Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/90/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Er/91/2017 - 42 zo dňa 21.03.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že dňa 25.01.2017 súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sp. zn. G. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 28.11.2016 a vykonateľný dňa 01.12.2016. Dňa 12.02.2018 vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy doložil súdu Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky, Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa XX.XX.XXXX a Rozhodcovskú zmluvu, inak žiadosť o vydanie poverenia zamietne v zmysle ust. § 44 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len Exekučného poriadku).

2. Súd exekučný titul preskúmal z formálnej i materiálnej stránky či spĺňa všetky hmotnoprávne predpoklady. Uviedol, že je vždy povinný ex offo preskúmať, či rozhodnutie v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku a či bolo vydané oprávneným orgánom. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré musí byť vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach, napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011). Súd aj napriek doplnenia písomnosti vyžadovaných súdom výzvou zo dňa 12.08.2018, až po uplynutí súdom určenej lehote, preskúmal predmetné písomnosti a dospel k záveru, že predmetné rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená.

Na predmetný právny vzťah aplikoval ust. § 45 ods. 2, 1 písm. b), c), § 40 písm. a), b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka na základe, ktorých určil, že v predmetnej veci sa vymáha plnenie zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty L. č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver, a ktorý ma charakter spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej aplikoval ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 4 písm. r), § 879g OZ, čl. 3 ods. 3, čl. 6, čl. 10, Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len Smernica). Vyhodnotil, že vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je nekalou obchodnou praktikou (§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.). Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym avšak oprávnený dal povinnému podpísať ním vopred pripravený formulár vrátane vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli z vyššie uvedenej Dohody budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Povinný podpísaním Dohody a „spotrebiteľskej“ rozhodcovskej zmluvy si naoko „vlastným“ úkonom z vôle oprávneného svoje postavenie podstatne zhoršil. Rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia. Podľa názoru súdu, dojednaním rozhodcovskej doložky a následným konaním pred rozhodcovským súdom znamená bola spotrebiteľovi odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Občiansky zákonník v ust. § 52 a násl. ako aj Smernica. Z týchto dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky prešiel v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania zásadnými zmenami. Výsledkom procesu úpravy je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“) ako samostatný právny predpis. Oprávnený sa legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Uvádza, že rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnom dokumente, čím je tak obsahovo aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, teda po viac ako piatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Oprávnený zastáva názor, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. V zmysle § 3 ods. 6 ZSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto jej uzavretie nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Postup súdu je neakceptovateľný a neprípustný. Rozhodnutie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Má za to, že v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Navrhuje preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Povinný a súdny exekútor sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších predpisov (ďalej len v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. G. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava. Rozhodcovský súd priznal oprávnenému sumu 808,14 eura, úrok z omeškania vo výške 35,23 eura, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 457,77 eura od 22.3.2014 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 50,60 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 120,20 eura.

9. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.1.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 sa konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Námietka neoprávneného zásahu do práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty je preto nedôvodná.

10. Odvolací súd preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej spolu s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 27.10.2013 zistil, že predmetná zmluva v čl. 3.1 obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej pod zhodným číslom spisu, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Súd považuje predmetnú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o zdanlivú možnosť výberu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. Ak ako prvý podá žalobu oprávnený, povinný stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na inak príslušnom všeobecnom súde povinného v mieste jeho bydliska a spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručenú Ústavou Slovenskej republiky.

11. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade uzatvorená na samostatnom dokumente a účastníci ju uzatvorili slobodne, tak k tomu odvolací súd poznamenáva, že Rozhodcovská zmluva je spísaná na predpísanom tlačive. Sám veriteľ, zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy a jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Ak by mala byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, ktorá vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej zmluvy v podobe formulára, ktorá bola povinnému predložená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne dojednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy rozhodnutiu veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná.

Ak je Rozhodcovská zmluva absolútne neplatná, tak rozhodcovský rozsudok, vydaný na jej základe je nevykonateľný a nemôže byť exekučným titulom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy znamená materiálnu nevykonateľnosť a nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Z tohto dôvodu odvolací súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

12. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 <.). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1 vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .