Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6Co-18-2018.pdf
PDF · 127.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/18/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného: Mgr. Miroslav Vilím, advokát so sídlom Bratislava, Michalská 9, proti žalovaným: 1/ E.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. R., D. R. XXX, 2/ S. P., nar. XX.XX.N., bytom P. F. R., D. R. XXX, obaja žalovaní zastúpení: Pavol Trnka, advokát, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, o zaplatenie 15 656,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/62/2013-707 zo dňa 22. mája 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a II. z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 15 656,33 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05.01.2010 do zaplatenia, do troch dní s tým, že plnením jedného zo žalovaným zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/,2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % (výroky I. a II.). Výrokom III. priznal znalkyni Mgr. Márii Zelenkovej znalečné za vypracovanie odborného vyjadrenia č. 07/2016 v sume 138,22 eur a výrokmi IV. až VIII. vrátil stranám zložené preddavky a upravil učtáreň súdu na vyplatenie znalečného a vrátenie záloh, zložených stranami.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podľa poistnej zmluvy č. 2260034935 zo dňa 12.10.2005 vedenej na identifikačné údaje žalovanej 1/ vyplýva, že poistná zmluva sa týkala poistenia motorového vozidla EVČ: PE -XXX BC zn. Volkswagen Golf, čiernej farby, číslo technického preukazu SA XXXXXX, r.v. 1995, poistné ako ročné poistné vo výške 6 500 Sk dojednané v štvrťročných splátkach po 1 625 Sk so začiatkom poistenia 12.10.2005 o 8,00 hod pri splatnosti štvrťočného - bežného poistného 14. dňa pri splatnosti prvej poistnej sumy 14.10.2005, pričom platenie poistného bolo dohodnuté bankovou zloženkou ročne so štvrťročnými splátkami. Poistné bolo riadne platené od uzavretia zmluvy t.j. od 14.10.2005 do jej ukončenia žalovanou 1/ listom zo dňa 19.11.2008 ku dňu 31.12.2008, ktorý žalovaná 1/ riadne podpísala a podpis na tomto liste je jej vlastnoručným podpisom. Skutočnosť, že žalovaná vedela o poistení motorového vozidla a že poistné platila, nie je sporné. Na pojednávaní najprv tvrdila, že poistnú zmluvu uzavrela a poistné riadne platila a až v priebehu konania začala namietať, že poistnú zmluvu nepodpísala. Podľa potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ Partizánske, ODI Partizánske OMV L. PE XXX AV R. Golf AA sedan čiernej metalízy malo v čase od 24.11.2005 do 24.08.2009, teda v čase dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 09.06.2006 EVČ: PE 748 AV a jeho držiteľkou a vlastníčkou bola žalovaná 1/. Z oznámenia poškodeného o dopravnej nehode vyplýva, že zákonný zástupca mal. poškodeného D. T. nahlásil poisťovni podľa potvrdenia Nemocnice Topoľčany n.o. a Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, že pri dopravnej nehode maloletý utrpel zranenia - bezvedomie, pomliaždenie mozgu, subdurálny hematóm, pomliaždenie pľúc a ďalšie tam uvedené zranenia ako organický psychosyndróm, dyzartria, skolióza, znížená mobilita, porucha jemnej motoriky a pod. Z preložených výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca vyplatil poškodenému v súvislosti so zraneniami maloletého celkom sumu 31 312,66 eur, ktorá pozostávala z čiastkových plnení žalobcu nasledovne: 31.08.2009 18 724,36 eur, 1 083,17eur, 128,44 eur, 6 337,65 eur, dňa 02.11.2009 2 864,80 eur, 19.11.2009 sumu 2 154,28 eur, 07.12.2009 19,96 eur. Z rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T 16/2008 a pripojeného trestného spisu sp. zn. 1T/16/2008 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 2/ bol právoplatne odsúdený a uznaný vinným pre skutok, ktorý sa stal tak, že dňa 09.06.2006 asi o 19,50 hod. ako vodič riadil v obci R. Klíž zo smeru od obce Klížske Hradište v okrese Partizánske, po štátnej ceste č. III/06450 osobné motorové vozidlo zn. VW Golf Cabrio, EVČ: PE XXX AV rýchlosťou 77,00 km/hod. +- 4 km/hod., s ktorým predchádzal pred ním jazdiace osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia EVČ: BA XXX DA riadené vodičom D. T. a po jeho predídení v km 2,3 predchádzal malotraktor s vlečkou v čase, keď spoza vlečky malotraktora bežal na cestu z pravej strany na ľavú z pohľadu vodiča, obžalovaného S. P. maloletý D. T., do ktorého obžalovaný pravou prednou časťou riadeného vozidla na úrovni pravého predného svetlometu narazil, v dôsledku čoho maloletý D. T. utrpel zranenia, vnútrolebkové krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v ľavej čelovo- spánkovo- temennej oblasti, pomliaždenie brušnej steny, ktoré zranenia zanechávajú trvalú invaliditu poškodeného - maloletého D. T. v dôsledku ochrnutia ľavej hornej a dolnej končatiny , pričom vznik týchto zranení je v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením ust. §15 ods.4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách obžalovaným S. P. ako vodičom motorového vozidla. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2009. Z obsahu trestného rozsudku ďalej vyplýva, že maloletý poškodený bol tri týždne po nehode v umelom spánku, 1,5 mesiaca na ÁRE a po 4 mesiacoch bol prepustený domov. Liečba a rehabilitácia stále prebiehajú, úplne na ľavú stranu ochrnutý nie je, má oslabený úchop rukou a zlú chôdzu. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť maloletého D. T. vo výške 12 675,30 eur /381856 Sk /, pričom liečba v tom čase nebola ukončená a pokračuje. Z platobného rozkazu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 21Ro/372/2012-48 zo dňa 11.12.2012 vyplýva, že výrok II. voči žalovanému 2/ je právoplatný dňom 23.01.2013, pričom odpor bol podaný len proti výroku I. , ktorý výrok je predmetom tohto konania. Žalobca vyzýval žalovaných listami na plnenie, ale menovaní výzvy žalobcu nereagovali. Z veľkého technického preukazu vozidla č.l.144 spisu vyplýva, že držiteľom vozidla podľa veľkého technického preukazu EVČ: PE XXX AV je žalovaná 1/. Zo žiadosti o zmenu zo dňa 09.02.2006 vyplýva, že žalovaná 1/ žiadala o opravu EVČ vozidla a o zaslanie novej bielej a zelenej karty k číslu poistnej zmluvy 2260034935 a túto žiadosť doručila žalobcovi podľa pečiatky žalobcu dňa 10.02.2006. Z odborného vyjadrenia znalkyne č. 07/2016 vyplýva, že podpis na poistnej zmluve nie je vlastnoručným podpisom žalovanej 1/ rade. Z pripojeného spisu žalobcu (č.l.289-674 spisu) najmä likvidačnej správy poistného vyplýva, že poistné plnenie zohľadnilo 50% spoluvinu maloletého poškodeného a bolestné predstavovalo sumu 2 864,80 eur/ roztrhnutie pľúc vľavo, pohmoždenie mozgu/, vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, sťaženie spoločenského uplatnenia- stredne ťažké poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice s vážnymi mozgovými a duševnými poruchami 18 724,36 eur, účelné náklady spojené s liečením. Likvidátor žalobcu ustálil mieru zavinenia poškodeného na 50%, čo oznámil aj žalovanej 1/ listom zo dňa 16.06.2011, lebo zo strany maloletého poškodeného bol zanedbaný náležitý dozor zo strany rodičov maloletého, ktorý mal v čase dopravnej nehody 4 roky. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola zvýšená o 25% t.j. 4 681 eur. Žalobca nepriznal celkom 12 7196,92 eur, ale uhradil poškodenému len sumu 31 312,66 eur, z ktorej si uplatnil v tomto konaní voči žalovaným 1/,2/ len 50% z poskytnutého plnenia.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 2 písm. a/, f/, g/, h/, i/ a j/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 10 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/, ods. 4, § 12 ods. 1 písm. a/, e/, f/, g/, ods. 2 písm. f/, g/, ods. 3,4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 420 ods. 1 až 3, § 427 ods. 1,2, § 438 ods. 1,2, § 792 ods. 2, § 796 ods. 1,2, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že nároky žalobcu boli uplatnené v trojročnej premlčacej lehote na uplatnenia práva, lebo premlčacia lehota začína plynúť odo dňa poskytnutia plnení žalobcom, teda najskôr od 01.09.2009 a uplynula 01.09.2012 a tým, že žaloba bola podaná dňa 28.08.2012. Uzavrel, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaná 1/ neuzavrela so žalobcom písomnú poistnú zmluvu č. 2260034935 zo dňa 12.10.2005 podľa § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo písomný návrh zmluvy žalovaná 1/ nepodpísala, čo bolo preukázané odborným vyjadrením znalca, hoci návrh zmluvy obsahoval všetky jej identifikačné údaje i údaje o poistenom vozidle. Žalovaná 1/
najskôr tvrdila, že poistnú zmluvu uzavrela, poistné riadne platila po celý čas poistenia a dokonca aj zrušila poistnú zmluvu listom doručeným žalobcovi dňa 19.11.2008 z dôvodu odpredaja vozidla, pričom podpis na tomto doklade je jej vlastnoručným podpisom, čo žalovaná 1/ pred súdom potvrdila.. Až v priebehu konania začala žalovaná 1/ namietať, že zmluvu nepodpísala, čo sa aj potvrdilo odborným vyjadrením znalca. Poistné bolo riadne platené od uzavretia zmluvy t.j. od 14.10.2005 do 31.12.2008 t.j. do zrušenia zmluvy, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobca uviedol, že poistná zmluva bola v danom prípade uzavretá podľa § 792 ods.2 Občianskeho zákonníka , ktorý predstavuje jedinú výnimku od obligatórne stanovenej písomnej formy poistnej zmluvy. Právny zástupca žalovaných 1/,2/ žiadal žalobu zamietnuť pre neexistenciu poistného vzťahu. Podľa ustanovenia § 792 ods.2 Občianskeho zákonníka možno návrh poistiteľa prijať tiež zaplatením poistného uvedeného v návrhu zmluvy, ak sa tak stane v lehote uvedenej v odseku 1 t.j. v lehote, ktorú žalobca určil. Ku vzniku poistnej zmluvy v zmysle § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka teda nedošlo pre absenciu vlastnoručného podpisu žalovanej v 1. rade, ale konkludentným prejavom vôle podľa § 792 ods.2 Občianskeho zákonníka Poistná zmluva vznikla akonáhle bolo poistné zaplatené v zmysle návrhu zmluvy t.j. v danom prípade 14.10.2005, lebo žiaden nedoplatok na poistnom žalovanej 1/ nevznikol po celý čas trvania poistného vzťahu až do 31.12.2008. V danom prípade treba považovať poistnú zmluvu za návrh zmluvy. Využitie tejto formy akceptácie predpokladá, že nemožno plniť v splátkach, lebo by tým nebola splnená podmienka zaplatenia poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak však bolo v súlade s § 796 ods.1 Občianskeho zákonníka navrhnuté tzv. bežné poistné t.j. poistné platené za dohodnuté poistné obdobie, postačuje k uzatvoreniu poistnej zmluvy zaplatenie tohto bežného poistného. Občiansky zákonník v ust. § 796 ods. 1 rozlišuje medzi poistným plateným za dohodnuté poistné obdobie, ktoré sa nazýva bežné poistné a poistným, ktoré sa na základe dohody v poistnej zmluve platí za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dohodnuté, pričom toto poistné sa nazýva jednorázovým poistným a toto sa obvykle vyskytuje pri krátkodobom poistení. Určenie dĺžky poistného obdobia je vecou dohody strán a používa sa obvykle pri dohode o ročnom, polročnom, štvrťročnom , či mesačnom poistnom období. Poistnú zmluvu teda možno kvalifikovať ako návrh neznámej osoby na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol spísaný do predtlačeného formulára ako poistná zmluva, so začiatkom poistenia 14.10.2005, ktoré sa malo platiť štvrťročne po 53,87 eur na dobu neurčitú, teda išlo o návrh bežného poistenia /lehotného/ za štvrťročné obdobie, ktoré bolo platené riadne a včas v zmysle návrhu zmluvy po celý čas trvania poistenia, teda poistenie v danom prípade vzniklo uhradením tam dohodnutého štvrťročného poistného v lehote stanovenej v zmluve t.j. k 14.10.2005 v sume 53,87 eur / 1625 Sk/, s ročným poistným 215,76 eur / 6500 Sk/. Kto zaplatil poistné, nemá na právne posúdenie žiaden vplyv, rovnako ako skutočnosť, že nie je zrejmé, kto predložený návrh poistnej zmluvy na predtlačenom formulári označeného ako poistná zmluva podal. Žalobca z poistnej zmluvy vzniklej konkludentným spôsobom riadne plnil. Pokiaľ ide o právne posúdenie vzniku poistnej zmluvy konkludentým spôsobom súd vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/413/2012. Nahlásenie poistnej udalosti v lehote 15 dní podľa §10 ods.1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení je zákonnou povinnosťou žalovanej 1/ ako držiteľky a vlastníčky osobného motorového vozidla, ktorým žalovaný 2/ spôsobil dňa 09.06.2006 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k škodovej udalosti. Neznalosť zákona neospravedlňuje a žalovaná 1/ sa nemôže vyviniť tým, že o tom nevedela, lebo sa dozvedela o nehode tri dni po nehode, čo nebolo sporné a čo potvrdil aj svedok E. P. - syn žalovanej v 1. rade. Žalovaná 1/ teda porušila § 10 ods.1, písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tým, že nenahlásila žalobcovi dopravnú nehodu v lehote 15 dní, teda zodpovedá za škodu podľa § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods.1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla ako držiteľ a vlastník poisteného vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Žalovaný 2/ bol v súvislosti s dopravnou nehodou právoplatne odsúdený trestným rozsudkom súdu, pričom