Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-309-2018.pdf
PDF · 111.76 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/309/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX U. R. H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 4549/15 o vymoženie pohľadávky vo výške 721,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/286/2015-35 zo dňa 21. septembra 2018 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/286/2015-35 zo dňa 21. septembra 2018 v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/286/2015-35 zo dňa 21. septembra 2018 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v prvej výrokovej vete zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V druhej výrokovej vete rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi podľa ust. 203 ods. 1 Exekučného poriadku trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 11.06.2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11071/11 zo dňa 15.03.2012, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky.
3. Oprávnený podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Tieto skutočnosti sa tak už v minulosti stali známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa rovnako známe súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. 4. Okresný súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku skúmal, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne, či je potrebné exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.
5. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku pristúpil okresný súd k skúmaniu zmluvy o úvere zo dňa 15.10.2010 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11071/11 zo dňa 15.03.2012, pričom zistil, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorá bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Súd mal teda preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 6. Okresný súd preskúmaním odôvodnenia rozhodcovského zistil, že rozhodcovský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď neposudzoval právny vzťah medzi povinným a oprávneným ako spotrebiteľský, a to napriek skutočnosti, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba a úver mu nebol poskytnutý na účely podnikania (v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon „povolania“). Rozhodcovský súd následne na prejednávanú vec neaplikoval právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy, najmä ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
7. Záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným odôvodnil tým, že oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
8. Súčasne okresný súd dospel k záveru, že uzatvorená zmluva o úvere je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Pre uvedený záver nie je v danom prípade rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že povinný označil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon „povolania.“ Z rozhodovacej praxe okresného súdu je známe, že oprávnený fakticky poskytuje takéto úvery pravidelne s tým, že spotrebiteľom „odporúča“ označiť kolónky na výkon zamestnania, povolania či podnikania s tým, aby právny vzťah vyňal spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôkazné bremeno o tom, že právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským zaťažuje veriteľa. V danom prípade oprávnený ničím nepreukázal, že spotrebiteľ skutočne aj mienil použiť požičané finančné prostriedky na tento účel. Rovnako je otázny záujem povinného na tom, aby si sám bral úver na výkon povolania, ak toto jeho povolanie nie je podnikaním. Uvedené pochybnosti tak okresný súd s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka doviedli k záveru, že zo strany oprávneného bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
9. Okresný súd dospel k záveru, že samotná dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) v bode 13 je v rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi, pretože sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, jednoznačne v prospech veriteľa. Túto zmluvnú podmienku si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo VPPÚ, a teda mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, vrátane dohode o vyplnení zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa je neprijateľné, a tým neplatné, keďže okrem uvedeného uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou a že zachoval všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na ktoré mal prihliadať. Ustanovenie bodu 13 VPPÚ je tak neplatné a v rozpore so zákonom.
10. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie v rozpore s dobrými mravmi v časti zmenkového úroku v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Je v rozpore s obsahom a účelom zabezpečovacej zmenky, aby v nej bol obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne. K plynutiu zmenkového úroku nedochádza automaticky, pokiaľ dlžník - spotrebiteľ plní svoje záväzky obsiahnuté v zmluve o úvere, ale v zmysle dohody o vyplnení zmenky až vtedy, keď dlžník neplní včas a/alebo riadne. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, podobné úroku z omeškania. Podľa okresného súdu pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne ide o obchádzanie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.01.2009 a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností sankčné plnenia v neprimeranej výške
11. Okresný súd ďalej zistil, že zmluva o úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, termíny splátok či konečnú splatnosť úveru. Podľa okresného súdu je tak v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.
12. Nakoľko je v prejednávanej veci exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi, či so zákonom (neplatnosť dohody o vyplnení zmenky, zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti), súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
13. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený v celom rozsahu odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Tvrdil, že neboli splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným nemá spotrebiteľský charakter.
14. Nesúhlasil s názorom súdu v tom, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX povinný uzavrel s oprávneným dňa 15.10.2010 podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu, a preto sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Povinný nemá postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere povinný výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účely výkonu povolania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-542/99. V odvolaní tiež namietal, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože povinnému bol úver poskytnutý na účely povolania, čo povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal. Keďže zmluva o úvere bola uzatvorená na výkon povolania, povinného nie je možné považovať za spotrebiteľa v zmysle definície v zákone o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený zároveň uviedol, že pri výklade pojmu spotrebiteľa je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-464/01, podľa ktorého, ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba domáhať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Podľa žalobcu je to povinný, ktorý do zmluvy vložil rozporné údaje a tie by sa nemali vykladať v neprospech oprávneného, pretože povinný mal záujem použiť úver na účely výkonu povolania a v súčasnosti má byť jeho postavenie kvalifikované v jeho prospech ako postavenie spotrebiteľa. Z uvedeného oprávnenému vyplýva, že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. Nespotrebiteľský charakter zmluvy mala preukazovať k odvolaniu pripojená žiadosť povinného o poskytnutie úveru a dodatok k zmluve, v ktorých povinný prejavil svojim podpisom súhlas s použitím úveru na účely výkonu povolania. Podľa žalobcu došlo postupom okresného súdu k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým, že nevyzval oprávneného na predloženie dôkazov na podporu tvrdení o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere a zastavil exekučné konanie, hoci povinný neuhradil ani istinu. Oprávnený poukazoval na skutočnosť, že povinný nikdy nenamietal nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a v zmysle § 151 ods. 1 CSP sa jedná o nesporné tvrdenie.
15. Oprávnený ďalej namietal, že v exekučnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ okresný súd exekučné konanie úplne zastavil, zbavil tým oprávneného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že súd priznal týmto uznesením v danom prípade povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu.
16. Oprávnený mal za to, že exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný okrem iného s prihliadnutím na dobré mravy, v dôsledku čoho sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia. Účelom ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je zabrániť tomu, aby spotrebiteľ súhlasil s podmienkou, ktorá je v pomere ku konkrétnemu právnemu vzťahu neprimeranou. Oprávnený mal za to, že okresný súd v danom prípade zvolil príliš extenzívny výklad daného ustanovenia. Povinný mal možnosť pred uzavretím zmluvy oboznámiť sa so zmluvou a s jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ustanovujúce okrem iného aj mravnú kategóriu (dobrú vieru) treba vykladať aj s prihliadnutím na dobrú vieru veriteľa, ktorý uzavieral zmluvu s dlžníkom v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy a úver použije na účely povolania tak, ako to dlžník uviedol v zmluve. Skutočnosť, že dlžník nekonal v dobrej viere, t. j. pri uzavretí Zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel a dodatočne prišiel k záveru, že je pre neho zmluva subjektívne nevýhodná nemôže samo o sebe viesť k záveru, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený uviedol, že okresný súd napadnutým uznesením výrazne zasiahol do zásady rovnosti strán konania, čím došlo k porušeniu čl. 6 CSP.
17. Oprávnený tiež poukázal, že si splnil povinnosť podľa ust. § 243f v spojení s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Zároveň podrobne zdôvodnil, že Rozhodcovskú zmluvu, od ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súd, považuje za platne dojedanú.
18. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti prvej výrokovej vete nie je dôvodné.
20. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 07.02.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 24.04.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 11.06.2015 poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaného sp. zn. SR 11071/11 zo dňa 15.03.2012. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 15.10.2010, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 15.10.2010. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- Eur.
21. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere zo dňa 15.10.2010 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
22. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
24. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
25. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
26. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného k 15.10.2010 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 15.10.2010 (ďalej Občiansky zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
32. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
33. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
36. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
37. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.
38. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, ako aj exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou spotrebiteľom.
39. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že vlastný (hlavný kauzálny) právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.11.201 je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
40. Odvolací súd súhlasí so záverom a odôvodnením okresného súdu aj o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 15.10.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Námietku oprávneného o tom, že povinný v zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel povolania, čo vylučuje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „povolania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ oprávnený odkazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.02.2017, sp. zn. 14Co/975/2015 o dôkaznom bremene spotrebiteľa - žalobcu na preukázanie spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu, toto rozhodnutie a jeho závery nie sú v danom prípade použiteľné, pretože v uvedenom konaní vystupoval spotrebiteľ na strane žalobcu, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia.
41. K tvrdeniu oprávneného v odvolaní, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým, že nevyzval oprávneného na predloženie dôkazov na podporu tvrdení o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere a Exekučné konanie zastavil odvolací súd neprihliadol, pretože ani v odvolacom konaní nepredložil a ani neoznačil iné dôkazy okrem tých, ktoré už boli súčasťou spisu pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o zastavení konania. Oprávnený síce v odvolaní udáva, že k nemu pripája žiadosť povinného o poskytnutie úveru a dodatok k zmluve, v ktorých povinný prejavil svojim podpisom súhlas s použitím úveru na účely výkonu povolania, avšak žiadna žiadosť a ani dodatok k zmluve neboli spolu s odvolaním pripojené. Vzhľadom na znenie ust. § 243f ods. 1 s použitím § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nebolo povinnosťou okresného súdu vyzývať oprávneného na predkladanie dôkazov, ale naopak bolo povinnosťou oprávneného opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti. Okresný súd si splnil zákonnú povinnosť a po doplnení návrhu zo strany oprávneného posúdil vzťah s povinným ako spotrebiteľský na základe ním uvedených skutočností a predložených dôkazov.
42. Rozhodcovský súd na spotrebiteľskú povahu vzťahu pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol. Neprihliadol ani na to, že v úverovej zmluve nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru a RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2, písm. i) a j). V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
43. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 VPPÚ, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Blankozmenka v čase jej vystavenia úplnou zmenkou ešte nebola. Zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý takúto dohodu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech veriteľa a odkazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia v bode 27. v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
44. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul vyplýva, že rozhodcovský súd pri vydaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky dospel k záveru, že zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý nemal spotrebiteľský charakter a preto neaplikoval právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľa. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.10.2010.
45. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.
46. Pokiaľ ide o zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne dohodnutý v zmenke, ktorého ročná sadzba dosahuje až 91,25 %, tento je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu, ako aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas.
47. Keďže rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je to v prípade už začatej exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Okresný súd preto správne rozhodol, keď exekúciu v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.
48. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je v prvej výrokovej vete o zastavení exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
45. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu v celom rozsahu, t.j. aj proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie.
49. Exekučný súd v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia rozhodoval o trovách exekúcie v čase, kedy Exekučný poriadok podľa § 9a ods. 1 v spojení s § 355 ods. 2 CSP proti rozhodnutiu o trovách exekúcie odvolanie nepripúšťal.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici odmietol odvolanie oprávneného proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).