Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/126/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2019 prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trenčíne a obžalovaného

Y. U. ,

nar. X.XX.XXXX O., trvale bytom O., L. XXX/XX, prechodne bytom O., ul. J. V. XX/X,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/67/2017 zo dňa 16.8.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátorky a obžalovaného z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/67/2017 zo dňa 16. 8. 2018 bol obžalovaný Y. U. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX. hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. T. O., Q.: O DF s prívesom V. AK XX, Q.: O YE po ceste I/XX, v smere jazdy od obce B. do obce V. U., v pravotočivej zákrute v dôsledku brzdenia došlo k zablokovaniu kolies prívesu, strate smerovej stability súpravy, pričom príves prešiel do protismeru, kde následne došlo ku zrážke ľavej prednej časti prívesu V. AK XX, ťahaného za vozidlo T. O., s ľavou prednou časťou vozidla K. R., Q.: N., ktoré v tom čase viedol I. X., naposledy bytom B. J., ul. L. Y. XX/XX, ktorý pri dopravnej nehode utrpel smrteľné zranenie - šok z vykrvácania zo žíl a tepien krku vpravo a žíl a tepien pravého ramena, čo bolo bezprostrednou príčinou smrti poškodeného I. X..

Bol za to odsúdený podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody na 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu jedného roka. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú I. X. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami prokurátorky a obžalovaného. Odvolanie prokurátorky smerovalo proti výroku o treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá a domáhala sa uloženia prísnejšieho trestu. Poukazovala pritom na obžalovaným spôsobený nenapraviteľný následok a jeho priestupkovú minulosť v oblasti dopravy. Domáhala sa zrušenia napadnutého rozsudku v tomto výroku a uloženia prísnejšieho trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v strede zákonnej trestnej sadzby.

Odvolanie obžalovaného smerovalo proti výroku o vine. V písomných dôvodoch odvolania namietal v prvom rade tú okolnosť, že podľa jeho názoru súd pochybil, pokiaľ sa nezaoberal technickým stavom prívesu, pretože tento mohol mať vplyv na vznik a priebeh nehodového deja. Už nerovnomerné stopy po prívese pred miestom zrážky a jeho vybočenie do protismeru nasvedčovali nesprávnemu rozdeleniu brzdových síl a nesprávnej funkcii bŕzd na prívese, čomu nebola venovaná patričná pozornosť. Skutočný stav brzdového systému mal byť objektívne zisťovaný meraním na skúšobnej stolici. Skutočnosť, že príves absolvoval technickú kontrolu vrátane brzdového systému pred necelými dvoma mesiacmi pred dopravnou nehodou ešte nezaručuje, že sa pôvodné nastavenie nezmenilo. Aj konštrukcia vzduchových bŕzd zvlášť na prívese objektívne neumožňuje vodičovi jemné a presné dávkovanie brzdnej sily na jednotlivé kolesá návesu. Z tohto dôvodu je miera subjektívnej zodpovednosti vodiča za vybočenie prívesu do protismeru znížená na minimum, až celkom nulová. Ďalej namietal, že znalec sa iniciatívne nepokúsil urobiť rozdielové výpočty vplyvu dynamickej polohy vozidla K. pri zrážke pre variant, keby sa K. pohyboval v pravej polovici cesty a variant, kedy sa v rýchlosti najmenej 76 km/h vracal do miesta zrážky z protismernej časti cesty. Všetky výpočty pohybu vozidla K. pred zrážkou sa začínajú jeho polohou na začiatku reakcie vodiča X. a vôbec neriešia variant podľa vodiča U.. Pokiaľ znalec konštatoval, že obžalovaný jazdil rýchlosťou vyššou ako bola primeraná rozhľadu v zákrute, rovnaké pochybenie však bolo jednoznačne aj na strane poškodeného. Ak bolo pribrzdenie jazdnej súpravy vyhodnotené ako nesprávna technika jazdy, toto pribrzdenie bolo inštinktívnou reakciou na bezprostrednú situáciu na vozidlo v protismere. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a spod obžaloby ho oslobodil, prípadne aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach prokurátorka krajskej prokuratúry ako aj obžalovaný zotrvali na dôvodoch podaných odvolaní v celom rozsahu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Bez ohľadu na to, či poškodený prešiel pred nehodou bol v protismere, obžalovaný bol povinný bezpečne prejsť zákrutou. Tak predovšetkým znalec z odboru dopravy vyslovil záver, že nesprávnymi prvkami v technike jazdy obžalovaného bola jeho jazda rýchlosťou vyššou, ako bola za daných adhéznych podmienok a danom mieste primeraná jeho rozhľadu, pričom jazda touto rýchlosťou neumožňovala minutie sa ním riadenej prívesovej súpravy s protiidúcim vozidlom K. za dodržania bezpečnostného bočného odstupu z hľadiska technického. Tento záver znalca je napokon zrejmý aj z fotodokumentácie a plánku dopravnej nehody, z ktorých je možné posúdiť, že na danej ceste aj pri obmedzenej rýchlosti 70 km/hod. nie je táto rýchlosť primeraná pre jazdnú súpravu s prívesom, najmä za situácie, kedy má príves tendenciu pri prípadnom brzdení vybočovať zo svojej jazdnej dráhy. To, že prázdny príves pri brzdení má takúto tendenciu mal obžalovaný vzhľadom na to, že je držiteľom vodičského oprávnenia na vedenie nákladných vozidiel s prívesom vedieť a potom rýchlosť svojej jazdy na danom úseku cesty tomuto prispôsobiť. Aj senátu odvolacieho súdu je jasné, že pri vzduchových brzdách ich účinok sa najprv prejaví na ťahači a až potom na prívese. Teda ak ťahač spomalí, príves má tendenciu ísť až do prejavenia sa účinku vzduchových bŕzd na ňom ďalej pôvodnou rýchlosťou, a keďže vlečná tyč ho nepustí, tak predné kolesá sa vytočia buď doprava alebo doľava, teda hrozí vybočenie mimo ťahač.

Obžalovaný sa bránil, že protiidúci vodič v momente keď ho spozoroval, bol čiastočne v protismere, za plnou deliacou čiarou vozovky, no potom sa vrátil strhnutím volantu do svojej jazdnej dráhy, ktoré tvrdenie je možné pripustiť, pretože ťahač prívesu sa s vozidlom poškodeného bez problémov minuli. Za danej situácie potom nebol zo strany obžalovaného dôvod na brzdenie, jedine ak si vzhľadom na svoju rýchlosť na danom úseku cesty nebol istý, že aj ťahač bezpečne prejde zákrutou bezpečne vo svojom jazdnom pruhu. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by vzniknutá situácia bola skutočne nebezpečná (čo však nevyplýva z okolnosti, že vozidlo poškodeného a obžalovaného sa bezpečne minuli), musel by obžalovaný riešiť situáciu havarijným brzdením, čo však neurobil. Je teda logické, že svoje vozidlo pribrzďoval jedine z dôvodu bezpečného prejazdu prívesu cez zákrutu. Obžalovaný teda bez ohľadu na to, či poškodený bol pred nehodou v protismere, bol povinný bezpečne prejsť zatáčkou. Odvolací súd nemá žiadny dôvod pochybovať ani o technickej spôsobilosti prívesu, ktorý bol v období dvoch mesiacov pred nehodou na technickej kontrole. V súčasnej dobe, takmer tri roky po nehode nie je napokon ani možné posudzovať jeho technickú spôsobilosť v čase nehody. Vychádzajúc z uvedených záverov nemal preto odvolací súd o vine obžalovaného žiadne pochybnosti a jeho odvolanie v tomto smere nepovažoval za dôvodné.

Ani po preskúmaní výroku o treste nezistil odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa žiadne pochybenie. Súd prvého stupňa po zohľadnení všetkých okolností majúcich vplyv na ukladanie trestu a dodržaním základných zásad pre ukladanie trestu, vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody v jednej tretine zákonnej trestnej sadzby § 149 ods. 1 Tr. zák. s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov, ktorý aj odvolací súd považuje vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti prípadu za zákonný a správny.

Aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu jedného roka považuje odvolací súd za postačujúci k splneniu jeho účelu. I keď obžalovaný pred spáchaním skutku bol viackrát postihnutý pre priestupky na úseku dopravy, je potrebné si uvedomiť, že od spáchania skutku, ktorý je predmetom tohto konania, uplynula už doba dva a pol roka, počas ktorej obžalovaný vykonával činnosť vodiča, a preto uloženie prísneho trestu zákazu činnosti v strede trestnej sadzby tak, ako sa toho domáhala prokurátorka svojim odvolaním by vyznelo skôr represívne, ako prevýchovne.

Keďže odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa ani pri rozhodovaní o náhrade škody, vychádzajúc z horeuvedených dôvodov odvolania obžalovaného a prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.