Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M.: mal. S., nar. XX.XX.XXXX, mal. Z., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti bytom u matky, maloleté deti v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov, matky: J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, a otca: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., t.č. D. 6, R., v konaní o návrhu otca maloletých detí na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I/ Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

II/ Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.09.2021 otec mal. detí ako navrhovateľ žiadal, aby mu súd znížil výživné, na ktorého platenie v prospech svojich mal. detí bol posledne zaviazaný rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -134 zo dňa 04.02.2021, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. S. sumou 100,- Eur mesačne, na mal. Z. sumou 70,- Eur mesačne a na mal. Y. sumou 60,- Eur mesačne.

2. Navrhovateľ/otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval tým, že je evidovaný na úrade práce, nedarí sa mu zamestnať najmä kvôli pandémii COVID-19 a tak nezvláda platiť výživné. Ďalej uviedol, že nechce ísť znova do väzenia, momentálne nemá žiaden príjem a táto situácia mu nedovoľuje platiť stanovené výživné.

3. V rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 25.02.2022 otec doplnil, že o zníženie výživného žiada odo dňa 05.06.2020. Ďalej uviedol, že od 23.06.2021 je vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie, avšak dňom 25.02.2022 sa zamestnal ako pracovník pri výrobe drevených paliet v spoločnosti MVM - PAL, s.r.o. so sídlom R. s tým, že pracovná dohoda je uzavretá do 30.04.2022 na 10 hodín týždenne za dohodnutú mzdu 8,66 EUR v hrubom + výkonnostná odmena. V predchádzajúcom období nepracoval, keďže mal zdravotné problémy, a to zlomený členok z ktorého ochorenia sa liečil do dňa 10.01.2022 (Potvrdenie z chirurgickej ambulancie MUDr. N. zo dňa 20.12.2021). Ďalej vypovedal, že v súčasnosti býva v R. v prenajatom 3-izbovom byte so svojou snúbenicou a s jej dvoma deťmi, pričom táto platí prenájom vo výške 500 Eur mesačne. Z dôvodu, že zanedbal výživu voči deťom bol väzobne stíhaný. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tak by chcel prispievať svojej priateľke na byt, pretože jej doteraz za bývanie neplatil a dlhuje jej okolo 800 Eur. Ďalšie výdavky má na stravu, výživné, ktoré by chcel platiť vo výške 90 Eur spolu na všetky tri deti a tiež výdavky na telefón (v spoločnosti Orange má dlh cca 400,- Eur) a cestovné do práce (v sume 0,62 Eur za jednu cestu). Tiež uviedol, že v podstate celý život pracoval ako murár a na brigády začal chodievať už keď mal 15 rokov, pričom viac menej pracoval na Slovensku.

Prestal pracovať v mesiaci jún 2021, dovtedy pracoval u jedného pána, u ktorého prestal pracovať z dôvodu, že sa s ním pohádal kvôli exmanželke, ktorá sa o ňom neustále vyzvedala informácie. Tam si dokázal zarobiť sumu okolo 1500,- Eur mesačne. Ako murár viac nepracuje z dôvodu, že chce byť doma so svojou nastávajúcou manželkou, s rodinou a v okolí T. sa mu nepodarilo zamestnať sa ako murár. Ďalej uviedol, že aj v čase rozvodu bol nezamestnaný, avšak v tom čase bol dobrovoľne nezamestnaný a nebol evidovaný na úrade práce. Na úrad práce sa prihlásil preto, aby mal doklad o tom, že sa snaží nájsť si prácu. Brigády si nehľadal, a to ani občasné, pričom to bolo za obdobie ako bol evidovaný ako nezamestnaný. S maloletými deťmi sa momentálne nestretáva, pretože tie sa s ním stretávať odmietajú. Má aj zdravotné problémy (vyskakuje mu rameno a podvrtuje sa mu koleno), avšak nelieči sa u lekára, vyfajčí cca 7 cigariet denne, ale tie mu kupuje priateľka, ako vyšiel z väzby nepije ani alkoholické nápoje. V poslednom rade tvrdil, že vo zvyšku svojho voľného času by sa chcel zamestnať v akejkoľvek práci (vzhľadom na svoj polovičný uväzok).

4. Matka s podaným návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. Táto v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 25.02.2022 uviedla, že otec stanovené výživné neplatí a s deťmi sa kontaktuje len telefonicky. Nad stanovené výživné rovnako neprispieva. Ona je zamestnaná v krajčírskej firme ako krajčírka, kde momentálne zarobí v hrubom 541,43 Eur, ďalší príjem má z rodinných prídavkov vo výške 76,50 Eur. Pokiaľ ide o jej výdavky, tak tieto sú mesačne nasledovné: strava 400 Eur, elektrina 50 Eur, úver 60 Eur (ide o spotrebný úver, ten si brali ešte spoločne s otcom mal. detí), telefón 20 Eur, cestovné 35 Eur, obedy detí 90 Eur, internet 10 Eur, komunálny odpad 80 Eur ročne, voda a odpad 200 Eur ročne, drogéria 30 Eur, obuv ošatenie 100 Eur, školské potreby 20 Eur.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov mal. detí, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými rodičmi a s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Mal. deti M.- mal. S. vo veku XX rokov, mal. S. vo veku XX rokov a mal. Y. vo veku X rokov pochádzajú z manželstva ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -100 z 24.11.2020, ktorým rozsudkom boli mal. deti po rod. dohode zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. S. sumou 100,- Eur mesačne, na výživu mal. Z. sumou 70,- Eur mesačne a na výživu mal. Y. sumou 60,- Eur mesačne. V tej dobe otec bol otec nezamestnaný a jediný zdroj jeho príjmu boli občasné brigády, prostredníctvom ktorých si vedel zabezpečiť maximálny príjem vo výške 500,- Eur. Otec bol v tomto období dobrovoľne nezamestnaný a teda nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie. Už v čase rozvodového konania neplatil výživné pravidelne, čím mu vznikal dlh na výživnom (správa kolízneho opatrovníka čl. 49, podaná v konaní sp. zn. ). Matka mal. detí v dobe rozvodu pracovala v spol. TEREZA- TEX, pričom súd mal z potvrdenia vydaného zamestnávateľom preukázané, že matka mal. detí bola v tom čase zamestnaná na skrátený pracovný úväzok 20 hodín týždenne a jej čistý mesačný príjem bol cca 270,- Eur mesačne (čl. 81 pripojeného spisu sp. zn. ). Matka mal. detí súčasne poberala prídavky na mal. deti vo výške cca 74,85 Eur mesačne. Jej mesačné výdavky pozostávali z výdavok na elektrinu vo výške 46 Eur, telecom 20 Eur, strava 300 Eur, internet 10 Eur, oblečenie 66 Eur, drogéria 40 Eur, úver 50 Eur, strava detí v škole 50 Eur, tuhé palivo 600 Eur ročne a školské potreby 200 Eur ročne. Pokiaľ ide o mal. deti, tak mal. S. bol žiakom X. ročníka ZŠ, mal. Z. žiačkou X. ročníka a mal. Y. navštevovala MŠ v obci B. C.. Pokiaľ ide o súčasné pomery na strane otca, a teda pomery v čase daného konania sp. zn. , ktoré konanie začalo na základe návrhu otca dňa 11.09.2021, tak z lustrácie v Soc. poisťovni bolo zistené, že otec v čase začatia tohto konania nebol poberateľom žiadnych dávok. Odo dňa 25.02.2022 je zamestnaný v spoločnosti MVM-PAL, s.r.o., so sídlom R., čo aj preukázal predloženou Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 25.02.2022, v zmysle ktorej pracovnoprávny vzťah začína dňa 25.02.2022 na dobu určitú do 30.04.2022, maximálna dĺžka pracovného času je 10 hodín týždenne za dohodnutú odmenu vo výške 8,66 Eur hrubá hodinová mzda + výkonnostná odmena (čl. 25). Z predloženého potvrdenia vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo mal súd preukázané, že otec mal. detí bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.06.2021 (čl. 26). Taktiež zo záznamu Hornooravskej nemocnice s poliklinikou U. zo dňa 20.12.2021 súd zistil, že navrhovateľ si podvrtol nohu na schode, bola mu odporúčaná chôdza o barlách bez dostupovania s kontrolou o 7 dní (čl. 27).

Pokiaľ ide o súčasné pomery na strane matky, v porovnaní so skutkovým stavom z predchádzajúceho obdobia po finančnej stránke sa jej zvýšil mesačný príjem, pričom v hrubom táto zarobí 541,43 Eur. Svoje výdavky zdokladovala tak, ako ich súd uviedol vyššie. Pokiaľ ide o pomery na strane mal. detí, tieto sú v súčasnosti vekovo staršie ako v čase posledného súdu rozhodovania o výživnom, keďže mal. S. je žiakom X. ročníka ZŠ B. C., vo voľnom čase navštevuje futbalový krúžok. Mal. Z. je žiačkou X.. ročníka, rada maľuje. Mal Y. navštevuje X. ročník základnej školy, navštevuje krúžok zameraný na šport (správa kolízneho opatrovníka zo dňa 19.01.2022 čl. 17).

7. Podľa o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len „“) (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

8. Podľa , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa ustanovenia , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Podľa a (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Citované ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. Okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, budú preto dôvodom na zmenu rozhodnutia len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (R 3/1967).

