletými deťmi bol upravený neodkladným opatrením za prítomnosti otca. V tomto konaní súd vydal rozhodnutie vo veci samej, rozsudok zo dňa 24. mája 2017, č. k. 31Pl/290/2014 - 476, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého I. XXX EUR a na maloletú J. XXX EUR mesačne. Zároveň bol upravený styk matky s deťmi na každý posledný štvrtok a piatok v mesiaci od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny H. H.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 5. septembra 2017, sp. zn. 14 CoP /48/2017, dňa 16. 10. 2017. 7. Súd mal preukázané, že v čase rozhodovania deti žili s otcom, jeho priateľkou a jej dieťaťom v spoločnej domácnosti, v starostlivosti o deti neboli zistené žiadne nedostatky. Voči matke bolo vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcami z odboru psychológia aj psychiatria, pričom vyplynulo, že maloleté deti netrpia syndrómom týraných a zanedbávaných detí. Matka žije sama, súdu sa nepodarilo z dôvodu nespolupráce matky zistiť, kde sa reálne zdržiava, či na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky. Matka upravený styk s deťmi na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. H. nerealizovala pravidelne, opakovane účasť na tomto stretnutí neospravedlnila. Výživné matka nehradí sumách určených súdom, na obe deti prispieva 60 EUR. Okresný súd vykonal obšírne zisťovanie ohľadom pobytu matky v Českej republike, ako je to uvedené v bode 37 odôvodnenia rozhodnutia. Matka nepreukázala svoje tvrdenie, že pracuje v Českej republike, nechcela uviesť ani názov ani adresu zamestnávateľa, ani výšku príjmu. Mal preukázané, že v apríli 2018 matka ukončila pracovný pomer bez udania dôvodu, pričom v tomto zamestnaní dosahovala príjmy od 10.468 Kč do 12.142 Kč mesačne a zároveň poberala cestovné náhrady vo výške 14.373 Kč do 30.086 Kč mesačne. 8. Pri určení výživného súd rozhodol s poukazom na znenie ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadol na schopnosti, možnosti matky, jej predpokladaný zárobok, ktorý by dosahovala v prípade, ak by bola zamestnaná. Prihliadol na jej ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore textilný priemysel. V prehľade pracovných miest zistil na pracovnom trhu v Slovenskej republike ako aj Českej republike, kde matka doteraz pracovala, že je dostatok pracovných miest, matka mohla dosahovať príjem 4 EUR
- 5 EUR brutto za hodinu čo pri povolenom týždennom čase prestavuje základný mesačný príjem cca 600 EUR až 750 EUR brutto. Pri určení výživného súd zohľadnil potreby maloletých detí. 9. V konaní bolo preukázané, že matka sa opakovane na styk s maloletými deťmi nedostavila z dôvodu jej zamestnania v zahraničí. Otec aj opatrovník žiadali styk matky s maloletými deťmi neupraviť. Súd mal preukázané, že rodičia sa na styku s deťmi nevedia dohodnúť. Dospel k záveru, že s návrhom opatrovníka sa nestotožňuje, ako aj s návrhom otca, aby styk nebol upravený. Dospel k záveru, že je potrebné určiť zrozumiteľné pravidla na stretávanie sa matky s deťmi, pričom poukázal na § 26 ods. 2 Zákona o rodine, keď styk nie je nutné upraviť iba vtedy, ak sa na tom dohodnú a navrhnú obidvaja rodičia, čo v danom prípade nie je. Súd na základe šetrenia správy opatrovníka konštatoval, že stretnutie matky s deťmi, pokiaľ bol prítomný aj otec, bolo napäté, matka odmietala s otcom komunikovať, vyčítala mu veci aj pred maloletými deťmi. Súd zároveň poukázal na obsah znaleckých posudkov. Súd dospel k záveru, že je potrebné postupne obnovovať vzťah detí s matkou, keď deti majú vybudovaný k matke vzťah, avšak stále na ňu spomínajú ako na zdroj hádok a konfliktov matky s otcom, pričom na posledných stretnutiach, keď matka vyvolávala konflikty a hádky, obaja