Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne V. Š., nar. X.X.XXXX, bytom G., N. X, zastúpenej Mgr. Tomášom Hermanom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Bočná 10 proti žalovanému L. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom G., N. X, o zaplatenie 11.126,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.4.2017 sp.zn. 37C/471/2015-215 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti uplatnenej istiny vo výške 216,39 eur spolu s úrokom z omeškania nad 5,05% ročne. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 10.841,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10.841,38 eur od 4.8.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,86%.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 11.126,56 eur, ktorého sa voči žalovanému domáhala na základe tvrdenia, že obaja ako bývalí manželia sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX vo vchode č. X na X. poschodí v obytnom dome v G. na N.D. č. X, X so súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX, kat. úz. D. Ť.. K bytu im vzniklo podielové spoluvlastníctvo na základe zákonného následku, keďže v 3-ročnej lehote od zániku ich BSM nepodali návrh na vyporiadanie a ani sa nevyporiadali dohodou. Napriek ich dohode o tom, že každý z nich bude uhrádzať náklady na tento byt v 1/2, žalovaný túto dohodu neplnil a za služby súvisiace s užívaním neplatil nič. Z obavy, aby dlh naďalej nenarastal sa na valnom zhromaždení vlastníkov bytov dňa 25.10.2012 zaviazala, že od októbra 2012 bude uhrádzať plnú výšku zálohovej platby za užívanie bytu a to vo výške 150,00 eur mesačne. V súvislosti s neplnením si povinností žalovaného bola nútená uhradiť jeho nedoplatky v celkovej výške 11.126,56 eur.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci nadobudli za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva predmetný byt, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 28.1.2003, ako aj to, že do troch rokov od zániku ich BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu. Na základe toho sa obaja z nich stali podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, ako aj to, že obaja účastníci uvedený byt užívajú.

4. Vychádzajúc z nesporného skutkového záveru, že spoluvlastnícke podiely na predmetnom byte sú u strán sporu rovnaké, t.j. vo výške 1/2 u každého, mal súd za to, vzhľadom na listinné dôkazy predložené žalobkyňou, ktorými preukázala, že nie je dlžná (čo sa týka jej podielu) na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu a že uhradila veriteľom vyššiu sumu, než zodpovedá jej podielu na predmetnej nehnuteľnosti a to o sumu, ktorú mal uhradiť žalovaný.

5. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2009 z č.l. 161 mal súd za preukázané, že náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu vrátane zmluvnej pokuty predstavovali sumu 2.469,27 eur. Zaplatené zálohy boli v sume 818,34 eur, ktoré uhradila žalobkyňa. Nedoplatok predstavoval sumu 1.650,93 eur. Zmluvná pokuta predstavovala sumu 706,86 eur (náhradu tejto žalobkyňa nepožadovala) a zostatok vo výške 944,07 eur zaokrúhlila na sumu 950,- eur, ktorú dňa 16.7.2010 prevodným príkazom uhradila za žalovaného. Konštatoval, že skutočné náklady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2009 boli vo výške 1.762,41 eur (suma 2.469,27 eur mínus zmluvná pokuta 706,86 eur), teda polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu 881,21 eur a nie sumu 950,- eur ako to požaduje žalobkyňa. Mal za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2009, čo predstavuje sumu vo výške 881,21 eur. Vo zvyšnej časti požadovanej sumy nad 881,21 eur, t.j. v časti o zaplatenie 68,79 eur s príslušenstvom, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012 z č.l. 165 mal súd za preukázané, že náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu vrátane zmluvnej pokuty predstavovali sumu 2.443,13 eur. Zaplatené zálohy boli v sume 1.170,- eur, ktoré uhradila žalobkyňa. Nedoplatok predstavoval sumu 1.273,13 eur. Zmluvná pokuta predstavovala sumu 667,26 eur (náhradu tejto žalobkyňa nepožadovala) a zostatok vo výške 605,87 eur zaokrúhlila na sumu 606,- eur, ktorú dňa 9.7.2013 prevodným príkazom uhradila za žalovaného. Súd konštatoval, že skutočné náklady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2012 boli vo výške 1.775,87 eur (suma 2.443,13 eur mínus zmluvná pokuta 667,26 eur), teda polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu 887,94 eur. Súd mal za to, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2012, čo predstavuje sumu vo výške 887,94 eur, pričom žalobkyňa ako dominus litis požaduje v tejto časti zaplatenie sumy 606,- eur, ktorú sumu jej súd priznal. V ďalšej časti ohľadne nárokov žalobkyne na zaplatenie sumy 70,- eur, ktorú uhradila veriteľovi za žalobcu dňa 26.10.2012, na zaplatenie sumy 70,- eur, ktorú uhradila veriteľovi za žalobcu dňa 26.10.2012 a na zaplatenie sumy 30,- eur, ktorú uhradila veriteľovi za žalobcu dňa 19.3.2013, teda spolu sumy 170,- eur, považoval súd žalobu za dôvodnú a požadovanú sumu vo výške 170,- eur žalobkyni priznal, keďže žalovaný úhradu týchto súm nenamietal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobkyňa uhrádzala solidárny dlh strán sporu za žalovaného z požičaných peňažných prostriedkov od synov strán, túto považoval súd vo vzťahu k predmetu konania za nedôvodnú, keďže ide o dlh žalobkyne voči synovi (pozri bod 11 tohto odôvodnenia), ktorý sa môže domáhať jeho vrátenia od žalobkyne. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 8.637,04 eur súvisiacej s dražbou predmetného bytu, zaplatenie tejto sumy dňa 2.8.2013 žalobkyňa preukázala platbou na č.l. 17, pričom je bez relevancie, že časť peňažných prostriedkov na úhradu tohto dlhu jej poskytol titulom daru jej syn (podstatné je, že tieto peňažné prostriedky boli darované žalobkyni a nie žalovanému). Tento nárok pozostáva z dlhu žalovaného resp. jeho pomernej časti vo výške 7.436,- eur za úhrady spojené s užívaním predmetného bytu pripadajúce na jeho polovičný spoluvlastnícky podiel (čo žalovaný nenamietal), ako aj z trov právneho zastúpenia vo výške 245,15 eur, z hotových výdavkov dražobného konania vo výške 170,70 eur a z odmeny dražobníka vo výške 785,19 eur, ktoré platby (trovy právneho zastúpenia vo výške 245,15 eur, hotové výdavky dražobného konania vo výške 170,70 eur a z odmena dražobníka vo výške 785,19 eur) boli žalobkyňou vynaložené za žalovaného v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalovaný nenamietal neplatnosť dražby na súde resp. dražobník od dražby upustil, keďže žalobkyňa zložila dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby.

6. Z uvedeného súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 137 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1 a § 511 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobkyňa v konaní preukázala, že z titulu solidárneho záväzku vyplývajúceho z jej podielového spoluvlastníctva so žalovaným uhradila sumu prevyšujúcu výšku jej polovičného spoluvlastníckeho podielu za žalovaného a to z titulu nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2009 v sume 881,21 eur. Z vyúčtovania za rok 2012 síce táto uhradila za žalovaného sumu 887,94 eur a z tohto titulu však voči žalovanému uplatnila iba sumu 606,00 eur a

teda vychádzajúc z jej postavenia dominus litis priznal jej takto uplatnenú sumu. Z titulu ďalších úhrad v priebehu rokov 2012 a 2013 považoval za dôvodnú sumu vo výške 170,00 eur (2x 70 + 30), spolu teda v celkovej výške 1.657,21 eur.

