Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-1-2019.pdf
PDF · 100.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: Mgr. I. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXXX/XXA, XXX XX U., zastúpený: N.. W. X., H. G. XXXX/XX, XXX XX U. proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zast: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 233,30 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 233,30 eura, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1,90 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.11.2018 pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica podal žalobca žalobu domáhajúc sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 233,30 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1,90 eura. 1.1. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 27.04.2018 ako vodič viedol motorové vozidlo EVČ: U. XXX S. po miestnej komunikácii ulici H., kde došlo ku škodovej udalosti, kedy do čelného skla jeho motorového vozidla odletel kameň spod kolesa predbiehajúceho motorového vozidla EVČ: U. XXX X., ktoré v danom čase viedol jeho majiteľ I. N.. O predmetnej udalosti ako účastníci škodovej udalosti spísali záznam o dopravnej nehode. Poškodené motorové vozidlo bolo podrobené odbornej obhliadke, na základe ktorej bola vyhotovená technická správa s predpokladaným rozpočtom na opravu poškodeného čelného skla vo výške 233,30 eura s DPH. Následne mu bolo žalovaným doručené oznámenie o riešení škodovej udalosti, ktorú bude vybavovať bez poskytnutia náhrady škody s odôvodnením, že z jeho strany nebolo jednoznačne preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EVČ: U. XXX X.. Na toto oznámenie reagoval zaslaním výzvy na likvidáciu poistnej udalosti, keď tvrdenie poisťovne považoval za účelové a zavádzajúce s cieľom sa vyhnúť poskytnutiu plnenia. Dňa 19.07.2018 mu bolo zo strany poisťovne doručené oznámenie o riešení škodovej udalosti, ktorou bola jeho žiadosť zamietnutá bez akéhokoľvek odôvodnenia a uvedenia spôsobu opätovného prešetrenia správnosti postupu likvidácie škodovej udalosti.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom zo dňa 22.11.2018 sp.zn. 22Up/938/2018 žalobe žalobcu vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný domáhajúc sa zrušenia platobného rozkazu a nariadenia pojednávania. Odpor podal z dôvodu, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Žalobca napriek skutočnostiam a
dôvodom uvedeným v oznámení žiadnym spôsobom v žalobe neuviedol opis priebehu škodovej udalosti a ani skutočnosti, z ktorých si vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovaného a zároveň nepredložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca bol povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok voči nemu a predložiť dôkazy na ich preukázanie. Táto povinnosť žalobcu nebola žiadnym spôsobom obsahovo naplnená. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností na uplatnenie žalovaného nároku. Nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: U. XXX X..
4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že na základe výzvy na doloženie dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2018 zaslanej prostredníctvom emailu poisťovni dňa 10.05.2018, ktorej súčasťou je uplatnenie nároku na náhradu škody uvádza spôsob uplatnenia škody na základe vyhotoveného rozpočtu, ktorý bol vyčíslený v technickej správe spracovanej pánom V. Z. zo spoločnosti G., G..M..B.. K námietke ku skutkovým tvrdeniam uviedol, že v samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol opis priebehu škodovej udalosti a skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že ku škodovej udalosti došlo zavinením poistníka žalovaného a svoje tvrdenie podložil aj listinnými dôkazmi a to záznamom o dopravnej nehode, ktorú osobne spísali bezprostredne po škodovej udalosti s poistníkom žalovaného, výzvou na likvidáciu poistnej udalosti zo dňa 29.06.2018 ako aj čestným prehlásením oboch účastníkov škodovej udalosti.
5. Predmetná vec bola postúpená Okresným súdom Banská Bystrica tunajšiemu súdu na ďalšie konanie ako súdu vecne a miestne príslušnému, k čomu došlo listom zo dňa 04.01.2019.
6. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 30.01.2019, ktorého sa nezúčastnil žalobca. Jeho neúčasť ospravedlnila jeho právna zástupkyňa z pracovných dôvodov. Tiež sa nedostavil žalovaný, ktorý ospravedlnil neúčasť písomne s tým, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie a súhlasí s prejednaním veci ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Súčasne navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu. 6.1. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní vo veci uviedla, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi je v danom prípade zákon o PZP ako lex specialis. Predpokladom vzniku na náhradu škody je skutočnosť, že žalobcovi bola spôsobená škoda na motorovom vozidle pričom táto škoda bola spôsobená odletením kameňa spod kolies predbiehajúceho motorového vozidla s evidenčným číslom U., ktoré v danom čase viedol jeho majiteľ I. N., ako poistník žalovaného. Podľa § 17 ods. 2 písm. l) vyhlášky č. 464 /2009 Z.z. vozidlo sa považuje za technicky nespôsobilé na cestnú premávku najmä ak je prasknuté alebo poškodené čelné sklo, stieranej ploche s veľkosťou väčšou ako 20 mm. V tomto prípade škodu na motorovom vozidle predstavovalo prasknuté čelné sklo ktoré z vozidla žalobcu urobilo technicky nespôsobilé jazdy. K poistnej udalosti došlo dňa 27.04.2018 na miestnej komunikácii ul. H. v okrese U., kedy žalobca viedol svoje motorové vozidlo a spod kolesa predbiehajúceho vozidla škodcu odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo žalobcu. Bezprostredne žalobca a škodca spísali záznam o dopravnej nehode, ktorý vlastnoručne podpísali a zaslali žalovanému. Žalovaný prostredníctvom pána V.. V. Z. vykonal osobne obhliadku poškodeného motorového vozidla, spísal záznam obhliadke, v ktorom uviedol, že ide o prasknuté čelné sklo, ktoré je nevyhnuté vymeniť a súčasne spísal aj technickú správu s predpokladaným rozpočtom opravy 233,30 eur. Následne na to, bola žalobcovi doručená výzva na doloženie dotazníka, ktorý žalobca zaslal žalovanému prostredníctvom mailovej komunikácie dňa 10.05.2018 v ktorej jasne uviedol, že škodu žiada vyplatiť na základe rozpočtu, čím chce vyvrátiť tvrdenie žalovaného v odpore, že neeviduje nárok žalobcu v účtovníctve, keďže nešlo v danom prípade o vyplatenie škody doložením faktúry. Ďalej poukazujú na skutočnosť, že vo vyjadrení pre NBS žalovaný uviedol, že poistník s určitosťou nevedel potvrdiť, že čelné sklo vozidla žalobcu nebolo poškodené už pred uvádzaným vznikom škody. K tomuto uviedla, že v rýchlosti 90km/h nie je reálne skúmať čelné sklo predbiehaného motorového vozidla, a preto nechápe, prečo žalovaný argumentoval práve takouto skutočnosťou. Nakoľko žalovaný odmietol poskytnúť plnenie žalobcovi, žalobca mu zaslal predžalobnú výzvu a následne sa snažil spor riešiť prostredníctvom NBS ako dozorkonajúcemu orgánu, ktorý vo svojej odpovedi na podanie plne podporil tvrdenie žalobu a vyvrátil tak aj tvrdenie žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Cituje z predmetného vyjadrenia NBS: „okrem obhliadky poškodeného motorového vozidla a zhodných výpovedi poisteného a poškodeného o priebehu škodovej udalosti nie je za bežných okolností v možnostiach poškodeného preukázať ďalšími prostriedkami jeho nárok na náhradu škody, keďže ďalšie dôkazy o vzniku a priebehu škodovej udalosti spravidla neexistujú“. Majú za to, že na základe
predložených listinných dôkazov, ktorými sú správa o nehode, podpísaná oboma účastníkmi poistnej udalosti, uplatnenie nároku žalobcu v rámci zákona, súhlasné opísanie priebehu poistenej udalosti oboma účastníkmi a technická správa o obhliadke dostatočne preukázali okolnosti, za ktorých došlo k poistenej udalosti a teda uniesli dôkazné bremeno. Svoje tvrdenia podložili aj citáciami rozhodnutí súdov SR, ktoré podporujú ich argumentáciu. S ohľadom na uvedené skutočnosti majú za to, že splnili všetky predpoklady na uplatnenie náhrady škody voči žalovanému a žiadajú, aby súd rozhodol spôsobom ako navrhli v žalobe. 6.2. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že majú za to, že v konaní pred súdom preukázali všetky skutočnosti, za ktorých došlo ku škode na motorovom vozidle žalobcu, ako aj splnili všetky procesné podmienky a predložili všetky dôkazy, ktorými disponujú. Preto majú za to, že splnili predpoklady na uplatnenie škody a žiadajú, aby súd rozhodol spôsobom uvedeným v žalobe.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom záznamu o dopravnej nehode, technickej správy, oznámenia o riešení škodovej udalosti, výzvy na likvidáciu, poistnej udalosti, čestných prehlásení, listu Národnej banky Slovenska (NBS), dotazníkom pre poškodeného k škodovej udalosti, uplatnenia nároku na náhradu škody a zistil tento skutkový stav: 7.1. Dňa 27.04.2018 došlo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Polo EČV: U. XXX X. I. N., zmluvne poisteného pre zodpovednosť za škodu u žalovaného, k vzniku škodovej udalosti na vozidle žalobcu Opel Corsa EČV: U. XXX S. poškodením čelného skla vymrštením kameňa spod kolesa predchádzajúceho motorového vozidla EČV: U. XXX X.. K tejto udalosti došlo na ulici H. X., Y.B.. Žalobca a I. N. spísali o dopravnej nehode záznam, z ktorého vyplýva, že došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle žalobcu a to pri predbiehaní vozidlom I. N.