zhodnotili matku ako milú a stretnutie sa im páčilo. Z týchto dôvodov súd upravil styk tak, ako to je uvedené vo výroku. Styk upravil bez prítomnosti otca vzhľadom na narušený vzťah rodičov. Zároveň neakceptoval návrh matky, aby styk bol určený každý druhý týždeň od piatku do nedele aj s prespatím detí vzhľadom na postoj maloletých detí k matke a potrebu bezpečného postupného upravenia vzťahu detí k matke a postupné rozširovanie styku matky s deťmi. V závere konštatoval, že do budúcna v prípade, ak sa vzťah matky s deťmi upevní, styk bude prebiehať v pokojnej a bezpečnej atmosfére, matka môže požiadať o zmenu úpravy styku s deťmi. Súd dospel k názoru, že je v záujme maloletých detí, aby deti strávili nad rámec bežného styku každý rok s matkou aj na vianočné sviatky, Silvestra a Nový rok. 10. Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ (otec) a matka. Navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti úpravy styku z dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle ustanovenie § 62 ods. 1 CMP, keď súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci. 11. Namietal, že súd absolútne opomenul skutočnosti, za ktorých boli navrhovateľovi pred takmer štyrmi rokmi súdom predbežne zverené maloleté deti a taktiež, prečo súd dovolil matke stretávať sa s deťmi len za prítomnosti navrhovateľa - otca. Súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil vyjadrenia a vôľu maloletých detí, a to, či ich stretávanie s matkou bez prítomnosti navrhovateľa je v ich záujme. Či týmto rozhodnutím súdu nedôjde práve k ohrozeniu ich zdravia a riadneho duševného vývoja. Po celú dobu sa deti vyjadrovali, že s matkou nechcú zostať samé, pretože z nej majú obrovský strach. Po celú dobu sa vyjadrovali, že s matkou sa nechcú stretávať a keď, tak iba na chvíľu. Opakovane sa vyjadrili, že pokiaľ sa s matkou musia stretávať, tak maximálne raz mesačne na nejakú hodinku - dve, a to len za prítomnosti navrhovateľa - otca alebo inej tretej osoby, ktorej môžu dôverovať. Prítomnosť ďalších osôb by mala zaručiť, že ak by matka začala na deti vyvíjať psychický nátlak, alebo by začala sa voči deťom správať agresívne (ako to viackrát v minulosti urobila), táto osoba ich ochráni. Deti sa vyjadrili jasne aj na ÚPSVaR, že 2 hodiny, ktoré im nariadil súd, sú pre nich dlhá doba, o čom svedčí aj písomné vyjadrenie pani Y.. Po tom, ako deti informoval o tom, že po novom by sa s matkou mali stretávať aj na Vianoce, Silvestra a Nový rok, so slzami v očiach a s priam panickým strachom ho objali a prosili, aby také niečo nedopustil, pretože oni sa s mamou samé stretávať nechcú a už vonkoncom nie na Vianoce a Silvestra. Prosili ho, či by oni nemohli ísť na súd a nemohli to tam povedať "ujovi“, aby sa s mamou nemuseli stretávať. Že prečo tak "ujo" rozhodol, keď oni povedali tete na sociálke, že s mamou byť nechcú, boja sa jej a nemajú ju radi. Nevedel, čo im má na to odpovedať, pretože sa mu do očí navalili slzy.
12. Namieste je otázka, či takmer 4 roky, za ktoré navrhovateľ svoje deti niekam posunul a nasmeroval pomocou psychológov, psychiatrov, Základnej školy T., ktorú navštevujú, a vytiahol deti z obrovskej traumy, ktorú spôsobila matka, stoja za tú obeť súdu a teraz ich má opäť hodiť do "jamy levovej“. Či už súd naozaj zabudol, že matka na prvom pojednávaní sa k týraniu svojich detí priznala. 