Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/413/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: GEBISA HOLDING Ltd., so sídlom Level 2, Nia Mall, Vaea Street, Apia, Samoa, zast. VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225 proti povinnej: A. I., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX H. C. N. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 110 430,78 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 207/2000 súdnym exekútorom JUDr. Alenou Bohovičovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 0Er/2260/2000-319 zo dňa 11. júna 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 0Er/2260/2000-319 zo dňa 11. júna 2018, vo výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 0Er/2260/2000-319 zo dňa 11. júna 2018 vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 2472,41 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.k. 0Er/2260/2000-319 zo dňa 11. júna 2018 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 2472,41 Eur, a to v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 110.430,78 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - Rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 52Cb 44/1998-40, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 7. júna 2000 v spojení s Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 52Cb 44/1998-45 zo dňa 15. marca 2000. Poverením č. 5613 010225 * zo dňa 06. novembra 2000 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom: Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vykonával pod sp. zn. EX 207/2000. Ďalej uviedol, že podaním, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 13. januára 2012, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinná je nemajetná. Súdny exekútor súdu zároveň oznámil, že si uplatňuje náhradu trov exekučného konania. Exekučný súd po vyhodnotení listinných dôkazov, ktoré sú obsahom exekučného spisu a súdneho spisu mal za preukázané, že povinná nevlastní hnuteľný a ani nehnuteľný majetok. Povinná toho času nepracuje a ani nepoberá sociálne dávky. Povinná nemá v bankových inštitúciách vedení účet a nevlastní žiadne motorové vozidlo. Povinná má nahlásený trvalý pobyt na adrese „Žiar nad Hronom“. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinnej. Uviedol, že ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Exekučný súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.

g) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, t.j. je nemajetná, a teda jej majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. V tom čase účinnom znení Exekučného poriadku nebola uvedená ako samostatný dôvod na zastavenie exekúcie nemajetnosť, a teda situácie, kedy bolo potrebné zastaviť exekučné konania z dôvodu, že povinný nevlastnil žiaden majetok sa subsumovali pod dôvody, kvôli ktorým bolo nevyhnutné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a bolo ju potrebné zastaviť. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Namietal, že exekučný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že napriek tomu, že povinná v súčasnosti nevlastní žiaden majetok nie je vylúčené, že ho v budúcnosti nadobudne napríklad dedením, preto mal oprávnený za to, že v budúcnosti bude možné v exekúcii pokračovať a uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekučný súd podľa oprávneného nesprávne vyhodnotil nemajetnosť povinnej a že ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, nakoľko nevenoval pozornosť skutočnosti, že povinná môže nejaký majetok v budúcnosti nadobudnúť. Na základe uvedeného žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušené a aby sa v exekučnom konaní naďalej pokračovalo. 3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. 4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) a uznesenie exekučného súdu vo výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku konania ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie dňa 6. novembra 2000 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5613 010225*, voči povinnej. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a spolu s exekučným titulom - Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 52Cb 44/1998-40, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 7. júna 2000 v spojení s Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 52Cb 44/1998-45 zo dňa 15. marca 2000, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 110.430,78 Eur s príslušenstvom. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 13. januára 2012 vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. 11. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. 12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, pričom neprodukoval žiadne námietky vo vzťahu k nemajetnosti povinnej. 13. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že nemajetnosť povinnej je prechodný stav, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku). Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť. 14. Skutočnosť, že povinná nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudla majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinnej, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. 15. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011). 16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 , skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 2472,41 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 2472,41 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) odmietol. 18. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 19. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. 20. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 21. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uznesenie o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP. 22. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna 2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. 23. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2/CSP). 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 0Er/2260/2000-319 zo dňa 11. júna 2018 vo výroku, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 2472,41 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, odmietol. 25. Z dôvodu odmietnutia odvolania, ako aj z dôvodu, že oprávnený síce uviedol, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podáva v celom rozsahu, avšak vo vzťahu k druhej výrokovej vete neprodukoval žiadne námietky, odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval. 26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).