7. Ďalšiu časť nároku priznal žalobkyni podľa ust. § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka, teda ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za takéto bezdôvodné obohatenie vyhodnotil sumu, ktorú žalobkyňa uhradila za účelom zmarenia výkonu dobrovoľnej dražby a to predajom sporného bytu. Ide o dlh žalovaného vo výške 7.436,00 eur, na vymoženie ktorého sa viedla exekúcia a taktiež sumy 245,15 eur z titulu trov právneho zastúpenia pri exekúcii, za výdavky dražobného konania v sume 177,70 eur a z titulu odmeny dražobníka v sume 785,19 eur a taktiež zo sumy 547,13 eur, ktorá bola taktiež vymáhaná v uvedenej dobrovoľnej dražbe súdnym exekútorom Mgr. Eduardom Birom na základe exekučného titulu a to v rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp.zn. 20C/44/2008-76. Spolu teda súd prvej inštancie vyhodnotil titulom vydania bezdôvodného obohatenia nárok žalobkyne za dôvodný v celkovej výške 9.184,17 eur a celkový nárok ako dôvodný považoval do výšky 10.841,38 eur. V tejto časti žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti nárok ako nedôvodný zamietol. S poukazom na omeškanie žalovaného priznal žalobkyni aj úrok z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 a žalobkyni priznal náhradu trov konania podľa miery úspechu v konaní.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní opätovne rozsiahlo popisoval vzťahy medzi účastníkmi konania od doby rozvodu ich manželstva majúc za to, že žalobkyňa počas celej doby sabotuje akékoľvek jeho snahy o vyriešenie spoločného vlastníctva užívania bytu. Má za to, že jej klamstvami a krivými výpoveďami spôsobila, že prišiel o ekonomické aktivity, rapídne sa mu zhoršil zdravotný stav a doslova iba existuje zo svojho dôchodku. Postupom žalobkyne vznikla situácia, kedy nie je schopný súd v reálne adekvátnom čase rozhodnúť o vlastníctve bytu spôsobom, aby došlo k jeho predaju a tým by sa konečne definitívne vyriešila bytová otázka a otázka spolunažívania s psychicky narušenou žalobkyňou. Konečne by takto mohol uhradiť svoje peňažné záväzky a mohol by opätovne naštartovať svoje ekonomické aktivity. Nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie v tom, že sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, naopak má za to, že žalobkyňa vyvíja všemožné snahy, aby jej napokon zostal byt bez akejkoľvek náhrady a z neho aby sa stal bezdomovec. Mal za to, že nikde v odôvodnení rozsudku nie je explicitným spôsobom uvedené ako súd dospel k sume 10.841,38 eur. Ohľadne vykonávania dobrovoľnej dražby uviedol, že táto bola nezákonná, pričom sa súd touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Dokazovanie zo strany súdu v tomto smere teda vôbec nebolo uskutočnené, ani len v náznaku. Opätovne poukazuje na to, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa uhradila ich spoločný záväzok, vzniklý užívaním bytu. Má však za to, že do týchto záväzkov je potrebné zarátať aj ním vykonané úhrady na dodávku elektriny, plynu, RTVS, licenčných poplatkov, daň a pod. Tieto úhrady nepretržite vykonáva on, súd však vôbec uvedenú otázku neskúmal, ani ju nezohľadnil.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že odvolanie žalovaného nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k predmetu konania. Jeho tvrdenia v odvolaní žiadnym spôsobom nesúvisia s predmetom konania a nie je možné ich ani podradiť pod žiadny z odvolacích dôvodov podľa ustanovení CSP. Tieto skutočnosti teda nie sú spôsobilé spochybniť správnosť výrokov napadnutého rozsudku.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa ust. § 380 ods. 1 a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to vykonaním dôkazov, ktoré účastníci na preukázanie na svojich tvrdení označili, takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 CSP, vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobe vyhovel do sumy 10.841,38 eur spolu s príslušenstvom. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

11. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej tento namietal postup súdu prvej inštancie v tom, že sa nezaoberal ďalšími okolnosťami predovšetkým tým, že aj on vykonával

