Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Pc/1/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: J. J., Q.. XX.XX.XXXX, S. XX, U., proti odporcovi: Z. J., Q.. XX.XX.XXXX, S. XX, U., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.01.2019 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal odporcu povinnosťou platiť jej výživné v sume 800,00 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 01.10.2018 bol podaný návrh na rozvod manželstva s odporcom a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Dňa 03.09.2018 jej odporca poslal 1.635,00 Eur, čo považoval za finančné vysporiadanie manželov. Investície do hmotného majetku začiatkom roka 2018 výrazne ovplyvnili rodinný rozpočet, a tým pádom aj množstvo financií na účte ku koncu augusta 2018. Tento hmotný majetok využíva výlučne odporca a ide o vozidlo O. U., A. D. a príves U.. Od 01.09.2018 majú s odporcom oddelené hospodárenie. S odporcom žijú v jednej domácnosti s maloletou dcérou X. a dcérou Y.. Navrhovateľka sa po podaní návrhu na rozvod chcela s odporcom dohodnúť na pravidlách v hospodárení do rozvodu. V októbri ho preto vyzvala na zúčtovanie príjmov a výdavkov za september, čo však odmietol. Väčšinu výdavkov na maloletú dcéru ponechal na navrhovateľku. Príjmy sa spoločne nedelili. Začiatkom školského roka bolo treba riešiť školské potreby a oblečenie na zimu, avšak odporca sa nespolupodieľal ani na týchto výdavkoch. Zabezpečenie stravy maloletej dcéry je tiež viac menej na navrhovateľke. Dňa 27.11.2018 požiadala odporcu aby sa podieľal na spoluinvestícií do výmeny pneumatík na rodinnom vozidle X. Y., čo však odmietol so slovami, že vozidlo môže navrhovateľka odstaviť. Navrhovateľka však toto motorové vozidlo potrebuje na dochádzanie do práce. O toto vozidlo sa musela pred zimou osobne postarať, konkrétne išlo o výmenu pneumatík, dobitie batérie a kontrolu chladiacej zmesi. V auguste sa odporca zaručil, že výdaje spojené s užívaním bytu bude riešiť vo svojej réžii. Také isté podmienky mala aj zárobkovo činná dcéra Y.. Navrhovateľka teda chcela platiť aspoň faktúry za mobilný telefón, čo však odporca odmietol so slovami, že to bude riešiť až po rozvode, lebo mu faktúra chodí na viac čísel. Aj napriek tomu ju pred Vianocami dal odpojiť. Jednanie odporcu je v rozpore s bezpodielovým vlastníctvom majetku. Svojím konaním znevýhodňuje navrhovateľku finančne a aj morálne. Svojím konaním znižuje životnú úroveň navrhovateľky a znevýhodňuje ju aj v súdnom konaní tým, že si môže dovoliť právneho zástupcu.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 , sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu.

Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Z navrhovateľkou prezentovaného skutkového stavu súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP.

Navrhovateľka videla opodstatnenosť návrhu v absencii dohody s odporcom o hospodárení, a že ten neprispieva na chod domácnosti, pričom navrhovateľka sa musí starať o výživu maloletého dieťaťa, ako i zabezpečovať prevádzku motorového vozidla X. Y., ktoré používa na dochádzanie do práce. Súd uvedený návrh posúdil podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a preto je nedôvodné tvrdenie navrhovateľky, že sa musí starať o maloletú dcéru sama. Tieto skutočnosti budú totiž predmetom samotného konania o rozvode a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedeného pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. V uvedenom rozvodovom konaní sa posudzuje úprava práv a povinností k maloletej, a teda aj výživné a platenie nákladov maloletej. Zabezpečenie stravy, oblečenia maloletej, ktoré je podľa návrhu v réžii navrhovateľky, nemožno vyhodnotiť ako povinnosť odporcu platiť navrhovateľke výživné pred samotným skončením rozvodového konania. Nemožno preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o výživné pre navrhovateľku odôvodniť skutočnosťou, že odporca ponechal väčšinu výdavkov maloletej na nej. Preto nie je vo veci možné ani aplikovať § 72 citovaného zákona, nakoľko ide o príspevok na výživu rozvedeného manžela, a to navrhovateľka nie je. Ide tak o nesprávny výklad navrhovateľky v časti výdavkov na maloletú dcéru. Navrhovateľka videla ďalej dôvodnosť návrhu v tom, že sa musí starať o motorové vozidlo, ktoré používa. Uvedený dôvod podľa názoru súdu v žiadnom prípade nezakladá opodstatnenosť návrhu, a už vôbec nie v navrhovanej sume 800,00 Eur mesačne. Je pravdou, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, avšak túto povinnosť nemožno vykladať tak, ako to v konaní prezentovala navrhovateľka. Tu je potrebné tiež uviesť, že tvrdila, že "v auguste sa odporca zaručil, že výdaje spojené s užívaním bytu bude riešiť vo svojej réžii. Také isté podmienky mala aj zárobkovo činná dcéra Y.. Navrhovateľka teda chcela platiť aspoň faktúry za mobilný telefón". Navrhovateľka nepreukázala, resp. neosvedčila, že by platby za užívanie bytu uhrádzala, a síce že chcela platiť aspoň faktúry za telefón. Pokiaľ teda odporca platí za služby spojené s užívaním bytu a navrhovateľka podľa pripojených tabuliek za bežné nákupy, nie je podľa názoru súdu daný nepomer v hospodárení medzi manželmi. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že odporca poslal navrhovateľke na účet 1.635,00 Eur. Samotná skutočnosť, že jej bol odpojený mobilný telefón taktiež nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení.

Navrhovateľka navyše nepreukázala ani tvrdenia, že ju odporca znevýhodňuje, či už finančne, morálne alebo v súdnom konaní. Pokiaľ si odporca môže dovoliť právne zastupovanie v konaní o rozvod, tak ide o výlučné právo tohto subjektu a nepredstavuje to znevýhodňovanie druhého účastníka. Tieto skutočnosti sú však pre posúdenie dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia absolútne právne irelevantné a nepodstatné. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi je, ako už vyplýva z § 71 citovaného zákona, aplikovateľná iba na manželov, čo znamená, že ak by aj navrhovateľka osvedčila dôvodnosť svojho návrhu (čo ale neosvedčila) mala by nárok na takéto výživné iba pokiaľ je s odporcom v manželskom zväzku. Keďže však bol podaný návrh na rozvod, tak v rozvodom konaní sa budú posudzovať práva a povinnosti (výdavky) voči maloletej. Nie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o výživné pre manžela - navrhovateľku. Len pre doplnenie a vysvetlenie súd uvádza, že až po právoplatne skončenom rozvodovom konaní, bude mať navrhovateľka nárok na výživné, samozrejme po splnení zákonom stanovených podmienok podľa § 72 citovaného zákona. Navrhovateľka neosvedčila svoj nárok.

Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.