Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-44-2018.pdf
PDF · 95.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6P/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v právnej veci navrhovateľky Z. Z., J.. XX.X.XXXX, G. H. XXXX/XX, K. proti manželovi navrhovateľky S. H. Z., J.. XX.X.XXXX, G. W.. XX U. V., J. J. XHL, I. G. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. Z. Z. Q. Z., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Z. Z., V.. S., J.. XX.X.XXXX a manžela navrhovateľky S. H. Z., J.. XX.X.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu MV SR - osobitná matrika Bratislava vo zväzku Q., ročník XXXX., na strane XXX., pod por. číslom XXX, r o z v á dz a.
Maloletý Z. Z. Q. Z., J.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Z. Z. Q. Z., J.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinný poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, ktoré uzatvorila so svojim manželom dňa 9.9.2004 na Miestnom úrade v Bajule v Gambii a zverenia maloletého Z. do jej starostlivosti, s tým, aby súd zaviazal manžela prispievať jej na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne. Uviedla, že manželstvo účastníci uzatvorili asi po ročnej známosti a počas jeho trvania sa im dňa 24.4.2008 narodil syn Z. Z. Q. Z.. Do roku 2007 bývali vo Veľkej Británii, následne sa presťahovali na Slovensko, kde žili až do roku 2010 v spoločnej domácnosti v Púchove. Do tohto času bolo manželstvo relatívne usporiadané i keď už aj počas vzájomného spolužitia vznikali hádky, najmä z dôvodu, že manžel zle znášal svoju nezamestnanosť. Ona mala pocit, že je flegmatický, málo zodpovedný a nemala pocit, že sa môže o neho oprieť. Problémy sa vyostrili v roku 2010, kedy sa manžel odsťahoval späť do Veľkej Británie z dôvodu, že na Slovensku si nevedel nájsť zamestnanie a ona zostala so synom bývať na Slovensku. Manžela navštevovala v zahraničí tak, že tam prišla na 2 týždne, postarala sa o jeho domácnosť a následne sa vrátila na Slovensko. Prestali sa intímne stýkať a ich vzťah tak postupne ochladol. Počas trvania manželstva mal manžel mimomanželský vzťah, v ktorom ho do určitej miery podporovala, nakoľko jej city k manželovi ochladli, ich návrat k sebe už bol vylúčený, avšak snažila sa o udržanie harmonického vzťahu s manželom. V súčasnosti má aj navrhovateľka mimomanželský vzťah. S manželom už nemajú spoločnú domácnosť, stretávajú sa maximálne 3 až 4 krát za rok, keď manžel príde navštíviť maloletého na Slovensko. Maloletý syn si ich manželský vzťah príliš nepamätá a odlúčenie rodičov vníma ako úplne normálne. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod písomne vyjadril. Uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, nakoľko ich manželstvu sa už nedá pomôcť. Potvrdil, že z dôvodu nedostatku pre neho vhodných pracovných miest na Slovensku bol nútený odísť do Anglicka, pričom ich manželský vzťah s navrhovateľkou tak postupne ochladol. Žiadal, aby súd manželstvo rozviedol, maloletého zveril matke s tým, že bude prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne.
3. E-mailovým podaním zo dňa 31.12.2018 manžel navrhovateľky žiadal, aby súd vykonal pojednávanie a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté dieťa do výchovy a starostlivosti matke a otcovi určiť výživné s tým, že rodičia sa na styku vedia dohodnúť, a preto tento nie je potrebné upravovať. Uviedol, že vykonaným šetrením v domácnosti matky bolo zistené, že matka býva v 4-izbovom byte spolu so svojou matkou a synom. Maloletý Z. tam má vlastnú izbu, v čase matkinej neprítomnosti ho opatruje stará matka, ku ktorej má dieťa vytvorený dobrý vzťah. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým, počas ktorého maloletý uviedol, že mama sa o neho dobre stará, keď nie je doma, pomáha so starostlivosťou o neho babka, pričom s matkou je v dennom kontakte aj keď matka pracuje v Anglicku a tiež aj s otcom, komunikujú spolu cez internet, pričom otec ho navštevuje. Ďalej sa maloletý vyjadril, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti matke. Potvrdil, že má vedomosť o rozvode rodičov, avšak zároveň vie, že ho obaja majú radi.
5. Navrhovateľka pracuje v Anglicku ako opatrovateľka s príjmom okolo 1.400-1.500 Eur za 2 týždne, pričom má mesačné výdavky na cestovanie zo Slovenska do Anglicka od 10 do 200 eur mesačne v závislosti od ceny letenky. Navrhovateľka býva v štvorizbovom byte so svojou matkou a jej mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu 200 Eur mesačne, ďalej platí elektrinu, plyn vo výške 30-40 Eur mesačne, spláca pôžičku vo VÚB, a.s. vo výške 10.000 Eur mesačnými splátkami vo výške 249 Eur mesačne.
6. Manžel navrhovateľky pracuje ako robotník v Anglicku s príjmom 900 Eur mesačne. Za ubytovanie platí cca 300 Eur mesačne, na cestovné do práce a stravu má výdavky asi 65 Eur týždenne, má ešte 2 deti, ktoré pochádzajú z iného vzťahu, vo veku 17 rokov a 19 rokov, ktoré žijú v Afrike. Nie je vlastníkom nehnuteľností.
