Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/40/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku, v právnej veci žalobcu: D. L., bytom A. proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Trenčín, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s.: KaTN/24867/2018, č. RZ: 128963/2018 zo dňa 18. septembra 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým mu nebol predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako žiadateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len sťažnosť). Sťažnosť mala smerovať proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 228/2017 zo dňa 31.05.2018, z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivý proces.

2. Žalovaný vychádzal zo zistenia, že vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo doručené právnemu zástupcovi žiadateľa dňa 16.07.2018, a teda dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti na ústavný súd uplynula dňa 16.09.2018. Žiadateľ podľa informácii, ktoré uviedol žalovanému podal sťažnosť sám, bez právneho zastúpenia. Podľa oznámenia ústavného súdu však bolo podanie žiadateľa nazvané „Sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 31.mája 2018“ doručené súdu dňa 16.08.2018 a odmietnuté dňa 21.08.2018. Nebolo zistené, že by bola žiadateľom (žalobcom) podaná iná sťažnosť. Vzhľadom na odstraňovanie vád žiadosti žiadateľa a potrebu zisťovania, medzičasom uplynula lehota na podanie sťažnosti, a preto nebol podľa žalovaného dôvod na predbežné poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný pritom uviedol, že sám musel zisťovať skutočnosti ohľadne sťažnosti žiadateľa podanej na ústavný súd.

3. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca podanou správnou žalobou, v ktorej označil rozhodnutie, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu a pokiaľ ide o formuláciu žalobných bodov tak, len všeobecne uviedol, že mu nebol predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a to napriek tomu, že spĺňa podmienky.

4. Správny súd vyzval uznesením č.k. 13S/40/2018-6 zo dňa 03.10.2018 žalobcu, aby svoju žalobu doplnil o žalobný návrh a uviedol žalobné body, t.j. prečo považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Uznesenie bolo žalobcovi riadne doručené, avšak tento na neho žiadnym spôsobom nereagoval.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že spĺňal podmienky na predbežné poskytnutie právnej pomoci. Poukázal na znenie ust. § 11 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. a na skutočnosť, že žalobca v žiadosti zo dňa 05.09.2018 uviedol ako dôvod poskytnutia predbežnej právnej pomoci „2 lehota na ÚS SR“. Súčasne uviedol, že už podal dňa 13.08.2018 sťažnosť, pričom však k uvedenému viac neuviedol. Z uvedeného dôvodu žalovaný realizoval dopyt na ústavný súd, pričom zistil, že podanie žalobcu bolo odložené. Uvedené žalobca vo svojej žiadosti neuviedol, nepredložil ani svoju sťažnosť, resp. akékoľvek písomnosti týkajúce sa veci. Práve pre neúplné a rozporné informácie zo strany žalobcu ako žiadateľa nemohol podľa vlastného vyjadrenia žalovaný vo veci bezodkladne konať a musel za účelom zistenia skutočného stavu veci dopytovať ústavný súd. Bolo pritom primárne povinnosťou žalobcu doložiť všetky doklady, ktorými disponuje a ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v žiadosti.

6. Žalovaný ďalej poukázal na to, že dňa 06.11.2018 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako žiadateľovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci v danej veci. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2018.

7. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalovanému bola dňa16.08.2018 doručená neformálna žiadosť žalobcu ako žiadateľa. V uvedenej žiadosti bolo uvedené len to, že žiadateľ „žiada o pridelenie advokáta v občianskej veci pred Ústavným súdom SR.“ Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.08.2018 konanie prerušil a vyzval žiadateľa, aby v lehote 15 dní odstránil nedostatky podania a predložil vyplnený a podpísaný formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Takýto vyplnený formulár bol doručený žalovanému dňa 05.09.2018. Dňa 13.09.2018 žalovaný požiadal ústavný súd o poskytnutie informácie ohľade sťažnosti žiadateľa, pričom dňa 14.09.2018 obdržal odpoveď vrátane naskenovaného podania žalobcu a dokumentu ústavného súdu nazvanom „Odloženie podania“ zo dňa 21.08.2018. Dňa 18.09.2018 žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým predbežne žiadateľovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. Následne dňa 06.11.2018 bolo vydané rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2018.

8. Podľa § 2 ods.2 zákona č. 162/2015 Z.z. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

10. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci musí obsahovať okrem náležitostí podľa osobitného predpisu aj poučenie žiadateľa o možnosti dodatočného vyúčtovania trov vo výške určenej osobitným predpisom, ak sa po posúdení podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci zistí, že žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) právny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci je rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.09.2018, ktorým nebol žalobcovi predbežne priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky. Správny súd konštatuje, že uvedeným rozhodnutím sa rozhoduje o nároku žalobcu predbežne a má samé o sebe predbežný a dočasný charakter, nakoľko sa ním nerozhoduje o žiadosti a uplatnenom nároku s konečnou platnosťou. Ide o v podstate o „dočasné rozhodnutie“ o nároku za situácie, keď hrozí žiadateľovi nebezpečenstvo zmeškania lehoty. Podstatné je, že vydaním konečného rozhodnutia o žiadosti na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci stráca pôvodné rozhodnutie o predbežnom poskytnutí resp. neposkytnutí nároku svoju relevanciu, končia de facto jeho účinky a ohľadne nároku žiadateľa platí konečné rozhodnutie o žiadosti.

