Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cb-90-2018.pdf
PDF · 142.12 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/90/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom: Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanej: U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. G.G. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 180,54 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 180,54 Eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 180,54 Eur od 03.06.2015 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou - návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.08.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia 180,54 Eur s príslušenstvom. Dňa 16.11.2018 bolo Okresnému súdu Lučenec doručené postúpenie veci ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 13 v spojení s § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko žalobca po podaní odporu žalovanou podal v zákonom stanovenej lehote návrh pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ Zákon o upomínacom konaní“).
2. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
3. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 14 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.
5. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je mieste príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
6. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
7. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal od žalovanej zaplatenia pohľadávky vo výške 180,54 Eur s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.03.2014 uzavrel ako poisťovňa, so žalovanou, ako finančnou agentkou, v súlade § 652 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosti smerujúce s uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva v rozsahu stanovenom zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o finančnom sprostredkovaní“) a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej províziu. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 21.06.2013 osobitnú zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorej predmetom je v zmysle čl. I určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán (ďalej len „zmluva o nábehovej odmene“). Platnosť zmluvy o nábehovej odmene bola viazaná na existenciu zmluvy o finančnom sprostredkovaní (čl. III ods. 3 písm. c) zmluvy o finančnom sprostredkovaní). Nábehová odmena sa vyplácala mesačne (čl. III zmluvy o nábehovej odmene) a bola rovná rozdielu, ktorý vznikol odpočítaním mesačného príjmu finančného agenta od sumy 600,- Eur. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej titulom vrátenia nábehových odmien sumu 180,54 Eur. Uplatnený nárok odôvodnil ustanoveniami zmluvy o o nábehovej odmene, pričom jeho nárok vznikol podľa čl. VII. Ods. 1 písm. a) bod i zmluvy o nábehovej odmene, podľa ktorého „Finančný agent je povinný vrátiť nábehovú alebo nadštandardnú odmenu vyplatenú podľa tejto zmluvy vo výške 100 % z celkovo vyplatených nábehových odmien a nadštandardných odmien v prípade, ak v období dvoch rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu viac ako 50 % zo všetkých poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, ktorých sprostredkovanie sa finančnému agentovi započítalo sa splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve. Stornovaním poistnej zmluvy podľa tohto článku sa rozumie zánik poistnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu.“ Na základe uvedeného, vznikol žalobcovi nárok na 100 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny, ktorý predstavuje sumu 180,54 Eur. Žalovaná mala v danom právnom vzťahu postavenie podnikateľa podľa § 2 ods. 5 Zákona o finančnom sprostredkovaní. Zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla odstúpením od zmluvy zo dňa 19.01.2015 zo strany žalobcu. Účinky odstúpenia od zmluvy nastali okamihom doručenia odstúpenia finančnému agentovi, t.j. ku dňu 13.02.2015. Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 11.05.2015 na úhradu dlžných pohľadávok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, tzn. aby zaplatila sumu vo výške 180,54 Eur, ktorá predstavuje storno nábehovej odmeny, pričom svoju výzvu odôvodnil s poukazom na čl. 8 ods. 5 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, podľa ktorého zánikom zmluvy o finančnom sprostredkovaní zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán podľa zmluvy a prípadných dodatkov k zmluve, vrátane práva finančného agenta na províziu, prípadne iné obdobné plnenie, s výnimkou povinností finančného agenta uvedených pod písm. b) v) a b) vii) zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Zásielka bola žalobcovi vrátená dňa 03.06.2015 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
8. Okresný súd Banská Bystrica - Upomínacie konanie v spore rozhodol dňa 13.09.2018 platobným rozkazom sp. zn. 7Up/591/2018, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 180,54 Eur, úrok z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 180,54 Eur od 03.06.2015 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur alebo v tej istej lehote podať odpor. II. výrokom zároveň rozhodol o povinnosti žalovanej do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 81,98 Eur, a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
9. Platobný rozkaz sp. zn. 7Up/591/2018 zo dňa 13.09.2018 bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 28.09.2018. Dňa 12.10.2018 bolo Okresnému súdu Banská Bystrica - Upomínacie konania osobne doručené podanie žalovanej označené ako „Vec: Odpor proti platobnému rozkazu, spis zn.: 7Up/591/2018 zo dňa 13.09.2018“. Žalovaná vo svojom podaní, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako odpor proti platobnému rozkazu 7Up/591/2018 zo dňa 13.09.2018 uviedla, že odmieta žalovanú pohľadávku vo výške 180,54 Eur s príslušenstvom, čo do obsahu a výšky a zároveň popiera tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe z dôvodu, že obchod žalovaným ako zákonným zástupcom bol uskutočnený, bolo uzavretých celkovo 7 zmlúv o poistení, preto má žalovaná za to, že žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie uhradených provízii. Žalovaná svoje stanovisko opiera o ustanovenie § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zánik nároku na províziu je možné dohodou a len v prospech obchodného zástupcu. Preto podmienka vrátenia vyplatenej provízie po zrušení poistnej zmluvy poistencom do určitého obdobia je v rozpore s citovaným ustanovením. Ako dôkaz žalovaná v uvedenému pripojila zmluvy o poistení č. 1101122937 zo dňa 24.06.2013, č. 1101128052 zo dňa 18.09.2013, č. 1101129150 zo dňa 07.10.2013, č. 110129697 zo dňa 09.10.2013, č. 110134154 zo dňa 27.12.2013, č. 1101134646 zo dňa 20.12.2013 a č. 110165754 zo dňa 27.05.2014. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že dňa 31.05.2015 zaslal žalovanému výzvu na vrátenie provízie, resp. vrátenie dlhu s doručením dňa 18.05.2015 v zmysle čl. 10 ods. 6 zmluvy o finančnom sprostredkovaní - zásielka sa považuje za doručenú v tretí deň od odoslania. Ako dôkaz predložil výzvu s obálkou. Žalovaná uviedla, že dňa 05.05.2014 u nej došlo k zmene trvalého pobytu z adresy Rúbanisko č. d. 11, 984 03 Lučenec na adresu Rúbanisko III 2907/40, Lučenec. Zmenu trvalého bydliska, resp. novú adresu písomne oznámila poštovému úradu z dôvodu zasielania zásielok na aktuálnu adresu žalovanej. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná nemala možnosť objektívne oboznámiť s adresovaným právnym úkonom žalobcu - výzvou na vrátenie provízie, nakoľko predmetná výzva jej nebola doručená na novú adresu žalovaná považuje aplikáciu fikcie doručenia a to ešte vo forme platnosti doručenia v tretí deň od odoslania za konanie v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalobcu, pokiaľ sa jedná o písomnosť, ktorá má podstatný význam a vplyv na práva a povinnosti žalovaného. Žalovaná okrem uvedeného uvádza, že základným princípom procesného práva je právny princíp ne bis in dem, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporom konaní vyjadrený v dvoch procesných prekážkach, a to v prekážke reiidicatae, t.j. prekážke právoplatne rozhodnutej veci a v prekážke litispendencie, t.j. v prekážke začatého konania. Na základe návrhu žalobcu bolo v predmetnej veci - vrátenie provízie - už právoplatne rozhodnuté rozhodnutím okresného súdu Banská Bystrica spis. Zn. 9Up/195/2017 zo dňa 17.08.2017. Žalovaná z dôvodu vážnej osobnej zdravotnej prekážky nevyužila voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok a tak sa predmetný platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným. Ako dôkaz žalovaná pripojila platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica spis zn. 9Up/195/2017. V poslednom rade žalovaná v podanom odpore vzniesla námietku premlčania.
