Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/5/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: Kooperatíva poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova ul. č. 4, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábr. č. 8/A, Bratislava, proti žalovanému: R. H., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. XXXX/ XX U., o zapl. 79,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 31. 08. 2020 č. k. -49, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku (II. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (III. výrok) z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 14.11.2015 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok); vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že predmetnú sporovú vec rozhodol ako drobný spotrebiteľský spor a nakoľko skutkové tvrdenia strán neboli sporné, v súlade s pojednávanie na prejednanie veci nenariadil a s odkazom na verejne vyhlásil rozsudok. Súd prvej inštancie ďalej odkázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého mala žalobkyňa uzatvoriť so žalovaným dňa 13.11.2015 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na dobu neurčitú podľa o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel, pričom poistné sa stalo splatným 14.11.2015. Žalovaný sa mal dostať do omeškania s platbou poistného, čím došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a žalobcovi vznikol nárok na poistné do 13.06.2016 vo výške 79,22 eur.

3. Ďalej súd prvej inštancie ozrejmil zistený nesporný skutkový stav veci keď skonštatoval, že z poistky mal za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 13.11.2015 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, s ročným poistným vo výške 135,16 eur, lehotným polročným poistným 67,58 eur, so splatnosťou lehotného poistného 13.11. a 13.5. príslušného kalendárneho roka. Zo zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienky zo dňa 23.09.2016 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa si uplatňuje dlžné poistné za obdobie od 14.11.2015 do 13.06.2016.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že závery o tom, kedy poistenie zaniklo a aká je výška nároku žalobcu nie sú skutkovými tvrdeniami ale právnym posúdením veci, keďže ide o závery žalobkyne o oprávnenosti jeho nároku a jeho výške. Právne odkazujúc na , , , , Obč. zák. dospel súd prvej inštancie k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Ozrejmil, že zmluvné strany uzatvorili platnú poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistníka (žalovaného),

na základe ktorej vznikla žalobkyni ako poisťovni povinnosť poskytnúť žalovanému (správne „poskytnúť za žalovaného“, poznámka odvolacieho súdu) poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovanému ako poistnému povinnosť platiť dojednané poistné, pričom zo žaloby vyplýva, že žalovaný nezaplatil splátku poistného splatnú dňa 14.11.2015. Uviedol tiež, že v prejednávanej veci sa sporové strany dohodli, že poistné, ktoré by inak bolo splatné 13.11. príslušného kalendárneho roka, bude splatné v polročných splátkach, a to v termínoch 13.11 a 13.05 príslušného kalendárneho roka ( Obč. Zák.). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nezaplatil splátku poistného splatnú 13.11.2015, a preto v súlade s poistenie zodpovednosti zaniklo uplynutím jedného mesiaca od 13.11.2015, t.j. dňa 13.12.2015. Keďže splatnosť poistného podľa priloženej zmluvy mala nastať 13.11.2015, súd prvej inštancie skutkové tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nezaplatil poistné splatné 14.11.2015 vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť a vychádzal z predloženej poistky. Dodal, že v danom prípade na účely posúdenia zániku poistného (správne „zániku poistenia“, poznámka odvolacieho súdu) nie je možná ani aplikácia ust. Obč. zák., pretože žalobca netvrdil existenciu dohody so žalovaným, podľa ktorej by sa nezaplatením štvrťročnej splátky (správne „polročnej splátky“, poznámka odvolacieho súdu) stalo splatné celé ročné poistné. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na poistné za dobu trvania poistenia, teda za obdobie 1 mesiaca (od 13.11.2015 do 13.12.2015), čo činí sumu 11,26 eur a v tejto časti žalobe vyhovel, vrátane uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy ( Obč. Zák., NV SR č. ). Vo zvyšnej časti (ide o sumu 67,96 eur s prísl.) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a Procesne úspešnejšiemu žalovanému však, odkazujúc na procesnú ekonómiu a v tejto súvislosti aj na Uznesenie NS SR z 28.02.2018 sp. zn. , nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a napadla ním jeho zamietajúci (II.) výrok a výrok o trovách konania (III. výrok). Navrhla odvolaciemu súdu, aby v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnila s odkazom na ust. , , , g / a Nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v prevažnej časti žalobu zamietol, priznajúc jej uplatnený nárok na poistné len v rozsahu 1 mesiaca, t. j. vo výške 11,26 eur s prísl. Argumentovala tým, že z poistky vyplýva, že si so žalovaným dojednali začiatok poistenia na 13.11.2015 s ročným poistným 135,16 eur plateným polročne, žalovaný teda mal poistné uhrádzať v polročných splátkach po 67,58 eur. Poukázala na č. IV ods. 10 Všeobecných poistných podmienok č. 709, v ktorej si zmluvné strany dohodli, že v prípade platenia poistného formou štvrťročnej alebo polročnej splátky poistného zanikne poistenie nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej splátky poistného v rámci príslušného poistného obdobia, ktorú listinu zároveň predložil ako dôkaz. Má teda za to, si so žalovaným dojednali úhradu ročného poistného v polročných splátkach, z ktorého dôvodu poistenie zaniklo až 1 mesiac po splatnosti poslednej (druhej) splátky splatnej 13.05.2016, teda zánik poistenia nastal až dňa 13.06.2016, čo vyplýva z podanej žaloby, ako aj z Oznámenia o zániku poistnej zmluvy. Na podporu svojej argumentácie poukázala na Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 1.2.2017 a v tomto kontexte aj na ust. Obč. Zák. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa vypočítala dlžné poistné ako sumu 135,16 eur /360 x 211 dní (od 13.11.2015 do 13.06.2016) t.j. 79,22 eur. Odvolateľka tiež argumentovala tým, že žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k žalobe, pričom sa nijakým spôsobom nevyjadril, teda nespochybnil žiadne tvrdenia uvedené v žalobe (teda predovšetkým nespochybnil existenciu Poistnej zmluvy), bolo potrebné riadiť sa ust. , podľa ktorého: ,,Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné“. Odvolateľka má za to, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil jej tvrdenia o existencii žalovaného nároku, o výške nedoplatku na poistnom, a preto všetky tieto tvrdenia je potrebné považovať za nesporné. Žalobkyňa na podporu svojej odvolacej argumentácie odkázala na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 26.7.2018, vydané v skutkovo a právne obdobnej veci a rovnako tak na uznesenie sp. zn. zo dňa 30.06.2020.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že pre dôvodnosť odvolania je potrebné rozsudok v napadnutej časti zrušiť.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle v spojení s Pozornosti súdu prvej inštancie však ušlo, že podľa tohto ustanovenia možno postupovať iba za predpokladu, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Súd prvej inštancie však paradoxne žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa podľa neho uplatnený nárok v celom rozsahu nepreukázala, resp. nesprávne vyhodnotila, musel teda vychádzať z toho, že svoje skutkové tvrdenia nepreukázala. Ak bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobkyňa uplatnený nárok nepreukázala, mal vo veci nariadiť pojednávanie. Zo spisu vyplýva, že žalovanému bola žaloba s prílohami doručená podľa (viď č.l. 41), pričom žalovaný sa k žalobe nevyjadril a teda skutkové tvrdenia v nej obsiahnuté nespochybnil a nepoprel. Za tohto stavu treba prisvedčiť žalobkyni, že do úvahy prichádzala aplikácia právnej domnienky uvedenej v Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie zamietajúcu časť svojho rozhodnutia v skutočnosti založil na nepreukázaní tvrdených skutočností zo strany žalujúcej strany. Pokiaľ súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, z akého dôvodu si žalobkyňa uplatnila nárok na dlžné poistné za obdobie od 13.11.2015 do 13.06.2016, do úvahy prichádzal aplikácia ust. , a teda cestou výzvy adresovanej žalobkyni zistiť dôvod, pre ktorý si uplatňuje poistné za uvedené obdobie.

