Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/25/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: DENTAL Comfort, s.r.o., so sídlom kpt. Pavlíka 605/8, 089 01 Svidník, IČO: 36 500 011, zastúpeného JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, so sídlom Štefánikova 87, 085 01 Bardejov, IČO: 35 531 835, proti žalovanému: HAMEZ, s.r.o., so sídlom Sovietskych hrdinov 460/114, 089 01 Svidník, IČO: 31 708 889, zastúpenému JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 35 514 906 a JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 30 816 513, o zriadenie vecného bremena s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č. k. 3C/164/2012-364 z 18.10.2016, takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňa 10.09.2012 podal proti žalovanému žalobu o zriadenie vecného bremena s príslušenstvom. Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.06.2016 žalobca zobral žalobu späť v časti zmeneného návrhu v zmysle podania zo dňa 30.12.2015 a žiadal konanie zastaviť. Keďže žalobca vzal svoju žalobu v časti týkajúcej sa W. L. H. F. F. späť v celom jej rozsahu, z dôvodu, že dôvodnosť žaloby v tejto časti pominula, súd konanie vo veci zastavil. Žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Nesúhlasil s návrhom žalobcu na priznanie náhrady trov konania. Žalovaný navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný môže súd vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Predmetom konania bola úprava právnych vzťahov medzi R. J. a R. H. H., kde výsledok konania nie je dostatočne merateľný z hľadiska úspechu a neúspechu a naviac usporiadanie vzájomných vzťahov je v záujme oboch sporových strán. Súd vyhovel žalobe v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaného za finančnú náhradu XXX,- L. ročne, na ktorej sa sporné strany zhodli. Žalobu v časti uloženia povinnosti strpieť právo prechodu súd zamietol ako nedôvodnú s poukazom na jej predčasnosť a rovnako zamietol žalobu v časti zriadenia a trpenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu umiestnenia L. H. W. M. F.. Po pripustení zmeny žaloby odvolacím súdom v zmysle podania žalobcu zo dňa 30.12.2015 a zrušení výroku II. prvostupňového rozsudku zobral žalobca v tejto časti žalobu späť a z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Náhradu trov konania si uplatnil žalobca, avšak vzhľadom na čiastočný úspech v konaní a procesné zavinenie zastavenia konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania. Dodal, že žalobca celkovo Q. E. žalobu, a to podaniami zo dňa 14.8.2013, zo dňa 15.4.2014 a zo dňa 30.12.2015, čo malo zásadný vplyv na dĺžku konania a s tým spojené trovy konania, ktoré vznikali sporovým stranám. Preto sa javí ako spravodlivé, aby žalobca znášal svoje trovy sám.

4. Proti uzneseniu, a to len voči výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca.

5. Konštatoval, že žaloba vo všetkých troch výrokoch o zriadení, trpení a za náhradu vecného bremena zodpovedajúcemu právu prechodu po právoplatnom a vykonateľnom predbežnom opatrení bola dôvodná. Došlo k ustáleniu práva prechodu, s ktorým nie je problém a funguje cez bránu žalovaného a došlo k dohode pokiaľ ide o výšku odplaty za zriadenie vecného bremena. Z tohto pohľadu výrok o trpení vecného bremena prestal byť dôvodný o čom aj súd prvej inštancie rozhodol tak, že ho zamietol a odvolací súd vrátane rozhodnutia o zriadení vecného bremena a úhrady za jeho užívanie rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Možno dôvodiť, že žaloba v tomto predmete konania bola dôvodná aj napriek zamietnutiu výroku o jeho trpení, ktorý samostatne nemôže byť žalovaný, môže byť len súčasťou výroku o zriadení vecného bremena. Pokiaľ ide o zriadenie, trpenie a za náhradu L. H. F. F.Q. H. T. W. I., aj v tejto časti žaloba bola podaná dôvodne o čom súd prvého stupňa rozhodol ako o povinnosti umožniť zriadenie L.. H. F. F., keď výrok a jej trpení a náhrady sú opäť spojené s predmetom konania a samostatne nemôžu byť žalované. Po doručení rozsudku odvolacieho súdu žalovaná podaním zo dňa 9.5.2016 súhlasila so zriadením drobnej stavby, ktorá aj dňa 18.5.2016 bola žalobkyňou vykonaná. V žiadnom prípade žalobkyňa po späťvzatí žaloby, po predtým pripustení zmeny žaloby o zriadenie el. prípojky nízkeho napätia odvolacím súdom z procesného hľadiska nezavinila zastavenie konania. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu v skutkovom stave, pretože neodôvodňuje svoje rozhodnutie na základe čoho mala žalobkyňa z procesného hľadiska zaviniť zastavenie konania a preto napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa, okrem uvedenia, že dôvodnosť žaloby v tejto časti pominula, nijakým spôsobom späťvzatie žaloby žalobkyňou neodôvodnil. Zastavenie konania spôsobila žalovaná, pretože až do vydania jej súhlasu o realizáciu drobnej stavby cez jej pozemok odpadol dôvod žaloby. Nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že výsledok konania nie je dostatočne merateľný z hľadiská úspechu a neúspechu. Nesúhlasí ani s odôvodnením rozhodnutia v tom, že usporiadanie vzťahov sporových strán je v ich záujme.

