Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-187-2018.pdf
PDF · 123.93 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/187/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: X. stavebná sporiteľňa a.s., so sídlom B. XX, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - H. č. XXX, 2/ D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - H. č. XXX, o zaplatenie 31278,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie"), zo dňa 09. októbra 2017 č.k. 12C/485/2015-89 (ďalej len „napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie"), takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 29 724,85 eura z r u š u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povolenia splátok splácať dlžnú sumu 30 783,71 eura s príslušenstvom v mesačných splátkach po 250 eur mesačne a v zamietajúcej časti, p o t v r d z u j e .
III. Žalovaní v prvom a v druhom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v poradí druhým) uložil žalovaným v prvom a v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30783,17 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 29. 07. 2015 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach po 250 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci november 2017 až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 96,84 %. 1.2.Za preukázaný mal skutkový stav, v rámci ktorého zistil, že dňa 21. 10. 2013 uzavreli žalovaní so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalobca medziúver vo výške 30 000 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,59% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 164,75 eur a vkladať na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 38,18 eura. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75% ročne mesačnými splátkami vo výške 202,93 eura. Žalovaní si neplnili zmluvné povinnosti riadne a včas. Žalobca dňa 28. 07. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, ktorý predstavoval sumu 31 278,17 eura. Vyčíslená žalovaná suma je vo výške 31 278,17 eura, ktorá pozostáva z istiny ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 29 724,85 eura, čo sú nezaplatené splátky úveru a úroky za úver a zo sumy 1 553,32 eura, čo sú poplatky úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, konkrétne poplatky tvoria sumu 495 eur a úroky sumu 1 058,32 eura. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti bolo žalovaným doručené dňa 03. 08. 2015.
1.3. Žalovaní v prvom a v druhom rade žiadali povoliť splácanie dlhu v splátkach, v maximálnej výške 250 eur mesačne. Žalovaní sú manželia, deti spolu nemajú, žalovaný je zamestnaný, jeho priemerný mesačný zárobok je 397 eur v čistom, k výplate však dostáva 270 eur, nakoľko z jeho mzdy sú vykonávané zrážky, exekúcia na sumu 68,12 eura mesačne a druhá exekúcia na sumu 58,80 eura mesačne. Žalovaná je zamestnaná, jej príjem je 567 eur v čistom, tiež sú jej vykonávané zrážky zo mzdy na exekúciu priemerne 172,71 eura mesačne, k výplate má sumu 394,29 eura. Ich výdavky v súvislosti s domácnosťou predstavujú sumu 75 eur mesačne na elektrinu, pevnú linku, internet, dva telefóny sumu 120 eur mesačne. 1.4.Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie zdôvodnil ustanoveniami § 7 ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 8 ods. 2, ods. 4, § 9 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“), § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5, ods. 8 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 30 783,17 eura, čo je nezaplatená istina do odstúpenia od zmluvy, t.j. suma 29 724,85 eura a úroky vo výške 1058,32 eura, vyhodnotiac uzatvorenú zmluvu o úvere, ako spotrebiteľskú zmluvu. Žalobu zamietol v čsti o zaplatenie 495 eur titulom poplatkov za spracovanie úveru a za upomienky, ktoré vyhodnotil ako neplatné zmluvné dojednania, pretože uvedený poplatok bol dojednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, na ujmu spotrebiteľovi, zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi žalovanými a žalobcom. Poplatok uplatňovaný za spracovanie úveru, je len administratívna činnosť žalobcu, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len žalobcovi na úhradu jeho administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec vykonávaná. Za uvedený poplatok nie je žalovaným poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným podľa ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvného dojednania o