10. K podanému odporu sa podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.11.2018 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že si žalobou zo dňa 24.08.2018 uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 180,54 Eur spolu s príslušenstvom, a to z titulu vrátenie nábehovej odmeny. Z priloženého vyčíslenia nábehovej odmeny je zrejmé, v akej výške žalobca vyplatil žalovanej nábehovú odmenu a tiež v akej výške bola žalovanej vyplatená nábehová odmena zo strany obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s.. Podotýkame, že Wüstenrot poisťovňa, a.s. si uplatnila svoj nárok na vrátenie nábehovej odmeny v samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod. sp. zn. 9Up/195/2017. Žalovaná sa v podanom odpore ad absurdum dovoláva premlčania uplatneného práva na vrátenie storna nábehovej odmeny vyplatenej žalovanej. K danej veci žalobca uvádza, že žalovaná mala v danom právnom vzťahu postavenie podnikateľa a preto zmluva o finančnom sprostredkovaní aj zmluva o poskytnutí nábehovej odmeny sú obchodným záväzkovým vzťahom. V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis k všeobecnej úprave obsiahnutej v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Navyše už zo samotnej zmluvy o finančnom sprostredkovaní vyplýva použitie ustanovení Obchodného zákonníka za predpokladu, že sa zmluvné strany nedohodli inak. Žalobca podotýka, že ak by aj bolo dohodnuté použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, tak to ešte neznamená, že žalovaná je v postavení spotrebiteľa. Okrem uvedeného žalobca uviedol, že v zmysle § 397 Obchodného zákonníka sa nárok na vrátenie storna nábehovej odmeny vyplatenej žalovanej premlčí v lehote štyroch rokov odo dňa zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Dohodnutá zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla dňa 13.02.2015, v dôsledku čoho k uplynutiu premlčacej doby dôjde dňa 31.01.2020. Keďže žaloba bola na Okresný súd Banská Bystrica odoslaná dňa 24.08.2018, k uplatneniu práva došlo včas, t.j. v zákonnej štvorročnej premlčacej dobe. Námietka premlčanie je preto neopodstatnená. Žalovaná ďalej namieta, že nemá vedomosť o pohľadávke, ktorú voči nej eviduje žalobca z dôvodu neobdŕžania žiadnej upomienky. Listom zo dňa 11.05.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 180,54 Eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Podľa čl. 10 ods. 6 zmluvy o finančnom sprostredkovaní pre nedoručovanie písomnosti platí, že písomnosť bola doručená tretím dňom odo dňa odoslania doporučenej poštovej zásielky druhej zmluvnej strane na poslednú známu adresu. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa výzva na vyrovnanie pohľadávky považuje za doručenú tretí pracovný deň odo dňa jej odoslania bez ohľadu na to, či sa žalovaná oboznámila s obsahom doručovanej písomnosti. Keďže výzva je zo dňa 11.05.2015, k doručeniu došlo dňa 18.05.2015. Navyše žalovanej bola žiadosť o okamžité splatenie úveru neúspešne doručovaná do vlastných rúk, následne uložená na pošte, pričom žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote. Táto skutočnosť vyplýva z oznámenia pošty a okrem iného potvrdzuje, že žalovaná sa na uvedenej adrese zdržiavala. V opačnom prípade by sa zásielka vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Ak je obsahom zásielky právny úkon, zásielka sa považuje za doručené nielen jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. ako náhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície (R 27/2011). Pri hmotnoprávnych úkonoch sa teda nevyžaduje skutočné prevzatie doručovanej písomnosti adresátom. Uvedené právne závery reflektujú na tzv. teóriu dôjdenia, podľa ktorej nie je potrebné, aby sa adresát s obsahom skutočne oboznámil. Stačí, ak sa nachádza v sfére jeho dispozície. Nakoľko sa žiadosť o okamžité splatenie úveru dostala do sféry dispozície žalovanej, v dôsledku čoho mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, nastali voči žalovanej účinky doručenia tejto písomnosti. Okrem uvedeného žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.03.2011, sp. zn. IV. ÚS 403/2010, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „Odstúpenie od zmluvy (resp. iný hmotnoprávny úkon; pozn. žalobcu) sa ako jednostranný právny úkon stáva perfektný už tým, že dôjde do dispozície adresáta. To znamená, že adresát má konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu (napr. poštová zásielka obsahujúca prejav vôle bola doručená do jeho bytu, na adresu, ktorá je v uvedenom prípade miestom výkonu jeho podnikateľskej činnosti). Pri hodnotení jeho „dispozičnej sféry“ nie je rozhodujúce, že zásielku prevzala manželka adresáta, a nie je právne významné, či sa adresát o dôjdenom prejave vôle skutočne oboznámil“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobca naďalej domáha, aby súd príslušný podľa CSP žalobe v celom rozsahu vyhovel.