7. Maloletý Z. je žiakom 5. ročníka ZŠ, navštevuje hodiny klavíra v ZUŠ, kde navrhovateľka platí polročne 40 Eur.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením návrhu, písomného vyjadrenia manžela navrhovateľky, oboznámením Oznámenia o uzavretí manželstva zo dňa 2.2.2005, rodného listu maloletého, Certifikátom manželstva v anglickom jazyku, písomného vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 27.11.2018, výplatnými páskami účastníkov, e- mailovým podaním manžela navrhovateľky zo dňa 31.12.2018 a zistil nasledovný skutočný stav veci:
9. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v A. dňa X.X.XXXX, pričom toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu MV SR - osobitná matrika Bratislava vo zväzku Q., ročník XXXX., na strane XXX., pod por. číslom XXX. Navrhovateľka je štátnou občiankou SR, manžel navrhovateľky má anglické štátne občianstvo, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese H. XXXX/XX, K.. Manžel navrhovateľky žije vo Veľkej Británii, navrhovateľka má trvalý pobyt v Púchove. Účastníkom konania sa počas trvania manželstva dňa 24.4.2008 v Považskej Bystrici narodil maloletý syn Z. Z. Q. Z..
10. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady ( ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území: majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil";
11. Podľa článku 8 písm. a) Nariadenia Rady ( ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
12. Podľa § 22 zákona č. 97/1993 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSaP ) zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznym štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
13. Podľa čl. 3 písm.c) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorá má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
14. Podľa čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti Rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktorú sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.11.2007 (ďalej len Haagsky protokol z roku 2007“) určuje podľa tohto protokolu.
15. Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007 pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
16. Podľa ustanovenia § 22 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
17. Podľa ustanovenia § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa ustanovenia § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
19. Podľa ustanovenia § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa ustanovenia § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa ustanovenia § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci sú štátni príslušníci rôznych krajín - navrhovateľka má slovenskú štátnu príslušnosť a manžel navrhovateľky má anglickú štátnu príslušnosť, jedná sa o konanie s cudzím prvkom, a preto súd musel v prvom rade skúmať, či má právomoc vo veci konať.
28. Právomoc slovenského súdu je daná v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady ( ES) č. 2201/2003 2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach, nakoľko manželia mali naposledy obvyklý pobyt Slovenskej republike, pričom navrhovateľka na území Slovenskej republiky stále býva. Právomoc slovenského súdu na konanie vo veciach rodičovských práv a povinností a na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je daná podľa článku 8 písm. a) Nariadenia Rady ( ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, z dôvodu, že maloleté dieťa malo obvyklý pobyt v Slovenskej republike v čase začatia konania. Právomoc slovenského súdu na konanie vo veciach vyživovacej povinnosti k mal. je daná v zmysle čl. 3 písm.c) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
29. Súd na vec aplikoval právny poriadok Slovenskej republiky v súlade s § 22 ZMPSaP a čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v spojení s čl. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoj spoločenský účel a stalo sa len formálnym zväzkom. Problémy medzi manželmi začali už počas ich vzájomného spolužitia na Slovensku z dôvodu, že sa manžel navrhovateľky nedokázal zamestnať, čo zle znášal, avšak i navrhovateľka mala pocit, že je nezodpovedný, ľahostajný, že nemá v ňom oporu, v dôsledku čoho vznikali medzi nimi neustále hádky. Následným odchodom manžela navrhovateľky za prácou do zahraničia, ich vzťah začal postupne ochladzovať, manžel navrhovateľky nadviazal mimomanželskú známosť, čím nastalo úplné vzájomné odcudzenie manželov. V súčasnosti aj navrhovateľka udržiava mimomanželský vzťah, a preto už nie je predpoklad obnovenia ich manželstva. Manželia spolu 8 rokov spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú, spoločne nezabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletého syna. Manželstvo účastníkov je tak je úplne nefunkčné a za takéhoto stavu, ani jeden z manželov nemal záujem zotrvať v takto narušenom vzťahu. Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania je hlboko rozvrátené, keďže si neplní ani jednu funkciu a taktiež rozvrat je trvalý, keďže ani jeden z manželov nepripúšťa možnosť obnovenia spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. V záujme maloletého dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Súd má za to, že práve zachovanie takéhoto formálneho manželstva prináša do vnímania maloletého dieťaťa neistotu, zmiešané emócie voči otcovi, nereálne očakávania a znemožňuje vytvorenie zdravého, pokojného a stabilného prostredia pre jeho riadnu výchovu a vývoj. Rozvrat medzi manželmi sa preto javí ako nenapraviteľný stav t.j. bez reálnych predpokladov na obnovenie ich plnohodnotného spolužitia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol, pričom prihliadal v prvom rade na záujem maloletého.
31. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd zveril na čas po rozvode maloletého Joshua do osobnej starostlivosti matke, pretože v jej starostlivosti sa nezistili žiadne nedostatky. Otcovi súd určil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne, na ktorej výške výživného sa rodičia dohodli a ktorá suma zodpovedá aj zisteným odôvodneným potrebám maloletého a príjmovým a majetkovým pomerom rodičov.
32. Styk s maloletým rodičia nežiadali upraviť.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Cm.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 C.m.p.).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.