predmetnom poplatku ďalej nie je zrejmé, čo je obsahom poplatku za spracovanie úveru a za čo je uvedený poplatok uhrádzaný, keďže zmluvné dojednanie o predmetnom poplatku je v Zmluve bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, a jeho dojednanie je tak dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. V zmysle ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka je tak dojednanie o uvedenom poplatku neplatné. Za uvedený poplatok nie je poskytovaná fakticky žiadna služba. Rovnako poplatky za upomienky, a za individuálne riešenie omeškania splátok, súd považoval ich dojednanie za rozpor s dobrými mravmi, je neprijateľné, aby žalovaní platili poplatky za upomienky 9 x 15 eur, jednak žalobca nepreukázal zaslanie deviatich upomienok žalovaným, jednak je otázne, či je potrebné a účelné toľkokrát opakovane zasielať upomienky, jednak za to, že žalovaní riešili omeškanie splátok, majú platiť poplatok, je podľa názoru súdu prvej inštancie absurdné. Rovnako nemohli žalovaní ovplyvniť ani výšku poplatkov účtovaných žalobcom za rôzne druhy upomienok a ani existenciu svojej povinnosti platiť ich (záleží od svojvôle žalobcu, či a kedy pristúpi k napomenutiu dlžníka), najmä keď žiaden z týchto nárokov nepredstavuje nevyhnutné vecné náklady, ktoré pri uplatnení týchto finančných nástrojov žalobcovi vznikli. 1.6. Ďalej súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku vo výške 6,59 % ročne zo sumy 29.724,85 eura od 29.7.2015 do zaplatenia, teda po dni nasledujúcom po dni účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ, dlžník, svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca,) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Na tento účinok/následok zosplatnenia nemá žiadny vplyv odvolateľom hypoteticky prezentovaný záver o zvýhodnení dlžníka (z dôvodu, že nemusí platiť úrok), odhliadnuc od okolnosti, že dlžníka zaťažuje povinnosť platiť úrok z omeškania. Ústavný súdu SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS 476/2012 odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania (pozri tiež R 59/1998, z právnej vety ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania).
1.7. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ním požadovaný úrok z omeškania aj z vyčíslených úrokov pre rozpor s dobrými mravmi a predpismi na ochranu spotrebiteľa, priznal len nárok na úrok z omeškania z dlžnej istiny a to všetko pre rozpor s dobrými mravmi a § 53 OZ a to z toho dôvodu, že za rovnaké porušenie zmluvných podmienok, omeškanie so zaplatením splátky úveru, postihuje žalovaných dvoma spôsobmi, jednak úrokom aj úrokom z omeškania. 1.8. Žalobcovi priznal ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 29.724,85 eura od 29. 07. 2015 do zaplatenia, pretože v občianskoprávnych záväzkových vzťahoch súd môže priznať len úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako základná úroková sadzba ECB, počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. 1.9. Žalovaným v prvom a v druhom povolil s poukazom na § 232 ods. 4 CSP dlžnú sumu splácať v splátkach po 250 eur tak ako žalovaní navrhovali na pojednávaní s poukazom na ich príjmy a ďalšie existujúce záväzky. Príjem žalovaného je 397 eur v čistom, k výplate dostáva sumu 270 eur v čistom, príjem žalovanej je 567 eur v čistom, k výplate dostane sumu 394,29 eura, spolu majú príjem 664,29 eura v čistom priemerne mesačne a je nereálne, aby splácali úver v splátkach po 650 eur mesačne, ako žiadal žalobca. Ak zo svojho príjmu uhradia splátku 250 eur, zostane im na živobytie suma 414,29 eura pre dve osoby. 1.10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 96,84 % (98,42 % - 1,58 %), keď úspech žalobcu predstavuje 98,42 % (priznaných 30 783,17 eura zo žalovaných 31 278,17 eura), úspech žalovaných je 1,58 % (495 eur zamietnutých zo žalovaných 31.278,17 eura). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zamietajúcej časti a v časti výroku, ktorou súd žalovaným umožnil plniť dlh mesačnými splátkami vo výške 250 eur, odvolaním žalobkyňa dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/ a písm. h/ CSP. 2.1. Namietala nepriznanie časti uplatnenej sumy 495 eur titulom poplatkov za spracovanie úveru a za upomienky. Poplatok za spracovanie úveru je bežnou praxou v bankovom sektore jedná sa o poplatok za obstaranie záležitostí a administratívnych záležitostí ohľadom poskytnutia úveru. Je potrebné uviesť, že odporcovia vyhľadali navrhovateľa, pretože úver chceli čerpať, navrhovateľ zabezpečil všetky potrebné formálne náležitosti, za čo patrí žalobcovi odplata, ktorá bola riadne dohodnutá. Oprávnenie požadovať odplatu za poskytnutie úveru umožňuje aj ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka. 2.2.Rovnako poplatky za upomienky sú odplatou za upozornenie neplatiacich dlžníkov skutočnosť, že sú v omeškaní a hrozí, že ak omeškanosť neuhradia, budú musieť dlh splatiť v celosti. Poplatky za upomienky ako aj ich výška boli rovnako zmluvne riadne dojednané, dojednanie preto nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach účastníkov zmluvy prospech žalobcu. Žalobkyňa považuje rozhodnutie zamietnuť žalobu v časti uplatnených poplatkov za nesprávne. 2.3. Namietala tiež voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluvné úroky jej patria len do splatnosti dlhu. Tvrdila, že takýto záver nemá oporu v hmotnom práve a poukázala na ustanovenia § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Tvrdila, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutého plnenia. Opačnom prípade by nastalo zhoršenie pozície veriteľa a dlžník by naopak získal výhodnejšie postavenie. Svoj názor považovala za podporený judikatúrou, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 32 Cdo/2782/99. Namietala, že úroky sú dlžníci povinní platiť ako cenu za prenechanie finančných prostriedkov a úroky z omeškania nenahrádzajú hlavné plnenie, iba sa k nemu pripájajú. Namietala, že úver nezaniká požadovaním predčasného splatenia. Rok z omeškania predstavuje sankciu za porušenie povinnosti, veriteľ je oprávnený požadovať ho popri plnení, na ktoré má nárok, teda úrok omeškania nie je náhradou za nárok veriteľa. Povinnosti dlžníkov platiť úroky z omeškania nie je a nemôže byť náhradou za plnenie hlavného záväzku, nakoľko ako vyplýva zo samotného znenia právnej normy, majú dlžníci v omeškaní platiť úroky z omeškania popri plnení, na ktoré boli povinní. V zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a dlžník zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Nie je teda správny ani názor súdu prvej inštancie že priznaním tak úrokov ako aj úrokov z omeškania by viedlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobkyne. 2.4.Žalobkyňa sa nestotožnila ani s výrokom súdu, ktorým povolil dlžnú sumu splácať žalovaným v mesačných splátkach po 250 eur. Povolenie splátok rozhodol súd prvej inštancie na podklade preskúmania majetkových pomerov žalovaných, zistením ich príjmov a výdavkov. Nezaoberal sa však pomerom určenej splátky k výške priznaného plnenia, teda ani skutočnosťou, či povolením splátok v súdom určenej výške nebude žalobca poškodený v práve na uspokojenie pohľadávky v primeranej dobe. Mesačnými splátkami vo výške 250 eur budú žalovaní žalobcovi iba priznanú istinu splácať viac ako 10 rokov. Žalovaní po viac ako desiatich rokoch splácania istiny začnú mesačnými splátkami splácať priznané príslušenstvo, čo o ďalšie roky predĺži splatenie dlhu. Takýmto rozhodnutím súdu bolo, podľa názoru žalobcu, zásadne zasiahnuté do práva žalobcu na uspokojenie svojej pohľadávky od žalovaných v primeranej dobe. Súd prvej inštancie zároveň pri rozhodnutí o povolení splátok rovnako nezohľadnil snahu žalovaných plniť žalobcovi svoj záväzok. Od podania žaloby žalovaní žalobcovi neuhradili ani len jednu čiastkovú úhradu svojho záväzku. 2.5. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil nasledovne: vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalovaných zaviaže spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 495 eur s 5,05% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 495 eur od 29. 07. 2015 do zaplatenia, s 6,59% p. a. úrokom za úver zo sumy 29 724,85 eura od 29. 07. 2015 do zaplatenia, o výroku o povolení splátok tak, že žalovaných zaviaže splniť žalobcovi istinu s príslušenstvom do troch dní od právoplatností rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Žalovaní v prvom a v druhom rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 219 ods. 3, § 385 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti splatnosti dlhu a trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vzhľadom na už právoplatný rozsudok (prvý v poradí) v časti o zaplatenie sumy 29 724,85 eura, napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil, nakoľko o tejto časti už nemalo byť súdom prvej inštancie pre právoplatnosť predchádzajúceho rozhodnutia, rozhodované.
5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v prvom a v druhom rade zaplatenia sumy 31 278,17 eura s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o stavebnom sporení bola s nimi uzatvorená Zmluva o úvere zo dňa 21. 10. 2013, na základe ktorej im žalobkyňa poskytla mimoriadny medziúver vo výške 30 000 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,59% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 164,75 eura a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 38,18 eura, po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 202,93 eura. Žalovaní si neplnili zmluvné povinnosti riadne a včas. Listom zo dňa 23. 06. 2015 ich žalobkyňa vyzvala na doplatenie omeškaných splátok, a upozornila na splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Dňa 28. 07. 2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Zostatok pohľadávky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola suma 31 278,17 eura, ktorá pozostáva z istiny vo výške 29 724,85 eura a z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 1 553,32 eura a žalobca si uplatnil so žalovanou sumou aj úrok vo výške 6,59% ročne z istiny 29 724,85 eura od 29. 07. 2015 do zaplatenia a 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 31 278,17 eura od 29. 07. 2015 do zaplatenia.
7. V danej veci rozhodol súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 07. 03. 2016 č.k. 12C/485/2015-42 tak, že žalovaným v prvom a v druhom rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 29 724,85 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 29. 07. 2015 do zaplatenia s tým, že povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach po 200 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou v mesiaci marec 2016, až do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a zaviazal žalovaných v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1 783 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 7.1. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a to v jeho zamietajúcej časti a v časti, ktorou súd umožnil dlh splácať v splátkach po 200 eur. 7.2. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 26. 04. 2017 č.k.25Co//369/2016-59 prvý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti povolenia splátok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, s tým, že súd sa má zaoberať zostávajúcim nárokom žalobcu, preskúmať opätovne administratívny poplatok, úrok z úveru a rozhodnúť o žalobnom nároku žalobkyne o zaplatenie sumy 1058,32 eura, skúmať splnenie podmienok pre umožnenie splatenia dlhu žalovanými v splátkach, vyžiadať si stanovisko žalobkyne a následne o návrhu na povolenie splátok rozhodnúť spolu s rozhodnutím vo veci samej, a to v časti, v ktorej doteraz rozhodnuté nebolo, čiže v zamietajúcej časti, v ktorej bolo rozhodnutie zrušené. 7.3. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 07. 03. 2016 č.k. 12C/485/2015-42,ktorým žalovaným v prvom a v druhom rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 29 724,85 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 29. 07. 2015 do zaplatenia, zrušený nebol a v tejto časti prvý rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.
8. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie opätovne rozhodol o celom nároku žalobkyne, ktorý si uplatnila podanou žalobou, t.j. aj o nároku, ktorý už prvým rozsudkom (zo dňa 07. 03. 2016 č.k. 12C/485/2015-42), bolo rozhodnuté a v tejto časti, t.j.v časti istiny vo výške 29 724,85 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 29. 07. 2015 do zaplatenia, prvý rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, keďže žalobkyňa podala odvolanie iba čo do zamietajúcej časti a časti splatenia dlhu a žalovaní v prvom a v druhom rade odvolanie voči vyhovujúcej časti nepodali. 8.1. Za situácie, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol opätovne aj o časti 29 724,85 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 29. 07. 2015 do zaplatenia, aj týmto rozsudkom, nepostupoval správne, nakoľko by existovali dve popri sebe existujúce rozhodnutia súdu o tej istej veci. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, v poradí druhý, zo dňa 09. 10. 2017 č.k. 12C/485/2015-89 v časti o zaplatenie sumy 29 724,85 eura s s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 29. 07. 2015 do zaplatenia, ako nedôvodne vydaný, zrušil. Napadnutým rozsudkom mal súd prvej inštancie priznať žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 1058,32 eura. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie aj túto sumu priznal, nakoľko ju pripočítal k pôvodnej istine, t.j. k sume 29 724,85 eura a žalovaných zaviazal na zaplatenie istiny 30 783,17 eura. Keďže však o sume 29 724,85 už bolo právoplatne rozhodnuté, súd prvej inštancie mal priznať iba sumu 1 058,32 eura. Vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku nebol odvolaním zo strany žalovaných v prvom a v druhom rade napadnutý a po zrušení výroku v časti o zaplatenie sumy 29 724,85 eura, zostalo v platnosti zaplatenie sumy 1 058,32 eura s príslušenstvom. Zaplatenie sumy 29 724,85 eura s príslušenstvom zostalo v platnosti podľa prvého rozsudku súdu prvej inštancie a sumu 1 058,32 eura s príslušenstvom sú žalovaní povinní zaplatiť žalobkyni podľa druhého napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, spolu teda majú zaplatiť sumu 30 783,17 eura s príslušenstvom.
9. Žalobkyňa podala odvolanie voči napadnutému (druhému) rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (t.j. v časti nepriznaných poplatkov za spracovanie úveru, poplatkov za upomienky, v časti nepriznaného úroku z úveru po zosplatnení úveru) a v časti povolenia splátok dlžnej sumy mesačnými splátkami žalovaných v sume 250 eur mesačne.
10. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalobkyne, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, napadnutý odvolaním žalobkyne, je, okrem sumy 29 724,85 eura (v ktorej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil), vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd je podľa § 387 ods. 3 CSP povinní vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvádzanými v podanom odvolaní. 13.1. Odvolateľ namieta nepriznanie poplatku za spracovanie úveru a poplatku za upomienky v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku za spracovanie úveru a poplatku za upomienky v sume 495 eur. V plnom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil a nemá viac čo k týmto dôvodom dodať. Je nesporné, tak, ako to tvrdí sama žalobkyňa, že boli to práve žalovaní, ktorí sa na ňu obrátili so žiadosťou o úver. Na druhej strane však žalobkyňa, ktorá poskytla žalovaným úver, neposkytla im ho bezodplatne, ale za odplatu, úrok, ktorý jej v plnom rozsahu nahradil náklady súvisiace s administratívou predmetného úveru. Nie je preto dôvod na ďalšie poplatky za spracovanie úveru, nakoľko v zmluve si žalobkyňa dohoda odplatu za poskytnutý úver. To isté platí aj pre poplatky za upomienky, ktoré zasielala žalobkyňa žalovaným v prípade ich omeškania. Túto námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.
14. Žalobkyňa sa ďalej nestotožnila s nepriznaním úroku z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V podanom odvolaní namietala nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti. 14.1.V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená. Z tohto dôvodu odvolací súd námietku odvolateľa, uvedenú v podanom odvolaní a týkajúcu sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, považoval za nedôvodnú. 14.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok, zaviedol nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru (dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. 14.3.Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. 14.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. 14.5. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené závery na preskúmavanú vec, je potrebné konštatovať, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (dňom 09. 06. 2014), rozhodol správne a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. 14.6.Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd námietku odvolateľa k nepriznaniu úroku z úveru po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti uvedenú v podanom odvolaní, vyhodnotil ako nedôvodnú a neopodstatnenú.
15. Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní namieta povolenie splátok žalovaným s plnením dlhu a to vo výške 250 eur mesačne s tým, že iba istinu by žalovaní splácali viac ako desať rokov a následne ešte priznané úroky z omeškania. Vytkol súdu prvej inštancie, že nezohľadnil výšku splátky k výške priznaného plnenia. 15.1. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, umožňuje súdu v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na splatenie dlhu, ako je lehota troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dlhšiu lehotu stanoví súd podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a pod. 15.2. Súd prvej inštancie povolil žalovaným v prvom a v druhom rade splácanie dlhu v mesačných splátkach po 250 eur po tom, ako zistil ich majetkové pomery. Po preskúmaní námietky žalobkyne odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Je nepochybné, že z príjmu žalovaných, ktorý majú k dispozícii vo výške 664,29 eura priemerne mesačne, nie je možné splácať žalobkyni dlh v mesačných splátkach po 650 eur, nakoľko jednak nemajú ani taký príjem a bolo by ohrozené uspokojovanie ich základných životných potrieb. Sumu 250 eur sú žalovaní v prvom a v druhom rade schopní žalobkyni mesačne splácať. Navyše súd prvej inštancie umožnil žalovaným splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, čo znamená, že nezaplatením jednej mesačnej splátky sa stáva splatným celý dlh. Z tohto dôvodu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a námietku žalobkyne v tomto smere vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.
16. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní boli úspešnou stranou žalovaní v prvom a v druhom rade, nakoľko odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobkyne voči zamietajúcemu výroku rozsudku a voči povoleniu splátok žalovaným v prvom a v druhom rade splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach. Z tohto dôvodu žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).