Č., spod kolies tohto vozidla odletel kameň. Dňa 30.04.2018 bola vyhotovená technická správa V. Z., z ktorej vyplýva vyčíslenie celkových nákladov na opravu škody vzniknutej na motorovom vozidle žalobcu týkajúcej sa predného skla v celkovej sume 233,30 eura s DPH. Listom zo dňa 22.05.2018 žalovaný oznámil žalobcovi riešenie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, že v danej veci zastávajú názor, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: U. XXX X.. Z čestného prehlásenia I. N. zo dňa 28.06.2018 vyplýva, že dňa 27.04.2018 viedol motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen Polo EČV: U. XXX X. približne v čase 13:30 hod. po H. X., kedy spod jeho vozidla odletel kameň pri predbiehaní motorového vozidla značky Opel Corsa EČV: U. XXX S. a spôsobil tak poškodenie čelného skla na predmetnom vozidle. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v danom čase na vozovke nenachádzalo ďalšie vozidlo, nie je možné, aby kameň odletel z iného dopravného prostriedku. Zhodne sa takto vyjadril žalobca v čestnom prehlásení zo dňa 28.06.2018. Žalovaný listom zo dňa 13.07.2018 oznámil žalobcovi k jeho odvolaniu, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých údajne malo dôjsť k vzniku škody, nie sú v danej veci naplnené predpoklady stanovené v OZ pre zodpovednosť vodiča motorového vozidla EČV: U. XXX X. za vznik škody. Pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti ich poisteného nestačí zhodné vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti.
8. Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
9. Podľa § 428 OZ, Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
10. Podľa § 431 OZ, Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
13. Posudzujúc, či vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla súd v tejto súvislosti poukazuje na prax súdov. Nakoľko prax súdov bola nejednotná, stanovisko občianskeho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.06.2014 pod č. Cpj5/2014 odstránilo nejednotnosť súdov zaujatím názoru, podľa ktorého "aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetnom vymrštením kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá OZ nemožno zbaviť." V uvedenom stanovisku NSSR poukazuje na právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 OZ), ktorá je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnych povinností, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia, jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 OZ). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie, či do vnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, tzn. vnútorné okolnosti tej - ktorej prevádzky. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky, či iné nedostatky materiálu, ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča, či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedený motor do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie. Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste, a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že škoda na motorovom vozidle žalobcu bola spôsobená vymrštením kameňa spod kolesa motorového vozidla Volkswagen Polo EČV: U. XXX X., teda okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke tohto vozidla, pričom uvedené vyplýva z vykonaného dokazovania a to obsahu záznamu o dopravnej nehode, technickej správy, a tiež prehlásení žalobcu a I. N.. I. N. v čestnom prehlásení zo dňa 28.06.2018 uviedol, že dňa 27.04.2018 viedol uvedené motorové vozidlo a prechádzajúc po H. X. spod jeho vozidla odletel kameň pri predbiehaní motorového vozidla žalobcu, na ktorom došlo k poškodeniu čelného skla. Zhodne sa takto vyjadril v čestnom prehlásení aj samotný žalobca. Súd sa stotožnil so stanoviskom zástupkyne žalobcu, že žalobca dostatočne preukázal okolnosti, za ktorých došlo k poistnej udalosti a uniesol tak dôkazné bremeno. Práve naopak, v danej veci žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že žalobcovi nevznikla škoda uvedeným spôsobom. Ide o objektívnu zodpovednosť, kedy sa zodpovedná osoba nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že poukáže na nedostatok zavinenia. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá vznikla bez zreteľa na
zavinenie len v prípade, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Súd vo veci mal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu, ktorá vznikla dôsledkom prevádzky motorového vozidla I. N., vozidla poisteného u žalovaného. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorej výška žalovaným spochybnená nebola. Je zrejmé, že škoda na motorovom vozidle žalobcu bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vyššie uvedeného motorového vozidla, pričom bola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Žalovaný pritom neuniesol dôkazné bremeno na možnú liberáciu. Preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 14.1. Rovnako súd priznal žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1,90 eura z titulu poštovného.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).