7. Odvolací súd k meritu veci dodáva, že z obsahu žaloby, ako aj výzvy na zaplatenie poistného vyplýva, že poistenie zaniklo z dôvodu neplatenia poistného podľa Zohľadniac dátum zániku poistenia (13.06.2016) a výšku dlžného poistného (79,22 eur), t.j. vychádzajúc z údajov uvedených v Oznámení o zániku poistenia (č.l. 4), ktoré rovnako žalovaný nerozporoval, je zrejmé, že poistenie trvalo od 13.11.2015 do 13.06.2016. Z tohto listinného dôkazu možno vyvodiť tiež to, že dlžné poistné vo výške 79,22 eur je za obdobie od 13.11.2015 do 13.06.2016 a bolo vypočítané v súlade s ust. Obč. Zák. a VPP č. 709 (čl. IV ods. 10).

8. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, bude potrebné v novom konaní posúdiť, či žalobkyni vznikol nárok na ich zaplatenie dňom 14.11.2015 ako žiada v žalobnom petite (ide o otázku právnu), alebo až dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému, keďže žalobkyňa nepredložila k žalobe dôkaz o doručení Oznámenia o zániku poistenia (ktorého súčasťou je aj výzva na jeho zaplatenie) žalovanému.

9. Odvolací súd však považuje za potrebné dať do pozornosti žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi, že z dôvodu procesnej ekonómie by bolo namieste venovať väčšiu pozornosť písomnému vyhotoveniu žalobných návrhov, keďže, v skutkovo a právne obdobných veciach podáva desiatky/stovky žalôb. Z tohto dôvodu by mal disponovať kvalifikovaným personálom spôsobilým uviesť relevantné skutkové tvrdenie ohľadom doby trvania poistenia a spôsobu výpočtu dlžného poistného priamo do žaloby.

10. Nakoľko súd prvej inštancie svojim procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť v odvolacom konaní, odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania ( ).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).