Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: JUDr. Ondrej Gajdošech, správca konkurznej podstaty dlžníka KOBAK, s.r.o. v konkurze, Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714, so sídlom kancelárie správcu Krmanova č. 14, 040 01 Košice, zastúp. spoločnosťou Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOBAKSTAV, s.r.o., Kukučínova 14, 040 01 Košice, IČO: 46 633 596, zastúp. JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Hrnčiarska č. 3, 040 01 Košice v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

U r č u j e sa, že právny úkon úpadcu spoločnosti KOBAK s.r.o., sídlo Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 882 714 a to kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.07.2014 medzi spoločnosťou KOBAK s.r.o. v právnom postavení predávajúceho a spoločnosťou KOBAKSTAV, s.r.o., sídlo Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 633 596 v právnom postavení kupujúceho predmetom, ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému automobilu Peugeot 307, D.: D. je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinný.

Žalovaný je p o v i n n ý poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK s.r.o., sídlo Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 882 714 peňažnú náhradu vo výške 1 400 EUR.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 06.07.2017 sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon úpadcu spoločnosti KOBAK s.r.o., sídlo Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 882 714 a to kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.07.2014 medzi spoločnosťou KOBAK s.r.o. v právnom postavení predávajúceho a spoločnosťou KOBAKSTAV, s.r.o., sídlo Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 633 596 v právnom postavení kupujúceho predmetom, ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému automobilu Peugeot 307, P.: D. je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinný. Žiadal tiež, aby súd uložil povinnosť žalovanému poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK s.r.o., sídlo Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 882 714 peňažnú náhradu vo výške 2 000 EUR. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 24.06.2016, sp. zn. 26K/9/2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 06.07.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu KOBAK, s.r.o. so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO : 43 882 714 (ďalej len ako „Úpadca"). Rovnakým uznesením bol do funkcie správcu Úpadcu ustanovený JUDr. Ondrej Gajdošech, so sídlom kancelárie Krmanova 14,040 01 Košice, značka správcu: S1283. Dňa 10.07.2014 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi úpadcom v právnom postavení predávajúceho a žalovaným v právnom postavení kupujúceho, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému automobilu PEUGEOT 307, D. : D. (ďalej len ako „predmetný automobil“). Kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 600 EUR (slovom šesťsto eur). Automobil mal v čase uskutočnenia predaja najazdených 107000 km a nevyskytovali sa na ňom žiadne vady. Správca považuje kúpnu cenu vo výške 600 EUR za neprimerane nízku. Prieskumom internetových inzercií zistil, že cena za obdobné automobily na trhu je 2 000 EUR v závislosti od stavu vozidla a najazdených kilometrov. Vychádzajúc zo stavu vozidla a počtu najazdených kilometrov tak, ako sú zachytené v kúpnej zmluve, mal za to, že trhová cena predmetného automobilu v čase uzatvorenia zmluvy predstavuje sumu 2 000 EUR. Pre prípad spornosti hodnoty predmetného automobilu v čase jeho predaja navrhol, aby súd zabezpečil odhad ceny odborníkom. Poukázal na ust. § 58 a 60 ZKR. V doterajšom priebehu konkurzného konania si veritelia úpadcu prihlásili pohľadávky v celkovej výške 165 276,96 EUR. Správca do súpisu podstát zapísal majetok v celkovej hodnote 84 558,44 EUR. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že konkurzní veritelia nebudú uspokojení v plnom rozsahu. V čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu mal úpadca viacero splatných záväzkov voči spoločnosti ZAPA betón SK s.r.o., sídlom Vajnorská 142, 830 00 Bratislava. Pre úspech žalobcu v spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu vyžaduje okrem iných náležitostí aj preukázanie úpadku dlžníka v čase vykonania odporovaného právneho úkonu (§ 58 ods 2. a vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov (§ 60 ods 1. . Zákon v prípade odporovania právnemu úkonu uzatvoreného s osobou spriaznenou s dlžníkom obe tieto skutočnosti prezumuje. Úpadca a žalovaný sú spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) ZKR, nakoľko traja spoločníci a zároveň konatelia úpadcu sú spoločníkmi a konateľmi žalovaného. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj zoznam spriaznených osôb predložený k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Napriek tomu, že sa úpadok úpadcu v čase vykonania odporovaného právneho úkonu predpokladá, predložil súdu súvahu k riadnej účtovnej závierke úpadcu zostavenej dňa 28.02.2014, ktorá preukazuje, že ku dňu 31.12.2013 mal úpadca vlastné imanie v zápornej hodnote - 80 943 EUR. Podľa § 137 písm. c) nie je žalobca povinný preukázať naliehavý právny záujem na podanie žaloby v prípade, ak vyplýva z osobitného predpisu. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá povinnosť podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. V uvedenom prípade naliehavý právny záujem vyplýva priamo z ustanovení ZKR. Žalobca mal za to, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2014 získal úpadca plnenie v hodnote nižšej, než bola obvyklá cena plnenia, ktoré na základe nej mohol získať. Tým bola naplnená skutková podstata právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR. Zároveň týmto úkonom došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, z ktorej budú uspokojovaní veritelia úpadcu, čím bola naplnená podstata ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.

3.Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 14.08.2017 k podmienkam odporovateľnosti podľa § 58 uviedol, že základné predpoklady odporovateľnosti podľa citovaného ustanovenia sú: a) právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, b) právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, c) právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a neuplynula ročná prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza celkovú výšku prihlásených pohľadávok, tak do tejto celkovej sumy sú započítané aj pohľadávky spoločností BEKWOODCOTE, s.r.o. a ZAPA beton SK, s.r.o., pričom pohľadávku spoločnosti BEKWOODCOTE, s.r.o. uhradil konateľ úpadcu ako ručiteľ (dňa 21.11.2016 v sume 2 555,21 EUR a dňa 16.01.2017 v sume 4.300 10 EUR) a pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. konatelia úpadcu nikdy neuznali. Záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s. r.o., Vajnorská č. 142, Bratislava, IČO: 35814497, vo výške 60 956,18 EUR (istina), konatelia úpadcu nikdy neuznali, faktúry tejto spoločnosti vrátili listom zo dňa 03.12.2013 a ohľadne tohto záväzku je vedený súdny spor na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014, ktorý nie je právoplatne skončený. Uvedený fiktívny záväzok vznikol tak, že zástupca spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o., Vodárenská 2, Košice, bez vedomia konateľov spoločnosti úpadcu vyhotovil objednávku pod označením spoločnosti úpadcu na dodávku betónu na stavbu, kde úpadca vykonával na zmluvnom základe stavebné práce (v postavení subdodávateľa spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o.), čo vylučuje, aby medzi úpadcom a označeným veriteľom existoval obchodnozáväzkový vzťah. Ak sa prihláška pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. v celkovej výške 78 047,28 EUR a prihláška pohľadávky spoločnosti BEKWOODCOTE s.r.o. v celkovej výške 5 810,23 EUR odpočíta od celkovej prihlásenej sumy, tak skutočná výška prihlásených pohľadávok je len vo výške 81 419,45 EUR. Vo vzťahu k súpisu podstaty žalobca konštatuje, že do súpisu pojal majetok v celkovej hodnote 84 558,44 EUR, pričom konatelia úpadcu majú vedomosť, že súpis aktív by mal byť vo výške 87 047,59 EUR v členení podľa prílohy (Majetok firmy KOBAK, s.r.o.), čo potom znamená, že súpis podstát je vyšší ako suma prihlásených pohľadávok, ktorá skutočnosť vylučuje ukrátenie ostatných prihlásených pohľadávok a teda absentuje hneď prvý kumulatívne daný predpoklad označenej odporovateľnosti právneho úkonu. Ak skutočná výška prihlásených pohľadávok je vo výške 81 419,45 EUR a Súpis všeobecnej podstaty vo výške 87 047,59 EUR, tak porovnanie týchto dvoch veličín vylučuje záver o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov. Okrem uvedeného v súvislosti s tvrdeným úmyslom dlžníka je potrebné poukázať na to, že dlžník riadne vykonal stavebné práce na diele - Východoslovenskej galérie Košice - a tieto vyfakturoval spoločnosti STAVA IP, s.r.o. faktúrou č. 05/2013 na sumu 91 288,39 EUR a faktúrou č. 8/2014 na sumu 250 003,93 EUR, takže mal dostatok finančných prostriedkov na úhrady pre všetkých veriteľov a problémy s likviditou na strane spoločnosti STAVA IP, s.r.o. riešil priamo cez investora, ktoré súvislosti takisto vylučujú existenciu nejakého úmyslu ukrátiť veriteľov. V žalobe správca argumentuje ešte aj tým, že poukazuje na záporné vlastné imanie k tam uvedeným dátumom, pričom tieto dôkazy sú bez právneho významu k dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 10.07.2014. V nadväznosti na toto zistenie predložil účtovnú závierku presne ku dňu 10.07.2014, z ktorej vyplýva, že vlastné imanie bolo v plusovej hodnote 69 118,00 EUR. Namietal aj tú skutočnosť, že žalobcom vykonaný prieskum trhu je zavádzajúci, pretože predmetné vozidlo bolo v zlom technickom stave a k jeho predaju konatelia dlžníka pristúpili iba preto, aby nemuseli investovať do opráv tohto vozidla, takže hodnota uvedeného vozidla v žiadnom prípade nemohla byť v rozhodnom čase na úrovni 2 000 EUR. Okrem toho žalobný petit znie na sumu 2 000 EUR, hoci správca má preukázané zaplatenie sumy 600 EUR. Napokon z pohľadu § 58 ods. 1 ak trhová hodnota predmetného vozidla v danom čase vzhľadom na jeho opotrebenie nemohla byť na úrovni 2 000 EUR a napriek tomu bolo odpredané žalovanému za 600 EUR, tak beztak nie je naplnená požiadavka podstatne vyššej ceny plnenia v porovnaní s obvyklou cenou. Pokiaľ ide o podmienky odporovateľnosti podľa § 60 ZKR, tak k tomu žalovaný uviedol, že základné predpoklady odporovateľnosti podľa citovaného ustanovenia sú: a) právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, b) právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, c) právny úkon bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania a neuplynula ročná prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva, pričom aj pri tejto skutkovej podstate všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Námietky k odporovateľnosti podľa § 60 sú tie isté ako boli vyššie uvedené, a ktoré vylučujú danosť zákonných predpokladov na odporovanie právneho úkonu. Vzhľadom na to, že zákonné podmienky pre odporovanie napádaného právneho úkonu neboli splnené, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4.Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 10.10.2017 uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, podľa ktorého pre posúdenie ukrátenia uspokojenia pohľadávky niektorého z veriteľov je rozhodujúci rozdiel medzi výškou prihlásených pohľadávok a súpisovou hodnotou majetku podstát, nakoľko tento nemá oporu v zákone, ani v judikatúre a ani v odbornej literatúre. Poukázal na to, ako otázku ukrátenia uspokojovania pohľadávky vnímajú uznávaní odborníci na konkurzné právo: „Ukrátenie spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil.“ (Pospíšil B., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, Bratislava, Iura Edition, 2012, str. 236.) „Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená čo i len čiastočne.“ (Ďurica M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 2. Vydanie, Bratislava, C.H.Beck, 2015, str. 555). Mal za to, že na názor žalovaného nie je možné prihliadať aj z dôvodu, že súpisová hodnota majetku sa vo väčšine prípadov líši od jeho trhovej hodnoty, a teda od výťažku, ktorý správca speňažením získa. Navyše veritelia si môžu prihlasovať svoje pohľadávky počas celého priebehu konkurzného konania, čo znamená, že výška prihlásených pohľadávok v hodnote (výške), ktorú uviedol žalovaný, nie je finálna. K účtovnej závierke vyhotovenej ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu (predloženej žalovaným), podľa ktorej vlastné imanie úpadcu bolo v plusovej hodnote 69 118 EUR uviedol, že má pochybnosti o jej pravosti. Nebolo v nej prihliadnuté na záväzok úpadcu voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.. Vzhľadom na to, že správcovi nebolo účtovníčkou úpadcu, ani úpadcom sprístupnené elektronické účtovníctvo k predmetnej účtovnej závierke sa nemohol kvalifikovane vyjadriť. Žalovaný taktiež úmyselne uvádza nepravdivé tvrdenia ohľadom finančnej situácie úpadcu. Úpadca síce vystavil spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice faktúru č. 5/2013 znejúcu na 91 288,39 EUR a faktúru č. 8/2014 na sumu 250 003,93 EUR za stavebné práce vykonané na diele ,,Východoslovenská galéria Košice“, no odplatu za vykonané práce získal v minimálnom rozsahu. Pohľadávku znejúcu na 250 003,93 EUR úpadca postúpil na spoločnosť EsedFin, s.r.o. zmluvou uzatvorenou dňa 04.06.2014 (teda pred vykonaním odporovaného právneho úkonu) za odplatu, ktorej výška mala závisieť od rozsahu, v akom bude pohľadávka zistená v konkurze vedenom na majetok spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice. Vzhľadom na to, že presnú výšku odplaty nebolo možné v čase postúpenia pohľadávky určiť, postupník sa zaviazal zložiť k rukám žalovaného preddavok v hodnote 104 000 EUR. Ani táto čiastka sa však v celom rozsahu nedostala do dispozície úpadcu. Zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vyplýva, že postupník do dnes nezaplatil odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 75 000 EUR. Je rozumné domnievať sa, že práve neuhradené práce na diele Východoslovenská galéria Košice spôsobili úpadok spoločnosti KOBAK, s.r.o., keď za práce v hodnote 250 000 EUR zinkasoval (odhadom) sumu 30 000 EUR. S touto domnienkou korešponduje aj reakcia štatutárov úpadcu na túto situáciu - presun podnikateľskej činnosti a takmer celého majetku spoločnosti na žalovaného a rozdelenie zvyšného majetku spoločnosti medzi svojich rodinných príslušníkov (na Okresnom súde Košice I je vedených 20 konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu). Žalovaný je spoločnosť s pôvodným obchodným menom MILIA, s.r.o., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I v odd. Sro, vo vložke č. 29980/V, ktorá s účinnosťou ku dňu 17.07.2014 bola premenovaná na KOBAKSTAV, s.r.o., presunutá na pôvodné sídlo úpadcu a ktorej k rovnakému dňu vzniklo oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva. Tieto skutočnosti preukazujú, že samotní štatutári si uvedomovali, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. sa nevyhne konkurzu a s úmyslom ukrátiť veriteľov previedli jej majetok na žalovaného a spriaznené osoby za neprimerane nízke ceny.

5.Žalovaný v prílohe podania doručeného súdu dňa 15.11.2017 predložil súdu vyjadrenie servisu FEDcar, s.r.o. zo dňa 30.06.2014 k technickému stavu vozidla Peugeot 307, z ktorého vyplýva, že trhová hodnota nebola na úrovni deklarovanej žalobcom. Poukázal na to, že práve žalobca v podanej žalobe údajné ukrátenie veriteľov vyvodzuje práve z porovnania výšky prihlásených pohľadávok a súpisovej hodnoty majetku podstát. Uviedol, že podľa Čl. 2 ods. 2 C.s.p. sú pre súd zaväzujúce iba rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Vo vzťahu k úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov poznamenal, že tento úmysel musí súd hodnotiť v historických súvislostiach, t. j. v čase vykonania napádaného právneho úkonu (čo je evidentné z dikcie § 60 ods. 1 , t. j. k 10.07.2014 (žalobca nesprávne uvádza 10.07.2017) a práve žalovaným predložená účtovná závierka najhodnovernejšie dokumentuje stav majetku a záväzkov na strane žalovaného v danom čase. Záver žalobcu o účelovom neprihliadaní na záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. je zjavne nesprávny, keď vo vyjadrení k žalobe zrozumiteľne vysvetlili, že ak si úpadca dodávku betónu neobjednal, tak mu žiadny záväzok nevznikol. Ak správca pohľadávku tejto spoločnosti nepoprel, hoci vedel, že súdny spor vznikol práve z uvedeného dôvodu, tak minimálne nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Trval na tom, že pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. bola irelevantná ku dňu 10.07.2014 a je neexistujúcim záväzkom aj v danom čase pri rozhodovaní o tejto odporovacej žalobe. Ak žalobca uviedol, že nemá k dispozícii elektronické účtovníctvo úpadcu, tak ide o nepravdivé tvrdenie, pretože toto mu bolo zaslané dňa 30.06.2017 účtovníčkou úpadcu. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu súvisiacimi s postúpením pohľadávky na spoločnosť EsedFin, s.r.o.. Z účtovníctva úpadcu vyplýva, že úhrada odplaty za postúpenie prebehla na účet úpadcu vo výške 104 000 EUR dňa 12.06.2014 (všetky finančné prostriedky boli obratom použité na úhradu záväzkov voči Daňovému úradu, či poisťovniam). Okrem toho k postúpeniu pohľadávky sa konatelia úpadcu rozhodli v čase, keď bolo isté, že spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. ide do konkurzu (konkurzné konanie začaté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.04.2014, uznesením zo dňa 13.05.2014 bol ustanovený predbežný správca a uznesením zo dňa 14.07.2014 bol vyhlásený konkurz), a teda postupovali racionálne s cieľom získať postúpením pohľadávky viac ako v prípadnom konkurze. Nesúhlasil ani s tvrdením, že takmer celý majetok úpadcu bol presunutý na spoločnosť žalovaného, pretože na spoločnosť žalovaného bolo prevedených len šesť motorových vozidiel a jeden motocykel. Nesprávne je aj tvrdenie žalobcu o presune podnikateľskej činnosti, pretože po vstupe do spoločnosti žalovaného p. R. (vtedy ešte pod obchodným menom MILIA, s.r.o.) bol vytvorený taký systém, že žalovaný získaval zákazky (na ten účel potreboval aj vozový park), ktorých realizáciu zadával úpadcovi (resp. išlo o spoločnú realizáciu zo strany obidvoch spoločností podľa veľkosti zákazky) a úpadca tak mohol ďalej znižovať stav svojich záväzkov, čo sa od roku 2014 dialo a je to zrejmé z účtovníctva úpadcu, ktoré má žalobca k dispozícii. Na potvrdenie tohto systému spolupráce predložil tabuľku zákaziek žalovaného, na ktorých sa úpadca podieľal v pozícii subdodávateľa, čo je dostatočným dôkazom o skutočnom zámere spoločníkov a konateľov úpadcu smerom do budúcna a závery žalobcu sú skutočne iba domnienkami.

6.Na pojednávaní dňa 09.02.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že za účelom preukázania úpadku dlžníka preukázal existenciu dvoch veriteľov a to spoločnosti BEKWOODCOTE s.r.o. a spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.. Čo sa týka existencie pohľadávky spoločnosti BEKWOODCOTE s.r.o. táto nie je sporná, pretože žalovaný sám preukázal, že táto zanikla úhradou v dvoch splátkach a to 21.11.2016 a 16.01.2017. Čo sa týka existencie pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. žalovaný túto popiera z dôvodu, že si úpadca neobjednal túto dodávku. Poukazuje pritom na ust. § 44 Občianskeho zákonníka, pričom spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. úpadcovi tovar dodala. Úpadca tovar prevzal. Nejednalo sa o jednorazovú dodávku, ale o postupné plnenie. Na dodacích listoch sú podpisy štatutárnych zástupcov úpadcu. Tento tovar bol úpadcom zapracovaný do ním realizovaných diel, o čom svedčí kúpna zmluva. K skutočnosti, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu všetkých záväzkov uviedol, že z účtovných závierok za roky 2012, 2013, 2014, 2015 vyplýva, že vlastné imanie úpadcu bolo záporné. Žalovaný síce predložil účtovnú závierku z 10.07.2014, ale účelovo vynechal pohľadávku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., hoci spoločnosť v účtovníctve túto pohľadávku účtovala a bola uvedená aj v účtovnej závierke v roku 2015 a aj v účtovnej závierke vyhotovenej 05.02.2016. Dotknuté faktúry sú v účtovníctve úpadcu riadne evidované a tento si z nich odpočítal aj DPH, o čom svedčia daňové priznania k DPH za mesiace január až marec 2013. S poukazom na uvedené účtovná závierka predložená žalovaným neodzrkadľuje všetky skutočnosti a súd by na ňu nemal brať ohľad.

7.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 09.02.2018 uviedol, že pohľadávku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. považuje naďalej za spornú. V prípade sporných pohľadávok by súdy na ňu nemali prihliadať a je irelevantné, či a ako sú tieto vedené v účtovníctve. Ustanovenie § 44 Občianskeho zákonník nie je aplikovateľné k tejto veci, pretože konatelia úpadcu preberali na tejto stavbe viac materiálov aj pred januárom 2014 v zmysle dojednaní so zhotoviteľom STAVA IP spol. s r.o. Košice. K vzniku týchto faktúr došlo z dôvodu podvodného konania zo strany spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice. To, že bolo odvedené DPH nie je žiadnym dôkazom v tejto veci. Navyše bolo dohodnuté, že tieto faktúry budú dobropisované s tým, že potom by bolo podané aj opravné daňové priznanie. Poukázal na to, že predtým preberali materiál na stavbe od iných dodávateľov, aj od spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. s tým, že tieto materiály boli fakturované spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice a nie úpadcovi. Nebyť tejto spornej pohľadávky nebolo by potrebné podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V zmysle príslušných ustanovení správca má preukázať existenciu pohľadávok v čase vyhlásenia konkurzu a ktoré z týchto pohľadávok boli ukrátené sporným právnym úkonom. Opätovne poukazuje na to, že súpis aktív úpadcu mal byť 87 000 EUR a po odrátaní spornej pohľadávky a zaplatenej pohľadávky by bol úpadca v pluse. Čo sa týka hodnovernosti predloženej účtovnej závierky vyhotovenej k 10.07.2014 má za to, že táto hodnoverne preukazuje stav aktív a pasív úpadcu v tomto období. Ak správca uznal pohľadávku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. je to jeho problém a znáša všetky následky za toto svoje konanie, nakoľko mal všetky informácie o spornosti tejto pohľadávky v rozhodnom období. Súd by teda nemal na túto pohľadávku prihliadať. Čo sa týka ceny predmetného vozidla, toto bolo predané za 600 EUR. Auto malo vady, pričom žalobcom predpokladaná cena je 2 000 EUR a teda neexistuje podstatný rozdiel medzi získanou sumou za vozidlo a žalobcom uplatňovanú pohľadávku. Mal za to, že správca nesie dôkazné bremeno k preukázaniu existencie pohľadávok ku dňu uskutočnenia predmetného právneho úkonu.

8.Štatutárny zástupca žalovaného D. R. na pojednávaní dňa 09.02.2018 uviedol, že pre firmu STAVA IP spol. s r.o. Košice realizovali stavbu od roku 2012. Ako subdodávatelia realizovali 99% prác. Firma STAVA IP spol. s r.o. Košice ako poddodávateľ spoločnosti DÚHA nemala na stavbe len stavbyvedúceho. Spoločnosť DÚHA mala takisto len stavbyvedúceho a majstra na stavbe. Všetkých pracovníkov poskytoval úpadca, ktorý preberal všetky materiály, ktoré na stavbu dovážali a objednávali aj tieto dve firmy. Úpadca bol tretí v poradí. Predmetnú stavbu riadil stavebný dozor, projektant, statik. Zastúpenie mali aj Košický samosprávny kraj, firma DÚHA a firma STAVA IP. Úpadca bol realizátorom prác, ktorý nemal dosah ani právo na objednávanie materiálu. Stavbu realizovali od roku 2012. Betónovali vlastným materiálom, čiže cement, miešačku a piesky mali na stavbe a v 2013 roku pokračovali ďalej. Keď im poslali na stavbu betón, zapracovali ho bez toho, aby vedeli, že toto ide na účet úpadcu. Ako v predchádzajúcom roku aj v roku 2013 materiály dodané na stavbu preberali, všetky dodacie listy dávali vedeniu spoločností STAVA IP a DÚHA, ktorí organizovali túto prácu. Prvýkrát sa dozvedeli, o dodávke priamo úpadcovi až keď prišla faktúra niekedy v druhej polovici februára za mesiac január 2013. Hneď sa informoval u spoločníkov a konateľov, či náhodou neobjednávali materiál oni, lebo oni boli priamo na stavbe. On na stavbe bol len raz týždenne v čase keď sa konal kontrolný deň. telefonicky sa informovali u spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. ohľadne predmetnej faktúre, pričom im bolo povedané, že si to majú riešiť so spoločnosťou STAVA IP spol. s r.o. Košice. Na stretnutí s riaditeľom a konateľom spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice, p. W. R. dostali vyrozumenie, že došlo k takejto dohode medzi nimi a spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o., lebo oni mali prekročený nejaký limit. ZAPA už nemohla dodávať betón na firmu STAVA IP tak uzavreli dohodu bez vedomia spoločnosti KOBAK, s.r.o.. Pán R. uviedol, že zavolá pracovníka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., dohodne stretnutie, a že sa to vyrieši tým, že dôjde k dobropisu predmetných faktúr a všetko bude v poriadku. Stretnutie sa uskutočnilo začiatkom marca vo firme STAVA IP. Bol tam aj pracovník firmy ZAPA a dohodlo sa že okamžite zastavia dodávku betónu. K čomu aj došlo. Aj z fakturácie je zrejmé, že január, február bol vyfakturovaný celý a za marec bola vystavená faktúra za 2 alebo 3 dni. Úpadca čakal, že príde aj dobropis. Účtovníctvo úpadcu robila externá pracovníčka, ktorej boli predložené všetky podklady na spracovanie. Spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. úpadcu nekontaktovala, pričom spoločnosť KOBAK, s.r.o. mala za to, že sa to rieši. Potom došlo k situácii, že spoločnosť STAVA IP sa dostala do problémov, preto aj úpadca musel postúpiť svoje pohľadávky spoločnosti DÚHA, ako generálnemu dodávateľovi stavby, aby sa dostal k nejakým peniazom, aby vôbec mohol ďalej fungovať. Tvrdil, že bez vedomia úpadcu niekto zo spoločnosti STAVA IP si objednal dodávku predmetného betónu. Úpadca mal so spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. zmluvy v rokoch 2008, 2009 a 2010, ale už v rokoch 2011, 2012, 2013 s ňou žiadnu uzatvorenú zmluvu nemal. Konečný výsledok dvojročnej práce úpadcu pre firmu STAVA IP bol, že spoločnosti KOBAK, s.r.o. nevyplatili skoro 300 000 EUR. Na spoločnosť STAVA IP bol konkurz vyhlásený asi začiatkom roku 2014 a následne v šiestom mesiaci úpadca dohodol s firmou DÚHA, že aj za 50% jej postúpi pohľadávku vo výške 250 000 EUR, lebo v konkurze by nedostali nič. Do týždňa bolo zaplatených za postúpenú pohľadávku 104 000 EUR, z ktorých vyplatili tie najnutnejšie veci. Úpadcovi mala byť zaplatená ešte suma 75 000 EUR. Toto sa už nestalo, čo skomplikovalo situáciu spoločnosti KOBAK, s.r.o. a už ju nevedeli zachrániť. Nakoľko bolo živiteľmi rodín, tak robili také opatrenia, že majetok, ktorý mali, museli zhodnotiť, aby mohli fungovať ďalej, aby mohli živiť svoje rodiny. Spoločnosť FEDcar s.r.o. dlhodobo opravovala autá úpadcu, čo vyplýva aj z účtovníctva. Menovaná spoločnosť poznala predmetné autá. Chceli ich predať za vyššiu sumu, ale vzhľadom na ich stav to nebolo možné. Spoločnosť DÚHA, ktorá odkúpila predmetnú pohľadávku ponúkla ako kompenzáciu, že im dá ďalšie zákazky, aby mohli firmu zachrániť a ísť ďalej. Ich podmienkou však bolo, že so spoločnosťou KOBAK už nechcú mať nič spoločné, preto odkúpili firmu MILIA, s.r.o. a spoločnosť DÚHA im dala ďalšie zákazky v hodnote 500 000 EUR. Vedeli, že môžu rozvíjať tú firmu a môžu ju zachrániť tak, že spoločnosť DÚHA mala zmluvu so spoločnosťou KOBAKSTAV s.r.o. (pôvodne MILIA, s.r.o.) a táto mala zmluvu so spoločnosťou KOBAK, s.r.o.. Tie práce si posunuli a mohla aj jedna aj druhá firma fungovať. Spor so spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. sa riešil prostredníctvom súdu. Na otázku súdu, či bol alebo je konateľom a spoločníkom spoločnosti KOBAKSTAV s.r.o., ako aj spoločníkom a konateľom spoločnosti KOBAK s.r.o. odpovedal, že áno. K predloženým priebežným účtovným závierkam uviedol, že v roku 2012 vyrobili značnú sumu, ktorá im nebola vyplatená a to isté bolo aj v roku 2013. Vyrobené peniaze mali, len im ich nezaplatili. Účtovníctvo robila ekonómka a oni mali stále informácie, že sú v pluse.

9.Štatutárny zástupca žalovaného I. H. na pojednávaní dňa 09.02.2018 uviedol, že väčšinou bol na stavbe. Administratívne veci riešil a vybavoval p. Hudák. Čo sa týka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., preberali dodávku, podpisovali dodacie listy, ale robil to aj hociktorý iný robotník na stavbe. Oni neobjednávali materiál. On vypočítal koľko materiálu bolo treba a potom to objednali. Na otázku súdu či to objednal priamo on odpovedal, že nie, objednával to stavbyvedúci. Buď to bol p. C., stavbyvedúci spoločnosti STAVA IP, alebo p. Y.Y., stavbyvedúci spoločnosti DÚHA. Na otázku súdu či je konateľom a spoločníkom spoločností KOBAK s.r.o. a KOBAKSTAV, s.r.o. odpovedal, že áno.

10.Štatutárny zástupca žalovaného N. C. na pojednávaní dňa 09.02.2018 uviedol, že čo sa týka zaplatenia sumy 300 000 EUR, keď už mali problémy a boli pred „krachom“, riešili to aj tak, že chceli, aby im to priamo zaplatila spoločnosť DÚHA. Prebehli aj jednania medzi spoločnosťami DÚHA, STAVA IP a KOBAK. V piatok sa dohodlo, že to tak bude, že im túto sumu priamo zaplatí DÚHA a nakoniec v pondelok už bolo všetko inak a nebolo to zaplatené. On pracoval ako majster na stavbe. Preberali všetky materiály, ktoré chodili na stavbu. Žiadny betón zo spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. neobjednával. Oni vypočítali množstvá a objednával to stavbyvedúci zo spoločnosti STAVA IP, alebo spoločnosti DÚHA. Všetky dodacie listy potom odovzdávali stavbyvedúcim. Na otázku súdu, či je konateľom aj spoločníkom spoločnosti KOBAK s.r.o. aj spoločnosti KOSTASTAV, s.r.o. odpovedal, že áno.

11.Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 27.02.2018 uviedol, že nikto z konateľov úpadcu žiadny betón neobjednával, len zamestnancom spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice sa oznámilo množstvo betónu, ktoré je nutné objednať. To, že zamestnanci úpadcu (nielen konatelia) podpisovali dodávku betónu na stavbu, bol dôsledok zavedenej praxe, keď zhotoviteľ (spoločnosť STAVA IP spol. s r.o.

Košice) nemal na stavbe dostatok svojich zamestnancov, čo ale nezakladá vznik záväzkového vzťahu. Takáto prax bola zavedená na danej stavbe nielen vo vzťahu k spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., ale aj voči iným dodávateľom a nikto z nich nevystavoval faktúry úpadcovi. Naviac, aj pred vystavením sporných faktúr sa dodávaný betón od spoločnosti ZAPA beton Sk, s.r.o. preberal na stavbe identickým spôsobom a faktúry boli vystavené pre spoločnosť STÁVA IP spol. s r.o. Košice. Poukázal na ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa prihliada na zavedenú prax a správanie strán, takže STAVA IP spol. s r.o. Košice si objednávala betón v zmysle uzavretej zmluvy so spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. a zamestnanci úpadcu potvrdzovali dodanie betónu na stavbu. Za žiadnych okolností sa nejedná o účelové vynechanie pohľadávky spoločnosti ZAPA beton Sk, s.r.o., ale sú dané relevantné skutkové a právne argumenty na takéto hodnotenie. Nesúhlasil s neprihliadaním na priebežnú účtovnú závierku. Poukázal na ust. § 3 ods. 3 ZKR. Z dikcie § 3 ods. 3 druhej vety je zjavný normatívny príkaz

- záväzný ako pre súd, tak aj pre sporové strany - prihliadať na očakávané výsledky a na ktoré úpadca aj priebežne prihliadal, keďže realizoval ďalšie a ďalšie zákazky a za tieto inkasoval finančné prostriedky, čím sa logicky menili hodnoty priebežnej účtovnej závierky, vrátane vlastného imania. Daňové priznanie na DPH nie je žiadnym dôkazom, pretože sporné faktúry mala spoločnosť ZAPA beton SK, s. r. o. dobropisovať úpadcovi v zmysle trojdohody a následne by sa podalo opravné daňové priznanie. Žiadnym dôkazom nie je ani evidenčná pomôcka z konkurzného konania, pretože veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu. Do konkurzu si veritelia prihlasujú rôzne pohľadávky - ako to uvádza Doc. Ďurica vo svojej publikácii Konkurzné právo na Slovensku a v EÚ - ktoré vznikli a boli splatné pred vykonaním odporovateľného právneho úkonu dlžníka, v deň jeho vykonania, po jeho vykonaní a niektoré pohľadávky, ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia konkurzu. Dôkazné bremeno podľa Doc. Ďuricu je na správcovi a ten musí preukázať, ktorá konkrétna pohľadávka existovala v okamihu vykonania odporovateľného právneho úkonu a mala byť údajne ukrátená a nestačí uviesť celkovú sumu prihlásených pohľadávok po vyhlásení konkurzu.

12.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.04.2018 uviedol, že z výpovede svedka I.. W. R. má za to, že primárny dodávateľský vzťah bol medzi spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. a spoločnosťou KOBAK, s.r.o.. Spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice vystupovala len ako akýsi garant. Primárne za dodávky betónu mala platiť spoločnosť KOBAK, s.r.o. spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. a iba ak by nezaplatila tak mala platiť spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice. Poukázal na to, že existuje rozpor vo výpovediach svedka a štatutárnych zástupcov spoločnosti KOBAK, s.r.o. a KOBAKSTAV, s.r.o. vo vzťahu k tomu, kto urobil objednávky, nakoľko svedok uviedol, že nemala spoločnosť STAVA IP svojich pracovníkov na stavbe, teda nemohol objednávať betón, pričom štatutárny zástupcovia spoločnosti KOBAK tvrdili, že betón objednávala spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice. Doručil súdu Zmluvu o dielo uzavretú medzi objednávateľom spoločnosťou STAVA IP spol. s r.o. Košice a zhotoviteľom KOBAK s.r.o. a poukázal najmä na čl. 4 bod 4.3., podľa ktorého v cene za dielo sú zahrnuté všetky práce, dodávky a služby súvisiace s realizáciou diela a vyplývajúce pre zhotoviteľa zmluvy.

13.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.04.2018 uviedol, že nesúhlasí so závermi právneho zástupcu žalobcu o tom, že spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice bola len garantom zaplatenia ceny. Navrhol, aby súd pripojil konkurzný spis STAVA IP, alebo vyžiadal od spoločnosti ZAPA beton SK,s.r.o. zmluvu ohľadom dodávky betónu na stavbu Východoslovenská galéria a všetky faktúry od júla 2012 do 07.01.2013 a potom následne od apríla 2013 do skončenia realizácie stavby, ďalej navrhol vyžiadať od spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. originál objednávky zo dňa 07.01.2013, údajnej objednávky spoločnosti KOBAK s.r.o. a navrhol ako svedka vypočuť stavbyvedúceho spoločnosti STAVA IP pána C..

14.Na pojednávaní dňa 04.12.2018 právny zástupca žalovaného doručil súdu ako aj právnemu zástupcovi žalobcu uznanie záväzku zo dňa 20.11.2013 a faktúru č. 08/2014. K týmto dôkazom navrhol vypočuť štatutárneho zástupcu žalovaného s tým, že čo sa týka účtovnej závierky za rok 2013 a základného imania a vlastného imania ku koncu roku 2013 toto nemohlo byť tak uvedené, pretože táto faktúra prvýkrát bola vystavená už v roku 2013, pričom nebola uznaná a bola zo strany spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice viackrát bola vrátená a nakoniec pod číslom 8/2014 bola zaúčtovaná 03.06.2014. Toto tiež ovplyvnilo zápornú výšku vlastného imania úpadcu v rozhodnom období teda v roku 2013.

15.Štatutárny zástupca žalovaného p. R. na pojednávaní dňa 04.12.2018 uviedol, že na predmetnej stavbe väčšinu prác vykonávala firma KOBAK, s.r.o.. Nerobila iba niektoré špeciálne práce napr. elektriku, pilotáže a pod. Bolo dohodnuté, že všetky práce naviac budú uhradené až po odsúhlasení investorom. Dňa 22.07.2013 bola prvýkrát vystavená faktúra za naviac práce na sumu 206 931 EUR. Asi o mesiac táto bola vrátená spoločnosťou STAVA IP spol. s r.o. Košice z dôvodu, že investor ani niektorí dodávatelia neuznali niektoré práce. Úpadca trval na svojom a 01.09.2013 znovu vystavil faktúru a predložil ju spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice. Tá faktúra tiež bola vrátená z tých istých dôvodov. Potom bola vystavená faktúra dňa 27.09.2013 na sumu 208 836 EUR. Tá bola tiež vrátená zo strany spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice, ale spoločnosťou KOBAK, s.r.o. bola opätovne vystavená 28.10.2013 a odovzdaná spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice. Už s týmto dátumom je faktúra spomenutá v uznaní záväzku zo dňa 20.11.2013, čiže táto faktúra bola uznaná, ale v decembri 2013 ju spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice znova vrátila na prepracovanie s poukazom na to, že sú tam nejaké nezhody a nezrovnalosti. Následne sa faktúra prepracovala a opravovala a nakoniec bola vystavená až 03.06.2014 a táto bola aj postúpená, nakoľko spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice si už nemohla splniť svoje záväzky. V uznaní záväzku sa jedná o faktúru č. VF 24/2013 splatnú dňa 28.11.2013 znejúcu na sumu 250 003,93 EUR. Táto bola za naviac práce a nakoniec bola vystavená opätovne pod č. 08/2014a bola zaúčtovaná v účtovníctve žalovaného. Následne bola postúpená, ale ani suma, za ktorú bola postúpená, nebola uhradená v celom rozsahu iba vo výške okolo 104 000 EUR. Viac ako 70 000 EUR nebolo uhradených.

16.Žalovaný v podaní zo dňa 03.01.2019 uviedol, že s prvým vyjadrením k žalobe bola predložená účtovná závierka presne ku dňu 10.07.2014, z ktorej vyplýva, že vlastné imanie úpadcu k tomuto dňu bolo v plusovej hodnote 69 118 EUR. Poukázal na ust. § 58 s tým, že splnenie predpokladov odporovateľnosti sa musí posudzovať ku dňu vykonania odporovateľného právneho úkonu, t.j. ku dňu 10.07.2014. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 10.07.2014 úpadca nebol v úpadku a ani odporovaný právny úkon nespôsobil úpadok úpadcu. Mal teda za to, že absentuje jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, preto žalobe nie je možné vyhovieť. Tvrdil, že bolo tiež preukázané, že na pohľadávku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. nie je možné prihliadať z dôvodu, že Zmluva o dielo č. 2/2012/ STAVA IP/KOBAK zo dňa 16.07.2012 uzatvorená medzi úpadcom a spoločnosťou STAVA IP spol. s r.o. (predložená žalobcom) nikdy nemala vypracovanú prílohu č. 1v zmysle čl. III ods. 3.4 a ani prílohu č. 2 v zmysle čl. IV ods. 4.1. Absencia označených príloh mala za následok, že obsah fakturácie úpadcu voči spoločnosti STAVA IP spol. s r. o. Košice pre ten-ktorý mesiac určovala spoločnosť STAVA IP spol. s r. o. Košice, ktorá podľa citovanej zmluvy vystupovala ako objednávateľ. Vzhľadom na to, že spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice určovala obsah fakturácie, tak faktúry úpadcu č. 01/2013, č. 03/2013 a č. 05/2013 nemajú nič spoločné s dodávkami betónu na predmetnú stavbu a nie sú dôkazom o existencii obchodného vzťahu medzi úpadcom a dodávateľom betónu. Tento záver je zrejmý aj z porovnania množstva dodaného betónu na stavbu a následne fakturovaného betónu úpadcom: a) v januári 2013 bolo na stavbu dodaných 206,5 m3 betónu, ale vo faktúre č. 01/2013 je len 67,58 m3 betónu, b) vo februári 2013 bolo na stavbu dodaných 341,5 m3 betónu, ale vo faktúre č. 03/2013 je len 234,69 m3 betónu, c) v marci 2013 bolo na stavbu dodaných 36,5 m3 betónu, ale vo faktúre č. 03/2013 je až 210,1 m3 betónu. Nie je sporné, že spoločnosť ZAPA beton Sk, s.r.o. úpadcovi prvý krát vyfakturovala dodaný betón na stavbu VG Košice po dátume 07.01.2013, avšak úpadca spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice fakturoval betón už predtým - vo faktúrach č. 51/2012, 52/2012, 53/2012 a 55/2012, t. j. ešte v roku 2012, spolu 136,5 m3, resp. aj po marci 2013, kedy sa fakturácia dodávky betónu na úpadcu prerušila, ale tento vo faktúre č. 8/2013 a č.11/2013 betón spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice ďalej fakturoval. K faktúram, ktoré spoločnosť ZAPA beton Sk, s.r.o. prihlásila do konkurzu uviedol, že dňa 07.01.2013 nebola nikdy podpísaná ani jedným zo štatutárov úpadcu (jej vystavenie konateľmi úpadcu ani nebolo možné, pretože nemali k dispozícii projekt, rozpočet, výkaz výmer ani časový harmonogram, ktoré skutočnosti neumožňovali realizovať objednávanie betónu, ale ani iného stavebného materiálu). Vo vzťahu k objednávke zo dňa 07.01.2013 bol v danej veci v rámci odpovede na dožiadanie spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. pripojený Zoznam osôb oprávnených k objednávaniu a prevzatiu čerstvého betónu na stavbe zo dňa 10.05.2010, t.j. zoznam, ktorý bol vypracovaný pri uzatvorení zmluvy na rok 2010 platnej do 31.12.2010, čo je ďalší dôkaz o falšovaní predmetnej objednávky. Do súdneho spisu boli predložené zmluvné objednávky úpadcu vo vzťahu k spoločnosti ZAPA beton Sk, s.r.o. za roky 2006 až 2010 (po roku 2010 úpadca už nepredložil žiadnu zmluvnú objednávku a teda od spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. už neodobral žiadny betón), z ktorých je zrejmý evidentný rozdiel oproti objednávke zo dňa 07.01.2013 a z ktorých sú takisto zrejmé maximálne limity čerpania, ktoré sú ďaleko nižšie ako tomu je v spornom prípade mesiacov január až marec 2013 na stavbe VG Košice. Na všetkých faktúrach spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., ktoré prihlásila do konkurzu je uvedené číslo zmluvy: 111238/0006/2016-012-1, čo takisto bol dôvod na vrátenie všetkých troch faktúr v danom čase. Z výsluchu svedka R. je zrejmé, že bola uzavretá dohoda, že ZAPA beton SK s.r.o. sporné faktúry dobropisuje úpadcovi a keďže sa tak nestalo, úpadca ich 03.12.2013 vrátil. Z výsluchu svedka Pejčeva je evidentné, že na stavbe VG Košice len on ako zamestnanec spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice mohol objednať betón na predmetnú stavbu a iba on betón objednával a iba on dodacie listy predkladal následne do sídla spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice, pričom je bez právneho významu, ktorý zo zamestnancov úpadcu dodávku betónu prevzal, vzhľadom na zavedenú prax (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka). Opätovne poukázal na rozhodnutie ÚS SR č. I. ÚS 68/2018 vo vzťahu k spornosti pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.. Poukázal aj na ust. § 3 ods. 3 druhej vety ZKR, ako aj na výpoveď konateľa žalovaného p. R.Á. vo vzťahu k tomu, že je nutné prihliadať aj na očakávané výsledky podnikateľskej činnosti. Predložil tabuľku „Dopočítaného vlastného imania za roky 2013 až 2015“, z ktorej je zrejmé, že úpadca mal záporné vlastné imanie až ku dňu 31.12.2015 v sume 10 719,76 EUR. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že by cena predmetného motorového vozidlo mala byť vo výške 2 000 EUR, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR 27/2017 zo dňa 27.03.2018. Uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti sa vzťahujú aj na posúdenie odporovateľnosti podľa ust. § 60 ZKR..

17.Žalobca v podaní zo dňa 11.01.2019 uviedol, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 10.07.2014, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému automobilu PEUGEOT 307, D.: D. napĺňa znaky právneho úkonu bez primeraného protiplnenia v zmysle ust. § 58 ZKR. Za účelom preukázania úpadku vo forme predlženia žalobca označil dvoch veriteľov, voči ktorým mal úpadca v čase vykonania odporovaného právneho úkonu záväzky. Veriteľmi úpadcu boli v rozhodnom čase obchodná spoločnosť BEKWOODCOTE, s.r.o. a spoločnosť ZAPA beton SK s.r.o.. Existencia Pohľadávky spoločnosti BEKWOODCOTE, s.r.o. v čase vykonania odporovaného úkonu je nesporná, nakoľko sám žalovaný preukázal, že zanikla v dvoch splátkach vykonaných 21.11.2016 a 16.01.2017. Spornou bola v konaní existencia pohľadávky ZAPA beton SK s.r.o. voči úpadcovi za dodávky betónu v období január - marec 2015 na ním realizované dielo. Žalovaný namietol neexistenciu uvedenej pohľadávky z dôvodu, že úpadca si predmetný tovar neobjednal. Na podporu svojich tvrdení poukazoval na to, že objednávky betónu od spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. mali v minulosti inú formu. Naproti tomu žalobca na preukázanie existencie vzniku právneho vzťahu medzi úpadcom a ZAPA beton SK s.r.o. predložil množstvo dôkazov, voči ktorým argumenty žalovaného neobstoja. Navyše mal za to, že absencia písomnej objednávky na dodávky betónu nevylučuje uzatvorenie obchodno-právneho vzťahu. Podľa § 44 Občianskeho zákonníka ,,zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť“. Prijatím návrhu je v zmysle § 43c Občianskeho zákonníka ,,včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas“. Zákon jasne ustanovuje, že včasnému vyhláseniu je na roveň postavené aj iné včasné konanie adresáta (oferty), z ktorého možno vyvodiť súhlas s návrhom. Iným včasným konaním možno rozumieť konanie rozmanitého druhu a jeho posúdenie závisí od predmetu zmluvy, ku ktorému smeroval návrh. Esenciálnym účelom uzavretia kúpnej zmluvy je prevod vlastníctva, ku ktorému dôjde až potom, ako k zmluve (titulus) pristúpi ďalšia právna skutočnosť - právny spôsob (modus). Až tým je kúpa zavŕšená. U hnuteľných vecí je spôsobom pre nadobudnutie veci odovzdanie (traditio ). V uvedenej veci došlo k odovzdaniu tovaru zo strany veriteľa spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. a jej prijatiu spoločnosťou KOBAK, s.r.o., ktoré je potvrdené aj podpísanými dodacími listami oboma spoločnosťami. Dodanie tovaru taktiež nebolo uskutočnené len v jeden deň ako vyplýva z dodacích listov, ale v dlhšom období, čo stále štatutári spoločnosti KOBAK aj potvrdili písomne na dodacom liste. Následne došlo k zapracovaniu tovaru zo strany spoločnosti KOBAK do diela, ktoré v tom čase uskutočňovala a fakturácii dodávok betónu objednávateľovi diela spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice. Žalobca taktiež poukázal na to, že úpadca faktúry vystavené spoločnosťou ZAPA beton SK s.r.o. za dodávky betónu riadne evidoval vo svojom účtovníctve, uviedol ich v daňovom priznaní a uplatnil si z nich nárok na odpočet DPH. Mal za to, že vyššie opísané konanie žalobcu je prijatie ponuky na uzatvorenie zmluvy. Neexistenciu objednávky na dodávky betónu žalobca preukazoval predovšetkým výpoveďami pána R., H. Z. C.. Mal za to, že ich výpovede sú účelové a ich hodnovernosť je spochybnená už ich samotným vzťahom k veci a taktiež vzťahom k procesným stranám v iných sporových konaniach s obdobným základom sporu. Na tunajšom súde je vedených cca 15 sporov, v ktorých postavenie žalovaných prislúcha manželkám a potomkom pánov R., H., C. a G., ktorí budú v prípade neúspechu v spore povinní poskytnúť plnenie do konkurznej podstaty. Navyše mal za to, že výpovede nie sú spôsobilé vyvrátiť skutočnosti preukázané dôkazmi predloženými žalobcom. Výpoveď pána C., zamestnanca STAVA IP spol. s r.o., je podľa názoru žalobcu menej relevantná ako výpoveď pána R., ktorý zastával v spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice funkciu konateľa, túto spoločnosť riadil, zúčastňoval sa obchodných rokovaní, vrátane tých, ktoré sa týkali dodávok tovaru. Svedok R. vo svojej výpovedi uviedol: „Preberanie (materiálu) mala na starosti spoločnosť KOBAK a oni riešili aj objednávky. Čo sa týka fakturácie, neviem presne uviesť, ako to robili, ale viem, že spoločnosť ZAPA tlačila na nás (STAVA IP spol. s r.o. Košice), aby sme boli garantmi, že sa faktúry zaplatia...“ Aj z tejto výpovede je zrejmé, že spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice mala v týchto vzťahoch fungovať len ako garant, či ručiteľ v prípade, ak by dodávky materiálu neuhrádzal primárny dlžník - KOBAK s.r.o.. Vo svojej podstate výpoveď pána R. potvrdzuje existenciu právneho vzťahu medzi úpadcom a spoločnosťou STAVA IP spol. s r.o.. Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 245/2000 (cit. podľa VRBA, M. Test úpadku při výplatě zisku v kapitálové společnosti. In Obchodněprávní revue. 2014 č. str. 44), podľa ktorého: „Určitý právny úkon je potrebné považovať za príčinu úpadku v prípade, ak je jednou z konkurenčných príčin, ktorá by sama o sebe spôsobila úpadok v ten istý okamih. Zložitejšie to bude v prípade ak uskutočnenie určitého právneho úkonu predstavuje jednu z alternatívnych príčin, z ktorých každá by sama o sebe úpadok spôsobila. Problematiku neurčitej dielčej kauzality (čl. 3:105 PETL), kedy je isté, že žiadna zo súbežne pôsobiacich príčin sama o sebe by k následku neviedla, potom judikatúra českých súdov tradične rieši tak, že právne relevantná príčina nemusí byť jedinou príčinou určitého následku, ale postačuje, ak sa jedná o jednu z príčin, ktorá však musí byť dôležitá, podstatná a značná. V rozhodnom období úpadca previedol všetky ním vlastnené automobily na s ním spriaznené osoby, ktorými podľa názoru žalobcu došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu v sume niekoľko desiatok tisíc eur. Tieto konania sú vedené na Okresnom súde Košice I. Na preukázanie druhého predpokladu úpadku, a to skutočnosti, že záväzky dlžníka prevyšujú hodnotu jeho majetku, žalobca predložil riadne účtovné závierky vyhotovené za účtovné obdobia rokov 2013, 2014 a 2015. Z týchto účtovných závierok je zjavné, že spoločnosť KOBAK s.r.o. bola v úpadku nepretržite od konca roka 2013. Žalovaný sa predlženie spoločnosti KOBAK s.r.o. snažil vyvrátiť jednak spochybnením pravosti záväzku voči spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. a jednak predkladaním účtovných závierok vyhotovených k rôznym dňom. Tieto účtovné závierky však boli účelovo pozmenené tak, aby v nich bolo dosiahnuté kladné vlastné imanie. Sám žalovaný priznal, že tieto závierky nezohľadňujú záväzok úpadcu voči spoločnosti ZAPA beton SK a podľa názoru žalobcu je viac než pravdepodobné, že nezohľadňujú ani ďalšie záväzky úpadcu. Preto je ich výpovedná hodnota nulitná. Žalovaný taktiež tvrdil, že predlženie úpadcu vylučovali príjmy, ktoré mal získať ďalším prevádzkovaním podniku - vykonávaním stavebných prác v rámci subdodávok pre spriaznenú spoločnosť KOBAKSTAV s.r.o., ktorá vykonávala práce pre spoločnosť DÚHA, a.s.. Z účtovných závierok, ktoré úpadca zostavoval vždy až po skončení účtovného obdobia možno dospieť k záveru, že: a) štatutári nesledovali vývoj hospodárskej situácie spoločnosti priebežne, ale len raz ročne (zostavovanie vždy len riadnych účtovných závierok); b) spoločnosť sa spoliehala len na spoluprácu so spoločnosťou DÚHA, a.s., ktorá nebola zmluvne dohodnutá, mohla byť kedykoľvek ukončená; c) spoločnosť KOBAK s.r.o. sa od roku 2013 nachádzala v úpadku a ani ďalšie prevádzkovanie podniku nespôsobilo jeho odvrátenie. Navyše, ako vyplýva z prehľadu zákaziek, na ktorých sa úpadca podieľal, prvá zmluva o dielo so spoločnosťou DÚHA, a.s. bola podpísaná tri mesiace a prvá faktúra za tieto zákazky bola vystavená až štyri mesiace po vykonaní odporovaného právneho úkonu. To znamená, že v rozhodnom čase nemohli konatelia odôvodnene predpokladať, že spoločnosť bude mať ďalšie zdroje príjmov. Navyše ako sa ukázalo, ani ďalšie prevádzkovanie podniku spoločnosť KOBAK, s.r.o. z úpadku nevyviedlo. Reakcia štatutárov úpadcu na túto situáciu - presun podnikateľskej činnosti a takmer celého majetku spoločnosti na žalovaného a rozdelenie zvyšného majetku spoločnosti medzi svojich rodinných príslušníkov (na Okresnom súde Košice I je vedených takmer 20 konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu), vyvoláva dojem, že podnik ďalej prevádzkovali nie s cieľom dosiahnuť zisk, ktorý by slúžil na uspokojovanie pohľadávok ich veriteľov, ale za účelom získania vlastného prospechu. Vo vzťahu k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov zotrval na vymedzení tohto pojmu v súlade s vyjadrením doručeným súdu dňa 10.10.2017. Poukázal na to, že pri odporovateľných právnych úkonoch je potrebné skúmať najmä faktické protiplnenie uskutočneného právneho úkonu, aby sa dalo vylúčiť resp. potvrdiť ukrátenie veriteľa. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka pôjde len vtedy, ak sa za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada. Najvyšší súd Slovenskej republiky za trhovú cenu veci či práva považuje ekvivalent, za ktorý možno získať vec či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a dopyt stretnú (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. apríla 2008, sp. zn. 2 Cdo 8/2007). Za účelom preukázania trhovej hodnoty speňaženého automobilu žalobca predložil v konaní viacero ponúk na odpredaj obdobných vozidiel zverejnených na internetových portáloch špecializujúcich sa na predaj automobilov. Mal za to, že aj internetový trh je miestom, kde sa stretáva ponuka s dopytom, a kde možno najspoľahlivejšie zistiť obvyklú hodnotu tej ktorej veci. Z inzercie predloženej do konania je zrejmé, že cena za obdobné automobily sa pohybuje v sumách vyšších než 2 000 EUR, pričom úpadca previedol na žalovaného predmetný automobil za odplatu 600 EUR. Tvrdenia žalovaného o vadách vyskytujúcich sa na automobile neobstoja, nakoľko v kúpnej zmluve je výslovne uvedené, že predmetný automobil je bez vád. V dôsledku vykonania tohto odporovaného právneho úkonu bude pohľadávka veriteľa ukrátená rozdielom medzi obvyklou hodnotou vozidla a skutočne získaným protiplnením. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa zákonom predpokladá vždy, ak dlžník urobil právny úkon v prospech osoby s ním spriaznenej. V tomto prípade bol právny úkon urobený na prospech právnickej osoby, ktorej spoločníkmi a konateľmi sú spoločníci a konatelia úpadcu, čo znamená, že úmysel a vedomosť o tomto sa v konaní prezumujú. Na preukázanie opaku žalovaný vo svojich doterajších písomných vyjadreniach uviedol len tvrdenie o neexistencii tohto úmyslu, čo za žiadnych okolností nemôže mať za následok vyvrátenie uvedenej domnienky.

18.Na pojednávaní dňa 29.01.2019 žalobca na otázku súdu uviedol, že pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. bola do predmetného konkurzného konania prihlásená a uznaná. Nebola popretá správcom ani veriteľmi.

19.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

20.Na preukázanie tvrdených skutočností, ako prostriedky procesného útoku žalobca predložil súdu: KÚPNO-PREDAJNÚ ZMLUVU uzavretú medzi spoločnosťou KOBAK, s.r.o. (úpadcom) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 10.07.2014, internetovú inzerciu na preukázanie ceny vozidla, Zoznam prihlásených pohľadávok do konkurzu, prihlášku veriteľa ZAPA beton SK, s.r.o., Zoznam spriaznených osôb, Účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2014, Objednávku č. 01/2013, Faktúru č. 0161300108, Dodacie listy č. 14, 15, 31, 32, 36, 37, 40, 44, 45, 52, 53, 61, 73, 74, 76, 77, 78, 83, 84, 87, 91, 92, 93, 101, 102, 111, 112, 116, 117, 124, 125, 126, 127, 128, 133, 134, 135, 143, 150, 151, 152, 157, 164, 165, 169, 174, 176, 177, 178, 183, 184, 185, 194, 196, 197, 219, 220, 221, 222, 223, 224, 226, 227, 236, 251, 252, 255, 256, 257, 259, 260, 266, 267, 269, 272, 273, 275, 279, 281, 282, 283, 286, 288, 289, 290, 299, 297, 293, 292, 291, 304, 309, 316, 321, 322, 323, 324, 342, 343, 344, 357, 364, 365, 366, 367, 379, 380, 381, 383, 389, 390, 391, 392, 405, 406, 407, 427, Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi spoločnosťou KOBAK, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou EsedFin, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 04.06.2014, Súpis všeobecnej podstaty zverejnený v OV č. 173/2016 zo dňa 08.09.2016, Výpis o registrácii spoločnosti KOBAKSTAV, s.r.o., Daňové priznania pre daň z pridanej hodnoty z dní 24.02.2013, 24.03.2013 a 24.04.2013, Knihu prijatých faktúr, Faktúry č. 01/2013, 03/2013, 05/2013, Faktúru č. 0161300037, Faktúru č. 0161300237, Účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2015.

21.Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: Účtovnú závierku zostavenú k 10.07.2014, e-mailovú komunikáciu a výpis z účtu preukazujúce úhradu pohľadávky spoločnosti BEKWOODCOTE s.r.o., zoznam majetku spoločnosti KOBAK, s.r.o. prihlásený do konkurzu vyhotovený Vladimírom Hudákom, Faktúry úpadcu vystavené spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice č. 05/2013, 08/2014, List spoločnosti FEDcar, s.r.o. zo dňa 30.06.2014, Výpis obratov na účte spoločnosti KOBAK, s.r.o. zo dňa 12.06.2014, Tabuľku zákaziek, Zmluvu o dielo č. 2/2012/STAVA IP/KOBAK zo dňa 16.07.2012, Zmluvnú objednávku č. 216-016-10-ME z 10.05.2010 vrátane príloh, Uznanie záväzku zo dňa 20.11.2013, Tabuľku s dopočítaným vlastným imaním úpadcu, Zoznam neuhradených prijatých faktúr, Zoznam vydaných faktúr. Navrhol tiež výsluch konateľov žalovaného, I.. W. R. a V.. D. C.. Žiadal o pripojenie spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Rob/49/2014.

22.Nebolo medzi stranami sporné, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/9/2016 zo dňa 05.04.2016, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 70/2016 dňa 13.04.2016, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi (úpadcovi) KOBAK, s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714, uznesením sp. zn. 26K/9/2016 zo dňa 24.06.2016, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 06.07.2016, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KOBAK, s.r.o. a za správcu ustanovil žalobcu.

23.Medzi stranami nebolo sporné ani to, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. (ako predávajúci) uzavrela dňa 10.07.2014 kúpno-predajnú zmluvu so žalovaným (ako kupujúcim), ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla Peugeot 307, D.: D. za cenu 600 EUR.

24.Z obchodného registra súd zistil a nebolo medzi stranami sporné, že D. R., XXX XX Y. - H. XX, N. C.Y., XXX XX Y. - H. XXX Z. I. H., XXX XX Y. - H. XXX sú spoločníkmi a konateľmi spoločnosti KOBAK, s.r.o., IČO: 43 882 714 aj spoločnosti KOBAKSTAV, s.r.o., IČO: 46 633 596. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný a úpadca (spoločnosť KOBAK, s.r.o.) v zmysle ust. § 9 sú spriaznenými osobami. Táto spriaznenosť vyplýva aj zo zoznamu spriaznených osôb pripojených k návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť KOBAK, s.r.o..

25.Nebolo medzi stranami konania sporné, že konateľ žalovaného Vladimír Hudák po vyhlásení konkurzu na spoločnosť KOBAK, s.r.o. platbami z 25.11.2016 a 16.01.2017 uhradil za úpadcu pohľadávku spoločnosti BEKWOODCOTE s.r.o..

26.Z článku IV kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 10.07.2014 súd zistil, že predávané vozidlo bolo používané, bolo riadne udržiavané a bolo v dobrom stave. Ku dňu podpisu zmluvy malo najazdených 107000 km. Vozidlo nemalo žiadne vady.

27.Z listu spoločnosti FEDcar, s.r.o. zo dňa 30.06.2014 (vyjadrenie pre spoločnosť KOBAK, s.r.o.) bolo zistené, že pri obhliadke predmetného vozidla Peugeot 307 SW boli zistené tieto závady: vozidlo je poškodené zo spodnej časti (karoséria, podlaha, prahy), poškodená je aj náprava vpredu aj vzadu a sú prasknuté pružiny na predných tlmičoch. Oprava je nerentabilná pre vysoké náklady. Cena opravy bude presahovať trhovú cenu vozidla cca 3 420 EUR.

28.Z inzerátov ponúkajúcich na predaj podobné vozidlá ako bolo vozidlo úpadcu súd zistil, že ceny ponúkaných vozidiel boli stanovené v sumách od 1 500 EUR do 3 500 EUR.

29.Zo zoznamu veriteľov v konkurze dlžníka KOBAK, s.r.o. súd zistil, že nachádza sa v ňom aj pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o., pričom celková výška uznaných pohľadávok veriteľov predstavuje 166 619,05 EUR.

30.Na preukázanie obchodno-záväzkového vzťahu medzi úpadcom a spoločnosťou ZAPA beton SK s.r.o. žalobca predložil súdu: a) Objednávku č. 01/2013 zo dňa 07.01.2013 nepodpísanú objednávateľom

- spoločnosťou KOBAK, s.r.o., b) faktúry č. 0161300037 z 01.02.2013, č. 0161300108 z 01.03.2013 a č. 0161300237 z 02.04.2013 vystavené spoloč-nosťou ZAPA beton SK s.r.o. úpadcovi, c) dodacie listy o dodaní tovaru.

31.Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21.07.2016 mal súd preukázané, že spoločnosť ZAPA beton SK s.r.o. prihlásila do konkurzného konania vedeného voči dlžníkovi KOBAK, s.r.o. pohľadávku z faktúr č. 0161300037 z 01.02.2013, č. 0161300108 z 01.03.2013 a č. 0161300237 z 02.04.2013 vystavených spoločnosťou ZAPA beton SK s.r.o. úpadcovi.

32.Z účtovnej závierky zo dňa 28.02.2015 zostavenej ku dňu 31.12.2014 (schválenej dňa 13.03.2015) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné (- 278 EUR). Menovaná spoločnosť teda bola v úpadku (v predlžení).

33.Z účtovnej závierky zo dňa 07.08.2017 zostavenej ku dňu 10.07.2014 (predloženej žalovaným v priebehu tohto konania - č.l. 71 až 73 spisu) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo nebolo záporné a predstavovalo 69 118 EUR. Táto účtovná závierka nebola schválená a nie je v nej zahrnutý záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o..

34.Z účtovnej závierky zo dňa 24.01.2016 zostavenej ku dňu 31.12.2015 (schválenej dňa 25.01.2016) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné (- 61 516 EUR). Menovaná spoločnosť teda bola v úpadku (v predlžení).

35.Na preukázanie dostatočných finančných prostriedkov na úhrady záväzkov žalovaný predložil súdu faktúry úpadcu vystavené spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice č. 05/2013 zo dňa 05.04.2013 na sumu 91 288,39 EUR a č. 08/2014 zo dňa 03.06.2014 na sumu 250 003,93 EUR. Predložil tiež výpis obratov na účte v Československej obchodnej banke k 31.08.2014, z ktorého vyplýva zostatok vo výške 299,91 EUR a tabuľku zákaziek (č.l. 97 spisu). Žalovaný predložil aj zoznam neuhradených prijatých faktúr k 31.12.2013, zoznam vydaných faktúr za rok 2013, tabuľku s dopočítaným vlastným imaním spoločnosti KOBAK, s.r.o. (č.l. 391 spisu) a Uznanie záväzku zo dňa 20.11.2013, z ktorého súd zistil, že spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice ako dlžník uznala záväzok voči spoločnosti KOBAK, s.r.o. ako veriteľovi vo výške 299 748,58 EUR.

36.Zo súpisu majetku spoločnosti KOBAK, s.r.o. vyhotoveného jej konateľom v priebehu tohto konania (č.l. 70 spisu) vyplýva, že majetok tejto spoločnosti prihlásený do konkurzu predstavoval 87 047,59 EUR, pričom správcom zistený majetok bol len vo výške 84 558,44 EUR.

37.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2014 mal súd preukázané, že úpadca postúpil svoje pohľadávky, ktoré mal voči spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice vo výške 250 003,93 EUR (z faktúry č. 08/2014 zo dňa 03.06.2014) na spoločnosť EsedFin, s.r.o., Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 086 404 za odplatu vo výške dohodnutej v predmetnej zmluve. Preddavok na odplatu mal predstavovať 104 000 EUR.

38.Zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK, s.r.o. zverejnenom v obchodnom vestníku dňa 08.09.2016 súd zistil, že hodnota jeho majetku predstavovala 84 426,37 EUR. V súpise bola zahrnutá aj pohľadávka voči spoločnosti EsedFin, s.r.o. z titulu neuhradenej odplaty za postúpenú pohľadávku, v zmysle bodu 35. odôvodnenia tohto rozsudku, vo výške 75 000 EUR.

39.Z knihy prijatých faktúr úpadcu vyplýva, že ku dňu 05.07.2016 evidoval v nej faktúry spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. č. 0161300037, č. 0161300108 a č. 0161300237.

40.Z daňových priznaní dane z pridanej hodnoty úpadcu z 24.02.2013, 24.03.2013 a 24.04.2013 bolo zistené, že úpadca si uplatnil nárok na odpočet DPH z faktúr vystavených mu spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. za dodávku betónu v roku 2013.

41.Zo Zmluvy o dielo č. 2/2012/STAVA IP/KOBAK zo dňa 16.07.2012 súd zistil, že ju uzavreli spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice ako objednávateľ a spoločnosť KOBAK, s.r.o. ako zhotoviteľ. Predmetom boli stavebné práce podľa platnej projektovej dokumentácie na stavbe „Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 2 Východoslovenská galéria“. Dielo malo byť dokončené do 31.12.2012. Podľa čl IV. bodu 4.3. zmluvy v cene za dielo sú zahrnuté všetky práce, dodávky a služby súvisiace s realizáciou diela a vyplývajúce pre zhotoviteľa zmluvy.

42.Zo Zmluvnej objednávky č. 216-016-10-ME z 10.05.2010 súd zistil, že ako kupujúci v nej bol uvedený úpadca a spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. v nej vystupovala, ako predávajúci. Objednávka bola platná do 31.12.2010.

43.Spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. na výzvu súdu predložila Objednávku č. 01/2013 zo dňa 07.01.2013 (v ktorej ako objednávateľ je uvedený úpadca, ale nie je ním podpísaná), Potvrdenie objednávky zo dňa 07.01.2013 adresované spoločnosti KOBAK, s.r.o., Zoznam osôb oprávnených k objednávaniu a prevzatiu čerstvého betónu na stavbe zo dňa 10.05.2010 a faktúry č. 0161300201 zo dňa 27.03.2013, 0161300257 zo dňa 09.04.2013, 0161300334 zo dňa 22.04.2013, 0161300434 zo dňa 02.05.2013, 0161300583 zo dňa 27.05.2013, 0161300479 zo dňa 13.05.2013 vystavené spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice.

44.Z faktúr úpadcu vystavených spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice č. 01/2013 zo dňa 07.02.2013, 03/2013 zo dňa 07.03.2013 a č. 05/2013 zo dňa 05.04.2013 súd zistil, že úpadca za obdobie mesiacov január až marec 2013 účtoval spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice aj cenu za dodaný betón.

45.Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/9/2016 súd zistil, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal dlžník - KOBAK, s.r.o. a to dňa 23.02.2016. K návrhu pripojil zoznam záväzkov, medzi ktorými bol aj záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., pričom celková výška záväzkov bola 156 894,91 EUR. Pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. je stále vedená v zozname pohľadávok veriteľov s tým, že celková výška pohľadávok predstavuje 165 276,96 EUR.

46.Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Rob/49/2014 súd zistil, že spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. ako žalobca žiadala, aby súd zaviazal spoločnosť KOBAK, s.r.o. ako žalovaného na zaplatenie 60 956,18 EUR s prísl. titulom neuhradenia faktúr č. 0161300037, č. 0161300108 a č. 0161300237. Proti vydanému platobnému rozkazu vo veci žalovaný KOBAK, s.r.o. podal odpor. Konanie bolo uznesením zo dňa 31.08.2016 zastavené na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti KOBAK, s.r.o.. Súd tiež zistil, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. predmetné faktúry spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. vrátila až listom zo dňa 03.12.2013, teda o viac ako 8 mesiacov po ich vystavení. Žalobca - ZAPA beton SK, s.r.o. listom svojho právneho zástupcu zo dňa 08.01.2014 oznámil spoločnosti KOBAK, s.r.o., že s vrátením faktúr nesúhlasí a trvá na ich úhrade.

47.Svedok I.. W. R. (konateľ spoločnosti STAVA IP spl. s r.o. Košice) uviedol, že stavbu Východoslovenskej galérie dostali ako subdodávku od spoločnosti DÚHA, a.s. a vzhľadom na to, že realizovali stavbu Kulturpark tiež pre spoločnosť DÚHA, a.s. celú zákazku Východoslovenskej galérie posunuli na firmu KOBAK. Keďže spoločnosť KOBAK, s.r.o. pre nich robila už roky predtým, bolo dohodnuté, že odberateľmi materiálu bude spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. Košice. Bolo to cenovo výhodnejšie, objednávali oveľa väčšie množstvo materiálov, tým pádom dostali lepšie ceny. Objednávka materiálu sa robila cez spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. Košice, ostatné veci si riešila spoločnosť KOBAK, s.r.o. sama. Uviedol, že asi bola uzavretá aj zmluva. Chodili na stavbu iba počas kontrolných dní, alebo sporadicky robili kontroly. Spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. bola jediným dodávateľom betónu na stavbu Východoslovenskej galérie. Uskutočnilo sa sedenie medzi zástupcami spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., spoločnosti KOBAK a STAVA IP, spol. s r.o. Košice a dohodli sa podmienky dodávky. Spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. Košice bola garantom toho, že spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. dostane svoje peniaze. Objednávanie si riešila spoločnosť KOBAK, s.r.o. sama. Keď spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. Košice išla do konkurzu, volala mu nejaká pani zo spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., prečo im nezaplatíme faktúru. On uviedol, že dali návrh na vyhlásenie konkurzu, preto nemôžu uprednostňovať veriteľa. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či ohľadom dodávky betónu mali (spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. Košice) so spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. uzavretú zmluvu odpovedal, že s každým jedným dodávateľom materiálu sa na začiatku roka robila rámcová zmluva. Aj so touto spoločnosťou mali takúto zmluvu pred rokom 2013, ale či bola podpísaná aj na rok 2013 to nevedel uviesť. Pamätal sa na to, že sa uskutočnilo uvedené stretnutie, kde si dohodli podmienky a oni sa zaručili, že spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. dostane peniaze. Na otázku právneho zástupcu žalovaného ako bolo vyriešené fakturovanie a preberanie betónu odpovedal, že preberanie mala na starosti spoločnosť KOBAK, s.r.o., ktorá riešila aj objednávky. Čo sa týka fakturácie nevedel presne uviesť ako to robili, ale uviedol, že spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. tlačila na nich, aby boli garantmi toho, že sa faktúry zaplatia. Čo sa týka fakturácie, splatnosť faktúr bola 180 dní, čo sa týka spoločností STAVA IP, spol. s r.o. Košice a DÚHA, a.s. a tú istú dobu my dávali voči spoločnosti KOBAK, s.r.o. a zrejme aj oni takú dávali svojim dodávateľom. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si pamätá, žeby prišiel za ním p. R. s tým, že spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. vystavila tri faktúry spoločnosti KOBAK, s.r.o., s ktorými nesúhlasil odpovedal, že vie o nejakom jednaní na úrovni p. R., jeho a zástupcu spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. ohľadom riešenia nejakých problémov, ale nevedel uviesť, či sa to týkalo konkrétne týchto troch faktúr. Nepamätal sa presne, aký bol výsledok týchto jednaní.

48.Svedok V.. D. C. uviedol, že nemá vzťah k procesným stranám. Spolupracoval s firmou KOBAK, s.r.o.. Pracoval pre spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. ako stavbyvedúci. Bol ešte okrem tejto stavby stavbyvedúcim na ďalších dvoch stavbách. Firma STAVA IP mala uzavretú rámcovú zmluvu na dodávku betónu. Dispečer u dodávateľa betónu mal telefónne čísla osôb, ktoré mohli objednávať betón, ale len to množstvo mohli objednávať, na ktorom sa dohodli s firmou KOBAK. Firma STAVA IP nedovolila, aby niekto iný dával objednávku na betón ani na iný materiál. Firma STAVA IP mala dojednané množstvo betónu na celý rok a keď to bolo málo, urobil sa dodatok k rámcovej zmluve. Žiadne iné firmy nemohli objednávať žiadny materiál, všetko išlo cez STAVA IP. Nie je možné, aby iná firma dohodla objednávku na betón, alebo na iný materiál. Bolo to tak preto, lebo zarábala na množstevných zľavách. Na otázku právneho zástupcu žalovaného nech svedok bližšie ozrejmí ako sa dialo objednávanie a preberanie betónu na stavbe odpovedal, že nikto iný sa nemohol ozvať na dispečing, iba on. Ak by to bol niekto iný, nedostal by betón. On zavolal deň predtým čo majú doniesť na druhý deň. Ak on ja nebol na stavbe, dodací list podpísal za neho niekto z firmy KOBAK. Inak on podpisoval všetky dodacie listy s tým, že všetky dodacie listy odovzdal svojej firme (STAVA IP, spol. s r.o.). Na konci mesiaca sa potom všetko spočítalo. Pokiaľ ide o betón spočítalo sa koľko betónu bolo dodaných na stavbách v predmetnom mesiaci a toto množstvo sa odpočítalo z množstva uvedeného v rámcovej zmluve. Ak bolo v rámcovej zmluve uvedené menšie množstvo tak sa urobil dodatok k rámcovej zmluve. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného, či to bolo tak aj s iným materiálom, nielen s betónom odpovedal, že áno, so všetkým. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného, ak bolo vylúčené, aby iný objednával materiál na stavbu ako je možné, že spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. vystavila faktúry na spoločnosť KOBAK, s.r.o. zo dňa 01.02.2013, 01.03.2013 a 02.04.2013 odpovedal, že nie je možné, aby na tejto stavbe spoločnosť KOBAK, s.r.o. objednávala betón. Nevie prečo to tak bolo. Tento systém fungoval pre všetky stavby spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o..

49.Podľa ust. § 3 v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu: (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2) Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa § 155a. (4) Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

50.Podľa ust. § 9 v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu: (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

51.Podľa ust. § 57 v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu: (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

52.Podľa ust. § 58 v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu: (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

53.Podľa ust. § 60 v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu: (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

54.Podľa ust. § 62 ZKR: (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (3) Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu. 12) (4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. (6) Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

55.Podľa ust. § 63 ZKR: (1) Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. (2) Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. (3) Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

56.Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

57.Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu.

58.Žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote.

59.Podmienky odporovateľnosti právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia sú stanovené v § 58 ZKR. Keďže ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno mu odporovať, ak bol urobený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Právny úkon bol urobený dňa 10.07.2014 a Okresný súd Košice I konkurzné konanie začal uznesením sp. zn. 26K/9/2016 zo dňa 05.04.2016, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 70/2016 dňa 13.04.2016. Z uvedeného vyplýva, že táto podmienka odporovateľnosti kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 10.07.2014 bola splnená.

60.Ďalšou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 58 je, že sa musí jednať o bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Porovnaním ceny a stavu predávaného vozidla s cenami a stavom vozidiel zistených z predlo-žených inzerátov súd zistil, že úpadca sa predmetným právnym úkonom zaviazal poskytnúť žalovanému plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako cena dohodnutá medzi úpadcom a žalovaným. Podľa zmluvy auto bolo riadne udržiavané, bolo v dobrom stave a ne-malo žiadne vady. Dohodnutá cena 600 EUR teda nezodpovedá cenám podobných vozidiel uvedených v predložených inzerátoch (1 500 EUR až 3 500 EUR), je od nich podstatne nižšia. Súd mal za to, že bola splnená aj táto podmienka odporovateľnosti právneho úkonu.

61.Súd neprihliadal pri posudzovaní stavu a ceny vozidla na list spoločnosti FEDcar, s.r.o. zo dňa 30.06.2014 (bod č. 27. odôvodnenia tohto rozsudku), nakoľko v samotnej kúpno-predajnej zmluve žiadne vady vozidla nie sú uvedené a kupujúci v nej vyhlásil, že so stavom vozidla sa riadne oboznámil. Ak by vozidlo malo vady uvedené spoločnosťou FEDcar, s.r.o. nebolo by spôsobilé ani na premávku. Navyše ak by vozidlo malo mať nejaké vady, určite by ich predávajúci v zmluve uviedol a pri stanovení jeho ceny by sa odvolal na zlý technický stav vozidla.

62.Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Nakoľko sa jednalo o právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom úpadok dlžníka sa v danom prípade predpokladal.

63.Žalovaný tvrdil, že v čase urobenia právneho úkonu (uzavretia kúpno-predajnej zmluvy dňa 10.07.2014) spoločnosť KOBAK, s.r.o. nebola v úpadku a tento právny úkon nespôsobil úpadok predmetnej spoločnosti.

64.Súd mal za to, že v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu úpadca mal záväzok voči spoločnosti BEKWOODCOTE s.r.o., ktorý bol uhradený až po vyhlásení konkurzu (bod 25. odôvodnenia tohto rozsudku).

65.Žalovaný uviedol, že v zmysle účtovnej závierky zo dňa 07.08.2017 zostavenej ku dňu 10.07.2014 (bod č. 33. odôvodnenia tohto rozsudku) vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. nebolo záporné (predstavovalo 69 118 EUR) a spoločnosť nebola v úpadku. Táto účtovná závierka nebola schválená, bola vyhotovená až dodatočne - dňa 07.08.2017 a nie je v nej zahrnutý záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., preto mal súd za to, že nemôže hodnoverne preukázať finančný stav spoločnosti v čase uskutočnenia právneho úkonu, teda, či bola alebo nebola spoločnosť KOBAK, s.r.o. v predlžení.

Je potrebné poukázať pritom na to, že účtovné závierky vyhotovené pred a po tejto účtovnej závierke, ktoré boli riadne schválené, zahŕňajú aj záväzok úpadcu voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o..

66.Žalovaný namietal spornosť záväzku spoločnosti KOBAK, s.r.o. voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. z titulu dodávky betónu v mesiacoch január až marec 2013, ktorého cena bola vyúčtovaná faktúrami č. 0161300037 z 01.02.2013, č. 0161300108 z 01.03.2013 a č. 0161300237 z 02.04.2013.

67.K spornosti vyššie uvedeného záväzku (bod 65. odôvodnenia tohto rozsudku) je potrebné uviesť, že v danom prípade súd nemohol bez ďalšieho neprihliadať na predmetný záväzok. Rozhodnutie ÚS SR č. I. ÚS 68/2018 nie je aplikovateľné v tomto konaní, nakoľko v danom prípade sa nejedná o posudzovanie pohľadávky veriteľa ako v konaní o zisťovaní platobnej schopnosti dlžníka pri veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu.

68.Predloženými faktúrami a dodacími listami vystavenými spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o., potvrdením objednávky, skutočnosťami zistenými zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Rob/49/2014 a výpoveďou svedka I.. W. R. mal súd preukázané, že medzi úpadcom a spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. vznikol obchodno-právny vzťah, na základe ktorého úpadca odoberal betón od menovanej spoločnosti v mesiacoch január až marec 2013. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj evidencia faktúr č. 0161300037, č. 0161300108 a č. 0161300237 v zozname záväzkov úpadcu, ich uvedenie v daňovom priznaní dani z pridanej hodnoty zo strany úpadcu, ako aj to, že úpadca ich vrátil až o 8 mesiacov po ich vystavení a doručení, že ich uvádzal v riadnych účtovných závierkach, a že ich uviedol v zozname záväzkov pripojenom k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. bola do konkurzného konania vedeného na majetok dlžníka KOBAK, s.r.o. riadne prihlásená a bola uznaná (zistená). Nebola popretá ani žiadnym z veriteľov a ani úpadca nedal správcovi podnet na jej popretie. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. existovala aj v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu a existuje aj doposiaľ.

69.Výpoveď štatutárnych zástupcov žalovaného D. R., N. C. a I. H. súd s prihliadnutím na to, že menovaní sú aj konateľmi spoločnosti KOBAK, s.r.o. (úpadcu) nepovažoval za dôveryhodnú. Navyše ako konatelia úpadcu, konajúci s odbornou starostlivosťou, uviedli záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. v návrhu na vyhlásenie konkurzu a nedali podnet správcovi na popretie pohľadávky tejto spoločnosti.

70.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 68. a 69. odôvodnenia tohto rozsudku súd mal za to, že ani výpoveď svedka V.. D. C.J. nemôže bez ďalšieho spochybniť existenciu zmluvného vzťahu medzi úpadcom a spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že nebol štatutárnym zástupcom žiadnej z dotknutých spoločností a teda nemusel mať vedomosti o všetkých právach a povinnostiach dohodnutých medzi účastníkmi týchto vzťahov.

71.Z účtovnej závierky zo dňa 28.02.2015 zostavenej ku dňu 31.12.2014 (schválenej dňa 13.03.2015) z súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné (- 278 EUR). Z účtovnej závierky zo dňa 24.01.2016 zostavenej ku dňu 31.12.2015 (schválenej dňa 25.01.2016) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné (- 61 516 EUR). Menovaná spoločnosť teda bola v úpadku (v predlžení) aj v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu (dňa 10.07.2014).

72.Navyše je potrebné uviesť, že dlžník sám podal návrh na vyhlásenie konkurzu, teda predpokladá sa, že bol v úpadku.

73.Žalovaný sa bránil aj tým, že v čase uskutočnenia dotknutého právneho úkonu mal dostatok finančných prostriedkov na úhrady záväzkov, pričom pri posudzovaní úpadku dlžníka je potrebné prihliadnuť aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku v zmysle ust. § 3 ods. 3 ZKR.

74.Z predložených účtovných závierok vyplýva, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. bola od roku 2013 v predlžení. Zo žalovaným predloženého prehľadu zákaziek, na ktorých sa úpadca podieľal, vyplýva, že prvá zmluva o dielo so spoločnosťou DÚHA, a.s. bola podpísaná tri mesiace a prvá faktúra za tieto zákazky bola vystavená až štyri mesiace po vykonaní odporovaného právneho úkonu. To znamená, že v rozhodnom čase nemohli konatelia úpadcu odôvodnene predpokladať, že spoločnosť bude mať ďalšie zdroje príjmov. Dodatočne vyhotovená tabuľka s dopočítaným vlastným imaním úpadcu, ani tabuľka zákaziek, vzhľadom na existenciu riadnych a schválených účtovných závierok nemôžu vierohodne preukázať finančnú situáciu spoločnosti v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu.

75.Navyše Vladimír Hudák vo svojej výpovedi uviedol, že problémy nastali začiatkom roku 2014, kedy bol na spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. Košice vyhlásený konkurz. Spoločnosť DÚHA, a.s. odkúpila pohľadávku spoločnosti KOBAK, s.r.o. voči spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o. Košice, ale nechcela už ďalej spolupracovať so spoločnosťou KOBAK, s.r.o.. Tvrdil, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. mala vyrobené peniaze, len jej neboli vyplatené. Uvedené skutočnosti však boli v rozpore s údajmi vyplývajúcimi z riadnych účtovných závierok.

76.S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že kúpno-predajná zmluva zo dňa 10.07.2014 je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia.

77.Vo vzťahu k preukázaniu, že predmetná kúpno-predajná zmluva je ukracujúcim právnym úkonom je potrebné uviesť, že právny úkon bol urobený medzi spriaznenými osobami a v lehote do 5 rokov pred začatím konkurzného konania. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá. To, že došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka vyplýva z neprimerane nízkej ceny dohodnutej za predaj predmetného auta. Žalovaný nepreukázal, že dlžník nemal úmysel ukrátiť svojich veriteľov, a ani to, že by nevedel o tomto úmysle dlžníka. Súd teda dospel k záveru, že kúpno-predajná zmluva zo dňa 10.07.2014 je ukracujúcim právnym úkonom vo vzťahu k veriteľom dlžníka.

78.Podľa ust. § 32 ods. 16 uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie je potrebné zdôrazniť, že predmetná pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. nebola v konkurze popretá, a teda sa považuje za zistenú.

79.Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd určil, že právny úkon úpadcu spoločnosti KOBAK s.r.o., sídlo Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 882 714 a to kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.07.2014 medzi spoločnosťou KOBAK s.r.o. v právnom postavení predávajúceho a spoločnosťou KOBAKSTAV, s.r.o., sídlo Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 633 596 v právnom postavení kupujúceho predmetom, ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému automobilu Peugeot 307, D.: D. je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinný.

80.Nakoľko predmetný právny úkon je voči veriteľom v konkurze právne neúčinný, žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu v zmysle ust. § 63 peňažnú náhradu za predané vozidlo.

81.Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2 000 EUR do všeobecnej podstaty.

82.S prihliadnutím na už zaplatenú dohodnutú cenu vozidla 600 EUR, na sumu žiadanú žalobcom (2 000 EUR) a ceny podobných vozidiel zistené z predložených inzerátov (1 500 EUR až 3 500 EUR) súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK s.r.o., sídlo Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 882 714 peňažnú náhradu vo výške 1 400 EUR a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

83.Podľa ust. § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

84.Podľa ust. § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

85.Žalobca mal v konaní neúspech v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 600 EUR, ale vzhľadom na to, že v časti určenia neúčinnosti právneho úkonu bol úspešný v plnom rozsahu a výška trov konania sa vyčísli ako pri určovacej žalobe, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

86.Podľa ust. § 100 ZKR: (1) Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. (2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. (3) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 .