Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-82-2018.pdf
PDF · 84.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/82/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Anny Kohutovej, v trestnej veci obžalovaného H. Z. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 29. januára 2019 v Košiciach o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. 4. 2018, sp. zn. 3T/115/2017 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 20. 4. 2018, sp. zn. 3T/115/2017 bol obžalovaný H. Z. uznaný vinným pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, že
dňa 15. júna 2017 v čase okolo 16.00 hod. v F., na štátnej ceste č. III/3255, po ulici P., označenej ako hlavná cesta smerom na obec R., viedol osobné motorové vozidlo značky Audi A4 evidenčné číslo J.-XXXFY, kde na križovatke v blízkosti predajne potravín CBA a obytného bloku č. 24, pri odbočovaní doľava na miestnu komunikáciu smerujúcu ku obytným domom, nedal prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklistovi H. M., ktorý viedol motocykel značky Yamaha FZ6N evidenčné číslo R.- XXXAF v protismere po ulici P. v smere od obce R., ktorému pri odbočovaní doľava z rýchlosti 27,3 až 30,2 km/h vošiel do koridoru jazdy, kde zastavil s vozidlom v jazdnom pruhu motocyklistu, pričom však na motocyklistu začal reagovať už v čase, keď začínal s vozidlom odbočovať a ešte sa nachádzal celou šírkou vozidla vo svojom jazdnom pruhu a súčasne motocyklista, ktorý pred reakciou zrýchľoval, pričom zodvihol predné koleso z vozovky, následne na vozidlo Audi reagoval včas brzdením a vyhýbaním sa vľavo, z rýchlosti 54,1 - 60,0 km/h, avšak nakoľko motocyklista reagoval na vozidlo Audi A4 počas svojho zrýchľovania - akcelerovania, počas svojej reakcie ešte zvýšil svoju rýchlosť na 57,4 - 63,4 km/ h, následne po začatí brzdenia motocykel klesol predným kolesom na vozovku a padol na ľavý bok, motocykel v ležiacej polohe prednou časťou narazil do ľavej čelnej prednej časti vozidla značky Audi A4 a následne narazil aj do zadnej časti tam parkujúceho vozidla značky Daewoo Lanos, evidenčné číslo C.-XXX M., vlastníka J. O., kedy motocyklista H. M. telom narazil do pravej prednej časti vozidla značky Audi A4, v dôsledku čoho utrpel výraznú a pretrvávajúcu stratu krvi v dôsledku zlomenín rebier, roztrhnutia sleziny, roztrhnutia až rozdrvenia pečene, ktoré viedli k vzniku šoku po úraze a krvácaní, ktorým po prevoze do Nemocnice Krompachy v ten istý deň o 20.00 hod. podľahol a takto vodič H. Z. konal v rozpore s ustanovením § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Bol mu za to uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 3 rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) boli odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces poškodení E. M., nar. XX.X.XXXX v Z. a B. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Ž. XX, okres R. X. Y. a Y. B. J., a. s., pobočka F., R. V. X, XXX XX F. - R. H., IČO: XXXXXXXX.
Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný H. Z. (ďalej len „odvolateľ“), a to proti všetkým výrokom rozsudku.
Z odôvodnenia odvolania - vypracovaného obhajcom - vyplýva najmä námietka, že prvostupňový súd rozhodol nesprávne v neprospech odvolateľa a v rozpore s ustanovením § 2 ods. 4 Tr. por. vo vzťahu k príčinám nehody, spôsobu jazdy odvolateľa a to vykonania odbočovacieho manévra a zavinením motocyklistu. Záver o vine je opretý o odpoveď znalca z odboru Cestná doprava, že príčinou nehody malo byť vojdenie odvolateľom do protismerného jazdného pruhu s ním riadeným motorovým vozidlom a jazda motocyklistu nemal vplyv na príčinu nehody, resp. jeho spoluzavinenie je nepatrné. Súd nevzal do úvahy výpovede svedkov - účastníkov cestnej premávky na mieste a v čase nehody - a to C. V., E. R. a K. Y., ktorí popísali jazdu motocyklistu ako rýchlu a neprimeranú. Týmto nepotvrdzujú výpoveď znalca a obsah znaleckého posudku ku spôsobu jazdy odvolateľa a vykonania odbočovacieho manévra, pri ktorom došlo k dopravnej nehode. Znalec - naviac - vychádzal z výpovede odvolateľa v deň nehody dňa 15. 6. 2017, t.j. výpovede pred vznesením obvinenia a pritom pracoval s informáciou, že odvolateľ pred odbočovaním nezastavil.
Nebolo tak jednoznačne a bez pochybností preukázané, že by odvolateľ porušil akékoľvek predpisy o cestnej premávke, pričom jeho vina má spočívať v povolenom odbočovaní vľavo, kde v smere odbočovania sa nachádzal priechod pre chodcov (na ceste, na ktorú chcel odbočiť). Svedkovia potvrdili, že prekážkou motocyklistovi sa stal v dôsledku jeho nie bezpečnej jazdy. Nie je zrejmé, prečo súd neuveril tvrdeniu odvolateľa a spolujazdca svedka C. V., že odvolateľ pred odbočovaním zastavil, pričom znalec považoval za fakt - ničím neodôvodnený a nepreukázaný - že nezastavil pred odbočovaním vo svojom jazdnom pruhu. Nie je ničím preukázané, že na motocyklistu začal reagovať už v čase, keď začínal odbočovať a nachádzal sa celou šírkou vozidla vo svojom jazdnom pruhu, čo je len domnienka znalca.
Nedostatočne je odôvodnený záver o nepatrnej zodpovednosti motocyklistu, a to vzhľadom na jednoznačne preukázaný spôsob jeho jazdy, ktorou porušil predpisy o maximálne povolenej rýchlosti. I keď otázka viny je otázkou právnou, súd vzal do úvahy bez zohľadnenia ďalších okolností iba to, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska je jeho jazda, opomenul však dôvody zastavenia vozidla v jazdnom pruhu motocyklistu, a to práve z dôvodu spôsobu jeho jazdy.
Nekonal nedbanlivostne a neporušil žiadnu povinnosť uloženú zákonom, a preto neexistuje súvislosť medzi porušením povinnosti a následkom trestného činu. Chýba tu naplnenie subjektívnej stránky vo forme zavinenia a to aj nevedomej nedbanlivosti, ktorá je založená na povinnosti a súčasne i možnosti predvídať spôsobenie poruchy alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Neexistuje zákonná povinnosť, aby účastník cestnej premávky predvídal porušenie predpisov zo strany iného účastníka cestnej premávky, a to aj v prípade povoleného odbočovania cez jeho jazdný pruh. Rovnako ako od odvolateľa sa vyžaduje rovnaká miera opatrnosti od motocyklistu, ktorú však on nevyvinul.
Žiadal, aby krajský súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu a jeho spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko skutok nie je trestným činom.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odvolateľa, nakoľko boli splnené podmienky v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. pre takýto procesný postup a súčasne, v zmysle § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti splnomocnenkýň tak poškodených E. M. a B. M., ako i poškodenej Y.U. B. J. a.s., nakoľko i tu boli splnené podmienky pre takýto procesný postup.
Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu odkázal na písomné odôvodnenie podaného odvolania s doplnením, že príčinou dopravnej nehody bola jazda motocyklistu, ktorý takto po meste F. premával 2 - 3 dni, teda že po rovnom úseku cesty v centre jazdil na zadnom kolese a ohrozoval účastníkov cestnej premávky, čo bolo potvrdené výpoveďami svedkov. Poznamenal, že všetci vieme, ako jazdia motorkári a koľko dopravných nehôd spôsobujú. Pokračoval, že v odôvodnení rozsudku okresného súdu súd považuje za nelogické tvrdenie obhajoby, že motocyklista si vynucoval prednosť v jazde, keďže on by ju aj reálne mal, ak by premával predpísaným spôsobom a predpísanou rýchlosťou, nie rýchlosťou ako popísali svedkovia. Teda jednoznačne príčinou dopravnej nehody bola jazda motocyklistu a dovolil si tvrdiť, že nikto by takýmto spôsobom nezabránil dopravnej nehode. Vyslovil názor, že súd musí vyhodnotiť tieto okolnosti a vyhodnotiť ich v prospech odvolateľa, ktorý správne reagoval, keď sa presvedčil o tom, že jazdný pruh je voľný a začal vykonávať odbočovací manéver. Potom, keď v jazdnom pruhu zbadal motorkára, zastavil a v prípade, ak by tento išiel tak, ako prikazuje zákon, mal by dostatok priestoru prejsť a zabrániť vzniku dopravnej nehody. Navrhol teda, aby súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí, považujúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, navrhol odvolanie v celom rozsahu ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“ - § 315 Tr.por.) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods. 1 Tr.por.), bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať (§ 309 ods. 1 Tr.por.), oprávnenými osobami (§ 307 ods. 1, ods. 2 Tr.por.) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.
Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľov postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania, predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a obsahu spisového materiálu, odvolací súd zistil nasledovné.
Odvolací súd dospel k záveru, že záver prvostupňového súdu je predčasný a nemožno sa s ním stotožniť a to na základe dôvodov, o ktoré sa opiera - tak ako je odôvodnený v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje najmä na záver znalca z odboru Cestná doprava, ktorý ako príčinu vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska určil vojdenie odvolateľa pri odbočovaní vľavo do koridoru jazdy oproti idúceho motocyklistu a zastavenie vozidla v jazdnom pruhu motocykla.
Odvolací súd sa v tomto stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, pretože to bol práve odvolateľ, ktorý vošiel do jazdnej dráhy motocyklistu, ktorý išiel vo svojom jazdnom pruhu a v dôsledku tohto bol nútený brzdiť, následne spadol, narazil do auta odvolateľa, ktoré preletel a dopadol na vozovku.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Z obsahu napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ale nevyplýva, že by sa tento plne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, teda napadnutý rozsudok je z uhla pohľadu v ňom obsiahnutého výroku nepreskúmateľný.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania je nesporné, že došlo k dopravnej nehode za účasti tak odvolateľa, ako i motocyklistu, kde sú dve príčiny dopravnej nehody, a to zo strany odvolateľa nedanie prednosti v jazde protiidúcemu motocyklistovi a zo strany motocyklistu prekročenie maximálne povolenej rýchlosti v uzavretej osade. Výpovede svedkov - na ktoré sa odvoláva obhajoba - vo vzťahu k rýchlosti jazdy motocyklistu nie sú smerodajné, ide o subjektívne hodnotenie a nie meranie meracím zariadením.
V žiadnom prípade - vychádzajúc zo skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania - nemožno opomenúť pri právnej kvalifikácii konania odvolateľa tú skutočnosť, že prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody bola jazda odvolateľa, ktorý nedal prednosť v jazde pri odbočovaní vľavo z protismeru idúcemu motocyklistovi (pozn. ku zrážke došlo jednoznačne v protismernom jazdnom pruhu jazdy odvolateľa - viď fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody). Naopak, nemožno opomenúť zohľadniť vplyv rýchlosti jazdy motocyklistu, ktorá taktiež prispela ku vzniku dopravnej nehody.
Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu, aby postupoval, a to jednoznačne pri právnej kvalifikácii žalovaného skutku u odvolateľa v zmysle vyššie uvedených zistených skutočností, t.j. zohľadnil podiel oboch účastníkov dopravnej nehody na jej vzniku, a to i z pohľadu, či u odvolateľa došlo k naplneniu znaku spáchania činu závažnejším spôsobom konania, teda porušeniu dôležitej povinnosti ako účastníka cestnej premávky.
Na základe uvedených zistených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že bolo potrebné postupovať v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por., vec zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Poučenie:
Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).