13. Poukázal aj na to, že aj keď odvolací súd poukazoval na zavádzanie matky a jej klamstvá, súd slovom pre inštancie tieto skutočnosti akosi prehliadol. Matka nedodržiava to, čo má súdom nariadené, neplní si ani vyživovaciu povinnosť voči deťom a do dnešného dňa dlhuje na výživnom okolo 1.500 EUR. Je zarážajúce, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky o úpravu styku bez prítomnosti tretej osoby a vôbec nezohľadnil to, čo si prajú samotné deti, aj keď tvrdí, že takáto úprava styku je v záujme maloletých detí. 14. Matka maloletých detí trpí duševnou chorobou a môže byť pre svoje okolie nebezpečná. Diagnóza duševnej choroby matky (psychopatia) je podľa dostupných vedeckých štúdií charakterizovaná niekoľkými abnormálnym črtami v správaní a emocionálnej odozve. Patria medzi ne nedostatok empatie, pocitu viny či ľútosti, či manipulatívnosť alebo nepoctivosť. Psychopatickí ľudia sú často nezodpovední a nerešpektujú zákony či spoločenské konvencie. Psychopatom takéto správanie často prejde, pretože dokážu byť často veľmi očarujúci, vedia veľmi dobre pozorovať ľudské správanie a často predstierajú lásku, strach, ľútosť či iné pocity dostatočne dobre, aby si to niekto nevšimol. 15. Z tejto charakteristiky možno pochopiť aj správanie sa matky počas súdneho konania. Návrh podal ešte dňa 6. mája 2015, matka celý čas toto súdne konanie úmyselne a cielene naťahovala len kvôli tomu, aby všetci pozabúdali, prečo jej vlastne boli maloleté deti odobraté. Po celú dobu svojimi nepravdivými tvrdeniami zavádzala súd, zatajovala skutočnosti dôležité pre toto konanie, napr. zamestnanie a príjem, a pri každej príležitosti sa snažila deti manipulovať. Išlo o cielenú a manipulatívnu taktiku matky, aby v očiach detí čo najviac navrhovateľa očierňovala a seba vykresľovala ako dobrú. 16. Súd pri svojom rozhodnutí taktiež neprihliadal na vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý sa na pojednávaní jasne vyjadril, že nie je v záujme maloletých detí, aby boli v neustálom napätí a strese, či matka na stretnutie príde alebo nie. Súd nezobral na vedomie súdnoznalecký posudok vypracovaný MUDr. M. W., kde je jasne konštatované, že maloletý I. má najintenzívnejšie vzťah k matke, ale negatívny. Maloletá J. má najintenzívnejší vzťah k matky, ale len vo forme fantázie, kde si predstavuje, akoby jej mama mala vyzerať. V posudku sa uvádza, že to bola práve matka, ktorá s maloletým I. zle zaobchádzala a z tohto dôvodu u neho došlo k narušeniu vývoja osobnosti, sebavedomia. Súd taktiež nezobral na vedomie jeho slová, keď sa jasne vyjadril, že mama bola na neho zlá, hulákala na neho, bila ho, mal od nej monokel a dávala ho kľačať na polienko. 17. Poukázal na to, že súdu nie je zrejmé, čoho je matka schopná, preto poukázal na to, aby si súd pre lepší obraz o matke zabezpečil záznam z televíznej relácie G. od súkromnej TV I. zo dňa 26. 2. 2016 s moderátorkou K. B.. Aj pani B. po pár minútach vedela, s kým má tú česť, a to, že sa nemýli v názore na pani R., jej potvrdil aj tím psychológov a psychiatrov z TV I.. 18. Z tohto dôvodu žiadal rozsudok v časti úpravy styku zmeniť tak, že súd upraví styk matky s maloletými deťmi R., I., narodeným XX. X. XXXX a J., narodenou XX. X. XXXX na každú tretiu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti otca. 19. Matka v odvolaní uviedla, že okresný súd je celý zaujatý voči jej osobe. Poukázala na to, že takmer 4 roky sa vedie konanie o maloleté deti. Žiadala, aby jej aspoň dali deti na víkend a nie na 12 hodín za mesiac. Žiadala o rozšírenie styku s deťmi na každý 2. víkend v mesiaci od piatka od 17.00 hodiny do nedele do 14.00 hodiny, aby si spolu užili to, čo okresný súd pošliapal. S deťmi fungovalo všetko to, čo uvádza v rozsudku. Pretrhnúť puto s deťmi, to bolo to najhoršie, čo súd mohol spraviť. Poukazovala na to, že pán R. jej je dlžný 3.500 EUR na hypotéke, súd jej deti zobral a nemá prostriedky na všetko, keď súd je takýmto sebeckým spôsobom odobral deti. Tak sa stará aspoň o strechu nad hlavou. Na postaranie sa o deti je