Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/235/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1.) M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. 1. mája XX/XX, XXX XX B., 2.) X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X mája XX/XX, XXX XX B., o zaplatenie sumy 16.232,98 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný 1.) a žalovaná 2.) sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu vo výške 15.891,98 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.891,98 Eur od 22.03.2016 do zaplatenia.

Súd povoľuje žalovanému 1.) a žalovanej 2.) priznanú sumu uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 96 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd konanie v časti o zaplatenie 79,- Eur s príslušenstvom zastavuje.

Žalovaným 1.) a 2.) súd náhradu trov konania v zastavenej časti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2016 domáhal voči žalovaným 1. ) a 2.), aby boli spoločne a nerozdielne zaplatili 16.232,98 Eur, spolu s 6,69 % úrokom za úver ročne zo sumy 14.792,61 Eur od 22.03.2016 do zaplatenia a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.232,98 Eur od 22.03.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.12.2011 na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a o stavebnom úvere, na základe ktorej žalovaným 1.) a 2.) poskytol medziúver vo výške 16.130,- Eur. V zmysle úverovej zmluvy žiadali žalovaní poskytnúť úver vo výške 20.000,- Eur. Zvyšok finančných prostriedkov mal byť v zmysle čl. IV úverovej zmluvy žalovaným poskytnutý po zdokladovaní účelu použitia finančných prostriedkov. Nakoľko žalovaní účel použitia nezdokladovali v zmluve v určenej lehote ani v lehote dodatočne poskytnutej žalobcom, neboli im finančné prostriedky do požadovanej výšky poskytnuté. Finančné prostriedky boli poskytnuté dňa 15.12.2011. Žalobca účtoval žalovaným poplatok za spracovanie medziúveru 130,- Eur. Tento poplatok bol zaúčtovaný pri prvej výplate medziúveru tak, že suma vyplateného medziúveru bola znížená o poplatok. Žalovaní 1.) a 2.) sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy poukazovať na konto stavebného sporenia mesačné vklady vo výške minimálne 32,- Eur a zároveň splácať úroky mimoriadneho medziúveru v sadzbe 6,69 %. Splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci. Žalovaní 1.) a 2.) porušili zmluvne dohodnuté podmienky a dostali do omeškania so splácaním splátok úveru. Listom zo dňa 02.02.20016 žalobca upozornil žalovaných na omeškania so splátkou. Výzva bola žalovaným doručená dňa 23.02.2016 v zmysle čl. VII bod 7 úverovej zmluvy. Žalovaní omeškané splátky neuhradili a vyhlásil žalobca dňa 21.03.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporené prostriedky na konte sporenia s kontom medziúveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola na konte sporenia nasporená suma 1.337,39 Eur, ktorá bola zúčtovaná s kontom medziúveru, pričom toto zúčtovanie bolo započítané na istinu úveru. Žalovaná suma vo výške 16.232,98 Eur pozostáva z istiny vo výške 14.792,61 Eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom 16.130,- Eur a zúčtovaním s kontom sporenia pri mimoriadnej splatnosti vo výške 1.337,39 Eur), úrokov za úver vo výške 1.099,37 Eur (6,99 % ročne zo sumy 16.130,- Eur do 21.03.2016) a poplatkov vo výške 341,- Eur. Suma poplatkov predstavuje poplatky účtované za vedenie účtu (25,- Eur, 25,- Eur a 29,- Eur), poplatkov za upomienkou (11 krát po 15,- Eur), poplatkov za predžalobnú upomienku (3 krát 15,- Eur), poplatku za zmenu splátkového plánu (20,- Eur), poplatku za individuálne riešenie omeškaných splátok (15,- Eur) a poplatku za predĺženie lehoty na dokladovanie účelu použitia úveru (17,- Eur). Žalobca si uplatnil aj úrok z úveru 6,69 % ročne zo sumy istiny a úrok z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy.

2. Pred začatím pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 79,- Eur (poplatky za vedenie účtu) späť a žiadal konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, pričom neskúmal, či žalovaní 1.) a 2.) so späťvzatím súhlasia, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred začatím pojednávania vo veci.

7. Žalovaní 1.) a 2.) vo vyjadrení k žalobe poukázali, že úver, ktorý im bol poskytnutý má byť súdom klasifikovaný ako spotrebiteľský úver. Uviedli, že zmluva a Všeobecné podmienky boli napísané milimetrovými písmenami. Ako prílohu svojho vyjadrenia doložili list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.03.2018, ktorý sa zaoberal existenciou neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V liste je uvedené, že neprijateľnými podmienkami je poplatok za spracovanie medziúveru, poplatok za vedenie úverového účtu, predĺženie zákonnej premlčacej doby na 10 rokov od doby, keď začne prvý krát plynúť, právo veriteľa uspokojiť z mesačnej splátky prednostne príslušenstvo pohľadávky, právo veriteľa použiť peňažné prostriedky na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok a to i nesplatných a premlčaných.

8. Na vyjadrenie žalovaných žalobca uviedol, že veľkosť písma v zmluve je dostatočná na to, aby sa žalovaní mohli oboznámiť s jej obsahom. V prípade zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa nejedná o spotrebiteľský úver. Poukázal na § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Článok I. bod 2 úverovej zmluvy hovorí o tom, že úver je poskytnutý presne na účel, ktorý vylučuje kvalifikovať poskytnutý úver ako spotrebiteľský. Vo vzťahu k doloženému listu Ministerstva spravodlivosti žalobca uviedol, že nepovažuje tvrdenia Ministerstva spravodlivosti (list zo dňa 23.03.2018) za relevantné vo vzťahu k prejednávanému sporu. Vo vzťahu k poplatku za spracovanie úveru žalobca uviedol, že z § 499 Obchodného zákonníka vyplýva oprávnenie dojednať takúto odplatu. V čase vyplácania úveru mali žalovaní voči žalobcovi splatnú pohľadávku v podobe požadovania vyplatenia úverových prostriedkov a žalobca mal voči žalovaným splatnú pohľadávku v podobe nároku na poplatok za spracovanie úveru. Zúčtovanie poplatku tak bolo typickým prejavom vzájomného započítania pohľadávok. Takáto zmluvná podmienka nemohla spôsobiť značnú nerovnováhu. K poplatkom za vedenie účtu žalobca uviedol, že podľa zákona č. 132/2013 Z.z. sa po 09.06.2013 zakázalo požadovanie poplatkov za vedenie úveru a z účtu žalovaných neboli účtované poplatky za vedenie úverového účtu. Aj čo sa týka 10 ročnej predĺženej premlčacej lehoty, táto nebola v prípade žalovaných aplikovaná. Dňa 21.03.2016 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a žaloba bola podaná na súdu dňa 28.11.2016. Podmienka týkajúca sa započítania mesačných splátok prednostne na príslušenstvo pohľadávky (sankčné úroky, poplatky a úroky) taktiež nebola v prípade žalovaných aplikovaná. Táto zmluvná podmienka bol dohodnutá pre fázu stavebného úveru, ktorá mala nastať po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Nakoľko žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a k splatnosti došlo pred pridelením cieľovej sumy, fáza stavebného úveru nenastala a namietaná podmienka ani nemohla byť aplikovaná. Do vyhlásenia splatnosti úveru žalobca žalovaným žiadne úroky z omeškania neúčtoval, teda vklady žalovaných nemohli byť na úhradu úrokov z omeškania započítané.

9. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd preto konal v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 180 C.s.p..

10. Žalovaný 1.) na pojednávaní požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že chce, aby sa pojednávalo za účasti ním zvoleného zástupcu. Súd v žiadosti žalovaného 1.) nevidel dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Obaja žalovaní (aj žalovaný 1.) mali dostatočný časový priestor na zvolenie si advokáta, prípadne na zabezpečenie zastupovania prostredníctvom osoby na ochranu spotrebiteľa, keďže žaloba s poučením bola žalovaným doručená dňa 07.02.2018 a predvolanie na pojednávanie dňa 28.11.2018. Žalovaní boli taktiež poučení o tom, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Preto napriek žiadosti žalovaného 1.) o odročenie pojednávania, vec pojednával a rozhodol.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 09.12.2011, upozorneniami na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.02.2016, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.03.2016, kópiami nedoručených zásielok, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie, exekučným príkazom, výpisom z účtu medziúveru, výpisom z účtu stavebného sporenia a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

12. Žalovaný 1.) v rámci vyjadrenia na pojednávaní uviedol, že má za to, že úver je bezúročný a bezpoplatkov a je ochotný zaplatiť to čo si požičal (16.000,- Eur) mínus to čo zaplatil (cca 5.000,- Eur) teda 11.000,- Eur. Splátky prestali platiť, lebo manželka ochorela. V súčasnosti je žalovaný 1.,) zamestnaný, manželka žalovaná 2.) pracuje príležitostne. Bývajú v byte, ktorého vlastníkom je žalovaný 1.) v 1/3. Dlh by vedel uhrádzať splátkami po 100,- Eur.

13. Dňa 02.12.2011 medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovanými 1.) a 2.), ako stavebnými sporiteľmi (dlžníkmi) bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Podľa čl. I., bod 1. zmluvy, na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytne veriteľ dlžníkovi mimoriadny medziúver, na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom tejto zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 20.000,- Eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 12.000,- Eur. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Podľa čl. I., bod 2. veta druhá zmluvy, dlžník je dohodnutým účelom viazaný, t. j. mimoriadny medziúver, prípadne stavebný úver môže použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území Slovenskej republiky. Podľa čl. II. zmluvy, časť: Mimoriadny medziúver, základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto zmluvy. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zúčtuje bez zvláštneho prehlásenia s nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení (nasporená suma a stavebný úver). Dlžník je povinný v súlade s touto zmluvou, ako aj v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení, poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 32,- Eur. Výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukazovaných na zmluvu o stavebnom sporení je 2,00% ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver, vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,69 % ročne ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. Poplatok za spracovanie mimoriadneho medziúveru je splatný pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 32,- Eur. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 111,50 Eur. Splátka úrokov je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. dňa mesiaca. Prvá splátka úrokov je splatná prvého v mesiaci nasledujúcom po vyplatení, resp. po mesiaci, v ktorom bola vykonaná prvá výplata mimoriadneho medziúveru, v prípade, že sa mimoriadny medziúver vypláca po častiach. Prvá splátka vkladov poukazovaných na zmluvu o stavebnom sporení je splatná prvého v mesiaci, nasledujúcom po uzatvorení zmluvy o stavebnom sporení. Vyplatené čiastky mimoriadneho medziúveru sa úročia odo dňa vyplatenia. Podľa čl. II. zmluvy, časť: Stavebný úver, dlžník sa zaväzuje uhradiť plnú výšku stavebného úveru, vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 143,50 Eur. Splátka je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca. V splátke sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru. Nasporená suma sa považuje za mimoriadnu splátku úveru. Podľa čl. V., bod 1. zmluvy, zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok, dlžník najmä všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Podľa čl. VI., bod 3. zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

14. Z predloženého výpisu z účtu konta medziúveru vyplýva, že žalovaní 1.) a 2.) finančné prostriedky z medziúveru čerpali dňa 15.12.2011 v sume 16.000,- Eur. Dňa 15.12.2011 bola o sumu 130,- Eur (poplatok za spracovanie stavebného úveru a mimoriadneho medziúveru) znížená suma finančných prostriedkov z medziúveru. Z výpisu ďalej vyplýva, že boli účtované poplatky za vedenie účtu vo výške 25,- Eur (09.12.2011), 25,- Eur (01.01.2012) a 29,- Eur (01.01.2013), v tejto časti žalobca vzal žalobu späť. Ďalej boli účtované upomienky a predžalobné upomienky v sume 14 krát 15,- Eur, poplatok za predĺženie lehoty 17,- Eur, poplatok za zmenu splátk. kalendáru 20,- Eur a poplatok za individuálne riešenie splátok 15,- Eur. Na účet medziúveru bola pripísaná suma zo stavebného sporenia ako čiastočné vyrovnanie medziúveru vo výške 1.337,39 Eur. Celková suma ku dňu 31.03.2016 bola vo výške 16.232,98 Eur.

15. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že ku dňu 21.03.2016 bola nasporená suma 1.337,39 Eur.

16. Listom zo dňa 02.02.2016 upozornil žalobca žalovaných na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, pričom žalovaní neprevzali zásielku v odbernej lehote.

17. Oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.03.2016. Zásielky neprevzali žalovaní v odbernej lehote.

18. Podľa čl. VIII., bod 1. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb., v znení účinnom ku dňu 02.12.2011, účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len „stavebný účel") uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

27. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

28. Súd vyhodnotil zmluvu medzi sporovými stranami ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto nie je možné sa zaoberať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ako navrhoval žalovaný 1.).

29. Predmetná zmluva je však zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako bolo uvedené vyššie. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

30. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaní 1.) a 2.) ako dlžníci uzavreli dňa 02.12.2011 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ mal poskytnúť žalovaným ako dlžníkom medziúver vo výške 20.000,- Eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver vo výške 12.000,- Eur. Žalovaným bol poskytnutý medziúver vo výške 16.000,- Eur ako vyplýva z výpisu z účtu medziúveru. Na účet medziúveru bol účtovaný poplatok 130,- Eur ako poplatok za spracovanie medziúveru. Zvyšná časť medziúveru (4.000,- Eur) nebola žalovaným vyplatená z dôvodu, že žalovaní nezdokladovali účel použitia prostriedkov tak, ako sa zaviazali v čl. IV zmluvy. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

32. Následne nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu v spojení so Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie (čl. VII zmluvy v spojení s čl. XIX Všeobecných podmienok ods. 2 písm. a), žalobca dňa 21.03.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie celého zostatku úveru.

33. Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania suma 16.153,98 Eur, pričom súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie sumy 15.891,98 Eur. Jedná sa o istinu úveru v sume 14.792,61 Eur (16.130,- Eur ako poskytnutý medziúver s poplatkom mínus 1.337,39 Eur ako nasporená suma na stavebnom sporení), ako aj o úrok z úveru do zosplatnenia 1.099,37 Eur. Odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov je úrok. Preto v tejto časti súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 15.891,98 Eur ako istiny a úroku z úveru.

34. Z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

35. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval aj nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 262,- Eur za upomienky predžalobné upomienky, za zmenu splátkového kalendára, za individuálne riešenie omeškaných splátok za predĺženie lehoty na dokladovanie účelu. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaných hradiť žalobcovi tieto poplatky, a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na tento poplatok, pretože súdu nepreukázal, či skutočne došlo k individuálnemu riešeniu omeškania splátok, k zmene splátkového kalendára, aké reálne náklady mu v súvislosti s vykonaním takýchto úkonov vznikli (sumy za jednotlivé upomienky niekoľkonásobne prevyšujú poštovné za zasielanie takýchto zásielok), aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.

36. Žalobca nepreukázal súdu ani zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

37. Predmetom žaloby bol aj úrok z úveru 6,69 % ročne zo sumy istiny 14.792,61 Eur a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti 22.03.2016 do zaplatenia.

38. Zosplatnením úveru sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu v prípadoch, kedy bolo vrátenie dlhu dohodnuté vo forme splátok. Je zrejmé, že za úver možno dohodnúť úroky a aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako ceny dočasne poskytnutých peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele, podľa názoru súdu, spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní. S týmto stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 476/2012-14zodňa18.9.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 4Obo 143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (určenie splatnosti celého dlhu zosplatnením). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade, by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Preto, súd žalobcom uplatnené úroky 6,69 % ročne zo sumy 14.792,61 Eur od 22.03.2016 (po zosplatnení úveru) zamietol.

39. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

41. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Žalobca požadoval aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.153,98 Eur (istina, vyčíslený úrok z úveru a poplatky) od 22.03.2016 (deň nasledujúci po zosplatnení) do zaplatenia.

43. Omeškanie dlžníka sa vyznačuje tým, že neplní, hoci plnenie ako predmet záväzku je už splatné. Omeškanie dlžníka vzniká uplynutím doby splatnosti dlhu. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.03.2016 a žalovaných 1.) a 2.) vyzval k uvedenému dátumu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaní dlžnú sumu neuhradili a omeškanie sa začalo dňa 22.03.2016 (deň nasledujúci po účinnosti odstúpenia od zmluvy). Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. žalobca má nárok na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil vo výške 5 % ročne a to zo sumy 15.891,98 Eur (istina, úroky z úveru) Žalobca si úroky z omeškania uplatňoval zo sumy 16.153,98 Eur (istina, vyčíslený úrok z úveru a poplatky). Keďže súd nepriznal žalobcovi sumu 262,- Eur (poplatky) a z tejto časti súd nepriznal žalobcovi ani úroky z omeškania a žalobu v časti požadujúcej úroky z omeškania z tejto sumy zamietol.

44. Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

45. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. súd povolil žalovaným 1.) a 2.) dlžnú sumu, na ktorú ich súd zaviazal uhradiť v mesačných splátkach po 150,- Eur, a to vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalovaní síce žiadali o možnosť splácať dlh v splátkach po 100,- Eur. Pri takejto splátke by žalovaní splácali priznanú sumu (15.891,98 Eur) bez príslušenstva viac ako 10 rokov a suma 100,- Eur je menšou sumou, akú žalovaní splácali pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Preto súd povolil žalovaným uhrádzať dlh v splátkach, ale vo výške 150,- Eur, nakoľko je najmä v záujme oboch žalovaných ako manželov, aby svoje pracovné úsilie vyvinuli tak, aby boli schopní uhrádzať túto splátku a zbaviť sa dlhu v primeranej dobe. Na ochranu žalobcu však súd povolil splátky pod hrozbou straty výhody splátok, a to tak, že ak čo i len jednu splátku žalovaní nezaplatia, má žalobca právo domáhať sa zaplatenia celého dlhu, nakoľko sa stane splatným celý dlh.

46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

49. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 16.232,98 Eur. V časti o zaplatenie sumy 79,- Eur s príslušenstvom vzal žalobcu späť bez uvedenia dôvodu, teda zavinil zastavenie konania, preto je povinný zaplatiť trovy konania žalovaným. Keďže žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili a iné trovy im zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd tak, že žalovaným 1.) a 2.) v späťvzatej časti náhradu trov konania nepriznal. Ďalej bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 15.891,98 Eur, čo z celkovej uplatnenej sumy po späťvzatí (16.153,98 Eur) predstavuje 98 %. Žalovaní mali úspech 2 % čiže žalobca bol úspešný v pomernej časti 96 % (98 - 2). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).