Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/1/2024

Rozsudok pre uznanie

5

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Škoda Auto a.s., so sídlom tř. A. B. XXX, C. D. E., F. G., IČ: 001 77 041, právne zastúpeného Mgr. Martin Vondrouš, advokát vykonávajúci advokáciu ako spoločník SPOLAK advokátní kancelář s.r.o., so sídlom 8. března 21/13, Liberec, Česká republika, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. I., t.č. B. XXX/XX, J., v spore o zaplatenie 20.238 CZK s prísl., takto

rozhodol:

2

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 20.238 CZK v mesačných splátkach vo výške 1.500 CZK splatných vždy do 15- tého dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

3

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 22.06.2023 žiadal o vydanie európskeho platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20.238 CZK titulom náhrady mzdy za čerpanú dovolenku, ako aj trovy konania. Súd dňa 28.09.2023 vydal Európsky platobný rozkaz č.k. -53, ktorý bol Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -60 zo dňa 10.11.2023 zrušený postupom podľa v spojení s , keďže sa ho nepodarilo doručiť žalovanému. Vec bola postúpená dňa 03.01.2024 Okresnému súdu Prešov v súlade s , a ods. 1 ako súdu kauzálne a miestne príslušnému na prejednanie pracovnoprávneho sporu medzi žalobcom a žalovaným.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručenému súdu dňa 14.02.2024 uviedol, že so žalobou v celom rozsahu súhlasí, požiadal o splátky, aby mohol dlh vo vzťahu k žalobcovi vyrovnať. Zároveň uviedol, že toho času je nezamestnaný a býva u známych. Prácu si hľadá.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.03.2024 a 24.04.2024 navrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku žalovaným a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť dlh v mesačných splátkach vo výške 1.500 CZK.

4. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa , ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

Podľa , odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

Podľa , ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.

Podľa , č. 262/2006 Sb. ( ďalej len Zákon č. 262/2006 Sb.), za vykonanou práci přísluší zaměstnanci mzda, plat nebo odměna z dohody za podmínek stanovených tímto zákonem, nestanoví-li tento zákon nebo zvláštní právní předpis jinak. Mzda je peněžité plnění a plnění peněžité hodnoty (naturální mzda) poskytované zaměstnavatelem zaměstnanci za práci, není-li v tomto zákoně dále stanoveno jinak.

Podľa § 141 ods. 1 Zákona č. 262/2006 Sb., mzda nebo plat jsou splatné po vykonání práce, a to nejpozději v kalendářním měsíci následujícím po měsíci, ve kterém vzniklo zaměstnanci právo na mzdu nebo plat nebo některou jejich složku.

Podľa § 141 ods. 4 Zákona č. 262/2006 Sb., zaměstnavatel je povinen vyplatit zaměstnanci před nastoupením dovolené mzdu nebo plat splatný během dovolené, připadne-li termín výplaty na období dovolené, pokud se se zaměstnancem nedohodne na jiném dnu výplaty. Jestliže to neumožňuje technika výpočtu mezd nebo platů, je povinen vyplatit mu přiměřenou zálohu a zbývající část mzdy nebo platu je povinen mu vyplatit nejpozději v nejbližším pravidelném termínu výplaty mzdy nebo platu následujícím po dovolené.

Podľa § 141 ods. 5 Zákona č. 262/2006 Sb., při skončení pracovního poměru je zaměstnavatel povinen vyplatit zaměstnanci na jeho žádost mzdu nebo plat za měsíční období, na které mu vzniklo právo, v den skončení pracovního poměru. Jestliže to neumožňuje technika výpočtu mezd nebo platů, je zaměstnavatel povinen mu vyplatit mzdu nebo plat nejpozději v nejbližším pravidelném termínu výplaty mzdy nebo platu následujícím po dni skončení pracovního poměru.

Podľa § 211 Zákona č. 262/2006 Sb., zaměstnanci, který vykonává zaměstnání v pracovním poměru, vzniká za podmínek stanovených v této části právo na dovolenou za kalendářní rok nebo její poměrnou část a dále právo na dodatkovou dovolenou.

Podľa § 222 ods. 4 Zákona č. 262/2006 Sb., zaměstnanec je povinen vrátit vyplacenou náhradu mzdy nebo platu za dovolenou nebo její část, na niž ztratil právo, popřípadě na niž mu právo nevzniklo.

Podľa § 223 ods. 1 až 3 Zákona č. 262/2006 Sb., zaměstnavatel může dovolenou krátit jen za neomluveně zameškanou směnu, a to o počet neomluveně zameškaných hodin; neomluvená zameškání kratších částí jednotlivých směn lze sčítat. Dovolená, na kterou vzniklo právo v příslušném kalendářním roce, se krátí pouze z důvodu podle odstavce 1, který vznikl v tomto roce. Při krácení dovolené musí být zaměstnanci, jehož pracovní poměr k témuž zaměstnavateli trval po celý kalendářní rok, poskytnuta dovolená alespoň v délce 2 týdnů.

5. Do občianskeho procesného práva boli v dôsledku potreby, ktorá vyplynula zo súdnej praxe zavedené inštitúty rozsudkov na základe uznania a vzdania sa nároku. Ide o druh rozsudkov založených na hmotnoprávnych úkonoch, ktoré majú funkciu zabezpečenia záväzku alebo význam dôvodu jeho zániku. Uskutočnenie týchto úkonov počas konania umožňuje súdu redukovať činnosť, pokiaľ predmetom je vecná opodstatnenosť žaloby na preskúmanie platnosti úkonov z hľadiska hmotného práva a v prípade kladného záveru na ich základe spor meritórne rozhodnúť, v prípade uznania nároku žalobe vyhovieť,

prípadne vzdania sa nároku, žalobu zamietnuť. Rozsudok pre uznanie je procesný rozsudok, neopiera sa o zistený skutkový stav, ale opiera sa o uznávací prejav žalovaného. Toto jeho uznanie plne stačí na to, aby súd nárok v zmysle uznania tiež priznal. Rozsudok sa teda opiera nie o zistenie a posúdenie skutkového stavu veci, ale o procesný úkon - uznanie žalovaného. Ak sú splnené podmienky pre jeho vydanie, nie sú potrebné ani prednesy účastníkov a ich skutkové tvrdenia, nevykonáva sa dokazovanie a dokonca by súd zrušil aj dôkaz, ktorý už bol nariadený.

6. Súd nemá v zmysle v prípade uznania nároku právo skúmať skutkový stav, pretože sa musí uspokojiť s uznávacím prejavom žalovaného. Vyplýva to z direktívneho rozhodne, namiesto môže rozhodnúť, kde by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav. Podobne súd nemá právo rozhodnúť sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Splnenie zákonných podmienok stačí na to, aby bol rozsudok pre uznanie vydaný. V prípade rozsudku pre uznanie súd nemá ani možnosť zistiť, či je uznanie ako právny úkon v rozpore s právnymi predpismi, keďže v časti, v ktorej žalovaný uzná nárok žalobcu, nie je oprávnený skúmať skutkový stav. Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný procesný postup. Ak k uznávaciemu prejavu žalovaného došlo na pojednávaní alebo počas predbežného prejednania sporu a zároveň súd disponuje návrhom žalobcu na tento osobitný procesný postup, súd rozhodne rozsudkom pre uznanie nároku na pojednávaní.

7. Súd vychádzal z písomného uznávacieho prejavu žalovaného v jeho písomnom vyjadrení k žalobe. Rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie navrhol právny zástupca žalobcu v jeho písomných podaniach adresovaných súdu a zároveň súhlasil s plnením v mesačných splátkach. Z tohto dôvodu súd rozhodol touto formou rozsudku.

8. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa . Žalobca mal vo vzťahu k žalovanému úspech v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa .

Poučenie:

2

Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, odvolanie nie je prípustné. ( § 356CSP).

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).