podľa súdu chorá a na to, aby všetko platila, je zdravá. Poukázala na to, na základe čoho jej dali výživné, keď nemá vôbec žiadny príjem. A výška výživného nie je primeraná na jej kvalifikáciu. Pracuje za minimálnu mzdu 480 EUR, čo poctivo robí a má deti na 4 hodiny v mesiaci, preto žiadala znížiť výživné na 30 EUR. Otec sa má podieľať na výžive detí a ona má len pomôcť. Lebo má deti iba na 4 hodiny za mesiac. Namietala, ako súd mohol vôbec rozhodnúť, keďže nie je ukončené „Obvinenie“, áno, vyšetrovanie je ukončené aj súdna znalkyňa uviedla v tejto veci že deti neboli týrané ani navrhovateľ. 20. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny H. H. vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že vzhľadom na doteraz zistené skutočnosti úrad odporúča rozsudok prvostupňového súdu v časti určenia výživného potvrdiť a v časti úpravy styku úrad odporúča určiť styk matky s deťmi za prítomnosti otca, nakoľko sa tak deti opakovane vyjadrili pri pohovore, keďže otec znamená pre deti pocit istoty a bezpečia.
21. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že odvolanie je značne zmätočné a neobsahuje žiadne právne relevantné skutočnosti. Zdravotný stav a správanie matky je tak nevyspytateľné, že existuje dôvodná obava, že by sa mohla voči svojim deťom bez prítomnosti tretej osoby správať agresívne, čo v minulosti viackrát urobila. Matka viac ako 4 roky svojimi zavádzajúcimi a nepravdivými tvrdeniami úmyselne predlžuje toto súdne konanie. Matka sa G. od TV I., ale odstupom času pred vyšetrovateľom všetko poprela. Aj napriek tomu, že prokurátor a vyšetrovateľ PZ sa jasne vyjadrili, že voči deťom, navrhovateľovi zo strany matky k niečomu určite dochádzalo, vez bola postúpená len Okresnému úradu H. H., odboru všeobecnej vnútornej správy, na priestupkové konanie. Nie je normálne, aby deti aj po skoro štyroch rokoch mali z matky strach a obavy. Báli sa rozprávať o tom, čo s ňou v minulosti prežili, keď s nimi nebol navrhovateľ. Krajský súd neprehliadol túto skutočnosť. Stretnutia maloletých s matkou sa aktuálne realizujú na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. H.. Zo správania sa matky je však evidentné, že na deti vyvíja psychický nátlak aj napriek tomu, že je prítomný navrhovateľ a zamestnanec úradu. Nemá problém sa aj za prítomnosti detí voči nemu správať vulgárne a arogantne. Napriek tomu, že matka má možnosť byť s deťmi 2 hodiny, už po necelej hodine zo stretnutia s deťmi odchádza preč. Deti aj naďalej majú strach z matky a obavy z jej správania a ostať s ňou samé bez prítomnosti tretej osoby odmietajú. Nevyspytateľné a psychicky nevyrovnané správanie sa matky ich stresuje a traumatizuje. 22. Pokiaľ ide o námietky matky vo vzťahu k výživnému, s ním sa nestotožnil. V priebehu súdneho konania matka úmyselne zavádzala nepravdivými informáciami o tom, kde je aktuálne zamestnaná a súdu odmietla zdokladovať svoje aktuálne príjmy. Preto súd musel vychádzať z princípu potencionality a prihliadol na schopnosti a možnosti matky, jej predpokladaný zárobok, ktorý by dosahovala, pokiaľ by bola zamestnaná. 23. V podaní zo dňa 12. 12. 2008, nazvanom ako vyjadrenie, matka uviedla, že obvinenie je „zastavené“. Navrhovateľ chcel docieliť, aby so svojimi deťmi nemala žiadny kontakt. Voči navrhovateľovi viac ako zatrpkla a viac k tomu nemá čo povedať. Má vlastný svoj názor. Znalkyňa W. odporučila rozšírenie styku bez prítomnosti tretej osoby pána R.. Uviedla, že robí za minimálnu mzdu, čo sa dá overiť na poisťovni. Energie ju stoja 44 EUR mesačne, cestovné 80 EUR. Platí hypotéku 205 EUR. Nezostáva jej na životné minimum. Zároveň na adresu právneho zástupcu navrhovateľa uviedla, že nie je jej ošetrujúci lekár a tu nie je od toho, aby jej dával diagnózu. Poukázal na to, že ako vyštudovaný si niečo také dovolí, čo vypovedá o jeho charaktere. 24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 CMP. 25. Podľa § 388 CMP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 26. Pokiaľ odvolací súd nerozhodne o potvrdení napadnutého rozhodnutia (§ 387 CSP) alebo o jeho zrušení (§ 389 CSP), napadnuté rozhodnutie zmení, t.j. predpokladom zmeny rozhodnutia je to, že ho nemožno potvrdiť ani zrušiť. K zmene napadnutého rozhodnutia dochádza predovšetkým vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne vtedy, ak súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav, ale dospel k nesprávnym právnym záverom. 27. V rozhodovanom prípade okresný súd postačujúcim spôsobom vykonal dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak dospel k nesprávnym právnym záverom, keď sa nedôsledne riadil predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu pokiaľ ide o úpravu styku matky s deťmi. Odvolací súd poukázal vo svojom rozhodnutí na negatívny jav, a to, že nie je obvyklé, aby maloleté deti sa báli vlastnej matky bez zjavnej príčiny, resp. sa s ňou necítili bezpečne. Bolo nepochybne preukázané, že deti trpia, preto je povinnosťou súdu, ale aj kolízneho opatrovníka prihliadať na najlepší záujem maloletých detí. Tento záujem musia mať na zreteli taktiež obidvaja rodičia a musí byť prvoradý, musí byť nad vlastným záujmom. 28. Podľa základných zásad, čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 29. V zmysle § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 30. Podľa § 25 ods. 3 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 31. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti Dohovor o právach dieťaťa (oznámený pod číslom 104/1991 Zb.). Podľa čl. 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. 32. Odvolací súd usúdil, že argumenty otca uvedené v odvolaní, ale aj vyplývajúce z obsahu celého spisu a doterajšieho konania sú tak závažné, že v počiatočnom štádiu je potrebné určitým spôsobom obmedziť styk maloletých detí s matkou, pričom takýmto obmedzením styku je aj povinnosť matky strpieť tretie osoby pri stretávaní, v tomto prípade prítomnosť otca. Takéto rozhodnutie je potrebné v záujme maloletých detí. V tomto prípade nejde len o to, či sa skutočne preukázalo v trestnom konaní týranie detí, ale je treba prihliadať aj na to, či nie je ohrozené psychické zdravie dieťaťa. Táto skutočnosť bola preukázaná, maloleté deti sú pod dozorom psychológov a psychiatrov. Dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku môže byť každopádne potencionálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa, ale aj ujma v inej než zdravotnej oblasti. Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita, zväčša ide o zásahy do telesného zdravia, napr. bitie, kopanie, sácanie a pod. Odvolací súd prízvukuje, že nebolo preukázané, že by otec detí chcel matku vytesňovať z ich života, práve naopak, dlhodobo sa snaží o to, aby matka sa s deťmi mohla stretávať, dokonca nepopieral ani skutočnosť, že by deti mohla mať zverené starostlivosti. Ako však bolo preukázané, matka neverí nikomu, nedbá na dobré rady odborníkov, čím potvrdzuje argumentáciu otca uvedenú v odvolaní, že nechce akceptovať akúkoľvek autoritu. Matka na jednej strane až teatrálnym spôsobom vyjadruje vzťah k deťom, avšak jej skutočné konanie si protirečí. Na stretnutia nechodila včas, v rozpore s požadovanou zmenou o dlhší čas stretávania v čase stretnutia toto predčasne opúšťala, nedokázala slušne s otcom komunikovať, hoci si musí byť vedomá, že jej chovanie deti vnímajú, čo nachádza odraz v ich odmietavom postoji, pretože deti sú vnímavé a dostatočne vycítia, že niečo nie je v poriadku, preto logicky sa snažia tento diskomfort odstrániť, obísť. Môže sa to prejaviť na odmietaní dlhšej prítomnosti matky, prípadne dlhšieho pobytu v jej domácnosti, keď strácajú pocit bezpečia. 