porušil svoju zákonnú povinnosť nahlásiť poistnú udalosť žalobcovi v lehote 15 dní a neoznámil žalobcovi, že sa vedie proti nemu trestné stíhanie v súvislosti s poistnou udalosťou. Žalovaní 1/,2/ si splnili zákonnú povinnosť oznámiť poistnú udalosť až dňa 04.04.2007. Žalobca z poistnej udalosti plnil a preukázateľne zaplatil mal. poškodenému D. T. 31 312,66 eur z čoho si v zmysle § 12 ods.2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnil právo voči obom žalovaným 1/,2/ časť v pomere 50 %. Žalovaný 2/ ani nepodal odpor proti platobnému rozkazu, nárok písomne uznal čo do dôvodu a výšky, voči uplatnenému nároku nič nenamietal. Žaloba žalobcu je preto podaná dôvodne, preto súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaných 1/,2/, aby zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne podľa § 438 Občianskeho zákonníka sumu 15 656,33 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15656,33 eur od 05.01.2010 do zaplatenia / odo dňa nasledujúceho po dni, keď boli žalovaní bezvýsledne vyzvaní výzvami žalobcu na plnenie/ s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. O nároku znalkyne na náhradu výdavkov spojených s podaním odborného vyjadrenia rozhodol podľa § 260 CSP, § 2 ods. 4, § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a) a c), 3 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, § 3 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. a) až c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.. Keďže žalovaná 1/, ktorá bola v konaní neúspešná, v priebehu konania zložila preddavok na trovy dôkazu, súd upravil účtovné oddelenie, aby po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku vyplatil znalkyni priznané znalečné z preddavku zloženého žalovanou 1/. Zároveň súd rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti preddavkov stranám. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/,2/ a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná im nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou 1/ nebola uzavretá písomná poistná zmluva, zároveň však dospel k nesprávnemu záveru, že medzi žalobcom a žalovanou 1/ došlo k uzavretiu poistnej zmluvy postupom podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda konkludentne. Pre uzavretie poistnej zmluvy podľa tohto zákonného ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou z nich je existencia písomného návrhu na uzavretie zmluvy zo strany poistiteľa, ktorý návrh musí obsahovať náležitosti podľa § 788 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ako aj všeobecné poistné podmienky, pretože iba v takomto prípade je splnená podmienka určitosti uzavieraného právneho úkonu ( napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 33Odo/270/2002 zo dňa 21.08.2002). Iba v prípade preukázania splnenia tejto podmienky dôjde zaplatením poistného v lehote určenej navrhovateľom, resp. do jedného mesiaca odo dňa kedy druhý účastník návrh dostal, k uzavretiu poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie uzavretie poistnej zmluvy dovodil len na základe zaplatenia prvej splátky poistného, bez skúmania splnenia uvedenej podmienky, teda bez preukázania, či poistiteľ predložil žalovanej 1/ návrh obsahujúci náležitosti vyžadované zákonom pre tento typ poistnej zmluvy a či predložil aj všeobecné poistné podmienky. V odôvodnení rozsudku pritom súd prvej inštancie konštatuje, že išlo o návrh neznámej osoby, ktorý pojem nemožno stotožniť s pojmom žalobca. Okrem toho poukázal na to, že poistná zmluva bola uzavretá na ročné obdobie so štvrťročnými splátkami. Uzavretie poistnej zmluvy zaplatením poistného podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom výlučuje prípady zaplatenia poistného v splátkach, keďže tým nie je splnená podmienka zaplatenia poistného vo výške uvedenej v návrhu (viď rozsudok NS ČR sp.zn. 32Odo/568/2005 zo dňa 25.04.2007). Tvrdenie súdu, že má ísť o štvrťročné poistné obdobie nie je v súlade s objektívnou skutočnosťou tak, ako táto z textu návrhu vyplýva. Z rovnakých dôvodov neexistuje právny základ ani na uplatnenie nároku na náhradu poistného plnenia voči žalovanému 2/, na čom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že žalovaný 2/ nárok žalobcu uznal, pretože platne uznať možno iba existujúci nárok. Poukázal na to, že k nesplneniu povinností zo strany žalovanej 1/ ( neoznámenie poistnej udalosti v lehote pätnástich dní) došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v tom, že sa jej žalovaný 2/ aj jeho brat snažili zatajiť dopravnú nehodu, o zavinení ju informovali úmyselne skreslene. Uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a v tomto smere je jeho rozsudok nepreskúmateľný.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných 1/,2/ písomne vyjadril tak, že s ich argumentáciou sa nestotožňuje, napadnutý rozsudok považuje za správny a riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaných 1/,2/ nariaďovať pojednávanie.
9. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
11. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaní uplatnili vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom závere súdu prvej inštancie ( § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Taktiež namietali nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ä§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Podľa stanoviska, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudkom NS SR sp. zn. 4 Cdo 171/2005 zo dňa 27.04.2006 však bolo vyslovené, že vady konania vymedzené v § 237 písm. f/ a g/ OSP (dnes rozumej § 420 písm. e/ a f/ CSP), sú vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, zaručovaného v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj v čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je faktom, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.
13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie žalovaných 1/,2/ je dôvodné.
16. Žalobca sa žalovanej sumy domáhal titulom tzv. postihového práva podľa § 12 ods. 2 písm. g/ v spojení s § 10 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon o PZP“), pričom v konaní bolo nesporné, že žalovaný 2/ dňa 09.06.2006 ako vodič zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nesporné bolo to, že v čase nehody bola vlastníčkou vozidla žalovaná 1/, ktorá vozidlo poskytla žalovanému 2/ na jeho účely i skutočnosť, že v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou žalobca plnil poškodenému z dopravnej nehody mal. D. T., resp. jeho zdravotnej poisťovni spolu sumu 31 312,66 eur. Vo veci bol dňa 11.12.2012 vydaný platobný rozkaz č.k. 21Ro/372/2012-48, ktorým bola žalovaným 1/,2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 656,33 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05.01.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania spoločne a nerozdielne a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 262,53 eur s s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05.01.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Proti platobnému rozkazu podala odpor len žalovaná 1/ čo do prvého výroku, ktorý nárok zostal predmetom konania. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi žalované plnenie vo vzťahu k žalovanej 1/ v súvislosti so zodpovednosťou prevádzkovateľa motorového vozidla (§ 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka / ďalej len „Občiansky zákonník“/) a vo vzťahu k žalovanému 2/ v súvislosti so všeobecnou zodpovednosťou za škodu (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vychádzajúc z toho, že medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovanou 1/ ako poistenou vznikla poistná zmluva týkajúca sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla konkludentným spôsobom podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zaplatením poistného v stanovenej lehote). Vo vzťahu k žalovanému 2/ sa súd prvej inštancie obmedzil na konštatovanie, že žalovaný 2/ nárok žalobcu nerozporoval a tento písomne uznal.
17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
18. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
19. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
20. Podľa § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
21. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
22. Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
23. Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
24. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
25. Podľa § 6 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.03.2007 poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu 9) obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu 10) alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky. Všeobecné poistné podmienky musia obsahovať najmenej podmienky podľa § 4, 5, 7 až 12 a 15.