11. V predmetnej veci bol termín pojednávania vytýčený na 21.01.2019. Žalobca sa podaním zo dňa 17.01.2019, doručeným súdu dňa 17.01.2019 z pojednávania ospravedlnil a súhlasil s prejednaním sporu v jeho neprítomnosti Žalovaná bola prítomná.
12. Súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu. Predstúpila žalovaná, ktorá uviedla, že by sa chcela vyjadriť k odporu proti platobnému rozkazu, ohľadom premlčacej doby vo všeobecnosti je v obchodom práve daná štvorročná premlčacia doba. Zároveň uviedla, že pokiaľ zmluva uzatvorená podľa obchodného zákonníka obsahuje právo jednej zmluvnej strany na plnenie záväzku, plynie premlčacia doba odo dňa keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením. Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka môže určovať právo na čiastkové plnenie. V takom prípade plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatným celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Ďalej sa chcela vyjadriť k tomu, že vo vrátení provízie bolo už rozhodnuté v predošlom rozhodnutí Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 9Up/195/2017 zo dňa 17.08.2017. Ďalej sa chcela vyjadriť k tomu, že v platobnom rozkaze bolo vrátenie storna aj za sumy, ktoré doteraz platia. Tieto zmluvy doložila k odporu. Základným princípom procesného práva je právny princíp ne bis in idem, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp platí pre sporové konanie a je vyjadrením o procesných prekážkach, a to prekážke Res judicata, t.j. prekážka právoplatne rozhodnutej veci, prekážka litispendencie, t.j. prekážka začatého konania. To je asi tak všetko čo by som k veci chcela uviesť. Žalovaná ešte predložila dôkazový materiál ohľadom toho ako boli poistné zmluvy uzatvorené. Iné k veci nemala čo dodať. Návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania nemala.
13. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä návrhom na začatie konania, zmluvou o finančnom sprostredkovaní, zmluvou o poskytnutí nábehovej odmeny, odstúpením od zmluvy zo dňa 19.01.2015, doručenkou, zoznamom PZ, výzvou na úhradu dlžných pohľadávok, doručenkou, dodatkom č. 7 k províznemu poriadku, prehľadom získateľských provízií, úrokovými sadzbami ECB, províznym a odmeňovacím poriadkom Wüstenrot poisťovňa, a.s., výňatkom zo súboru, výpisom z Obchodného registra, platobným rozkazom 7Up/591/2018, odporom proti platobnému rozkazu, platobným rozkazom 9Up/195/2017, potvrdením mestského úradu, prehľadom uzavretých zmlúv, poistkou č. 110/122937-4, vkladom hotovosti, protokolom o finančnom sprostredkovaní, oznámením o zániku poistenia, návrhom poistnej zmluvy, protokolom o finančnom sprostredkovaní, zrušením poistného Europoistenie, návrhom na uzavretie poistnej zmluvy, žiadosť o zrušenie poistenia, zánikom poistnej zmluvy č. 110/129150-9, návrhom na uzavretie poistnej zmluvy, žiadosťou o zrušenie poistenia, zánikom poistnej zmluvy č. 110/129697-7, zdravotnými dotazníkmi, písomným vyjadrením žalobcu k odporu.
14. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností:
a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby,
b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby,
c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje,
d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje,
e) poskytovanie informácií o jednej alebo o viacerých zmluvách o poskytnutí finančnej služby v súlade s kritériami, ktoré si klienti zvolia prostredníctvom webového sídla alebo iných médií, ako aj predloženie porovnania jednotlivých produktov vrátane ceny a porovnania týchto produktov alebo poskytnutie zľavy z ceny zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak klient môže priamo alebo nepriamo uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančnej služby prostredníctvom webového sídla alebo iných médií.
15. Podľa § 2 ods. 5 Zákona o finančnom sprostredkovaní, finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
16. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní, finančným agentom je osoba so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Finančným agentom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu. Finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo.
17. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.
19. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
20. Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.
21. Podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.
22. Podľa § 662 ods. 2 Obchodného zákonníka, provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.
23. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
24. Podľa čl. III. zmluvy o nábehovej odmene, výška nábehovej odmeny sa určuje mesačne a je rovná rozdielu, ktorý vznikne odpočítaním mesačného príjmu finančného agenta od sumy 600,- Eur. V prípade nulového alebo záporného rozdielu, nemá finančný agent nárok na nábehovú odmenu.
25. Podľa čl. V ods. 2 zmluvy o nábehovej odmene, nábehová odmena sa vypláca mesačne v prospech provízneho účtu finančného agenta vedeného osobitne poisťovňou a stavebnou sporiteľňou tak, že 60 % nábehovej odmeny vyplatí finančnému agentovi na jeho účet poisťovňa, a 40 % nábehovej odmeny vyplatí finančnému agentovi na jeho účet stavebná sporiteľňa.
26. Podľa čl. IV. ods. 1 zmluvy o nábehovej odmene, finančnému agentovi vzniká nárok na mesačnú nábehovú odmenu vo výške podľa čl. III tejto zmluvy, ak k poslednému kalendárnemu dňu sledovaného mesiaca splnil produkčné podmienky stanovené nábehovým plánom tvoriacim Prílohu č. 1 tejto zmluvy aspoň v minimálnom rozsahu určenom týmto plánom pre daný mesiac a mesačný príjem finančného agenta neprevyšuje sumu 600,- Eur.
27. Podľa čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy o nábehovej odmene, finančný agent je povinný vrátiť nábehovú alebo nadštandardnú odmenu vyplatenú podľa tejto zmluvy vo výške 100 % z celkovo vyplatených nábehových odmien a nadštandardných odmien v prípade, ak v období dvoch rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu viac ako 50 % zo všetkých poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, ktorých sprostredkovanie sa finančnému agentovi započítalo sa splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve. Stornovaním poistnej zmluvy podľa tohto článku sa rozumie zánik poistnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu.
28. Podľa čl. VII ods. 2 zmluvy o nábehovej odmene, finančný agent je povinný vrátiť odmenu vo výške stanovenej podľa predchádzajúcich odsekov na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou sporiteľňou, v pomere v akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľnou podľa čl. V ods. 2 tejto zmluvy vyplatené.
29. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 14.03.2014 uzatvorená, v súlade so zákonom o finančnom sprostredkovaní, zmluva o finančnom sprostredkovaní, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosti smerujúce k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva v rozsahu stanovenom zákonom o finančnom sprostredkovaní a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej províziu. Následne dňa 21.06.2013 žalobca a žalovaná uzatvorili osobitnú zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorej predmetom je v zmysle čl. I určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinnosti zmluvných strán. Platnosť zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny bola viazaná na existenciu zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Medzi žalobcom a žalovaným tak bola uzatvorená zmluva o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, pri uzatváraní ktorej obe strany vystupovali ako podnikatelia, žalobca ako poisťovňa a žalovaná ako finančný agent v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní. Z uzatvorenej zmluvy o finančnom sprostredkovaní vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej provízie a zo zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej nábehovú odmenu vo výške a spôsobom podľa čl. III a V zmluvy o nábehovej odmene, ktoré žalobca vyplácal žalovanej za uzavreté poistné zmluvy, resp. dojednané obchody.
30. Podľa čl. 8 ods. 1 písm. c) zmluvy o finančnom sprostredkovaní, táto zmluva zaniká odstúpením od tejto zmluvy zo strany poisťovne alebo stavebnej sporiteľne.
31 Podľa čl. 8 ods. 4 zmluvy o finančnom sprostredkovaní, účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú okamihom doručenia odstúpenia finančnému agentovi.
32. Podľa čl. 10 ods. 6 zmluvy o finančnom sprostredkovaní, pre doručovanie písomnosti platí, že písomnosť bola doručená tretím pracovným dňom odo dňa odoslania doporučenej poštovej zásielky druhej zmluvnej strane na poslednú známu adresu alebo v prípade, ak ide o doručovanie elektronickou poštou, platí, že zásielka bola doručená na tretí deň odo dňa jej preukázateľného odoslania. V danom prípade, však musí dotknutá zmluvná strana, ktorá sa doručenia dovoláva, preukázať deň odoslania písomnosti formou doporučenej poštovej zásielky . ak bude písomnosť doručovaná osobne, je preberajúca zmluvná strana povinná toto prevzatie písomne potvrdiť na kópii alebo na druhopise. V prípade, ak adresát odmietne prevziať písomnosť, písomnosť sa považuje za doručenú dňom jej odmietnutia.
33. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla odstúpením od zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzavretej dňa 13.04.2014 ku dňu 13.02.2015 (odstúpenie od zmluvy o finančnom sprostredkovaní bolo dané na poštovú prepravu dňa 10.02.2015) Predmetná zásielka bola doručovaná žalovanej na poslednú známu adresu, o ktorej mal žalobca vedomosť, t.j. na adresu uvedenú na zmluve o finančnom sprostredkovaní, ako aj zmluve o poskytnutí nábehovej odmeny. Výzvou na úhradu dlžných pohľadávok zo dňa 11.05.2015 bola žalovaná vyzvaná na úhradu storno nábehovej odmeny vo výške 180,54 Eur. Zásielka bola žalovanej odoslaná dňa 13.05.2015, pričom zásielka bola vrátená žalobcovi dňa 03.06.2015 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Podľa vyčíslenia storna nábehovej odmeny stavebná sporiteľňa má voči žalovanej nárok na náhradu nábehovej odmeny vo výške 180,54 Eur, ktorú si žalobca uplatnil v danom sporovom konaní.
34. V podanom odpore žalovanej zo dňa 10.10.2018 ako aj pojednávania uskutočneného dňa 21.01.2019 má súd za preukázané, že žalovaná popiera žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Žalovaná svoje stanovisko opiera o vznik dvoch procesných prekážok sporového konania, a to: prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) a prekážku skôr začatého konania (litispendencie). Žalovaná uvádza, že spor medzi ňou a žalobcom o vrátenie vyplatenej provízie je už právoplatne skončený vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica - Upomínacie konania vedený pod sp. zn. 9Up/195/2017. K uvedenému žalovaná pripojila platobný rozkaz sp. zn. 9Up/195/2017 zo dňa 17.08.2017, ktorým bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 964,77 Eur s príslušenstvom.
35. Podľa § 159 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
36. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").
37. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
38. Civilný sporový poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady voláme procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré rozlišujeme na neodstrániteľné a odstrániteľné.
39. Jednou z neodstrániteľných podmienok konania je prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009)
40. Dňa 28.01.2019 súd vykonal dokazovanie prostredníctvom vyžiadania si časti spisového materiálu z Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko pre Upomínacie konanie, a to: Upomínacie konanie - návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica vedeného pod sp. zn. 9Up/195/2017, ktorého vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou bol vedený spor o zaplatenie sumy 964,77 Eur pozostávajúcej z neprináležiacich odmien vo výške 443,96 Eur, výkonnostných odmien vo výške 250,- Eur a nábehovej odmeny vo výške 270,81 Eur. Súd preskúmal najmä žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie výšky nábehovej odmeny. Po preskúmaní prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. vyčíslenia storna nábehovej odmeny, vedeného Okresným súdom Banská Bystrica - Upomínacie konanie pod sp. zn. 9Up/195/2017 a vedeného Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 14Cb/90/2018, dospel súd k záveru, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9Up/195/2017 si žalobca uplatnil storno nábehovú odmenu vo výške 270,81, ktorá predstavuje 60 % nábehovej odmeny poskytnutej žalovanej poisťovňou. V spore vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 14Cb/90/2018 si žalobca uplatňuje storno nábehovú odmenu vo výške 180,54 Eur, ktorá predstavuje 40 % nábehovej odmeny poskytnutej žalovanej stavebnou sporiteľnou.
41. Ďalej sa súd zaoberal žalovanou uplatnenej prekážky skôr začatého konania (litispenencie),
42. Ďalšou z neodstrániteľných podmienok konania je aj to, keď je v tej istej veci vedené iné konanie - prekážka skôr začatého konania (litispendencia) podľa § 159 CSP. Prekážka litispendencie je v konaní daná, ak sa už v tej istej veci začalo konanie, ktoré má rovnakých účastníkov konania a rovnaký predmet konania. Okamihom začatia konania, teda dňom doručenia návrhu súdu, tak vzniká prekážka litispendencie, ktorá bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné konanie. Procesným následkom existencie prekážky litispendencie potom je, že súd konanie, ktoré sa začalo na základe neskôr podaného návrhu, zastaví.
43. S poukazom na vyššie uvedené, súd posúdil námietku žalovanej, ktorou sa domáha vady konania spočívajúcej v prekážke skôr rozsúdenej veci a v prekážke skôr začatého konania ako uplatnenej bez právneho významu, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by spor vedený Okresným súdom Banská Bystrica - Upomínacie konanie pod sp. zn. 9Up/195/2017 a spor vedený Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 14Cb/90/2018 bol sporom, v ktorom by išlo tú istú vec, nakoľko predmet konania uvedených súdnych konaní je rôzny.
44. Žalovaná v podanom odpore zo dňa 10.10.2018, ako aj na pojednávaní zo dňa 21.01.2019 vzniesla námietku premlčania.
45. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom vymedzuje ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa teda uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Obchodný charakter záväzkového vzťahu sa posudzuje, resp. vyplýva jednak z povahy subjektov a jednak z povahy záväzkových vzťahov. Rozlišovacie kritérium spočívajúce v povahe subjektov je upravené v odsekoch 1 a 2. Niekedy sa tieto relatívne obchodné záväzkové vzťahy nie celkom presne nazývajú aj relatívne obchody. Na to, aby sa tieto vzťahy spravovali právnou úpravou Obchodného zákonníka, musia byť splnené určité zákonom ustanovené kritériá. Pokiaľ ide o kritérium spočívajúce v povahe subjektov, zákon tu rozlišuje dve skupiny. Prvú skupinu upravuje odsek 1. Základnou podmienkou je, že musí ísť o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, to znamená, že subjektmi záväzkového vzťahu musia byť na oboch stranách podnikatelia. Niekedy sa tiež hovorí o dvojstranných obchodoch. Druhú skupinu upravuje odsek 2. Tu je síce tiež rozhodujúce kritérium subjektu, ale zákon tu prelamuje zásadu vyslovenú v odseku 1, že na oboch stranách záväzkového vzťahu musia stáť podnikatelia, a pripúšťa, aby režimu Obchodného zákonníka boli podriadené aj vzťahy, kde podnikateľ vystupuje ako subjekt len na jednej strane (tzv. jednostranné obchody). Zákon vyžaduje, aby na jednej strane záväzkového vzťahu stál podnikateľ a aby záväzok súvisel s jeho podnikateľskou činnosťou. Na druhej strane záväzku môžu vystupovať subjekty uvedené v odseku 2.
46. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou je obchodnoprávnym vzťahom, nakoľko z ustanovení zmluvy o finančnom sprostredkovaní vyplýva, že zmluva bola uzatvorená podľa príslušných ustanovení zákona o finančnom sprostredkovaní a Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah vyplýva aj z povahy subjektov daného vzťahu. Nakoľko obe strany sporu majú podstavenie podnikateľov. Vzhľadom na uvedené, súd na žalovanou vznesenú námietku premlčania bude vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka.
47. Význam času v práve spočíva v tom, že za určitých okolností je právnou skutočnosťou. Z hľadiska práva je významné plynutie času, teda čas ako doba. Typickým následkom uplynutia času (t.j. doby), ktoré spôsobuje zákonom predvídané právne následky, je preklúzia a premlčanie. Právo sa premlčí, ak sa nevykoná v čase vymedzenom zákonom. Premlčanie neznamená zánik práva, ale len zánik jeho vymáhateľnosti. Dochádza k zániku nároku; právo sa stáva nevynútiteľným, na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, vyžaduje sa námietka premlčania zo strany povinnej osoby.
48. Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
49. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
50. Ustanovenie § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka. upravuje začiatok plynutia premlčacej doby pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy tak, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Nejde tu o práva, ktoré vznikajú samotným porušením zmluvy. Rozhodujúci je preto deň odstúpenia od zmluvy. Obchodný zákonník umožňuje odstúpiť od zmluvy iba v prípadoch, keď to ustanovuje zmluva alebo Obchodný zákonník (§ 344), a to buď pre porušenie zmluvnej povinnosti (§ 344 a nasl.), alebo výnimočne aj bez porušenia zmluvnej povinnosti (§ 356, 457, 552). Z hľadiska ustanovenia odseku 1 nie je rozhodujúce, či k odstúpeniu od zmluvy došlo pre porušenie zmluvnej povinnosti, alebo bez takéhoto porušenia. Pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, pôjde najmä o právo požadovať vrátenie plnenia poskytnutého pred odstúpením od zmluvy (§ 351 ods. 2).
51. Zmluva o finančnom sprostredkovaní uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 14.03.2013 zanikla odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu zo dňa 19.01.2015 z dôvodu, nedostatočného výkonu zo strany žalovanej, čím došlo aj k zániku zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny zo dňa 21.06.2013, ktorej existencia bola viazaná na existenciu zmluvy finančnom sprostredkovaní. Žalobca písomne odstúpil od zmluvy v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. c) v spojení s čl. 10 ods. 6 zmluvy o finančnom sprostredkovaní, nakoľko odstúpenie od zmluvy bolo dané na poštovú prepravu a doručenie žalovanej dňa 10.02.2015, čím začala plynúť lehota 3 pracovných dní určujúca podmienku doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanej. Vzhľadom na uvedené, odstúpenie od zmluvy bolo v zmysle čl. 10 ods. 6 zmluvy o finančnom sprostredkovaní doručené žalovanej dňa 13.02.2015. Nakoľko podľa predloženého odstúpenia od zmluvy účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú okamihom doručenia tohto odstúpenia finančnému agentovi, preto premlčacia lehota v súlade s § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka začala plynúť od tohto dňa, t.j. od 13.02.2015. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný žalobcom Okresnému súdu Banská Bystrica - Upomínacie konanie dňa 24.08.2018. Nakoľko všeobecná premlčacia lehota podľa ustanovení Obchodného zákonníka je štvorročná, žalobca uplatnil svoje právo na súde včas v dôsledku čoho je námietka premlčania vznesená žalovanou bez právneho významu.
52. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uvádza, že žalobcom uplatnený nárok voči žalovanej spočívajúci v práve na vrátenie nábehovej odmeny vo výške 180,54 Eur je uplatnený v súlade so zákonom. Preto súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok zaplatenie sumy 180,54 Eur.
53. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
54. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
55. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
56. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
57. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté v zmysle vyššie uvedených ustanovení.
58. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
59. Podľa § 2 Nariadenia vlády, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
60. O priznaní paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bolo rozhodnuté v zmysle vyššie uvedených ustanovení.
61. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
62. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. V zmysle vyššie uvedeného bolo rozhodnuté o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.