Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-155-2017.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/155/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. P., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pochádzajúcu z rodičov D. P., F.. N., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., D. Z. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou v Košiciach, Pražská 4 a F. P., D.. X.XX.XXXX, trvale bytom Č. F., C., R. O. XXXX, o úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
z v e r u j e mal. I. P., D.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. sumou 180 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 15.6.2017 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 15.6.2017 do 31.1.2019 pre mal. I. vo výške 2 346 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 200 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,
styk otca s mal. I. sa n e u p r a v u j e ,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.6.2017 žiadala zveriť maloletú I. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné v sume 250 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd, to je od 15.6.2017. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletou I. tak, že sa s ňou bude otec stretávať každý posledný víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod.. Na pojednávaní dňa 17.10.2018 zmenila svoj návrh tak, že žiadala zveriť maloletú I. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné v sume 180 Eur mesačne, tak ako sa dohodli s otcom v konaní o rozvod manželstva. Výživné žiadala určiť počnúc dňom podania návrhu na súd, to je od 15.6.2017. Zároveň netrvala na úprave styku otca s maloletou I.. V závere konania matka navrhla neupraviť styk súdnym rozhodnutím, nakoľko otec maloletú pravidelne nenavštevuje.
2. Otec súhlasil so zverením maloletej I. do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, navrhol určiť výživné v sume od 100 do 115 Eur mesačne. Zároveň navrhol upraviť svoj styk s maloletou tak, že sa s ňou bude stretávať počas letných prázdnin jeden týždeň v júli a jeden týždeň v auguste s tým, že konkrétny termín oznámi matke do konca marca každého roku, ďalej sa s ňou chce stretávať každé nepárne jesenné prázdniny so začiatkom a koncom o 17.00 hod., každé párne vianočné prázdniny od 23.12. od 17.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., každé párne jarné prázdniny so začiatkom o 12.00 hod. a koncom o 17.00 hod., každé veľkonočné sviatky so začiatkom a koncom o 17.00 hod..
3. Opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, súhlasil, že styk nebude upravený súdnym rozhodnutím.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletej, sobášnym listom rodičov, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 23.6.2017, uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 155/2017-12 zo dňa 14.7.2017, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 15.10.2018, potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov matky a otca, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 30P 122/2018, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Maloletá I. pochádza z manželstva rodičov D. P. a F. P., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou 30P/122/2018. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. V rozvodom konaní bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné v sume 180 Eur mesačne. Styk otca s maloletou I. nebol upravený súdnym rozhodnutím.
6. Rodičia maloletej I. nežijú v spoločnej domácnosti od 18.11.2016. Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 155/2017-12 zo dňa 14.7.2017 bola neodkladným opatrením maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.2.2018 a vykonateľnosť ohľadom výživného dňa 16.1.2018.
7. Rodičia maloletej I. naposledy spolu žili v D. do 16.11.2016, kedy matku aj s maloletou priviezol otec na Slovensko k jej rodičom. Od tejto doby býva matka s maloletou u svojich rodičov, ktorým do domácnosti prispieva na bývanie sumou 100 až 150 Eur, okrem toho zakupuje do domácnosti striedavo potraviny. Neplatí žiadne pôžičky a hypotéky, platí maloletej I. poistku po 30 Eur mesačne.
8. Od apríla 2017 je matka zamestnaná ako R. Z. v X. D. U..A.. G., jej priemerný čistý mesačný príjem za rok 2017 bol vo výške XXX,XX Eur za mesiace október, november, december 2017 a za rok 2018 obdobie január až september vo výške XXX,XX Eur. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
9. Maloletá I. navštevuje materskú školu, kde sa platí školné 13 Eur mesačne a stravné 25 Eur mesačne. Najväčšie výdavky s maloletou mala matka v septembri minulého roku, kedy celkovo zaplatila za poplatky ZRPŠ a rôzne fondy 120 Eur, v tejto sume nebola započítaná suma za kúpu ošatenia, ktoré jej bolo potrebné zakúpiť do materskej školy. Zároveň maloletej platí krúžok angličtiny v sume 40 Eur ročne, sezónne jej zakupuje 3 až 4 páry obuvi, pričom jeden pár stojí 20 až 30 Eur.
10. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že sa s otcom stretli v kancelárii jej právnej zástupkyne, kde uzatvorili dohodu ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 180 Eur mesačne. Styk otca s maloletou si neupravili. Otec od vydania neodkladného opatrenia výživné maloletej neplatil, až v decembri 2018 uhradil spolu sumu 900 Eur, čo predstavuje dlh na výživnom v minimálnej výške za rozhodné obdobie. V januári 2019 prvýkrát uhradil sumu 180 Eur. Zároveň matka uviedla, že otec maloletú nekontaktuje e-mailovou komunikáciou, ani sms správami, netelefonuje jej, napriek tomu, že má na matku telefónne číslo, rovnako má telefónne číslo aj na celú jej rodinu. Naposledy sa s maloletou stretli starí rodičia zo strany otca, ktorí kontaktovali matku, že by chceli vnučku vidieť. Stretli sa na pol ceste, keďže žijú v Č. F., a to v H..
11. Otec v súčasnej dobe žije v Č. F., pričom pracuje ako Z. Š. v spoločnosti R. W., kde pracuje od 16.8.2011. Za rok 2018 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem X XXX,XX Eur, ide o obdobie február až november 2018, pričom v mesiaci august 2018 bol jeho čistý mesačný príjem vyšší, a to vo výške X XXX,XX Eur. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2017 mal rovnaký príjem ako v roku 2018.
12. Otec býva sám v nájomnom byte, kde platí poplatky spojené s bývaním 500 až 600 Eur mesačne. Vlastní automobil V., rok výroby 2013, na účte má približne XXX Eur. Okrem maloletej I. nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vo svojej výpovedi uviedol, že sa snažil s matkou dohodnúť, pričom predbežným opatrením mu bolo určené výživné v sume 30 Eur mesačne, ktoré celé dlžné výživné uhradil, následne sa mediačne dohodli, že bude matke prispievať na výživu sumou 180 Eur mesačne, avšak jeho náklady stúpajú, preto navrhuje určiť výživné len v sume 100 až 115 Eur mesačne. Maloletej kupuje darčeky na Vianoce, ktoré jej odovzdávajú jeho rodičia. Cenovo to vychádza na sumu okolo X XXX G.. Zároveň uviedol, že matka mu bráni všetkými prostriedkami stretnúť sa s dcérou, pričom aj s jeho rodičmi komunikuje problematicky. Navrhol upraviť styk s maloletou a keďže býva v D., čo je ďaleko od bydliska maloletej, navrhol upraviť styk iba počas prázdnin a sviatkov.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
27. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletej I. nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2016, kedy sa matka vrátila s maloletou späť na Slovensko a začala bývať u svojich rodičov. Od tejto doby zabezpečuje starostlivosť maloletej výlučne sama, otec sa s ňou stretáva veľmi nepravidelne, nie je s ňou v kontakte, pričom neboli zistené žiadne vážne nedostatky v starostlivosti o maloletú, matka jej zabezpečuje všetko, čo potrebuje pre svoj zdravý vývin. Preto ju súd zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj otec.
28. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. Maloletá I. v súčasnej dobe navštevuje materskú školu, kde jej matka platí základné poplatky, ako je stravné a školné, anglický krúžok, tiež jej hradí ďalšie poplatky súvisiace s návštevou školy, ako sú rôzne fondy a ZRPŠ. Pravidelne maloletej zakupuje oblečenie a obuv a platí jej poistné v sume 30 Eur mesačne. Všetky tieto výdavky doposiaľ hradila matka sama, pričom otec na jej výživu pravidelne neprispieval, a to aj napriek tomu, že neodkladným opatrením mu bolo určené súdom platiť na výživu maloletej aspoň minimálnou výškou stanovenou Zákonom o rodine, to je 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Dlžné výživné za uplynulé obdobie otec uhradil až následne v decembri 2018, pričom celkovo uhradil sumu spolu 990 Eur, čo je výživné v sume 30 Eur mesačne od vydania neodkladného opatrenia. Až v januári 2019 uhradil sumu 180 Eur, pričom ide o výšku výživného, na akej sa rodičia dohodli dňa 7.5.2018 v kancelárii právnej zástupkyne matky. Aj keď matka žiadala vo svojom pôvodnom návrhu určiť výživné v sume 250 Eur mesačne, následne súhlasila, aby to bola suma 180 Eur mesačne, na akej sa s otcom vzájomne dohodli v rodičovskej dohode.
29. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd nielen z odôvodnených potrieb maloletej, ale aj z možností a schopností na strane oboch rodičov, pričom zistil, že príjem na strane otca je podstatne vyšší ako je príjem na strane matky. U matky sa v poslednom období pohybuje v sume okolo XXX Eur mesačne, u otca to je v sume okolo X XXX Eur mesačne, čo mal súd preukázané opismi mzdových listov u oboch rodičov. Aj keď náklady na bývanie a celková životná úroveň otca v D., kde v súčasnej dobe žije a pracuje, je podstatne vyššia ako u matky na Slovensku, ktorá žije u svojich rodičov, považoval súd výživné v sume 180 Eur mesačne, na akom sa rodičia dohodli ešte v máji roku 2018, za primerané a také, ktoré je schopný otec platiť aj s prihliadnutím na výdavky, ktoré uviedol vo svojej výpovedi. Uvedená výška výživného predstavuje 10 % príjmu na strane otca, takže súd takúto výšku považoval za primeranú aj s poukázaním na to, že otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, žije sám a neuviedol podstatnejšie výdavky okrem výdavkov spojených s bývaním v sume 500 až 600 Eur mesačne. Uvedené výživné zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletej, ktoré matka uviedla na pojednávaní a ktoré súd považoval za odôvodnené.
30. Keďže matka žiadala určiť výživné dňom podania návrhu na súd, vznikol takto otcovi dlh na výživnom za obdobie od 15.6.2017 do 31.1.2019 v celkovej výške 2 346 Eur (t.j. 6 Eur x 16 dní v mesiaci jún 2017 + 6 mesiacov v roku 2017 po 180 Eur a 12 mesiacov po 180 Eur v roku 2018. Od uvedenej výšky 3 336 Eur súd odpočítal výživné, ktoré otec na výživu maloletej uhradil celkovo v sume 990 Eur na základe neodkladného opatrenia, pričom uvedenú výšku dlžného výživného uviedla matka).
31. Súd povolil otcovi splatiť dlh v splátkach po 200 Eur mesačne, keďže nemal preukázaný u otca väčší majetok, resp. vyšší príjem, na základe ktorého by mohol splatiť dlh jednorazovo. Z príjmu, ktorý mal preukázaný považoval za dôvodné určiť splátky práve v sume 200 Eur mesačne s tým, že dlh bude splatený v priebehu jedného roka.
32. Keďže matka v priebehu konania pozmenila svoj návrh a nežiadala upraviť styk otca s maloletou I. súdnym rozhodnutím s tým, že viac-menej otec o stretnutia nejaví záujem a ona mu nebráni sa s maloletou stretnúť a môže ju kedykoľvek kontaktovať prostredníctvom nej alebo jej rodičov, súd styk otca s maloletou I. neupravil. Zároveň prihliadol na žiadosť otca, aby stretnutia prebiehali iba počas prázdnin a sviatkov, keďže je veľká vzdialenosť bydliska maloletej s jeho bydliskom.
33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.