13. Predmetom konania je zníženie výživného na maloleté deti. kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa.

14. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd

aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Súd po vyhodnotení všetkých relevantných okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že povinný z výživného nepreukázal, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej podstatnej (závažnej) zmene pomerov, ktorá by opodstatňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči oprávneným (mal. deťom) z výživného. Povinný z výživného sa v konaní domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti s poukazom najmä na skutočnosť, že je evidovaný na úrade práce a nemôže si nájsť prácu. K tomu súd uvádza, že ako už bolo vyššie spomenuté, na vykonanom pojednávaní otec mal. detí predložil súdu Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 25.02.2022, v zmysle ktorej sa otec zamestnal v spoločnosti MVM-PAL, s.r.o., pričom maximálna dĺžka jeho pracovného času je 10 hodín týždenne. Otec tak už nie je nezamestnaný, našiel si prácu i keď len na skrátený úväzok. Otec tak má stále k dispozícii ďalšiu časť svojho pracovného časového fondu, v ktorom má možnosť nájsť si ďalšiu prácu a zvýšiť svoj príjem, napokon na pojednávaní sa sám vyjadril, že je ochotný pracovať v rámci svojho zvyšného voľného pracovného času. V čase predchádzajúcej úpravy výživného, keď súd schválil rodičovskú dohodu, s ktorou otec súhlasil bol taktiež nezamestnaný. Jeho argumentácia týkajúca sa toho, že v tom čase bol dobrovoľne nezamestnaný a následne v čase, keď požadoval zníženie výživného už bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie je právne bezvýznamná, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodovanie súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že príjem predstavuje iba jeden z viacerých faktorov (síce významný, nie však jediný), ktoré majú vplyv na výšku vyživovacej povinnosti povinného z výživného voči oprávnenému z výživného. Súd musí v záujme spravodlivého usporiadania vzťahu medzi účastníkmi starostlivo zvažovať (a vyvažovať) komplexne všetky do úvahy prichádzajúce relevantné okolnosti, ktoré majú vplyv na výšku výživného (a rozhodnutie o jej zmene), a tieto musí komplexne vyhodnotiť. Samotný otec sa počas konania vyjadril, že si nehľadal ani občasné brigády, o ktoré nemal záujem, čo odôvodňoval len tým, že chcel riadnu prácu. Takýmto nezodpovedným prístupom sa sám dostal do nepriaznivej situácie, pričom vedel, že má vyživovaciu povinnosť voči trom mal. deťom. Takýto jeho postoj, keď na jednej strane tvrdí, že si prácu hľadá, ale na druhej strane odmieta občasné zárobky v podobe brigád, súd hodnotí ako nezodpovedný postoj otca, ktorý radšej bude bez príjmu napriek tomu, že má vyživovaciu povinnosť. Neobstojí ani argumentácia týkajúc sa jeho zdravotného stavu (zohľadňujúc, že v poslednom období mal podvrtnutú nohu), ktorý nebol preukázaný ako nepriaznivý a dovoľoval otcovi vykonávať pracovnú činnosť a mať príjem, z ktorého by platil už stanovené výživné. Súd má teda za to, že otec je spôsobilý vykonávať aj fyzicky namáhavú prácu, z ktorej môže dosahovať dostatočný príjem na platenie stanoveného výživného. V danom prípade je tiež nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že otec si vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas, čo potvrdzuje aj trestné konanie vedené na tunajšom súde pod. sp. zn. za prečin zanedbania povinnej výživy. Z uvedeného vyplýva, že otec neplnil riadne vyživovaciu povinnosť ku ktorej sa sám zaviazal. Súd mal za to, že jednoznačne je možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť si príjem z ktorého bude schopný zvýšiť si svoju životnú úroveň a prispievať na výživu svojich mal. detí, a to v sume upravenej predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. Z obsahu podanej obžaloby vyplýva, že aj keď bol otec v určitom období bez pracovného pomeru, nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky v nezamestnanosti, nepožiadal o dávky a príspevky v hmotnej núdzi, nepoberal ani žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a v období keď sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie taktiež nepoberal dávky v nezamestnanosti, nepožiadal o dávky a príspevky v hmotnej núdzi, nepoberal ani žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou, čím si nezabezpečil ani minimálny príjem. Uvedené preukazuje nezodpovedný a ľahkovážny postoj otca k jeho vyživovacej povinnosti. Na záver súd zdôrazňuje, že v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ide o zákonnú povinnosť, ktorá zaťažuje oboch rodičov, teda matku i otca dieťaťa, a predstavuje jeden z najzakladanejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu s cieľom zabezpečiť výživu ekonomický slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Prvoradou povinnosťou rodiča je zabezpečiť výživu dieťaťa, a všetky ostatné výdavky sú druhoradé. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a plnenie tejto povinnosti má prednosť pred uspokojením vlastných potrieb rodiča. Teda až potom, ako povinný rodič zabezpečí svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, má právo použiť ostatné finančné prostriedky na uspokojovanie ďalších potrieb. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. , s ktorým záverom je možné sa stotožniť aj v podmienkach Slovenskej republiky a podľa ktorého: „...je právom, nie povinnosťou rodiča priviesť na svet dieťa; pokiaľ tak už učiní, musí si byť vedomý všetkých dôsledkov s tým súvisiacich, teda

i potreby dieťa vyživovať. Pri rozhodovaní o výživnom je preto potrebné vždy zohľadniť nielen fakticky dosiahnuté príjmy povinného rodiča, ale i celkový jeho majetok, vlastníctvo a životnú úroveň.“

16. Súd dospel k záveru, že zníženie výživného nie je opodstatnené, nakoľko od posledného určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nedošlo na strane otca k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by bola predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. , a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo ( v spojení s ).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov ( ).