33. Okresný súd správne uviedol, že časom môže matka požiadať o rozšírenie styku. Avšak iba v prípade, ak sama pochopí, že príčinou odmietavého postoja detí môže byť aj jej chovanie a odmietanie odbornej pomoci. Matka si musí sama uvedomiť, že nestačí iba lamentovať nad tým, že jej boli odobraté deti, čo nie je pravda, pretože obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, teda nastala len taká situácia, že momentálne sa o deti stará otec, pretože sú u neho vytvorené lepšie podmienky pre zdravý vývoj detí, a je nepopierateľné, že určite aj matka má záujem na tom, aby deti vyrastali v pokoji, láske a bezpečnom prostredí. To je práve to, čo matka neguje. Koná presne naopak. Aj keď manželstvo je rozvedené, obidvaja účastníci zostávajú pre deti rodičmi so všetkými právami a povinnosťami. Matka v navrhovateľovi nesmie vidieť nepriateľa, musí sa naučiť pre dobro detí komunikovať s navrhovateľom. Práve tento postoj deti negatívne vnímajú. Matke sa dostalo vysoko odbornej pomoci a rád, ktoré ignoruje, napr. tak, ako tvrdí navrhovateľ v relácii G.. 34. Neexistoval žiadny rozumný dôvod na to, aby okresný súd upravil stretávanie sa každé Vianoce, Nový rok a Silvester. Nateraz je potrebné, aby deti prestali pociťovať traumu, aby sa dostali do väčšej pohody, na druhej strane nestratili kontakt s matkou. Je potrebné, aby sa tento vzťah začal budovať, rozvíjať, ale nie tak, ako tomu bolo doteraz. To vytvorí dobrý základ pre následné možné rozširovanie styku. Snahou je docieliť, aby matka mohla byť s deťmi proporcionálne rovnako ako otec. Aj viacej, ako sama žiada. Nie je to súd, kto o tom, čo bude ďalej, rozhodne, ale matka. 35. Vo vzťahu k úprave stretávania sa matky s deťmi na vysvetlenie odvolací súd príkladmo uvádza, že stretávanie sa má uskutočniť 16. 2. 2019, potom 16. 3. 2019, 20. 4. 2019, 18. 5. 2019, 15. 6. 2019 atd. Ak posledný deň v mesiaci pripadne napr. na sobotu (30.11.2019) a 1.12.2019 pripadne na nedeľu, potom už tento víkend sa počíta za prvý víkend a stretnutie sa uskutoční napr. v decembri roku 2019 dňa 14. 12. 2019.
36. Pokiaľ ide o výživné, matka svojím konaním nedala súdu inú možnosť rozhodnúť. Súd správne postupoval a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, až na to, že v danom prípade súd rozhoduje o výživnom na čas po rozvode, teda počiatok vyživovacej povinnosti bolo treba určiť v závislosti od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Súd vykonával obšírne dokazovanie o zamestnaní matky, prípadne jej pobyte v Q. republike. Matka nápomocná nebola. V odvolaní sama poukazuje, že robí sa minimálnu mzdu. Aj napriek tomuto tvrdeniu neuviedla, kde pracuje, prípadne doložila doklad o mzde, ktorú poberá. Pretože matka nespolupracuje, súd nemal inú možnosť pri rozhodovaní o výživnom. Z tohto dôvodu rozhodnutie okresného súdu je správne. 37. Ak v odvolaní matka namietala zaujatosť súdu, odvolací súd na túto námietku neprihliadal s poukazom na ust. § 49 ods. 1, 3 CSP, podľa ktorých sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (ods. 1). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (ods. 3). Podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Prečin nastala vyššie uvedená situácia, matka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zaujatosť sudcu, odvolací súd na túto námietku neprihliadal. 38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania účastníci nepodali. 39. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).