úhrady v súvislosti s užívaním sporného spoločného bytu. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že občianske sporové konanie sa riadi procesnými zásadami, ktorými je súd viazaný a jednou z týchto procesných zásad je aj zásada kontradiktórnosti konania, ktorá v súlade s ust. § 185 ods. 1 umožňuje súdu vykonať iba také dôkazy, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili. Súd teda sám nie je oprávnený vyhľadávať a vykonávať dôkazy, ktoré samotní účastníci neoznačili. Súdu nemožno vyčítať ani pochybenie spočívajúce v tom, že neprihliadol na tvrdenia žalovaného o jeho úhradách za služby spojené s užívaním bytu a to z dôvodu, že takýto nárok nebol predmetom konania, keďže ho žalovaný takýmto predmetom neurobil, ani formou vznesenia započítacej námietky, ani formou vzájomného návrhu. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že súd dostatočne v rozsudku neodôvodnil, akým spôsobom dospel k sume 10.841,38 eur, na ktorých úhradu žalovaného zaviazal. Z dôvodov rozsudku je totiž jasné a zrejmé, že časť vyhovujúceho výroku predstavujú konkrétne sumy, ktoré žalobkyňa uhradila správcovi bytového domu pri úhradách zálohových platieb, ako aj z titulu vyúčtovania za roky 2009 a 2012 a to v celkovej sume 1.657,21 eur (881,21 eur + 606,00 eur + 170,00 eur). Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku jasne uviedol, že v takejto sume prevýšili úhrady žalobkyne podiel jej zodpovednosti za dlhy vzniknuté užívaním spoločnej veci, teda bytu účastníkov v podielovom spoluvlastníctve u každého z nich do výšky 1/2. Tento nárok súd prvej inštancie aj správne právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z ust. § 511 Občianskeho zákonníka, teda z titulu, že žalobkyňa uhradila veriteľovi spoločný dlh oboch účastníkov vo vyššom rozsahu než to zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu a za takejto situácie jej uvedené ustanovenie zákona umožňuje požadovať na žalovanom, aby jej uhradil náhradu tej časti, ktorá presiahla rozsah jej podielového spoluvlastníctva.

12. Rovnako správne a vyčerpávajúco súd prvej inštancie odôvodnil aj ďalšiu vyhovujúcu časť nároku vo výške 9.184,17 eur. Takúto výslednú sumu totiž žalobkyňa uhradila dražobníkovi za účelom zmarenia dražby bytu, ku ktorému mala polovičný spoluvlastnícky podiel. Pri týchto sumách súd prvej inštancie správne konštatoval, že ide o záväzok žalovaného ako dlžníka vo výške 7.436,00 eur na vymoženie ktorého bola začatá dobrovoľná dražba, ako aj ďalších položiek tvoriacich náklady dražby v súvislosti s právnym zastúpením hotových výdavkov dražobného konania, odmeny dražobníka a taktiež sumy 547,13 eur, ktorá bola vymáhaná za účelom vymoženia ďalšej pohľadávky súdnym exekútorom. Správnosť záveru súdu prvej inštancie v tomto smere vychádza zo skutočností, že všetky uvedené sumy mali byť uhradené v dražbe ako záväzok žalovaného a to z jeho majetku. Pokiaľ uvedené peňažné sumy uhradila žalobkyňa za žalovaného, získal takto žalovaný bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne do výšky ňou vykonaného plnenia a v súlade s ust. § 456 Občianskeho zákonníka je povinnosťou žalovaného toto plnenie ako bezdôvodné obohatenie vydať žalobkyni, na úkor ktorej ho získal. Ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa žalobcom udávanej motivácie konania žalobkyne považuje odvolací súd pre rozhodnutie vo veci za právne bezvýznamné a preto k nim neprihliadol.

13. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie vrátane príslušenstva a správneho výroku o trovách konania potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .