Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/134/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: C.. U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., M. XX, zast. JUDr. Mariánom Holým, advokátom so sídlom AK Brezno, B.Němcovej 1/A, proti žalovanému: C.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., I. XX, zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom Brezno, Moyzesova 12, o zaplatenie 3 783,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 09.11.2016, č.k. 3C/176/2015-135, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.783,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.283,92 Eur od 11.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania, o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní mal preukázané, že žalovaný porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a týmto jeho protiprávnym konaním, keď nezastal pred priechodom pre chodcov, po ktorom prechádzala skupina chodcov vrátane žalobkyne narazil autom do žalobkyne, a to do jej pravého boku, následkom čoho spadla na vozovku, spôsobil jej škodu, a to pomliaždenia ľavého predlaktia ťažkého stupňa, pomliaždenia ľavého kolenného kĺbu, pomliaždenie piateho prsta ľavej nohy, otras labyrintu s dobou liečenia od 05.11.2013 do 19.09.2014. Následkom uvedenej dopravnej nehody bola žalobkyňa PN od 12.11.2013 do 22.11.2013, čím jej vznikla strata na zárobku v sume 89,86 Eur podľa písomného vyjadrenia jej zamestnávateľa. Zároveň súd priznal žalobkyni aj bolestné vo výške 1 336,20 Eur za 85 bodov za vytrpenú bolesť, pretože uvedenú sumu vyčíslenú odborníkom okresný súd považoval za primeranú. Žalobkyni priznal aj sumu 1 648,- Eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú okresný súd považoval za primeranú vzhľadom na poškodenie zdravia žalobkyni s trvalými následkami, na základe lekárskeho posudku zo dňa 03.12.2015 vypracovaného U.. I. G. za 100 bodov v sume 1 648,- Eur (1 bod v sume 16,48 Eur).

Okresný súd priznal žalobkyni aj náhradu cestovných nákladov spojených a účelne vynaložených s liečením, za cesty osobným motorovým vozidlom na vyšetrenia z jej bydliska v V. do NSP F.D. Roosevelta Banská Bystrica v celkovej sume 85,70 Eur. Následkom protiprávneho konania žalovaného bola žalobkyni spôsobená aj vecná škoda poškodením jej osobných vecí v celkovej hodnote 120,- Eur, ktoré veci boli následkom protiprávneho konania žalovaného úplne zničené. Súd priznal žalobkyni aj nemajetkovú ujmu v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v sume 500,- Eur. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliadol na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva žalovaným ako aj na závažnosť vzniknutej ujmy žalobkyne. Súd mal preukázané, že k porušeniu práva žalovaným došlo jeho nedbanlivostným konaním a porušením právnej povinnosti, keď pred priechodom pre chodcov nezastal motorovým vozidlom a nedal prednosť prechádzajúcim chodcom, čím porušil § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení a pri prechádzaní cez priechod pre chodcov nielenže ohrozil prechádzajúcich chodcov, ale výslovne zrazil motorovým vozidlom žalobkyňu a spôsobil jej zranenia s trvalými následkami a psychickú traumu. Vzniknutá trauma je zo života žalobkyne prakticky neodstrániteľná, pretože protiprávnym konaním žalovaného stratila žalobkyňa plnohodnotný spôsob života a bola ukrátená aj na jej pracovnom výkone v zamestnaní, pretože následkom protiprávneho konania žalovaného bola nútená ukončiť pracovný pomer so zamestnávateľom dohodou a odísť do predčasného starobného dôchodku, čím žalobkyňa psychicky trpí. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neporušila právnu povinnosť a jej konanie ako účastníčky cestnej premávky (chodkyne) bolo právne bezzávadné, neporušila žiadne pravidlá cestnej premávky ani iné právne predpisy. Výšku nemajetkovej ujmy v sume 500,- Eur považoval okresný súd za primeranú. Na tejto výške sa žalobkyňa so žalovaným v období liečenia žalobkyne následkom dopravnej nehody dohodli, teda ešte pred podaním žaloby na súd, avšak žalovaný jej ju nevyplatil. Preto súd priznal žalobkyni vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti náhradu v sume 3 783,92 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3 283,92 Eur od 11.07.2015 do zaplatenia, keďže listom zo dňa 30.06.2015 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na náhradu škody v termíne do 10.07.2015. Úroky z omeškania z nemajetkovej ujmy v sume 500,- Eur okresný súd nepriznal, nakoľko na tieto úroky z omeškania nemá žalobkyňa v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonný nárok. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 415, § 420 ods. 1, 3, § 444, § 446, § 449 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. f) a § 4 ods. 2 písm. h) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko bola v konaní úspešná.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu trpí vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu je nepresvedčivé, absentuje v ňom vyhodnotenie všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané v konaní. Okresný súd porušil procesné práva žalovaného, keď pred vyhlásením dokazovania za skončené nevyzval žalovaného, aby sa vyjadril k dokazovaniu a k právnej stránke veci (§ 182 . Žalovaný považuje výpovede žalobkyne a svedkov (X., P.) za tak rozporné, že nie je možné z nich vyvodiť hmotnoprávnu zodpovednosť žalovaného za škodu. Ďalej namietal, že neporušil žiadnu právnu povinnosť a nezrazil žalobkyňu - t.j. nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu žalobkyne s osobným motorovým vozidlom žalovaného a v konaní nebol preukázaný opak. Ak žalobkyňa upadla a zranila sa, táto skutočnosť nebola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Tvrdenia žalobkyne sú nedôveryhodné, nelogické a aj nepravdivé. Ak by auto narazilo do žalovanej spôsobom ako to sama uvádza, bolo by viditeľné bolestivé zranenie v tejto časti tela bezprostredne pri ošetrení v nemocnici a na aute by zostali vizuálne stopy po náraze. Z technickej konštrukcie osobného motorového vozidla NISSAN X-Trail vyplýva, že nie je možný náraz týmto vozidlom do osoby približne rovnakého vzrastu ako žalobkyňa, jeho prednou ľavou časťou do zadnej časti žalobkyne, ale náraz by smeroval niekde v oblasti kolena. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú spomenuté ani vyhodnotené vážne rozpory vo výpovediach žalobkyne a svedkov. K hodnoteniu dôkazov súdom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 17Co/301/2014 a R NS SR 4MCdo/14/2011.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením, že by žalovanému mali byť upierané procesné práva, pretože k jednotlivým dôkazom a právnej stránke veci mal možnosť sa vyjadrovať počas pojednávania a v priebehu celého konania. Z výpovedi svedkov a iných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že došlo ku kontaktu motorového vozidla vedeného žalovaným s telom žalobkyne. Dvaja priamy svedkovia X. a P. sa jednoznačne vyjadrili, že videli na vlastné oči, ako žalovaný zrazil žalobkyňu svojim motorovým vozidlom. Svedok X. okamžite po tejto dopravnej nehode privolal RZP a na miesto prišli dokonca dve sanitky. Všetky zistené zranenia bol zjavne v dôsledku pádu žalobkyne, nie priamo v súvislosti s nárazom vozidla žalovaného. Ak policajt nevidel na vozidle žalovaného stopy po náraze, neznamená to, že k nárazu nedošlo. Vysvetlenia súdu o priebehu škodového deja sú podľa názoru žalobkyne logické a výstižné.

5. V replike žalovaný uviedol, že práve príčina pádu žalobkyne nebola v konaní preukázaná hodnoverným spôsobom. Zotrval na dôvodoch odvolania. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v predmetnom konaní ohľadom predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu.

6. Žalobkyňa v duplike zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Podľa názoru žalobkyne bolo vykonaným dokazovaním pomerne jednoznačne preukázané, že príčinou pádu žalobkyne bol náraz vozidla vedeného žalovaným do jej tela. Okrem výpovedí vypočutých svedkov sa aj policajti vyjadrili, že mali informáciu o zrazení chodkyne na priechode pre chodcov. Hlavnou príčinou zranení žalobkyne bol až pád na zem. Náraz teda nebol natoľko silný, aby jej spôsobil, napr. fraktúru kostí dolných končatín, čo by sa nepochybne odzrkadlilo aj na deformácii alebo inom poškodení kapoty motorového vozidla. V čase kolízie bola už tma, čo tiež mohlo ovplyvniť vizuálne vnemy zúčastnených osôb.

7. Žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 12.06.2017 opakovane uviedol, že nezrazil žalobkyňu, nenarazil do nej a teda nemôže byť zodpovedný za jej zranenie, ktoré si spôsobila bez jeho zavinenia. Jej obrana sa javí ako účelová a tendenčná a hodnotenie dôkazov z pohľadu žalobkyne je vytrhnuté z kontextu. Úvahy žalobkyne o priebehu a mieste nárazu sú nepravdivé a hypotetické.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Okresný súd vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom na základe takto vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj vyložil. Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné usúdiť, že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania.

11. Žalovaný odvolaním napáda správnosť skutkových zistení prvoinštančným súdom, pričom argumentuje vlastným subjektívnym názorom na vykonané dokazovanie a hodnotenie súdu, ktorý vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania (výsluch žalobkyne, žalovaného, svedkov L. X., U. P., U. M., U. G., z listinných dôkazov /lekársky posudok o bolestnom a SSÚ/, lekárskych správ a vyjadrení NsP Brezno, n.o., vyjadrenia OR PZ Brezno zo dňa 24.08.2016). Z uvedeného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď nezastal pred priechodom pre chodcov, po ktorom prechádzala okrem žalobkyne aj ďalšia skupina chodcov a narazil autom do žalobkyne, a to do jej pravého boku, následkom čoho spadla na vozovku a týmto protiprávnym konaním jej žalovaný spôsobil škodu na zdraví s dobou liečenia od 05.11.2013 do 19.09.2014. To, že došlo ku kontaktu žalobkyne s motorovým vozidlom, ktoré viedol žalovaný jednoznačne preukázali svedkovia X. a P., ktorí sa vyjadrili, že na vlastné oči videli ako žalovaný zrazil žalobkyňu svojim motorovým vozidlom. Svedok X. okamžite zavolal k dopravnej nehode aj RZP a žalobkyňa bola následne ošetrená v NsP Brezno na chirurgickom oddelení. Z ničoho nevyplýva, že by výpovede svedkov X. a P. mali byť neobjektívne, len preto, že neboli v prospech žalobcu. Svedkovia účelovo nevypovedali, nemali pomer k veci ani k osobe poškodenej. Odvolací súd preto túto námietku nepovažuje za dôvodnú. To, že policajti nevideli na vozidle žalovaného žiadne stopy po náraze neznamená, že k stretu vozidla žalovaného so žalobkyňou nedošlo. Uvedená námietka žalovaného je nedôvodná. Miesto dotyku motorového vozidla s telom žalobkyne nemuselo byť pri pohľade na kapotu vozidla voľne viditeľné vzhľadom na silu nárazu a pevnosť kapoty terénneho motorového vozidla.

12. Námietka žalovaného, že okresný súd porušil jeho procesné práva, keď pred vyhlásením dokazovania za skončené nevyzval žalovaného na vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v zmysle § 182 CSP, nie je dôvodná. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania pred okresným súdom, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom tak, ako to namieta žalovaný. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.11.2016 vyplýva, že právny zástupca žalovaného uviedol, že „čo sa týka záverečnej reči, trvajú na doterajších svojich stanoviskách“. Žalovaný uviedol na záver, že nemá viacej k veci čo uviesť a trvá na svojich doterajších výpovediach a výpovediach jeho právneho zástupcu. Z uvedeného teda vyplýva, že nedošlo k upretiu, resp. odňatiu práva sporovej strany - žalovanému, predniesť pred skončením dokazovania záverečnú reč, tak ako to namieta žalovaný.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

14. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .