Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko, s.r.o., Silvánska 5450, Bratislava, IČO: 47529415, zast. Silken Legal - advokátska kancelária s.r.o., Šafárikovo nám. 7, Bratislava, proti žalovanému: Union Poisťovňa, a.s., Karadžičova 29/A, Bratislava, IČO: 31322051, o zaplatenie 226,60 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.10.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 226,60 Eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.07.2015 došlo k vzniku poistnej udalosti na motorovom vozidle značky G. W., EČV: C., ktorého vlastníkom v tom čase bol W. U. (ďalej aj ako "poškodený", "postupca"). Ku škodovej udalosti došlo tak, že od vozidla EČV: C., ktoré v tom čase viedol vodič I. Š., odletel z pod kolesa kameň, ktorý poškodil čelné sklo vozidla poškodeného. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, nakoľko u neho bolo v tej dobe na vozidlo škodcu I. Š. uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXX. Žalovaný túto poistnú udalosť eviduje pod č. XXXX - XXXX. Žalovaný dňa 03.09.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti bez nároku na poskytnutie poistného plnenia, čím sa dňa 19.09.2015 dostal do omeškania. Dňa 12.10.2017 poškodený Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil všetky svoje práva a nároky z poistnej udalosti na žalobcu, pričom táto skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 12.10.2017. Žalobca si pre zistenie výšky skutočnej škody nechal vypracovať odborný posudok, z ktorého vyplýva, že škoda na vozidle poškodeného predstavuje 544,60 Eur. Žalobca za vypracovanie tohto odborného posudku zaplatil spoločnosti I. G..M..B.. odplatu vo výške 90,00 Eur. Listom zo dňa 06.06.2018 žalovaný informoval žalobcu, že prehodnotil svoje stanovisko ohľadom likvidácie poistnej udalosti a uhradil poistné plnenie vo výške 318,00 Eur. Žalovaná suma je teda rozdielom vo výške skutočnej škody, ktorá vznikla na vozidle a vykonanou úhradou zo strany žalovaného (544,60 Eur mínus 318,00 Eur).

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že žalobcovi uhradil plnenie vo výške 318,00 Eur, čo ani nie je sporné. Žalovaný neuznal výšku škody vyčíslenú žalobcom, pretože uvedená škoda nebola preukázaná. Listom zo dňa 18.08.2018 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie poistného plnenia a oznámil mu, že naňho prešla pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá však žalovanému nebola predložená. Žalovaný sa so zmluvou oboznámil až počas súdneho konania a považuje ju za neplatnú, čo znamená, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Žalobca taktiež nepreukázal, že výška škody je vyššia ako mu žalovaný poukázal.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej mal za to, že kalkuláciou nákladov na opravu bola žalovanému vyčíslená skutočná výška škody, nakoľko kalkulácia bola vyčíslená v sumách originálnych dielov, ktoré boli pri poistnej udalosti poškodenému poškodené. V kalkulácii je taktiež zahrnutý rozsah prác v počte normohodín, ktoré výrobca danej značky uvádza pri konkrétnej výmene daného dielu. Faktúra, ktorú poškodený v priebehu likvidácie poistnej udalosti predložil žalovanému predstavuje iba náklady na odstránenie nedostatkov, ktoré pri tejto škodovej udalosti vznikli v takom rozsahu, aby bolo poškodené vozidlo opätovne spôsobilé na prevádzku. Tým, že si nechal odstrániť vzniknutú škodu na svojom motorovom vozidle v neautorizovanom servise za použitia neoriginálnych náhradných dielov, poškodený prijal iba lacnejšiu variantu odstránenia následkov vzniknutej škody, aby mohol svoje vozidlo opätovne používať. Poškodený si bol vedomý rizika, ktoré so sebou aplikácia neoriginálnych dielov v neautorizovanom servise prináša, čo môže mať za následok zvýšenie ohrozenia poškodeného a celej posádky. Predošlý stav motorového vozidla je možné dosiahnuť výhradne len výmenou poškodeného dielu za originálny, vrátane práce v autorizovanom servise. Faktúra doložená poškodeným a následné vyplatenie plnenia 318,00 Eur po postúpení pohľadávky nezodpovedá ani náhrade škody ani k uvedeniu poškodeného vozidla do predošlého stavu. Čo sa týka samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky, tak žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky dňa 13.11.2017. Žalobca má za to, že poškodený previedol na žalobcu konkrétnu pohľadávku a nie celý záväzkový vzťah, nakoľko mu bola postúpená výlučne pohľadávka, ktorá vznikla z konkrétnej poistnej udalosti č. XXXX-XXXX.

5. Žalovaný v duplike dôvodil, že skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predošlého stavu. Poškodený musí preukázať aká škoda mu vznikla v dôsledku konania zodpovednostného subjektu. Skutočná škoda je reálny výsledok medzi existenciou protiprávneho aktu a príčinnou súvislosťou v objektívnom svete prejavujúcom sa úbytkom na hodnote zmenšením majetku. Poškodený preukázal žalovanému, že za opravu čelného skla uhradil sumu 318,00 Eur. K úbytku v majetkovej sfére poškodeného nedošlo v takom rozsahu ako tvrdí žalobca. Poškodené vozidlo bolo uvedené do predošlého stavu, inak by nebolo spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách.

6. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

7. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 30.01.2019 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 08.11.2018.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

10. Dňa 16.07.2015 bol pri jazde I. Š. automobilom EČV: C.T, v tom čase poisteným u žalovaného, vymrštený spod kolies tohto motorového vozidla kameň. Vymrštením tohto kameňa došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle poškodeného vodiča W. U. G. W., EČV: C.. Poškodený nahlásil poistnú udalosť zaevidovanú pod č. XXXX-XXXX u žalovaného. 11. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 21.07.2015 (č. l. 36) vynaložil poškodený na opravu poškodeného motorového vozidla 318,00 Eur.

12. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2017 (č. l. 22 a nasl.) poškodený ako postupca odplatne postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku a ďalšie práva a nároky špecifikované v Čl. I, bod 2. Podľa Čl. I, bod 2 zmluvy postupca postupuje postupníkovi všetky svoje práva a nároky voči dlžníkovi (žalovaný) vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXX - XXXX zo dňa 16.07.2015 na základe

poistnej zmluvy č. XXXXXXXX a vzniknuté v súvislosti so zmluvu o poistení, najmä, ale nie výlučne nároky na poistné plnenie, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Kalkuláciou nákladov na opravu zo dňa 18.05.2018 (č. l. 5), vyžiadanou žalobcom, boli stanovené náklady na opravu vo výške 544,60 Eur. Z uvedenej kalkulácie taktiež vyplýva, že vozidlo, na ktoré sa má predmetná oprava vzťahovať, bolo vyhľadané VIN dopytom, pričom presné vyčíslenie položiek opravy je možné až po demontáži poškodených častí vozidla. Uvedený výpočet nákladov zahrňuje predpokladané položky potrebné na opravu vozidla. Kalkulácia obsahuje údaje spracované a používané v rámci licencií poskytnutých jednotlivými výrobcami/dovozcami automobilov.

14. Listom zo dňa 06.06.2018 (č. l. 7) žalovaný oznámil žalobcovi, že nahlásenú škodovú udalosť zo dňa 16.07.2015 zlikvidoval a poistné plnenie vo výške 318,00 Eur vyplývajúce z faktúry č. XXXXXXXX poukázal na účet žalobcu.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

17. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

24. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

25. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

26. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

27. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva").

28. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

29. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

30. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

32. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

33. Predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu škody, vyvolanou osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, a síce škoda, ktorá vznikla poškodenému vodičovi W. U. vymršteným kameňom z vozovky iným motorovým vozidlom. Poškodený vodič W. U. svoj nárok na náhradu škody po škodovej udalosti postúpil ako postupca na žalobcu ako postupníka, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2017. Žalobca si následne vzniknutú škodu uplatnil na súde podľa Kalkulácie nákladov na opravu zo dňa 18.05.2018, resp. podľa rozdielu medzi touto kalkuláciou a poškodeným skutočne vynaloženými nákladmi 318,00 Eur. V konaní nebolo podľa § 151 sporu o tom, že ku škodovej udalosti došlo a ani to, že touto udalosťou vznikla škoda. Spornou taktiež nebola ani úhrada žalovaným žalobcovi vo výške 318,00 Eur. Sporným naopak bola samotná výška žalobcom uplatnenej škody a v neposlednom rade aj aktívna vecná legitimácia žalobcu, keďže svoj nárok odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2017, ktorej platnosť rozporoval žalovaný. Vzhľadom na uvedené, súd podrobil prieskumu obe sporné skutočnosti, pričom ako prvou otázkou sa zaoberal existenciou aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, nakoľko ide o imanentnú a základnú časť každého súdneho konania, kedy samotná absencia tejto esencie na strane žalobcu predstavuje stratu sporu.

34. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom súd v konaní rozhoduje. 35. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,

z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

36. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na zmluvu o postúpení pohľadávky sa bez obmedzenia vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky teda vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú a individualizovanú) a existujúcu. Predmet postúpenia musí byť v zmluve dostatočne vymedzený, a to v záujme splnenia všeobecnej podmienky určitosti právneho úkonu. Základnou podmienkou z hľadiska určitosti predmetu postúpenia je identifikácia dlžníka, ktorý je alebo má byť nositeľom povinnosti zodpovedajúcej postupovanej pohľadávke. Bez náležitého označenia dlžníka nebude zachovaná podmienka individualizovania postupovanej pohľadávky, a tým ani určitosti zmluvy ako celku. Ďalšou podmienkou je označenie predmetu plnenia, na ktoré má veriteľ z postupovanej pohľadávky nárok. Principiálnou podmienkou je teda možnosť presnej identifikácie postupovanej pohľadávky a jej nezameniteľnosť s akýmkoľvek predmetom postúpenia. Nedostatočná určitosť predmetu postúpenia má totiž za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto neurčitom právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju funkciu, nesmie prejav vôle konajúceho vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje. Preto je potrebné, aby prejav vôle bol zrozumiteľný a aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou aj podľa § 43 Občianskeho zákonníka.

37. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2010, sp. zn. 3 Obdo 7/2009, "podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový (mimozáväzkový) vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku."

38. Súd po preskúmaní predmetnej Zmluvy o postúpení dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, pričom uvedenou zmluvou nedošlo k postúpeniu práv poškodeného. Zo znenia tejto zmluvy vyplýva, že poškodený Ladislav Tóth ako postupca postúpil všetky svoje práva a povinnosti, a to ešte pred samotným vznikom "pohľadávky". Takýmto "postúpením" postupca postúpil na žalobcu celý záväzkový (mimozáväzkový) vzťah, z ktorého domnelá pohľadávka vznikla. Z obsahu predmetných zmlúv však vyplýva, že žalobca nadobudol od postupcu celé jeho právo. Predmetom zmluvy totiž nebolo postúpenie určitej individuálne špecifikovanej pohľadávky, ale zmena celého obsahu právneho vzťahu. Zmluva sa síce špekulatívne snaží obísť vyššie uvedené závery aj slovným spojením "najmä, nie však výlučne", avšak postupca v rozhodnom čase disponoval iba konkrétnou pohľadávkou vo výške 318,00 Eur, ktorá predstavuje skutočnú škodu vzniknutú postupcovi

- poškodenému. Tá však už bola podľa § 151 ods. 1 a § 217 ods. 1 uhradená, čo znamená uspokojenie nárokov poškodeného v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

39. Je tak možné ustáliť, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, pričom nedošlo k účastníkmi tohto právneho úkonu zamýšľaným právnym účinkom a následkom. Žalobca nedisponuje tvrdeným nárokom na náhradu škody, nakoľko ten je už uspokojený. Je preto dôvodný záver, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zamietnutie žaloby.

40. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že pokiaľ by aj bola predmetná zmluva vyhotovená v súlade s právnymi predpismi a postupca by riadne a platne previedol na žalobcu svoj nárok, resp. pohľadávku na náhradu škody, teda žalobca by disponoval aktívnou vecnou legitimáciou, tak podľa názoru súdu nie je splnená ani druhá sporná skutočnosť, a síce vznik škody podľa cenovej kalkulácie na strane postupcu, resp. žalobcu. Žalobca bol názoru, že "predošlý stav motorového vozidla je možné dosiahnuť výhradne len výmenou poškodeného dielu za originálny, vrátane práce v autorizovanom servise. Faktúra doložená poškodeným a následné vyplatenie plnenia 318,00 Eur po postúpení pohľadávky nezodpovedá ani náhrade škody, ani k uvedeniu poškodeného vozidla do predošlého stavu", čo podľa neho v konečnom dôsledku znamená vzniknutú škodu vo výške žalovanej istiny, ako rozdielu medzi cenovou kalkuláciou vo výške 544,60 Eur a nákladmi vo výške 318,00 Eur, ktoré vynaložil postupca. Na právne relevantné posúdenie tohto tvrdenia je potrebné najprv zadefinovať pojem skutočná škoda. V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie následkov škody). Súdna prax a doktrína považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov, ktoré smerujú k odstráneniu následkov škodovej udalosti alebo aspoň k zmierneniu jej následkov. Ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniku škody. Majetková škoda poškodenému vzniká až vynaložením týchto nákladov, a teda náklady vynaložené na opravu poškodenej veci, znamenajú náklady účelne vynaložené na vyváženie majetkových dôsledkov. Čo sa týka výkladu pojmu skutočná škoda, tak ide o škodu, ktorá sa má nahradiť a vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Pri určení výšky škody je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, ak táto bola vykonaná. Táto zásada platí za predpokladu, že oprava bola vykonaná a že išlo o účelne vynaložené náklady potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu bez zhodnotenia veci. Pri všetkých uvedených možnostiach sa taktiež berie do úvahy zásada hospodárnosti opravy a zásada, že poškodený sa nesmie vykonanou opravou obohatiť. Súd len na okraj uvádza, že "Ak odvolací súd vyvodil, že poškodenému nevznikla škoda, pretože zatiaľ nezaplatil sumu, ktorá podľa neho predstavuje škodu, ktorej náhrady sa domáha, posúdil otázku vzniku zodpovednosti za škodu správne (porovnaj Rc 14/2005) (Uz NS ČR zo 7. 2. 2007, sp. zn. 25 Cdo 2744/2006). Úbytok majetku poškodeného teda predstavuje vynaložených 318,00 Eur a nie fiktívnych 544,60 Eur. Skutočná škoda predstavuje účelne vynaložené náklady vo výške 318,00 Eur.