26. Poznámka pod čiarou 9) zákona o PZP v znení účinnom do 31.03.2007 uvádza § 788 až 805 Občianskeho zákonníka.
27. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z toho, že tlačivo poistnej zmluvy zo dňa 12.10.2005, predložené žalobcom, v konečnom dôsledku posúdil ako návrh žalobcu (predložený žalovanej 1/ prostredníctvom nezistenej osoby) na uzavretie poistnej zmluvy, na základe ktorého došlo ku konkludentnému uzavretiu poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou 1/, a teda k vzniku právneho vzťahu medzi nimi. Predmetný návrh zmluvy sa týkal povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ako poistený je označená žalovaná 1/ svojimi osobnými údajmi. V konaní bolo zistené, že na návrhu sa nenachádza podpis žalovanej 1/, resp. podpis, ktorý sa na návrhu nachádza a ktorý mal byť jej podpisom, nie je podľa záverov znalca v odbornom vyjadrení pravým podpisom žalovanej 1/. Vozidlom, vo vzťahu ku ktorému bol návrh zmluvy podaný, bolo vozidlo, ktoré v čase spísania návrhu patrilo tretej osobe, ako vyplýva z výpisu evidencie motorových vozidiel. Začiatok poistenia bol v návrhu poistnej zmluvy navrhnutý na deň 12.10.2005 s dohodnutým ročným poistným 215,76 eur (6 500,- Sk), s výškou štvrťročnej splátky 53,87 eur ( 1 625,- Sk). Splatnosť štvrťročných splátok sa návrhom stanovila na 14. dňa 10. mesiaca každého kalendárneho roka. V návrhu sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú i Všeobecné poistné podmienky, pričom poistník svojim podpisom potvrdzuje, že ich prevzal a že s nimi súhlasí.
28. Poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa uzaviera medzi dvoma subjektmi, a to poistiteľom, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie a fyzickou alebo právnickou osobou. Osobu, ktorá uzavrela s poistiteľom poistnú zmluvu, možno označiť ako poistníka. Poistník je spravidla aj poistený zo zmluvy, nemusí to však byť vždy, pretože § 794 ods. 1 Občianskeho zákonníka pripúšťa aj poistnú zmluvu uzavretú v prospech inej osoby. Obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami zmluvných strán. Poistná zmluva sa musí uzavrieť v písomnej forme, inak je podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Požiadavka písomnosti poistnej zmluvy však nie je absolútna, pretože písomná forma pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná len ak nie je v Občianskom zákonníku alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Výnimku z písomnosti formy pri uzavieraní poistnej zmluvy obsahuje § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného. Kým návrh poistiteľa musí byť aj v tomto prípade písomný, a to vrátane všeobecných poistných podmienok, návrh možno prijať zaplatením poistného. Uvedený spôsob uzatvorenia poistnej zmluvy predpokladá, že ten kto podá návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, bude zásadne poisťovňa. Poistné treba zaplatiť vo výške uvedenej v návrhu a v lehote podľa § 792 ods. 1. Zmluva je v takomto prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
29. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná 1/, i keď potvrdila existenciu poistného vzťahu medzi ňou a žalobcom, už na pojednávaní súdu dňa 06.06.2014 namietla, že nebola zo strany poisťovne oboznámená s obchodnými podmienkami a tieto jej neboli predložené. Na svojom tvrdení zotrvala i následne, napr. na pojednávaní dňa 06.03.2015. Súd prvej inštancie následne vyzval žalobcu na preukázanie skutočnosti, že žalovanej 1/ boli doručené i všeobecné poistné podmienky (č.l. 100 spisu) . Žalobca podaním zo dňa 28.07.2014 súdu oznámil, že v nadväznosti na uvedenú výzvu súdu poukazuje na záverečné ustanovenie poistnej zmluvy, v zmysle ktorých poistník svojím podpisom potvrdil, že so všeobecnými poistnými podmienkami súhlasí a že ich písomnej forme prevzal. V konaní však bolo zistené, že žalovaná 1/ poistnú zmluvu vlastnoručne nepodpísala. Napriek tomu, že na uzavretie poistnej zmluvy spôsobom podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka je v zmysle právnej teórie (napr. I. Fekete, M. Feketeová: Občiansky zákonník, Prehľadný komentár, EPOS, 2012 str. 1183-1184; doc. JUDr. Marek Števček, PhD.Doc. JUDr. Anton Dulak, PhD., JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marián Fečík, JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kol.: Občiansky zákonník, C.H.BECK, 2017) i ustálenej súdnej praxe nevyhnutné naplnenie podmienky predloženia návrhu zmluvy v písomnej forme ( a to vrátane všeobecných poistných podmienok), v napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie s týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal, neuviedol, aké dôkazy ohľadom tejto namietanej skutočnosti vykonal, nevyhodnotil, či a akým spôsobom žalobca ohľadom tejto tvrdenej skutočnosti uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno a z akých skutkových okolností pri svojom rozhodovaní v popísanom smere vychádzal. Opomenul tak reagovať na právne relevantnú argumentáciu žalovaných 1/,2/. Z tohto pohľadu sa potom jeho záver o tom, že medzi žalobcom a žalovanou 1/ došlo k uzavretiu poistnej zmluvy postupom podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, javí minimálne ako predčasný a neodôvodnený spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP. So zreteľom na to dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v predmetnej veci zaťažil konanie vadou, ktorou porušil právo strán na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
30. Vzhľadom na ďalšie odvolacie námietky žalovaných, odvolací súd ďalej uvádza, že využitie tejto formy akceptácie návrhu poistnej zmluvy ďalej predpokladá, že poistné nemožno splniť v splátkach, lebo by tým nebola splnená podmienka zaplatenia poistného uvedeného v návrhu. Ustanovenie § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozlišuje medzi poistným platením za dohodnuté poistné obdobia, ktoré nazýva bežné poistné a poistným, ktoré sa na základe dohody v poistnej zmluve platí za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dohodnuté, pričom toto poistné sa nazýva jednorazovým poistným. Z návrhu poistnej zmluvy v súdenej veci zo dňa 12.10.2005 vyplýva, že obsahuje návrh ročného poistného obdobia 1 rok, za ktoré dojednané bežné (lehotné) ročné poistné sa malo platiť v štvrťročných splátkach (a nie štvrťročného poistného obdobia, ako mylne uzavrel súd prvej inštancie). Poistná zmluva by v tomto prípade, samozrejme len za predpokladu splnenia vyššie popísanej podmienky písomného návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, mohla podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniknúť iba dňom uhradenia celého ročného poistného uvedeného v návrhu (teda 215,76 eur). V konaní nebolo z vykonaného dokazovania zistené, kedy sa tak v rozhodovanej veci skutočne stalo. Uvedené zistenia by následne mohli taktiež mať vplyv na posúdenie otázky existencie či neexistencie poistnej zmluvy ku dňu, kedy došlo k dopravnej nehode (09.06.2006).
31. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z uznania dlhu žalovaným 2/ zo dňa 14.01.2010. Uznanie dlhu podľa § 558 ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Obligatórnou náležitosťou relevantného uznania dlhu dlžníkom musí byť o.i. zrejmým spôsobom vymedzený dôvod (kauza) vzniku pohľadávky. Uznaním dlhu sa pritom dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 13/1988).Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal riadne s právnym základom žalobou uplatneného nároku tak, ako je popísané vyššie, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je i vo vzťahu k žalovanému 2/ je potom zaťažený vadou nepreskúmateľnosti.
32. Záverom, pre úplnosť, odvolací súd uvádza, že nepreskúmateľná je i časť výroku napadnutého rozsudku v spôsobe plnenia pohľadávky, keď súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/,2/ plniť spoločne a nerozdielne a zároveň vyslovil, že plnením jedného zo žalovaným zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného, ktoré výroky sa z logiky veci vylučujú. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie pritom nevysporiadal s tým, či žalovaným 1/,2/ v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka svedčí solidárna zodpovednosť alebo v konaní boli doposiaľ skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na aplikáciu § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
33. Na základe všetkých popísaných skutočností odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., II. a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
34. V ďalšom konaní, v ktorom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie posúdi komplexne skutkový i právny základ žalobou uplatneného nároku vzhľadom na argumentáciu žalovaných 1/,2/ týkajúcej sa otázky vzniku a existencie poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou 1/ vo vyššie naznačenom smere, v tejto súvislosti doplní dokazovanie v zmysle návrhov procesných strán, vec opätovne skutkovo i právne posúdi a vo veci rozhodne, ktoré rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).