Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-129-2017.pdf
PDF · 131.2 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/129/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia a.s., IČO: 35 730 978, Šancová 1/A, Bratislava, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Nosko & Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave proti žalovanému: L. N., nar. XX. M. XXXX, Z. XXX, zastúpenému: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom v Hlohovci, o 10.617,69 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 12 Cb 68/2010-191 z 15. júna 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalovanému ukladá, aby do 3 dní zaplatil žalobcovi 10.617,69 eur so 14,25% ročný úrokom z omeškania zo sumy 9.425,90 eur od 21.12.2017.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov celého konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pôvodne 319.868,48 Sk (t. j. 10.617,69 €) s úrokom z omeškania vymedzeným vo výroku z titulu nárokov zo skončeného leasingu založeného zmluvou č. 59904760 z 10. októbra 2006 a výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalobca (pod pôvodným obchodným menom CAC Leasing a.s.) a žalovaný dňa 10. októbra 2006 uzavreli leasingovú zmluvu, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému motorové vozidlo, ktoré bolo žalovanému 11. decembra 2006 odcudzené. Žalovaný 14. decembra 2006 oznámil túto škodovú udalosť poisťovateľovi - Českej poisťovni - Slovensko, a.s., a predložil jej kľúče od vozidla. Poisťovateľ ho následne vyzval na doloženie ďalších dokladov. Žalobca naopak škodovú udalosť poisťovni neoznámil, hoci na to bol povinný podľa všeobecných poistných podmienok poistenia (KASKO) motorových vozidiel PPH93 (HO). Poisťovňa následne ukončila likvidáciu tejto udalosti bez poistného plnenia. Z takto zisteného skutkového stavu potom (bez odkazu na konkrétny právny predpis) prvoinštančný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému je neopodstatnený.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť, eventuálne zrušiť ho a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietol, že mu neboli doručené podania Generali poisťovne, a.s., s prílohami - spisom škodovej udalosti, čím bol porušený princíp kontradiktórnosti konania. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie nesprávnymi poistnými podmienkami, keďže správne ich mal vykonávať „zmluvnými dojednaniami o poistení vozidla“, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu. Súd prvej inštancie nesprávne označil za poisteného žalobcu, hoci uvedené zmluvné dojednania za poisteného označujú práve žalovaného a takto ho označovala aj poisťovňa vo svojich prípisoch. Žalovaný za konania namietal len svoju pasívnu legitimáciu, nárok žalobcu ani jeho výšku
však nijako nespochybňoval. Súd prvej inštancie mal ustáliť, či v danom prípade ide o poistenie cudzieho majetku podľa § 815 Obč. zák. a vychádzať z obsahu zmluvy, z ktorej vyplýva, že poistné plnenie je vinkulované v prospech žalobcu; oprávneným z poistenia je však žalovaný, žalobca bol iba miestom plnenia poistného, ktorý mohol poistné plnenie použiť na úhradu nárokov voči žalobcovi. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť, nepredložil potrebné doklady, žalobca ich predložiť nemohol, pretože o výzve poisťovne nemal vedomosť. Povinnosť poisťovne plniť nastáva samotnou poistnou udalosťou, nie ďalším úkonom poisteného (napr. výzvou). Súd prvej inštancie neposudzoval uplatnený nárok žalobcu z leasingovej zmluvy, ale sa zameral na nárok poisteného na plnenie voči poisťovni. Navyše z ničoho nevyplýva, že by nárok na poistné plnenie automaticky spôsobil zánik celého nároku z leasingovej zmluvy.
4. Žalovaný vo vyjadrení žiadal odvolanie zamietnuť a rozsudok potvrdiť. Námietky žalobcu voči dokladom od Generali poisťovne, a.s. označil za nedôvodné, navyše žalobca nevysvetlil, z akého dôvodu v protokole o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 59904760 uviedol poistné plnenie 0 Sk. Žalobca spôsobil premlčanie nároku na poistné plnenie tým, že si ho neuplatnil a poisťovňa neuvádza, že by neposkytla plnenie kvôli nedodaniu dokladov, ale z dôvodu premlčaniu.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C. s. p.), na ktorom prítomné strany zotrvali na svojich skorších stanoviskách. Odvolací súd na pojednávaní zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, a to poukázaním na obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel - verzia 2006-01/fix/CAC/FL/SKK/N (č. l. 12 a 13) a návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy (č. l. 65) a v spojení so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C. s. p.), zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca (podnikajúci pod obchodným menom CAC LEASING Slovakia, a.s.) ako prenajímateľ a žalovaný (označený obchodným menom RK PLAST a IČO-m) ako nájomca podpísali 10. októbra 2006 „Kúpnu/lízingovú zmluvu“ č. 59904760 (č. l. 5), ktorej predmetom bola kúpa a nájom (lízing) osobného automobilu Škoda Fabia 1,2 nadobúdaného za kúpnu cenu 221.000 Sk (bez DPH). Žalovaný sa zaviazal platiť prvú zvýšenú splátku 10 % z kúpnej ceny bez DPH, ako aj ďalších 60 mesačných splátok po 2,1129 % kúpnej ceny. Súčasťou zmluvy bolo dohodnuté havarijné poistenie prostredníctvom spoločnosti CAC poisťovací maklér, s.r.o., v Českej poisťovni - Slovensko, a.s., na poistnú sumu 312.990 Sk. Súčasťou zmluvy sa podľa vyhlásenia v nej obsiahnutého stali „Obchodné podmienky CAC LEASING Slovakia, a.s., pre finančný lízing motorových vozidiel“ verzia 2006/01/fix/CAC/FL/SKK/N. V ten istý deň (10. októbra 2006) podpísali strany aj dodatok č. 1 k tejto zmluve, v ktorom sa dohodli, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy na základe písomnej dohody, z dôvodov na strane nájomcu alebo pri odstúpení od zmluvy zo strany prenajímateľa z dôvodov uvedených v obchodných podmienkach má prenajímateľ právo účtovať si zmluvnú pokutu až do výšky 50.000 Sk.