6. Navrhol uznesenie vo výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol že má za to, že súd správne na predmetný prípad aplikoval § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Platí, že ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch súd môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Konštatoval, že žaloba žalobcu nemohla byť dôvodnou, nakoľko nikdy nemala právny základ, na základe ktorého by žalobca mohol požadovať od žalovaného zriadenie vecného bremena spočívajúceho v povinnosti trpieť umiestnenie, úpravy a opravy elektrickej prípojky tak, ako ho uplatnil svojou žalobou v predmetnom konaní, ktorú následne v tejto časti aj zobral späť, nakoľko takéto právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle ZoE patrí výlučne držiteľovi povolenia. Žaloba v znení, v akom bola podaná zo strany žalobcu, resp. v rozsahu v akom bola následne opakovane zo strany žalobcu menená, nemá právny základ, bola preto podaná nedôvodne a súd správne vyhodnotil po právnej stránke vec tak, že to bol práve žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko podal nedôvodnú žalobu. Súd nemusel preukazovať, na základe čoho mal za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, nakoľko pokiaľ nie je preukázané, že dôvody zastavenia konania sú na strane žalovaného platí, že žalobca je vždy ten subjekt, ktorý zastavenie konania spôsobil. Má za to, že odvolací súd by mal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko žaloba v časti, v ktorej bola žalobcom vzatá späť nebola podaná dôvodne, nešlo o potrebné uplatňovanie a bránenie práva zo strany žalobcu a samotným podaním žaloby v rozsahu, v ktorom nemá žalobca žiadny právny nárok žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Ak by mal však súd za to, že je dôvodné priznať žalobcovi náhradu trov konania, vyjadril nesúhlas s rozsahom náhrady trov konania, v akom ich žalobca vyčíslil.

8. Navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého uznesenia o trovách konania, a preto výrok uznesenia o zastavení konania, ktorý výrok odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

11. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované ustanovenie § 255 ods. 1 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000 a prispôsobené novej právnej úprave).

15. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.

16. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

17. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

18. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (viď III. ÚS 144/2010).

19. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie konštatoval, že pomer úspechu obidvoch strán je zhruba rovnaký, čo by bolo dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu. Takýto záver však z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva. Súd prvej inštancie len konštatoval, v ktorej časti mal úspech žalobca, v ktorej žalovaný, taktiež uviedol, komu pričítal zavinenie na zastavení konania, z čoho však nemožno vyvodiť, že by úspech obidvoch strán bol zhruba rovnaký.

20. Rovnako neskúmal dôvod, pre ktorý zobral žalobca vo zvyšku žalobu späť s tým, že pokiaľ zobral žalobu späť z dôvodu mimosúdnej dohody nemožno túto skutočnosť pripočítať na ťarchu žiadnej z procesných strán. Za tohto stavu, keď žalobca bol úspešný v I. výrokovej časti rozsudku s tým, že z dôvodu zmeny žaloby zavinil zrušenie rozsudku v II. výrokovej časti sa odvolaciemu súdu predbežne ešte pred zohľadnením okolnosti ktorá z procesných strán zavinila zastavenie konania v časti II výroku javí, že pomer úspechu by v prípade ak zastavenie konania v tejto časti navrhovaného rozsudku nespoluzavinil žalovaný mal byť rovnaký.

21. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s týmito právne a skutkovo významnými okolnosťami nevyrovnal a bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia rozhodol že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, spôsobil tým nepreskúmateľnosť predmetného uznesenia v časti výroku o trovách konania, čo je dôvodom na jeho zrušenie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP.

22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , t.j. porovnať v konaní úspech žalobcu s úspechom žalovaného v spojitosti so zavinením na zastavení konania, a až keď bude bezpečne preukázané, že pomer úspechu obidvoch strán je zhruba rovnaký, bude možné rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V opačnom prípade súd náhradu trov pomerne rozdelí.

23. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .