Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-36-2018.pdf
PDF · 102.5 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu Q.- L., a.s., so sídlom B., F. nivy XX/b, D.: XX XXX XXX, zastúpeného P., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom B., F. XX, D.: XX XXX XXX, proti žalovaným l/ X. E., bytom Z. F. nad V., Q. XXXX/XX, 2/ D. E., bytom Z. F. nad V., Q. XXXX/XX, zastúpenej T. kancelária P.. L. B., s.r.o., so sídlom K., X. XX, o zaplatenie 1.020,21 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. septembra 2017 č. k. 9C/37/2015-216, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému 1/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovanej 2/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 28. septembra 2017 č. k. 9C/37/2015-216 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným solidárneho zaplatenia sumy 1.020,21 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 01.06.2015 do zaplatenia. Žalovanej 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete, vrátane technologických objektov- regulačných staníc zemného plynu. Na odbernom mieste žalovaných bola pôvodne uzatvorená zmluva o dodávke plynu. Poukázal na ustanovenia zákona č. 251/2012 Z.z., pričom zdôraznil, že spotreba plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je spotrebou plynu patriaceho žalobcovi. V tomto smere poukázal na § 82 ods. 1 tohto zákona. Uviedol ďalej, že dňa 31.05.2013 pri kontrole odberného miesta bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy, pričom pri ukončení zmluvného vzťahu bol stav na meradle 1.583 m3 a pri kontrole 31.05.2013 bol stav 3.171 m3. Žalobcovi tak vznikla škoda neoprávneným odberom plynu, ktorú dňa 10.06.2013 vyčíslil na sumu 1.020,21 Eur a na túto sumu vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX. Táto zaplatená nebola. Súd prvej inštancie dôvodil, že pôvodne z podanej žaloby vyplýva, že k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo z dôvodu, že na odbernom mieste údajne nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu. Táto podľa žalobcu pôvodne uzatvorená bola, avšak nie v období, za ktoré je vyúčtovaný neoprávnený odber plynu. To, že odberateľom plynu od dodávateľa plynu Q., a.s. bola spoločnosť M-K. Q., s.r.o., však jednoznačne vyplýva zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX, podanej správy Q., a.s., ako aj z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, v rámci ktorej vyúčtováva dodávateľ plynu (Q., a.s.) cenu za jeho dodanie za obdobie od 01.01.2013 do 31.05.2013 (teda do doby, kým zmluva trvala) v rozsahu 784 m3, pričom za obdobie od 20.03.2013 do 31.05.2013 spotreba v podstate vyúčtovaná nebola. Je však zrejmé, že na uvedenom odbernom mieste až do 31.05.2013 bola riadne uzatvorená zmluva o dodávke plynu, a to medzi Q., a.s., a M-K. Q., s.r.o. To, že dodávateľ plynu následne pri
ukončení odberu (31.05.2013) nedoúčtoval prípadnú ďalšiu spotrebu plynu odberateľovi M-K. Q., s.r.o., je chybou dodávateľa plynu. Nemožno však za tejto situácie konštatovať, že na danom odbernom mieste v období od 19.03.2013 do 31.05.2013 dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu z dôvodu, že dochádzalo k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. Naopak, na uvedenom odbernom mieste zmluva existovala a bolo povinnosťou odberateľa podľa tejto zmluvy uhrádzať dodávateľovi plynu dohodnutú cenu. V tejto súvislosti súd poukazuje i na Montážny list meradla č. XXXXXXXXXX, z ktorého vyplýva, že dňa 31.05.2013 aj žalobca vedel, že odberateľom je M-K. Q., s.r.o. (v tomto liste je to priamo uvedené). Prvotný dôvod, ktorý tak žalobca uvádza pre priznanie nároku (odber plynu bez uzatvorenej zmluvy) nie je možné akceptovať. Žalobca v priebehu konania rozšíril možný dôvod neoprávneného odberu plynu aj o dôvod uvádzaný v § 82 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike (odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete), avšak súdu prvej inštancie nie je zrejmé, aké obmedzenia boli odberateľovi určené a aké obmedzenia reálne odberateľ nedodržal. K takto uplatnenému nároku pripojil žalobca interné doklady, z ktorých má vyplývať, že dodávateľ zemného plynu mal požiadať žalobcu o prerušenie dodávky zemného plynu pre odberné miesto v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných dňa 04.03.2013, čo má preukazovať záznam z elektronického systému SAP, kde Q., a.s., zadal požiadavku pre žalobcu „Na odpojenie z dôvodu neplatenia“. Dňa 07.03.2013 mal žalobca vyslať pracovníkov na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru za účelom prerušenia dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov podľa požiadavky pôvodného dodávateľa, o čom má zase svedčiť interný zápis žalobcu zo dňa 07.03.2013. Z dôvodu, že žalovaní neumožnili demontáž plynomeru a rovnako neumožnili ani zistenie stavu plynomeru, pristúpil údajne žalobca k účtovnej demontáži meradla ku dňu 19.03.2013. K týmto vyjadreniam žalobcu je potrebné uviesť, že pokiaľ zákon za neoprávnený odber plynu považuje situáciu, keď odberateľ nedodržuje obmedzenia určené dodávateľom plynu, musí odberateľ o prípadných takýchto obmedzeniach vedieť. Treba však uviesť, že žalobca súdu nepredložil ani jeden doklad, z ktorého by vyplývalo, že žalovaní vôbec mohli vedieť o nejakých obmedzeniach (prípadne spoločnosť M-K. Q., s.r.o., ktorá mala uzatvorenú v tomto období s Q., a.s., zmluvu). Naopak, súdu boli predložené iba interné doklady žalobcu, z ktorých má vyplývať, že dodávateľ plynu chcel ukončiť dodávku plynu do odberného miesta. O tejto skutočnosti však odberateľ, prípadne vlastníci neboli žiadnym spôsobom upovedomení. Pokiaľ existoval zmluvný vzťah medzi Q., a.s., a odberateľom M-K. Q., s.r.o., bolo potrebné všetky prípadné obmedzenia riešiť v intenciách tohto zmluvného vzťahu, čo však ani dodávateľ a ani žalobca neurobili. Nárok tak žalobcovi nebolo možné priznať ani s poukazom na § 82 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalobcu týkajúcu sa napríklad rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.10.2013 sp. zn. 41Cob/122/2013, súd sa v plnej miere stotožňuje s týmto rozhodnutím, že za neoprávnený odber plynu je zodpovedný vlastník nehnuteľnosti, avšak v tomto prípade nebolo preukázané, že o neoprávnený odber plynu išlo, keďže k odberu plynu dochádzalo na základe uzatvorenej zmluvy, nešlo teda o nelegálny odber. Vychádzajúc z týchto skutočností bola potom žalobca voči žalovaným v celom rozsahu zamietnutá. V danom prípade boli žalovaní v konaní plne úspešní. Žalovaný 1/ bol v konaní nečinný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli. Žalovaná 2/ bola v konaní úspešná a aktívna, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Vo veci citoval § 82 ods. 1 až 3 a § 3 písm. c/ bod 10 zákona č. 251/2012 o energetike.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že jeho žalobe vyhovie eventuálne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakoval skutkový stav, že dňa 07.03.2013 vyslal pracovníkov na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru za účelom „prerušenia dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov“. Uvedenú skutočnosť preukazuje zápis zo dňa 07.03.2013, v ktorom je okrem iného uvedené „neumožnil vykonať prerušenie, prístup, majiteľ odmietol podpísať“. Z dôvodu, že žalovaní neumožnili demontáž plynomeru a rovnako neumožnili ani zistenie stavu plynomeru, pristúpil k účtovnej demontáži meradla ku dňu 19.03.2013 (začiatok neoprávneného odberu zemného plynu), t. j. 15 dní po prijatí požiadavky od dodávateľa zemného plynu na prerušenie distribúcie zemného plynu.
Namietal, že, pokiaľ súd prvej inštancie považoval dôkazy predložené žalobcom za „interné doklady žalobcu“, tak Zápis zo dňa 07.03.2013 za interný doklad považovať nemožno. Zápis zo dňa 07.03.2013 je dokladom (dôkazom v konaní), ktorý bol vyhotovený pri kontrole odberného miesta vo vlastníctve žalovaných, pričom tento obsahuje označenie dôvod vykonania kontroly, označenie odberného miesta, vyhlásenie o možnosti/nemožnosti vykonania prerušenia dodávky zemného plynu, zistené skutočnosti na odbernom mieste, vyjadrenie k zisteným skutočnostiam spolu s označením mena funkcie a podpisu a označenie zamestnanca žalobcu, ktorý kontrolu vykonal. Z uvedeného zápisu zo dňa 07.03.2013 rovnako vyplýva, že pri vykonaní kontroly odberného miesta plynomeru bol prítomný majiteľ objektu, ktorý neumožnil vykonať prerušenie dodávky zemného plynu a neumožnil prístup k meradlu, odmietol zápis zo dňa 07.03.2013 podpísať. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní preukázal, že žalovaní mali vedomosť o uložení obmedzení zo strany dodávateľa zemného plynu. To, že na odbernom mieste žalovaných došlo k prerušeniu distribúcie zemného plynu, rovnako vyplýva aj zo zúčtovacej faktúry od dodávateľa zemného plynu Q. X. X., a.s., fakturačné obdobie: XX.XX.XXXX - 31.05.2013, kde dodávateľ zemného plynu fakturoval spotrebu zemného plynu do 19.03.2013 s konečným stavom na meradle 1.538 m3 (počiatočný stav pri neoprávnenom odbere zemného plynu uplatňovaní v tomto konaní). Z uvedenej zúčtovacej faktúry od dodávateľa zemného plynu súčasne vyplýva, že za obdobie od 20.03.2013 do 31.05.2013 dodávateľ zemného plynu nefakturoval žiadnu spotrebu zemného plynu (fakturovať spotrebu zemného plynu za uvedené obdobie ani nemohol, nakoľko požiadal o prerušenie distribúcie zemného plynu pre „neplatenie“ a následne dňa 26.04.2013 požiadal o ukončenie dodávky zemného plynu), ale dochádzalo k spotrebe zemného plynu vo vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku nepreukazuje a ani len netvrdí, že by došlo k spotrebe zemného plynu, ktorý patril pôvodne inej konkrétnej osobe, za ktorý by jej riadne a s konečnom platnosťou bolo zaplatené. Odôvodnenie v bode 20. rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za vnútorne rozporné. Súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že je zodpovednosťou vlastníka nehnuteľnosti, keď na odbernom mieste v tejto nehnuteľnosti dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu, avšak z vykonaného dokazovania v podstate dospel k záveru, že „keďže k odberu zemného plynu dochádzalo na základe uzatvorenej zmluvy, nešlo teda o nelegálny odber“. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na odbernom mieste vo vlastníctve žalovaných dochádzalo k odberu zemného plynu v období od 19.03.2013 do 31.05.2013, čo vyplýva z rozdielov na meradle. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo súčasne preukázané, že dňa 31.05.2013 bol zistený stav na číselníku plynomeru 3.171 m3 (t. j. o 1.633 m3 viac ako dňa 19.03.2013). V kontexte vyššie uvedeného potom existuje niekoľko „skutkových podstát“ neoprávneného odberu plynu, vzhľadom na okolnosti jeho (neoprávneného odberu) vzniku. Osobitne zdôrazňujú tú skutočnosť, že v zmysle § 82 ods. 1 zákona o energetike môže dôjsť k neoprávnenému odberu zemného plynu aj za situácie, keď odberateľ má uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom plynu, t. j. jedna skutočnosť (uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu) bez komplexného posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu nevylučuje automaticky druhú možnosť (neoprávnený odber zemného plynu). Neoprávnený odber je možný vo všetkých prípadoch uvedených § 82 ods. 1 zákona o energetike v písm. b) až h), kedy sa môže jednať o odber. Vo všetkých týchto prípadoch môže byť zmluva uzavretá, ale k neoprávnenému odberu dochádza. Namieta, že súd prvej inštancie toto posúdenie vôbec nevykonal a jednotlivými typmi neoprávneného odberu sa v nadväznosti na svoje tvrdenie v zmluve nezaoberal. Zároveň hoci súd prvej inštancie tvrdí, že k neoprávnenému odberu nedošlo, z napadnutého rozsudku opak nevyplýva. Súd prvej inštancie nepostupoval tak, že by odôvodnene vylúčil všetky možnosti neoprávneného odberu. Tvrdenie neoprávneného odberu na odbernom mieste podľa napadnutého rozsudku popreté nebolo. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou, keď žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, kde dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu poukázali na nasledujúce rozhodnutia: rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica z 30.10.2013, sp. zn. 41Cob/122/20132, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25.05.2017, sp. zn. 10C/92/2017.Rozsudok vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, kedy súd prvej inštancie podľa nás nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
3. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu vyjadrila a uviedla, že s rozsudkom sa v plnom rozsahu stotožňuje. Žaloba bola nedôvodná v celom rozsahu, a preto ju súd zamietol. Považuje rozsudok za správny a zákonný a odvolanie žalobcu za nedôvodné a účelové. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými dôkazmi vykonanými v uvedenej veci, dokonca si dôkazy zaobstaral i sám (zmluvy Q. o dodávke plynu pre M-K. Q., s.r.o. + prísl.), hoci ich mal v rámci svojho procesného útoku ako dôkaz predložiť už k
dikcii žaloby sám žalobca. Svoje úvahy aj náležite, vyčerpávajúco a presvedčivo rozviedol a zdôvodnil. Odvolanie žalobcu obsahuje rovnaké argumenty, ako predložil v žalobe a v jeho dvoch vyjadreniach.
4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
7. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebola naplnená ani jedna zo skutkových podstát neoprávneného odberu plynu uplatňovaných žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie, a to podľa § 82 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 251/2012 o energetike.
8. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
9. Zo správy Q., a.s., a z ním predložených dôkazov- zmluvy o dodávke plynu ev. č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2012 a vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.06.2013 je bez pochybností zrejmé, že Q., a.s. uzatvoril na dodávku a odber plynu v odbernom mieste Nové F. nad V., X. X zmluvu o dodávke plynu s M-K. Q., s.r.o. a že táto zmluva bola platná a účinná od 08.11.2012 do 31.05.2013. V rozhodnom období, ktoré žalobca žaluje v predmetnom spore (od 20.03.2013 do 31.05.2013), existoval teda na odbernom mieste zmluvný vzťah na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Zo zistených skutočností potom vyplýva, že k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike nedošlo.
10. Podľa § 82 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 o energetike neoprávneným odberom plynu je, ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete.
11. K uplatnenej skutkovej podstate súd prvej inštancie žalobcovi v rozsudku vytkol, že mu nie je zrejmé, aké obmedzenia boli odberateľovi určené a aké obmedzenia reálne odberateľ nedodržal a tiež že žalobca súdu nepredložil ani jeden doklad, z ktorého by vyplývalo, že žalovaní vôbec mohli vedieť o nejakých obmedzeniach. V tejto súvislosti poukazoval, že súdu boli predložené iba interné doklady žalobcu, záznam z elektronického systému Q., kde Q., a.s. zadal požiadavku pre žalobcu „Na odpojenie z dôvodu neplatenia“ a interný zápis žalobcu zo dňa 07.03.2013.
12. K tvrdeniu súdu žalobca v odvolaní uviedol, že zápis zo dňa 07.03.20113 nemožno považovať za interný doklad, pretože z neho vyplýva, že kontroly bol prítomný majiteľ objektu, ktorý neumožnil vykonať prerušenie dodávky zemného plynu a neumožnil prístup k meradlu, a odmietol zápis zo dňa 07.03.2013 podpísať. Zároveň podľa neho ide o dôkaz, ktorý preukazuje vedomosť žalovaných o obmedzeniach.
13. Z uvedeného dokladu však žalobcom tvrdené skutočnosti odvolaciemu súdu nevyplývajú. V zápise zo dňa 07.03.2013 je síce rukou vpísané opísanie situácie „Neumožnil vykonať prerušenie, prístup, majiteľ odmietol podpísať“, ale nie je presne konkretizované, koho mal zamestnanec žalobcu vykonávajúci kontrolu pod pojmom „majiteľ“ na mysli (či majiteľa prevádzky- M-K. Q., s.r.o. alebo majiteľa nehnuteľnosti- žalovaných). V zápise na inom mieste sa totiž uvádza, že vykonať prerušenie a prístup k meradlám neumožnil odberateľ, pričom ako odberateľ je v tom istom doklade označený M-K. Q., s.r.o.. K tomuto zisteniu pristupujú zistenia z výsluchu žalovanej 2/ pred súdom prvej inštancie dňa 08.09.2017 (žalobcom nespochybnené), ktorá vypovedala, že „ju nikto v marci 2013 nekontaktoval, aby umožnila
demontáž meradla. Nemala žiaden dôvod tomu brániť, keďže sa jej to netýkalo“. Zistené skutočnosti samostatne i vo vzájomnej spojitosti spochybňujú vyššie uvedené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že kontroly bol prítomný niekto zo žalovaných a teda žalovaní o uložených obmedzeniach vedeli. Za daného dôkazného stavu je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by žalovaní 1/ alebo 2/ vedeli o obmedzeniach v zmysle § 82 ods. 1 písm. f) zákona, ktoré napokon žalobca nekonkretizoval resp. zrozumiteľne presne neoznačil ani v odvolaní. Zo zistených skutočností tak nevyplýva, že by došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. f) zákona o energetike.
14. Odvolací súd k tejto námietke ako aj k námietke žalobcu uplatnenej až v odvolaní, že v danom prípade mohlo ísť o neoprávnený odber aj podľa ostatných skutkových podstát uvedených v § 82 ods. 1 písm. b) až h) zákona, na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dopĺňa, že k ostatným skutkovým podstatám žalobca neprodukoval (neoznačil ani nepredložil) žiadne skutočnosti (skutkové tvrdenia) a ani dôkazy (napr. o nemeranom plyne- písm. b/, o neoprávnenom zásahu do meradla- písm. c/, o porušenom zabezpečení proti manipulácii- písm. d/) a že v skutkových podstatách podľa písm. e/ až h/ vrátane už súdom prvej inštancie posúdeného písm. f/ sa pre ich uplatnenie vyžaduje konkrétne (protiprávne) konanie odberateľa. Pasívne vecne legitimovaný je teda v týchto prípadoch odberateľ. Pojem odberateľ je na účely zákona o energetike vyložený v citovanom § 3 písm. c/ bod 10 zákona č. 251/2012 Z.z..
15. Podľa § 3 písm. c/ bod 10 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľom plynu je osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.
16. Z vyššie uvedených dôkazov - zo správy Q., a.s. a ním predloženej zmluvy o dodávke plynu ev. č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2012 a vyúčtovacej faktúry Q., a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.06.2013 je bez pochybností zrejmé, že v rozhodnom období (od 20.03.2013 do 31.05.2013) bol osobou, ktorá na odbernom mieste nakupovala plyn na účel vlastnej spotreby, M-K. Q., s.r.o.. Táto osoba je tak odberateľom plynu podľa zákona o energetike a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle skutkových podstát v § 82 ods. 1 písm. e/ až h/ (vrátane písm. f/) zákona. Je potom podľa uvedených skutkových podstát daný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/, pre ktorý nedostatok žalobe nemožno vyhovieť.
17. V tejto súvislosti pre úplnosť a zároveň tak k ďalšej námietke žalobcu v odvolaní odvolací súd dodáva, že poukaz žalobcu na konkrétne citované iné rozhodnutia súdov, ktoré za pasívne vecne legitimovaný subjekt v sporoch o zaplatenie náhrady za neoprávnený odber plynu považovali vlastníka nehnuteľností na odbernom mieste, je bezpredmetný. V prípadoch týchto súdnych rozhodnutí ide o iný, osobitný (zákonom nepredvídaný) skutkový (a právny) stav, kedy nie je známy odberateľ plynu podľa § 3 písm. c/ bod 10 zákona, pretože na odberné miesta v týchto prípadoch nebola uzavretá zmluva o dodávke plynu (šlo o odber plynu bez zmluvného vzťahu). V tejto veci však, ako už bolo vyššie opakovane konštatované, v rozhodnom období (od 20.03.2013 do 31.05.2013) na odbernom mieste (Nové F. nad V., X. 5) existovala uzavretá zmluva o dodávke plynu s Q. a.s. (Zmluva ev. č. XXXXXXXXXX), existoval teda zmluvný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom plynu, šlo o známeho odberateľa podľa § 3 písm. c/ bod 10 zákona, ktorým bol iný subjekt ako žalovaní 1/ a 2/. Nebolo preto nutné, ani možné žalovať vlastníka nehnuteľností. Pasívne vecne legitimovaným subjektom bol odberateľ podľa zmluvy.
18. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu proti žalovaným 1/ a 2/ zamietol, je vo výroku vecne správny. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
19. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods.1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní a preto im v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného 1/ v zmysle § 251 CSP, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Žalovanej 2/ vznikli trovy s podaným vyjadrením k odvolaniu, preto jej náhradu trov odvolacieho konania priznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).