13. Správny súd poukazuje na to, že takáto dočasnosť žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva aj z toho, že za situácie, že je žiadateľovi predbežne ustanovený advokát a následne mu nebola konečným rozhodnutím poskytnutá právna pomoc, sú žiadateľovi vyúčtované trovy právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu (§ 11 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.). Aj z uvedeného je zrejmé, že v prípade rozhodovania centra podľa § 11 zákona č. 327/2005 Z.z. ide rozhodovanie s dočasnými účinkami. Vydané rozhodnutie napriek tomu, že nie je formálne zrušené, stráca vydaním konečného rozhodnutia o žiadosti vždy svoje účinky.

14. V predmetnej právnej veci došlo dňa 08.11.2018 ku konečnému rozhodnutiu o nároku žalobcu ako žiadateľa, pričom uvedené rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Týmto rozhodnutím bolo v administratívnom konaní právoplatne rozhodnuté o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcu vo veci podania ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 228/2017 zo dňa 31.05.2018.

15. Správny súd je toho názoru, že uvedená dočasnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu, ho robí nespôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Účinky tohto rozhodnutia boli medzičasom negované vydaním konečného rozhodnutia vo veci. Z tohto pohľadu by nemalo pre žalobcu žiadny význam rušiť prípadne aj vrátiť vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny orgán by už vzhľadom na existenciu konečného rozhodnutia vo veci nároku žiadateľa na predbežné poskytnutie nároku ani nemohol rozhodnúť. Uvedeným podľa názoru správneho súdu nedochádza ani k stavu denegatio iustitae, nakoľko žalobcovi je poskytnutá súdna ochrana v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia centra, ktorým bolo rozhodnuté o jeho žiadosti.

16. Správny súd poukazuje na to, že zákon č. 327/2005 Z.z. pri rozhodnutí vo veci samej výslovne stanovuje, že môže byť predmetom súdneho prieskumu a stanovuje aj lehotu na podanie správnej žaloby, ktorá je výrazne kratšia ako zákonom č. 162/2015 Z.z. stanovená dvojmesačná lehota. Pri rozhodovaní podľa § 11 zákona č. 327/2005 Z.z. stanovuje len to, že nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. Z absencie uvedeného síce nemožno bez ďalšieho dovodiť, že by toto rozhodnutie nemohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Na druhej strane je však zrejmé, že zákonodarca sám neuvažoval, že by uvedené dočasné rozhodnutie malo byť takémuto súdnemu prieskumu podrobené. Vzhľadom na uvedené by potom v prípade pripustenia takéhoto súdneho prieskumu vznikla situácia, kedy by konečné rozhodnutie vo veci bolo potrebné napadnúť správnou žalobou v lehote 15 dní od jeho doručenia a jemu predchádzajúce rozhodnutie o predbežnom nároku v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

17. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je vzhľadom na svoju povahu spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a preto postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a uznesením správnu žalobu odmietol.

18. Okrem toho je správny súd toho názoru, že ak by aj bolo žalobou napadnuté rozhodnutie spôsobilým predmetom súdneho prieskumu tak, by nebolo možné vo veci konať a o veci meritórne rozhodnúť z dôvodu, že správna žaloba neobsahuje ani jeden žalobný bod.

19. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že konanie pred správnymi súdmi je postavené na zásade dispozičnej a koncentračnej. Prvá z nich je vyjadrením toho, že predmet konania je v rukách žalobcu a súd môže spravidla vec preskúmať iba v medziach žalobných bodov. Druhá je prejavom princípu, že žalobca môže svoje žalobné body uplatňovať len v zákonom stanovenej lehote a k neskôr uplatneným námietkam nie je možné prihliadať. Pokiaľ ide o formuláciu žalobných bodov, tak tieto musia obsahovať skutkové a právne dôvody, pre ktoré žalobca považuje rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné. Za žalobný bod je nutné považovať každé vyjadrenie žalobcu, z ktorého je možné aj keď len v hrubých obrysoch dovodiť, že napadnuté rozhodnutie považuje z určitého dôvodu za nezákonné. Musia byť z tvrdenia žalobcu rozpoznateľné skutkové deje a okolnosti individuálne odlíšiteľné od iných, a to vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu žalobcu, ktoré žalobca považoval za relevantné k domnelej nezákonnosti správneho rozhodnutia. Právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia musia byť tvrdené aspoň tak, aby súd pri aplikácii všeobecného pravidla, že súd pozná právo, mohol dostatočne vymedziť ktorým smerom, bude smerovať jeho prieskum.

20. Jediné, čo žalobca vo svojom podaní uviedol bolo všeobecné tvrdenie, že „ mu nebol nárok priznaný napriek tomu, že splnil podmienky“. Ide o veľmi vágne vyjadrenie, nie je z neho zrejmé ani to, ktoré konkrétne podmienky mal žalobca na mysli, prečo konkrétne považuje rozhodnutie za nesprávne. Nie je vecou správneho súdu, aby si tieto dôvody sám domýšľal, resp., aby vzhľadom na vágnosť tvrdenia preskúmaval rozhodnutie tak, že sám ustáli čo mohol mieniť žalobca pod podmienkami pre poskytnutie predbežného nároku na poskytnutie právnej pomoci a následne ustálil či boli tieto podmienky splnené.

21. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden účastník nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia, písomne, prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.