Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-144-2018.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/144/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v L., T. Č.. XXX, zastúpeného Prof. JUDr. Ján Klučka, CSc., advokát so sídlom v Košiciach, Ku Potoku 4 proti žalovanej: F. K., nar. X.X.XXXX, bytom v M. I. O., M. XX, zastúpenej JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, o zaplatenie 2.342,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.11.2017 č.k. 7C/24/2017-76 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.342,00 eur s prísl., zamietol. Rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 45 ods. 1, 2, § 49a, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia 2.342,00 eur, jeho nárok nie je dôvodný, preto žalobu zamietol.
3. Žalobca opodstatnenosť nároku voči žalovanej odôvodnil tým, že dňa 13.6.2016 zaslal na jej účet vedený v Tatra banke a.s. pod č. XXXXXXXXXX sumu 2.342,00 eur, pričom sa tak stalo omylom. Preto sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú vrátiť mu túto sumu spolu s príslušným úrokom z omeškania.
4. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo v konaní dostatočne preukázané, že tvrdenia žalobcu, o ktoré oprel svoj žalobný návrh, nemožno považovať za pravdivé.
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil rozpor v tvrdení žalobcu uvedeného v žalobe a v jeho výpovedi, v ktorej uviedol, že sumu 2.342,00 eur neprevádzal on, ale jeho manželka, a že túto sumu mienila odviesť na účet J. M., jeho obchodného partnera.
6. Z výpovedí svedkov Z. Z. F. R.. S. K. vyplynulo, že dňa 13.6.2016 došlo k prevodu peňazí žalobcom v prospech žalovanej, ktorá žalobcovi preukázala službu tým, že zo svojho účtu, ako člena firmy Kairos Technologies mu poskytla sumu vo výške 2.485,00 eur, čím sa poplatok za poskytnutie služieb balíka Kairos Technologies znížil na 0,5%. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalobcu, že o tejto transakcii nemá žiadnu vedomosť, nakoľko z mailovej komunikácie medzi svedkom Z. a žalobcom zo dňa 11.6.2016 je zrejmé, že táto podporuje tvrdenia svedka Z. Z.. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi bolo jasné a zrozumiteľné, na účet koho peniaze prevádza a za akým
účelom. Z toho vyplynulo, že nešlo o žiaden omyl zo strany žalobcu a zároveň sa potvrdilo, že žalobca len účelovo a tendenčne tvrdil, že vykonaním tejto finančnej operácie malo dôjsť k omylu.
7. Z takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že právny úkon, ktorým žalobca dňa 13.6.2016 previedol finančné prostriedky v prospech žalovanej na jej účet, nie je neplatný. Žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, keďže nepreukázal, že by sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila a že by poukázanú finančnú čiastku získala bez právneho dôvodu.
8. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť, že žalobca nekonal v omyle, ale veľmi dobre poznal účel prevodu finančných prostriedkov je potvrdená aj tou okolnosťou, že od 13.6.2016 do podania žaloby dňa 7.2.2017 uplynula takmer ročná lehota, počas ktorej sa žalobca o vrátenie peňazí nezaujímal. Vysvetlenie súd prvej inštancie našiel vo výpovedi svedka Z. Z., ktorý vysvetlil, že firma Kairos Technologies od septembra 2016 klientom nevyplácala dohodnuté čiastky, preto až odvtedy sa títo začali domáhať vrátenia peňazí občianskoprávnymi žalobami. Dôkazom toho je aj ďalšie konanie vedené pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 7C/27/2017, kde sa ďalší žalobca domáha rovnakého nároku ako žalobca v tomto konaní a kde bol tiež vypočutý svedok Z. Z..
9. Na základe týchto úvah žalobu zamietol.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že v priebehu jeho konania došlo k viacerým procesným a právnym pochybeniam, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takéto pochybenie považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý neumožnil žalobcovi uskutočniť výsluch žalovanej, a ktorý navrhoval na každom pojednávaní vykonať, keďže tento výsluch žalobca považoval za dôležitý na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie výsluch žalovanej zamietol len na základe tvrdenia jej právneho zástupcu, ktorý uviedol, že nie je potrebné žalovanú vypočuť. Na druhej strane súd pripustil výsluch syna žalovanej, o ktorý žiadal právny zástupca žalovanej. Týmto bol porušený princíp rovnosti zbraní. K porušeniu kontradiktórnosti konania súdom prvej inštancie došlo tým, že neumožnil žalobcovi zúčastniť sa výsluchu svedka - syna žalovanej S. K., ktorý výsluch vykonal na žiadosť právneho zástupcu žalovanej mimo pojednávania, pričom o tejto skutočnosti nebol žalobca žiadnym spôsobom vopred súdom informovaný. Zápisnicu o výsluchu súd žalobcovi nezaslal a o tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až pri nahliadnutí do spisu dňa 13.11.2017, teda dva dni pred nariadeným termínom pojednávania. Takýmto neštandardným spôsobom súd neumožnil žalobcovi zúčastniť sa výsluchu svedka, čím mu bola odňatá možnosť priamo sa vyjadriť k tvrdeniam tohto svedka, konfrontovať žalobcu so svedkom, ale aj konfrontovať svedka Z. Z. so svedkom S. K.. Žalobca pritom považoval účasť na výsluchu svedka S. K. na pojednávaní za podstatnú, keďže v konaní mu nebolo umožnené vypočuť žalovanú. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal ani s tvrdeniami žalobcu, že medzi ním a žalovanou neexistoval žiaden právny vzťah, ktorý by zakladal povinnosť žalobcu na plnenie vo vzťahu k žalovanej. Žalobca nemohol preukázať reálnu neexistenciu skutočností, teda aby preukázal svoj omyl pri zasielaní sumy v prospech žalovanej.
12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v žalobe. Vykonanie dôkazu navrhnutého žalobcom nie je významné pre rozhodnutie vo veci a žiadnym spôsobom to neovplyvnilo kontradiktórnosť procesu. Súd prvej inštancie hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a tiež výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu. Rozsudok preto netrpí nepreskúmateľnosťou.
13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej odvolacej argumentácii a opätovne poukázal na to, že tým, že súd odňal žalobcovi možnosť zúčastniť sa na výpovedi svedka S. K. mu bola odňatá možnosť priamo sa vyjadriť k tvrdeniam tohto svedka a priamo ho konfrontovať.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.
15. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie sa dopustil vady konania, ktorá sa prejavila v nesprávnom procesnom postupe, keď znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16. Súd prvej inštancie pochybil pri vykonaní dôkazu - výsluchu svedka S. K., ktorého vypočul mimo pojednávania.
17. Podľa § 188 ods. 2 C.s.p. súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
18. Vyššie cit. ustanovenie stanovuje podmienky, kedy súd môže vykonať dokazovanie mimo pojednávania.
19. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ nezabezpečil prítomnosť žalobcu pri vykonaní tohto dôkazu mimo pojednávania. Strana má právo byť prítomná pri dokazovaní. Preto zákon ukladá súdu povinnosť účastníkovi oznámiť, že sa bude dokazovanie vykonávať mimo pojednávania a kedy, pričom tak má urobiť v časovom predstihu, najlepšie 5 dní pred dňom vykonávania dokazovania, obdobne ako pri pojednávaní.
20. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd takto nepostupoval a s dostatočným časovým predstihom neoznámil žalobcovi, že v danom prípade zvolil postup vykonať dôkaz mimo pojednávania a kedy sa tak stane. Pokiaľ súd prvej inštancie nemal dostatočný časový priestor na oznámenie tejto skutočnosti žalobcovi písomne, mohol tak urobiť telefonicky alebo prostredníctvom iných elektronických prostriedkov tak, aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vykonal dôkaz - výsluch svedka bez toho, aby o tejto skutočnosti upovedomil žalobcu a žalobca sa z tohto dôvodu nemohol zúčastniť tohto výsluchu a klásť svedkovi otázky, taktiež vyjadriť sa k tomuto dôkazu, došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie.
22. Z vyššie uvedených dôvodov neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť, ako zrušiť napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v súlade s § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude zopakovať výsluch svedka S. K. za dodržania procesných noriem a následne vo veci konať a rozhodnúť. Pokiaľ zamietne návrh účastníka konania na vykonanie dôkazu, bude potrebné v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetliť dôvody, prečo sa tak stalo.
24. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 3 C.s.p.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).