7. Obchodné podmienky CAC LEASING Slovakia, a.s., pre finančný lízing motorových vozidiel (verzia - 2006/01/fix/CAC/FL/SKK/N, č. l. 12 a 13), ktorú sú takisto podpísané oboma stranami, obsahovali okrem iného tieto ustanovenia: Lízingový nájomca je povinný hradiť dohodnuté lízingové splátky [čl. 4 písm. a)]. Ostatné finančné náklady lízingového prenajímateľa pre lízingového nájomcu zahŕňajú jeho náklady na manipuláciu s finančnými prostriedkami a ich pripravenosť po dobu trvania. Za vykonanie týchto činností a poskytnutie týchto služieb sa lízingový nájomca zaväzuje zaplatiť prenajímateľovi jednorazový paušálny poplatok vo výške uvedenej v lízingovej zmluve [čl. 4 písm. g)]. Pokiaľ bolo v poistnej zmluve dohodnuté inkasované poistenie (poistenie prostredníctvom spoločnosti CAC poisťovací maklér, s.r.o.), je lízingový nájomca povinný predmet lízingu poistiť proti rizikám požadovaným prenajímateľom (poškodenie, zničenie, odcudzenia, lúpeže, vandalizmu) vo vlastnom mene a na vlastný účet a poistné plnenie vinkulovať na dobu do zániku všetkých pohľadávok lízingového prenajímateľa v prospech lízingového prenajímateľa. Poistné bude po dobu trvania leasingovej zmluvy platené na účet lízingového prenajímateľa, ktoré je oprávnený na inkaso poistného v mene príslušnej poisťovne [čl. 5 písm. b)]. V prípade omeškania lízingového nájomcu s lízingovými splátkami alebo inými platbami, je lízingový prenajímateľ oprávnený požadovať od lízingového nájomcu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Za každú zaslanú upomienku má lízingový prenajímateľ právo požadovať zmluvnú pokutu 0,5 % z upomínanej čiastky [čl. 6 písm. b)]. Nebezpečenstvo škody, zničenia alebo odcudzenia predmetu lízingu nesie lízingový nájomca od momentu prevzatia predmetu lízingu [čl. 9 písm. a)]. Predmet lízingu musí byť po celú dobu trvania lízingového vzťahu havarijne poistený. Nárok na plnenie poisťovne patrí lízingovému prenajímateľovi. Pre prípad, že tento
nárok podľa poistnej zmluvy patrí lízingovému nájomcovi, postupuje tento takýto nárok na lízingového prenajímateľa a v jeho prospech vinkuluje príslušnú poistku [čl. 9 písm. b)]. Lízingový nájomca nesie všetko riziko a nebezpečenstvo z poškodenia, zničenia alebo odcudzenia predmetu lízingu. V týchto prípadoch je povinný naďalej platiť lízingové splátky a to až do vysporiadania poisťovňou. Lízingový prenajímateľ je oprávnený ukončiť lízingovú zmluvu v mesiaci, v ktorom mu bolo doručené platné úradné potvrdenie o krádeži predmetu lízingu [čl. 9 písm. c)]. Lízingový nájomca je povinný v prípade poistnej udalosti uplatniť podľa pokynov lízingového prenajímateľa alebo svojej poistnej zmluvy všetky z toho vyplývajúce nároky. Lízingový prenajímateľ vydá lízingovému nájomcovi na jeho žiadosť doklady potrebné k uplatneniu postúpených nárokov [čl. 9 písm. f)]. Pre prípad vzniku škody sa lízingový nájomca zaväzuje uhradiť vzniknutú škodu najneskôr do 15 dní od jej vzniku, ak nenahradí poisťovňa vzniknutú škodu v plnej výške v rovnakej lehote [čl. 9 písm. h)]. Akékoľvek plnenie poisťovne v prípade poškodenia alebo odcudzenia predmetu lízingu patrí lízingovému prenajímateľovi. Lízingový prenajímateľ ho použije alebo na úplné alebo čiastočné pokrytie vlastných škôd a nákladov, a tiež na uspokojenie akýchkoľvek záväzkov lízingového nájomcu voči lízingovému prenajímateľovi [čl. 9 písm. i)]. Lízingový prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od lízingovej zmluvy a túto takto predčasne zrušiť: v iných prípadoch predvídaných týmito podmienkami, najmä pri odcudzení predmetu lízingu [čl. 11 písm. ai)]. Pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť: všetky splatné splátky a ostatné pohľadávky vrátane príslušenstva, náhradu škody, pričom za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu lízingu za cenu nižšiu ako je zostávajúci dlh; všetky náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím prepravou, skladovaním a následným predajom predmetu lízingu, náklady právneho zastúpenia, náklady na havarijné poistenie, náklady na vypracovanie znaleckého posudku a náklady spojené so zmenou zápisu držiteľa v evidencii PZ SR; zmluvnú pokutu v prípade, ak je dôvodom pre predčasné ukončenie leasingovej zmluvy porušenie povinnosti na strane leasingového nájomcu, do výšky 50 % úroku, obsiahnutého v lízingových splátkach; administratívny poplatok za predčasné ukončenie lízingovej zmluvy vo výške 5.000,- Sk; skutočne vynaložené náklady na spracovanie agendy predčasného ukončenia lízingovej zmluvy [čl. 11 písm. d)].
