Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-665-2013.pdf
PDF · 76.91 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/665/2013
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, pobočka Michalovce, so sídlom Nám. osloboditeľov 81, 071 01 Michalovce, proti povinnému: Y., o vymoženie 390,81 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola pod sp. zn. EX 2215/2013 z a s t a v u j e.
II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie v sume 49,49 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 27.09.2013 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutie oprávneného č. 700-3610825613-GCO4/13 zo dňa 20.08.2013. Súd následne poverením zo dňa 11.10.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. 2. V priebehu konania súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že zhodnotil všetky doposiaľ vykonané úkony a vykonané lustrácie vyplývajúce z obsahu spisu. Uviedol, že zisťovaniu majetku k dosiahnutiu účelu exekúcie bola venovaná dostatočne dlhá doba, pričom v záujme oprávneného a vychádzajúc z dlhodobej rozhodovacej praxe súdov táto zohľadňovala aj možnosť, že povinný môže nadobudnúť majetok resp. príjem do budúcnosti. Ani posledné zisťovanie majetku neviedlo k pozitívnemu výsledku, povinný do dnešného dňa žiaden majetok, ani príjem nenadobudol, preto súdny exekútor vychádzajúc zo všetkých doposiaľ zhromaždených informácií dospel k pochybnosti o ďalšej účelnosti vedenia exekúcie voči povinnému z dôvodu jeho nemajetnosti a z dôvodu hospodárnosti vedenia exekučného konania. Keďže exekúcia napriek vykonaným lustráciám, zistenému majetku a vykonaným úkonom úspešná nebola, súdny exekútor dospel k záveru, že sú v súčasnosti splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia ust. § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak „majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie“. 3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 6. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. 7. Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V predmetnej veci súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. 8. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
9. Súd podaním zo dňa 17.12.2018 vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 08.01.2019 uviedol, že netrvá na ďalšom výkone exekúcie a súhlasí so zastavením exekúcie.
10. Z pripojeného zoznamu vykonaných lustrácií a zistení majetkových pomerov povinného, ktorý je súčasťou podania súdneho exekútora zo dňa 15.11.2018 súd dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným spôsobom vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zákonným spôsobom prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie, preto súd exekúciu z úradnej moci v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v celosti zastavil. 11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 12. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 13. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 14. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 15. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 15.11.2018 predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v ktorom si účtuje odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 49,49 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov 8,05 Eur a 20% DPH v sume 8,25 Eur. 17. Vychádzajúc z predloženého vyúčtovania, súd priznal exekútorovi odmenu v minimálnej výške, t.j. 33,19 Eur, a to podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštovného vo výške 8,05 Eur (3x 1,55 €, 2x 1,70 €), ktoré súd exekútorovi priznal titulom preukázaných nákladov na poštovné. Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH, teda o sumu 8,25 Eur. 18. Celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti, pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 49,49 Eur. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
1/ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.