41. Pokiaľ žalobca argumentoval, že predošlý stav vozidla je možné dosiahnuť výhradne len výmenou poškodeného dielu za originálny diel, vrátane práce v autorizovanom servise, nakoľko títo pracovníci majú absolvované potrebné školenia, tak súd považuje túto konštrukciu vzhľadom na zistený skutkový stav za neprávnu. Pôvodný (predošlý) stav bol totiž dosiahnutý opravou zo dňa 21.07.2015 (faktúra č. l. 36). Skutočnosť, že poškodený využil neautorizovaný servis a neoriginálne náhradné diely nemá na vyššie uvedené závery žiaden právny vplyv. Sám žalobca v konaní tvrdil, že následky škodovej udalosti boli odstránené a že vozidlo je opätovne spôsobilé na používanie, pričom poškodený si bol vedomý rizika, ktoré so sebou aplikácia takýchto dielov prináša. Termín pôvodný stav v prejednávanom prípade znamená opravenie škody - vymenenie čelného skla, k čomu napokon aj došlo. Skutočnosť, že si poškodený dal namontovať lacnejšie neoriginálne diely nemožno dávať za vinu a zodpovednosť žalovanému a požadovať od neho doplatenie rozdielu plynúceho z predpokladanej cenovej ponuky (nevynaložených nákladov). Išlo o slobodné rozhodnutie poškodeného. K oprave škôd došlo, tieto boli odstránené, vozidlo bolo uvedené do predošlého stavu, pričom žalovaný tieto náklady už uhradil.

42. Na záver súd k predloženej cenovej kalkulácii uvádza, že ide iba o predpokladanú cenu opravy. Zo znenia tejto kalkulácie je zrejmé, že vozidlo bolo "vyhľadané VIN dopytom, pričom presné vyčíslenie položiek opravy je možné až po demontáži poškodených častí vozidla. Uvedený výpočet nákladov zahrňuje predpokladané položky potrebné na opravu vozidla. Kalkulácia obsahuje údaje spracované a používané v rámci licencií poskytnutých jednotlivými výrobcami/dovozcami automobilov". Ide tak iba

o odhad nákladov bez reálneho skúmania stavu a prítomnosti motorového vozidla. V naznačenom smere je potrebné taktiež poukázať na časovú os udalostí, a síce ku škodovej udalosti došlo dňa 16.07.2015, pričom už dňa 21.07.2015 došlo k oprave poškodeného vozidla, kedy náklady na opravu predstavovali sumu 318,00 Eur. Následne dňa 12.10.2017 poškodený postúpil na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému, avšak k vyčísleniu nákladov na opravu (tu súd poznamenáva, že už k druhému vyčísleniu) došlo až 18.05.2018, a to na základe dopytu samotného žalobcu (nie poškodeného), teda až po postúpení "pohľadávky". Predmetom postúpenia tak bola neexistujúca "pohľadávka" ešte pred samotným jej vznikom.

43. Ak by súd uznal žalovaný nárok, tak by založil neprípustný a absurdný stav, kedy si poškodený objedná čo najlacnejšiu opravu poškodeného motorového vozidla (veci), pričom pred súdom by skutočnú vzniknutú škodu preukazoval odhadnutou cenovou kalkuláciou s originálnymi dielmi s omnoho vyššou sumou (cenou) ako bola reálne vynaložená, čím by tak poškodený na škodovej udalosti v konečnom dôsledku dokonca vytváral zisk. V takom prípade potom nie je možné ani vylúčiť situáciu účelovej cenovej kalkulácie v najdrahšom dostupnom servise za účelom maximalizácie takéhoto zisku, resp. rozdielu medzi skutočne vynaloženými nákladmi a takouto cenovou kalkuláciou. Podľa názoru súdu je takýto nárok, ktorý poškodený, resp. žalobca žiadal v priamom rozpore s inštitútom náhrady škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom náhrady škody podľa citovaného znenia totiž nie je generovať zisk na základe škodovej udalosti, ale túto škodu prinajmenšom zmierniť, resp. odstrániť jej následky.

44. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených nárok žalobcu posúdil ako nepreukázaný a nedôvodný a žalobu zamietol.

45. Žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu podľa čl. 17 nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.