8. V ten istý deň žalovaný ako „poistník/držiteľ vozidla/poistený“ a poisťovateľ - Česká poisťovňa Slovensko, a.s., (zastúpená spoločnosťou CAC poisťovací maklér, s.r.o.) podpísali návrh na uzavretie poistnej zmluvy (č. l. 65) pre havarijné poistenie okrem iného na poistné riziko krádež na poistnú sumu 312.990 Sk s mesačnými splátkami poistného. Zmluva obsahovala ustanovenie, podľa ktorého je poistné plnenie vinkulované v prospech CAC leasing Slovakia, a.s., a trvá až do písomného oznámenia tejto spoločnosti o ukončení leasingovej zmluvy. Pre toto poistenie mali podľa návrhu zmluvy platiť všeobecné poistné podmienky poistenia (KASKO) motorových vozidiel PPH 93 (HO) a zmluvné dojednania havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Nebolo sporné, že návrh poistnej zmluvy bol zo strany poisťovateľa prijatý a poistenie vzniklo.
9. Všeobecné poistené podmienky poistenia (KASKO) motorových vozidiel PPH 93 (HO, č. l. 66 a 67) ustanovovali okrem iného, že poistenie sa vzťahuje na veci vymenované v poistnej zmluve (čl. 2 ods. 1) a že poistený bol okrem iného povinný bez zbytočného odkladu (maximálne však do 14 dní) od okamihu zistenia poistnej udalosti písomne oznámiť poisťovni, že táto udalosť nastala, dať pravdivé vysvetlenie a predložiť doklady potrebné k zisteniu okolností pre posúdenie nároku na plnenie z poistenia a jej výšky a umožniť poisťovni zhotoviť si kópie z týchto dokladov; ďalej je povinný umožniť šetrenia, ktoré na to treba [čl. 4 ods. 1 písm. e)]. Pokiaľ poistený porušil túto povinnosť, poisťovňa nie je povinná plniť (čl. 5 ods. 12).
10. Dňa 11. decembra 2006 bolo motorové vozidlo žalovanému ukradnuté spred jeho domu, páchateľa sa zistiť nepodarilo a trestné konanie bolo prerušené uznesením z 13. januára 2007. Žalovaný 14. decembra 2006 oznámil Českej poisťovni - Slovensko, a.s., že na motorovom vozidle vznikla poistná udalosť, vozidlo mu bolo odcudzené a boli mu odcudzené všetky doklady. V ten istý deň žalovaný odovzdal poisťovni kľúče od motorového vozidla. Listom z 27. decembra 2006 táto poisťovňa oznámila žalovanému registráciu poistnej udalosti a zároveň ho požiadala o doloženie kópie preberacieho protokolu, technického preukazu a osvedčenie o evidencii vozidla, dokladu o montáži zabezpečovacieho zariadenia, originál uznesenia o začatí a ukončení šetrenia polície a potvrdenia z polície o vyradení z evidencie motorových vozidiel, servisnú knižku, faktúry o dodatočnej poistnej výbave vozidla a knihu jázd za posledný mesiac pred vznikom škody. Nebolo zistené, ako presne žalovaný na túto výzvu poisťovne reagoval.
11. Žalobca k 31. marcu 2007 vykonal finančné vysporiadanie lízingovej zmluvy, čo žalovanému oznámil protokolom zo 4. októbra 2007, ktorým mu vyúčtoval celkový nedoplatok 319.868,48 Sk. V tejto sume bola obsiahnutá nesplatená istina kúpnej ceny 7.634,50 Sk, DPH 39.450,60 Sk, odúročená prirážka nad vstupnú cenu 8.385 Sk, zmluvná pokuta 35.903,80 Sk (v zmysle Dodatku č. 1 z 10. októbra 2006), poplatok za ukončenie lízingovej zmluvy 2.380 Sk, nedoplatky na nesplatených lízingových splátkach 50.222 Sk (za obdobie november 2006 až marec 2007), ako aj paušálny poplatok za spracovanie leasingovej zmluvy, nezaplatené zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním leasingových splátok a náklady na vymáhanie. Naopak, záporné položky boli žalovanému znížené o sumu 24.107,42 Sk ako amortizovanú prvú zvýšenú splátku, neboli však znížené o poistné plnenie, ktoré bolo v protokole vykázané sumou 0 Sk.
12. S účinnosťou od 1. januára 2008 bolo do obchodného registra zapísané zlúčenie spoločnosti Česká poisťovňa - Slovensko, a.s., so spoločnosťou Generali Slovensko poisťovňa, a.s., ktorá žalovanému i žalobcovi listom zo dňa 20. apríla 2011 oznámila, že poistnú udalosť odkladá bez poskytnutia poistného plnenia, pretože došlo k premlčaniu práva na plnenie poistenia.
13. Takto zistený skutkový stav vyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), ktoré sú založené na skutkových tvrdeniach, ktoré sa považujú za uznané (§ 151 ods. 1, § 186 ods. 2 C. s. p.), a na vykonaných dôkazoch hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
14. Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate reprodukciou listinných dôkazov, medzi ktorými v podstate neboli žiadne rozpory. Opakovanie týchto dôkazov odvolacím súdom však preukázalo nesprávnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie o osobe poisteného. Z obsahu listiny - návrh poistnej zmluvy (č. l. 65) totiž celkom jasne vyplýva, že za poisteného v tejto poistnej zmluve je označený žalovaný, nie žalobca, ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie. Tento údaj je navyše v zhode aj s ďalším listinnými dôkazmi, v ktorých je ako poistený takisto uvádzaný žalovaný (napr. oznámením poisťovne z 20. apríla 2011, č. l. 149). Okrem tohto skutkového zistenia však aj opakované dokazovanie pred odvolacím súdom potvrdilo ostatné skutkové závery súdu prvej inštancie.
15. Odvolací súd nevykonal dokazovanie listinou - zmluvnými dojednaniami havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla z 10. októbra 2006 (č. l. 211), ktoré navrhoval žalobca v odvolaní. Návrh na vykonanie dôkazu je podľa § 149 C. s. p. jedným z prostriedkov procesného útoku, resp. procesnej obrany. Pre prostriedky procesného útoku a procesnej obrany platí podľa § 154 C. s. p. účinného aj v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie tzv. zákonná koncentrácia konania, v zmysle ktorej ich možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V prerokúvanej veci bolo vyhlásené dokazovanie za skončené uznesením vyhláseným na pojednávaní pred súdom prvej inštancie 15. júna 2017. Ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú teda tzv. novotami, ktorých použitie je upravené v § 366 a § 373 ods. 4 C. s. p. Podľa citovaných ustanovení možno použiť takéto prostriedky v odvolaní len za podmienok uvedených v § 366. V prerokúvanej veci pritom prichádza do úvahy v zásade len písm. d) § 366 C.s.p. , teda že ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca pritom tvrdil, že mu počas konania nebolo doručené podanie Generali Slovensko poisťovne, a.s. z 15. januára 2015, takže nemohol zistiť, že k tomuto vyjadreniu boli pripojené nesprávne poistné podmienky a zmluvné dojednania. To, že zmluvné dojednania pripojené k odvolaniu v spise nie sú, žalobca údajne zistil až nahliadnutím do spisu 21. júna 2017. Tieto námietky žalobcu však neobstoja. Zo žiadneho ustanovenia C. s. p. nevyplýva povinnosť súdu doručovať stranám listiny obstarané v konaní od tretích osôb. Z ust. § 204 C. s. p. možno vyvodiť, že dokazovanie listinou sa vykonáva zásadne na pojednávaní jej prečítaním alebo oboznámením obsahu, čo netreba robiť, ak bol jej odpis stranám doručený. A contrario tak možno dospieť k záveru, že prečítanie alebo oboznámenie jej obsahu je zákonným spôsobom vykonania dôkazu práve vtedy, keď odpis listiny doručený nebol, z čoho potom vyplýva, že doručenie listiny nie je predpokladom zákonnosti dokazovania ňou. V prerokúvanej veci z obsahu spisu vyplýva, že všetky poistné podmienky (prílohy podania Generali Slovensko poisťovne, a.s., z 15. januára 2015) boli oboznámené ako listinné dôkazy na pojednávaní 21. marca 2017 (zápisnica č. l. 158 a nasl.). Na tomto pojednávaní sa žalobca bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil, a tak boli splnené podmienky na konanie pojednávania v jeho neprítomnosti podľa § 180 C. s. p. a tým aj podmienky na vykonanie všetkých úkonov na tomto pojednávaní v neprítomnosti žalobcu. Najneskôr na tomto pojednávaní žalobca mohol zistiť, že súd nemá k dispozícii tie zmluvné dojednania, na ktoré
v skutočnosti poistná zmluva odkazuje, a najneskôr na tomto pojednávaní tak mohol žiadať o ich zadováženie od poisťovne, prípadne ich predložiť tak, ako to nakoniec urobil v odvolaní. Ak tak neurobil, spôsobil si to sám vlastnou vinou, takže nie je splnená prvá podmienka prípustnosti takejto novoty v zmysle § 366 písm. d) C. s. p., v dôsledku čoho ich predloženie v odvolacom konaní nie je prípustné a odvolací súd uznesením vyhláseným na odvolacom pojednávaní rozhodol, že nimi dokazovanie dopĺňať nebude.
16. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
17. Odvolací súd sa predovšetkým stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodoval o prípustnosti vstupu Generali Slovensko poisťovne, a.s., ako vedľajšieho účastníka podľa § 93 O. s. p. účinného do 30. júna 2016, resp. ako intervenienta podľa § 81 C. s. p. účinného od 1. júla 2016, a ani s ňou nekonal ako s vedľajším účastníkom konania. Žalobca sa totiž mýli vo svojej interpretácii týchto ustanovení ohľadom predpokladov, za ktorých vzniká vedľajšie účastníctvo, resp. vedľajšia intervencia. Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 (predtým § 93 ods. 2 O. s. p.) platilo, že vedľajší účastník vstupoval do konania z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. To podľa judikatúry k cit. ustanoveniu okrem iného znamenalo, že nevyhnutným predpokladom vstupu vedľajšieho účastníka do konania je prejav jeho vôle, že do konania vstupuje (daný napr. aj vo forme súhlasu so vstupom na výzvu niektorého z účastníkov). Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd s tým oboznámil tento subjekt a vyzve ho, aby oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Ak označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom. Ak účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania (porov. odôvodnenie judikátu R 62/2014). Ustanovenie § 82 ods. 1 C. s. p. obsahuje v podstate rovnakú úpravu ako § 93 ods. 2 resp. 3 O. s. p., v dôsledku čoho sa aj naň vzťahujú rovnaké závery, z ktorých tak vyplýva, že súd mohol v prerokúvanej veci konať s Generali Slovensko poisťovňou, a.s., ako vedľajším účastníkom alebo intervenientom len vtedy, ak by táto sama prejavila vôľu sa na konaní v tomto postavení zúčastniť.
18. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný už v odpore doručenom súdu dňa 20. novembra 2014 (č. l. 38) žiadal, aby „pripustil vstup“ Generali Slovensko poisťovne, a.s., ako vedľajšieho účastníka. Súd prvej inštancie však v tejto fáze nebol vôbec oprávnený rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, pretože mu chýbal akýkoľvek prejav vôle zo strany tejto poisťovne zúčastniť sa na konaní ako vedľajší účastník. Tento jeho procesný úkon tak súd prvej inštancie podľa jeho obsahu (§ 41 O. s. p.) správne vyhodnotil ako žiadosť, aby vyzval túto poisťovňu na vstup do konania podľa § 93 ods. 3 O. s. p. Súd prvej inštancie takúto výzvu poisťovni doručil dňa 11. decembra 2014. Podaním doručeným dňa 19. januára 2015 poisťovňa výslovne prejavila svoj nesúhlas s postavením vedľajšieho účastníka v tomto konaní a podala námietku neprípustnosti tohto účastníctva. Prvoinštančný súd správne tento úkon vyhodnotil ako prejav vôle nezúčastniť sa na konaní ako vedľajší účastník, konanie s touto poisťovňou a správne považoval za ukončené bez potreby vydávať akékoľvek rozhodnutie. Ak poisťovňa neprejavila vôľu stať sa vedľajším účastníkom, nebolo vôbec možné rozhodovať o prípustnosti jej účasti; to by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by takúto vôľu prejavila a niektorý z účastníkov by s tým nesúhlasil. Ak so vstupom nesúhlasí sám vedľajší účastník, nemožno o prípustnosti jeho vstupu rozhodovať, pretože prípadné pripustenie by znamenalo nanútiť mu toto postavenie, čo je v rozpore s cit. judikatúrou.
19. Súd prvej inštancie hmotnoprávne správne ustálil, že právne vzťahy medzi žalobcom -podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a žalovaným - v roku 2006 podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho sa spravujú ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka podľa jeho § 261 ods. 1 v znení účinnom k 10. októbru 2006. Konkrétna právna kvalifikácia kúpnej/lízingovej zmluvy č. 59904760 z 10. októbra 2006 je pomerne komplikovaná, pretože samotný leasing ako právny vzťah nie je Obchodným zákonníkom výslovne upravený. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku citoval ust. § 489 a nasl. Obchod. zák. upravujúce zmluvu o kúpe prenajatej veci, avšak bez toho, aby riadne odôvodnil, či kúpna/lízingová zmluva z 10. októbra 2006 spĺňa podstatné časti tejto zmluvy. Podľa § 269 ods. 1 Obch. zák. sa totiž ustanovenia o zmluvných typoch použijú len na také zmluvy, ktoré obsahujú podstatné časti týchto zmluvných typov,
inak sa takéto zmluvy v zásade posudzujú ako zmluvy nepomenované v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. Vo výsledku je však analýza presnej právnej povahy tejto zmluvy druhoradá, pretože podľa § 263 Obch. zák. sú v podstate všetky ustanovenia upravujúce zmluvu o kúpe prenajatej veci dispozitívnymi ustanoveniam, takže sa od nich strany môžu odchýliť a takéto odchylné dojednania majú potom prednosť (jedinou výnimkou je § 493 Obch. zák. upravujúci okamih prechodu vlastníckeho práva na kupujúceho, čo však v prerokúvanej veci nie je predmetom sporu). Podobne z ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. vyplýva, že účastníci môžu uzavrieť akúkoľvek zmluvu, v ktorej je dostatočne určený predmet ich záväzkov, pričom v zásade jediným obmedzením sú zákonné zákazy a dobré mravy (porov. § 39 Obč. zák.).
20. V prerokúvanej veci strany za účelom úpravy svojho záväzkového vzťahu uzavreli kúpnu/lízingovú zmluvu z 10. októbra 2006, ktorej súčasťou sa podľa § 273 Obch. zák. stali aj obchodné podmienky CAC LEASING Slovakia, a.s., pre finančný lízing motorových vozidiel (verzia - 2006/01/fix/CAC/FL/ SKK/N), ktoré navyše strany takisto samostatne podpísali. Obsah tejto zmluvy v spojení s obchodnými podmienkami dostatočne presne a podrobne určuje predmet vzájomných záväzkov strán, v dôsledku čoho táto zmluva vyhovuje aj požiadavke § 269 ods. 2 Obch. zák. Odvolací súd nezistil, že by táto zmluva mala byť z akéhokoľvek dôvodu neplatná, napr. že by odporovala zákonu alebo dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.). V dôsledku toho sa tak právny vzťah strán spravoval predovšetkým touto zmluvou v spojení s obchodnými podmienkami. Žalobca pritom v prerokúvanej veci uplatňoval nárok práve z tejto zmluvy, ktorý za konania dostatočne presne vymedzil ako nárok na finančné plnenia pri skončení lízingu v zmysle čl. 11 obchodných podmienok. So žalobcom potom treba súhlasiť v tom, že súd prvej inštancie sa v podstate vo svojom rozsudku vôbec nevenoval otázke vzniku a obsahu nároku ktorý bol uplatnený, ale obsiahlo sa zaoberal existenciou nároku žalobcu resp. žalovaného voči poisťovni z inej - z poistnej zmluvy, ktorý však v prerokúvanej veci uplatnený nebol. Pretože vzťah medzi stranami upravuje kúpna/ lízingová zmluva z 10. októbra 2006 a nárok z nej je predmetom konania, môžu mať prípadné nároky voči poisťovni vplyv na uplatnený nárok len v rozsahu, aký vyplýva zo zákona, kúpnej/lízingovej zmluvy z 10. októbra 2006 alebo obchodných podmienok.
21. Odvolací súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že takýto vzťah tu preukázaný nebol. Predovšetkým, zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by nárok poškodeného (veriteľa) z poistenia majetku vylučoval jeho nárok voči škodcovi (dlžníkovi). Z ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva len toľko, že ak poisťovňa plní, prechádza na ňu právo poistného na náhradu škody, ktoré poistený má proti inému. Nemožno z neho však vyvodiť opak, teda že by poistený bol povinný uplatňovať nárok najskôr voči poisťovni a až následne voči škodcovi (dlžníkovi). Aj pokiaľ by teda platil záver súdu prvej inštancie, že žalobca tu bol poisteným z poistnej zmluvy z 10. októbra 2006, nijako by sa to nedotýkalo jeho nárokov voči žalovanému ako dlžníkovi z lízingovej zmluvy. Len v prípade, ak by poisťovňa plnila, nemohol by v tomto rozsahu žalobca uplatňovať nároky voči žalovanému na náhradu škody, pretože by prešli na poisťovňu. To isté vyplýva aj zo samotných obchodných podmienok ku kúpnej/lízingovej zmluve, konkrétne z čl. 9 písm. h) výslovne vyplýva, že na náhradu akejkoľvek škody je povinný lízingový nájomca (žalovaný), ak ju nenahradí žalobcovi poisťovňa. Takisto z čl. 9 písm. i) obchodných podmienok výslovne plynie, že plnenie poisťovne patrí [je vinkulované, porov. aj čl. 9 písm. b) obch. podmienok] lízingovému prenajímateľovi, teda žalobcovi, ktorý ho môže určitým spôsobom použiť, pričom nedoplatok je mu povinný uhradiť nájomca, preplatok je mu prenajímateľ povinný vrátiť. Podľa citovaného ustanovení teda nie je podstatné, či by teoreticky žalobca mal voči poisťovni určitý nárok a prípadne za akých podmienok, rozhodné je len to, či poisťovňa žalobcovi reálne plnila, pretože len v tomto rozsahu by potom zanikla povinnosť žalovaného plniť. Pokiaľ poisťovňa z akékohoľvek dôvodu neplnila (neposkytla poistné plnenie), nárok žalobcu voči žalovanému nezaniká.
22. Uvedené závery boli vyslovené za predpokladu, že by skutočne žalobca ako lízingový prenajímateľ bol podľa poistnej zmluvy poisteným tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Z § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, že pre určenie osoby poisteného je v prvom rade rozhodný obsah poistnej zmluvy, ktorý určuje aj osobu poisteného, teda osobu, na ktorej majetok sa poistenie vzťahuje (poistený, porov. § 797 ods. 1 Obč. zák.). Pri lízingových zmluvách pritom podľa odvolacieho súdu v zásade prichádza do úvahy dohoda o tom, že poisteným môže byť tak lízingový nájomca, ako aj lízingový prenajímateľ. Charakteristikou lízingu je totiž v podstate to, že predmet lízingu zostáva vo vlastníctva prenajímateľa, avšak lízingový nájomca k nemu nadobúda nielen užívacie práva (ako nájomca), ale stáva sa jeho hospodárskym majiteľom, a pokiaľ je podnikateľom, stáva sa predmet lízingu aj jeho obchodným majetok v zmysle § 5 Obchodného zákonníka. Túto osobitnú povahu lízingu dosvedčuje napr. aj § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (v znení účinnom k 10.
októbru 2006), podľa ktorého je lízing (finančný prenájom) jedna z foriem obstarania hmotného majetku a majetok takto obstaraný je obchodným majetkom [§ 2 písm. m) cit. zák.]. Podľa § 24 ods. 1 písm. d) cit. zák. sa dokonca takýto majetok odpisuje rovnako ako majetok, ku ktorému má daňovník vlastnícke právo. Hoci sa citované ustanovenia týkajú daňových otázok, možno z nich vyvodiť, že predmet lízingu sa môže považovať aj za majetok lízingového nájomcu (v širšom zmysle), keďže lízingový nájomca znáša aj výhody, ale aj riziko spojené s týmto majetok rovnako ako vlastník. Preto sa poistenie môže vzťahovať aj na predmet lízingu ako majetok lízingového nájomcu, ktorý tak môže byť v zmysle § 797 ods. 1 Obč. zák. poisteným, ak to tak bude dojednané v poistnej zmluve podľa § 788 Obč. zák.
23. V prerokúvanej veci pritom zo skutkového stavu zisteného odvolacím súdom celkom jednoznačne vyplýva, že poistná zmluva bola uzavretá prostredníctvom spoločnosti CAC poisťovací maklér, s.r.o.), takže táto poistná zmluva je podľa čl. 5 písm. b) obchodných podmienok uzavretá žalovaným vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Podľa jej výslovného obsahu (označenia žalovaného) je žalovaný poisteným, teda žalovaný je označený za osobu, ktorá má nárok na poistné plnenie v zmysle § 797 ods. 1 Obč. zák. To zodpovedá aj ďalším ustanoveniam obchodných podmienok ku kúpnej/lízingovej zmluve, z ktorých vyplýva, že lízingový nájomca znáša riziko škody na predmete lízingu, vrátane rizika odcudzenia [čl. 9 písm. a) a c)] a poistné plnenie je vinkulované v prospech prenajímateľa [čl. 9 písm. b)]. V prerokúvanej veci bol teda poisteným žalovaný a bol jediný oprávnený vykonávať práva poistného z poistenia, ale aj plniť zodpovedajúce povinnosti. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. e) všeobecných poistných podmienok poistenia (KASKO) motorových vozidiel PPH 93 (HO), ktoré boli podľa § 788 ods. 3 Obč. zák. súčasťou poistnej zmluvy z 10. októbra 2006, bol povinný v určenej lehote oznámiť poisťovni poistnú udalosť, dať vysvetlenia, predložiť doklady atď. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti bolo podľa čl. 5 ods. 12 týchto poistných podmienok právo poisťovne odmietnuť plnenie. Zároveň aj voči žalobcovi ako prenajímateľovi sa žalovaný podľa čl. 9 písm. f) obchodných podmienok ku kúpnej/lízingovej zmluve zaviazal, že podľa jeho pokynov uplatní poistnú udalosť, všetky nároky, pričom prenajímateľ mu mal k tomu na jeho žiadosť vydať podklady. Z uvedených ustanovení je teda zrejmé, že tieto povinnosti zaťažovali žalovaného ako poisteného, nie žalobcu ako osobu, v ktorej prospech bolo len vinkulované poistenie. Zo zisteného skutkového stavu v prerokúvanej veci vyplýva, že žalovaný vznik poistnej udalosti 11. decembra 2006 síce ohlásil poisťovni dňa 14. decembra 2006, predložil jej kľúče od vozidla, ale nepreukázal, že by akokoľvek reagoval na jej ďalšiu výzvu z 27. decembra 2006, ktorou bol vyzvaný na predloženie ďalších dokladov. Ak teda žalovaný túto povinnosť v rozpore s čl. 4 ods. 1 písm. e) poistných podmienok nesplnil, poisťovňa nebola povinná plniť. Žalovaný netvrdil, že by na výzvu poisťovne nereagoval, lebo mu žalobca neposkytol súčinnosti v zmysle čl. 9 písm. f) obchodných podmienok, naopak, priamo v odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 38) priznal, že vo veci ďalej nekonal, lebo plnenie mal aj tak prijať žalobca. Uvedené tvrdenie je pravdivé, ale ako vyplýva z obsahu uvedených dokumentov, samo o sebe nezbavovalo žalovaného povinnosti robiť úkony vedúce k tomu, aby poistné plnenie bolo riadne uplatnené, keďže len žalovaný bol ako poistený oprávnený na takéto úkony.
24. Pokiaľ žalovaný príslušné úkony nerobil, čo v odpore priznal, je logické, že poisťovňa žalobcovi poistné plnenie neposkytla, čím nemohlo podľa čl. 9 písm. h) a i) obchodných podmienok dôjsť k uspokojeniu nárokov žalobcu a tieto nároky bol teda v celom rozsahu povinný uspokojiť žalovaný ako lízingový nájomca. Žalobca v súlade s čl. 11 písm. ai) a čl. 9 písm. c) obchodných podmienok predčasne ukončil lízingovú zmluvu k 1. marcu 2007 a listom zo 4. októbra 2007 žalovanému vyúčtoval nároky v súlade s čl. 11 písm. d) obchodných podmienok [zvyšok obstarávacej ceny, nezaplatené splátky, ktoré mal žalovaný podľa čl. 9 písm. c) platiť až do ukončenia lízingu, teda nielen do dátumu odcudzenia vozidla, zmluvné pokuty za omeškanie podľa čl. 6 písm. b), zmluvné pokuty za ukončenie lízingu, ako aj vynaložené náklady], ako aj v súlade s dodatkom č. 1 ku kúpnej/lízingovej zmluve z 10. októbra 2006. Tieto nároky sú v súlade s citovanými zmluvami a dojednaniami, ako aj v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka (vrátane písomnej formy ich dojednania) a žalovaný na pojednávaní 21. marca 2017 výslovne uznal existenciu tohto nároku žalobcu (namietol len svoju pasívnu legitimáciu). Odvolací súd nepovažuje za podstatnú ani výhradu žalovaného, v zmysle ktorej vo vyúčtovaní lízingu zo 4. októbra 2007 je ako poistné plnenie uvedená hodnota 0 Sk. Je zrejmé, že žalobca pri vyhotovení vyúčtovania vychádzal z faktického stavu v čase jeho vystavenia, teda z toho, čo mu reálne ako poistné plnenie poskytnuté bolo. Takýto postup je v zhode s už cit. čl. 9 písm. h) a i) obchodných podmienok, keďže len reálne poskytnuté plnenie poisťovne znižovalo nároky voči žalovanému. Pre vyúčtovanie lízingu tak nebolo podstatné, či v budúcnosti bude určité poistné plnenie poskytnuté, ale to, komu bolo poskytnuté. Inak odvolací súd dodáva, že z cit. čl. 9 písm. b) obchodných podmienok možno dovodiť, že vinkulácia poistného plnenia má trvať len na čas, kým nebudú nároky žalobcu z lízingu vysporiadané. Ak by žalovaný zaplatil
žalobcovi jeho nároky, stále by mal nárok na poistné plnenie voči poisťovni, ktoré by už v takom prípade nebolo vinkulované pre žalobcu, ale patrilo by samotnému žalovanému. Žalovaný si však sám svojou nečinnosťou spôsobil, že jeho nároky voči poisťovni sa premlčali, čo táto oznámila v liste z 20. apríla 2011.
25. Žalovaný pred súdom prvej inštancie namietol premlčanie nárokov žalobcu, keďže platobný rozkaz mu bol doručený až v roku 2014. Podľa § 397 Obch. zák. je však premlčacia doba štyri roky a plynie v zásade od okamihu, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1), resp. od okamihu jeho splatnosti (§ 392 ods. 1). V prerokúvanej veci mohol žalobca ukončiť lízing podľa čl. 9 písm. c) obchodných podmienok v mesiaci, kedy mu bolo doručené uznesenie o prerušení trestného stíhania, a najskôr vtedy mohol aj žalovanému vyčísliť, vyúčtovať a uplatniť voči nemu svoje nároky. Keďže uznesenie bolo vydané 14. januára 2007, nemohlo byť žalobcovi doručené skôr než v januári 2007 (v skutočnosti sa tak podľa nepopretého tvrdia žalobcu stalo vo februári 2007), takže žalobca ani nemohol pred týmto mesiacom zmluvu ukončiť a svoje nároky žalovanému vyúčtovať. Žalobca tak najskôr mohol svoje právo uplatniť na súde najskôr v januári 2007, takže štvorročná premlčacia doba mohla začať plynúť najskôr vtedy a uplynula by v januári 2011 (presný deň nie je podstatný). Podľa § 402 Obch. zák. však táto doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje za začatie konania, teda najmä, keď podá žalobu (§ 79 O. s. p. účinného do 30. júna 2016). V prerokúvanej veci žalobca svoju žalobu podal na súde prvej inštancie už 14. marca 2008, teda celkom zjavne pred uplynutím tejto premlčacej doby. V prerokúvanej veci potom už celkom zjavne uplynula absolútne premlčacia doba 10 rokov v zmysle § 408 ods. 1 Obch. zák., avšak toto konanie sa začalo ešte pred jej uplynutím, v dôsledku čoho by nebolo možné prihliadnuť ani námietku premlčania uplatnenú z tohto dôvodu.
26. Žalobcovi tak patrí ním uplatnený nárok z finančného vysporiadania lízingu na základe kúpnej/ lízingovej zmluvy č. 59904760 z 10. októbra 2006, ako aj podľa dodatku č. 1 k tejto zmluvy z rovnakého dňa v celkovej výške 319.868,48 Sk, t. j. 10.617,69 €. Žalobca vyzval žalovaného na jeho zaplatenie uvedeným vyúčtovaním, ktoré malo byť splatné do 14 dní. Zásielka s ním bola žalovanému doručovaná na adresu uvedenú v zmluve a bola uložená na pošte 3. novembra 2007. Najneskôr týmto dňom tak podľa judikatúry (pozri R 85/2018) žalovaný mal možnosť sa s ňou oboznámiť, teda došla mu v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. Poskytnutá 14-dňová lehota je v zmysle § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka nepochybne primeraná, v dôsledku čoho mal žalovaný svoj dlh splniť najneskôr 18. novembra 2007. Ak tak neurobil, najneskôr 19. novembra 2007 sa podľa § 365 Obch. zák. vo vtedy účinnom znení dostal do omeškania. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom k tomuto dňu (porov. § 768f a § 768k ods. 2 Obch. zák.) omeškaním so splnením peňažného záväzku vznikla dlžníkovi povinnosť platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zmluva v prerokúvanej veci obsahovala určenie sadzby úroku z omeškania. Základná úroková sadzba NBS uplatňovaná k 30. júnu 2007 bola 4,25 %, v dôsledku čoho patrí žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 14,25 % ročne. Pretože si ho žalobca uplatňuje až od 21. decembra 2007, nemožno mu priznať viac (§ 216 C. s. p.).
27. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Súd prvej inštancie ale nerozhodol správne keď návrh zamietol, v dôsledku čoho odvolací súd postupom podľa § 388 C. s. p. jeho vecne nesprávny rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
28. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Plne úspešnému žalobcovi preto odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu všetkých trov doterajšieho konania.
29. Senátom odvolacieho súdu bolo rozhodnutie prijaté pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.