Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-122-2018.pdf
PDF · 84.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/122/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o mal. Š. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa matky K. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. č. XXX zastúpenej Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ s.r.o. IČO: 51 284 731 so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí č. 279/4 a otca Š. Ž. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo E. č. X zastúpeného Mgr. Adriánom Bobkom advokátom so sídlom v Poprade na Námestí sv. Egídia č. 78 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 29.3.2018 č.k. 15P 100/2015-167 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.f/, g/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok zmenil a jeho návrhu na zníženie výživného na rozsah 90 € mesačne v zmysle neskoršie upraveného návrhu v konaní pred súdom prvej inštancie vyhovel. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že s odôvodnením napadnutého rozhodnutia nesúhlasí a považuje ho za nesprávne, pričom poukazuje na to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne zisteného skutočného stavu veci a z toho dôvodu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na nesprávne posúdenie veci a na nesprávny výklad § 157 CMP. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že v konaní o zmenu rozhodnutia o výživnom je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, nevenoval sa hodnoteniu závažnosti zmien, ktoré síce konštatoval, a teda ich mal za preukázané. Súd prvej inštancie konštatoval, že u neho nastala zmena v pomeroch tým, že sa mu narodila XX.X.XXXX dcéra mal. I. Ž., avšak nehodnotil, či táto skutočnosť bola závažnejšieho charakteru a tým pádom by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške výživného. Súd ďalej vyjadril názor, že k podaniu jeho návrhu došlo účelovo, avšak tento svoj názor nepodložil fakticky vykonanými dôkazmi a ani právne, preto je možné považovať toto vyjadrenie súdu za svojvoľné konštatovanie bez právneho základu. Má za to, že narodenie ďalšieho dieťaťa je zmenou závažnejšieho charakteru a odôvodňuje zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia o výške výživného. Ďalej poukazuje na chybnú interpretáciu obsahu dôkazu súdom prvej inštancie, a to listiny cestovných náhrad, keď súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z predložených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že po celú dobu od podania návrhu pracoval pre tú istú firmu TEMO
- Telekomunikace a.s. Praha, za čo mu bol vyplácaný plat a v súvislosti s výkonom práce v Nemecku aj diéty, a to už dňa 4.5.2015. Súd mal za to, že ak došlo k vyplateniu mzdy a diét 4.5.2015, bola táto mzda vyplatená za obdobie, kedy už bol vedený ako nezamestnaný. Tieto cestovné náhrady (diéty), ktoré mu boli vyplatené 4.5.2015, tak ako je uvedené vo výpise cestovných náhrad, boli vyplatené za tretí mesiac roku 2015, kedy bol ešte zamestnaný. Finančné prostriedky mu boli vyplácané spätne, tak ako je to všeobecne známe a ako je zvykom v pracovnom pomere. Súd však túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy. Ďalej namietal, že súd sa nevenoval v odôvodnení ani zmene, ktorá nastala na jeho strane v súvislosti so zmenou jeho pracovného pomeru z trvalého pracovného pomeru na pracovný pomer dohodou. Z vykonaného listinného dôkazu cestovných náhrad jasne vyplýva, že v mesiacoch apríl, máj, jún a júl 2015 nepracoval a za tieto mesiace mu ani nebola vyplatená mzda a ani cestovné náklady. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že pracoval na dohodu u toho istého zamestnávateľa v čase od 11.7.2016 do 31.12.2016, ďalej od 2.1.2017 do 31.12.2017 a od 1.1.2018 do 31.12.2018, resp. do súčasnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že bol nezamestnaný a nebola mu vyplácaná ani mzda a cestovné náhrady v období mesiacov máj 2016 a jún 2016. Zároveň z prehľadu vyplatenej mzdy a cestovných náhrad vyplýva, že po skončení hlavného pracovného pomeru a začatí výkonu práce na dohodu má príjem v nepravidelných intervaloch a nepravidelnej výške, pričom objem prác, ktorý vykonáva, je nestály a to spôsobuje, že niektorý mesiac, ak je viac práce, dosiahne vyšší príjem, ale naopak niekedy nedosiahne žiaden alebo len nízky príjem. Príkladmo poukazuje na vyplatenú mzdu a cestovné náhrady v júni 2017, kedy obdržal iba 150 €. Vyjadril názor, že zmeny, ktoré u neho nastali, sú zmenami závažnými, a to najmä s prihliadnutím na narodenie druhého dieťaťa, a to mal. I., ako aj vyživovacej povinnosti k terajšej manželke, titulom zmeny pracovného pomeru z hlavného na pracovný pomer na dohodu, ako aj z dôvodu nepravidelnosti jeho príjmu, resp. nestálosti jeho výšky. Zároveň podáva odvolanie proti výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že priamo súvisí s prvým výrokom rozsudku, ktorý bol odvolaním napadnutý.
3. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné uviesť, že o svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.
8. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca a zároveň na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmeny v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Rodičom, ktorí už majú existujúcu vyživovaciu povinnosť, nemožno brániť v ich vyššie uvedených aktivitách, avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na zabezpečenie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. Neobstojí preto argumentácia otca, že v dôsledku pribudnutia ďalších vyživovacích povinností k mal. I. Ž. a terajšej manželke nie je schopný plniť si doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ku ktorému mu vyživovacia povinnosť vznikla už v roku 2005. Táto zmena pomerov u otca je však vyvážená zvyšujúcimi sa potrebami mal. Š. v súvislosti s jeho vekom a školskou dochádzkou, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol žiakom prvého stupňa základnej školy a v čase rozhodovania už žiakom druhého stupňa základnej školy, ktorú skutočnosť súdna prax považuje za podstatnú zmenu pomerov u dieťaťa odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom, i keď nenastanú iné zmeny pomerov u rodičov, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že potreby každého dieťaťa sa v súvislosti s jeho vekom a školskou dochádzkou nevyhnutne zvyšujú.
9. Pokiaľ otec poukazoval na zmenu pomerov v súvislosti so zmenou jeho pracovného pomeru z trvalého na pracovný pomer na základe dohody a v tej súvislosti na nepravidelný príjem, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že táto zmena pomerov sa závažnejším spôsobom neprejavuje v pomeroch otca, nakoľko otec, i keď pracuje na dohodu, pracuje u rovnakého zamestnávateľa, kde pracoval v riadnom trvalom pracovnom pomere, a to kontinuálne od 11.7.2016 doposiaľ, pričom nezamestnaný bol len krátkodobo, ktorá skutočnosť z objektívneho hľadiska nemôže zakladať dôvod pre zmenu rozhodnutia o výživnom, keďže nešlo o zmenu podstatnú ani trvalú. K námietke otca, že úvahy súdu prvej inštancie o účelovom podaní jeho návrhu na zníženie výživného neboli podložené dôkazmi a ani právne, odvolací súd konštatuje, že uvedené úvahy súdu prvej inštancie boli dôvodné s poukazom na zavádzanie súdu otcom o výkone jeho práce v Nemecku, ktorú popieral, i keď v predchádzajúcom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (15P 204/2014) sám potvrdil, že v Nemecku pracoval, dokonca v určitej fáze konania popieral i poberanie diét a podobne, pričom odvolaciemu súdu neuniklo ani vyjadrenie otca na pojednávaní 21.11.2014 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, kde sám otec uvádzal, že chce dať v zamestnaní výpoveď, ale zamestnávateľ ho nechce pustiť, lebo je šikovný, pracuje na stavbe, robí rôzne práce. I v tomto konaní popieral, že poberá diéty.
10. Súd prvej inštancie ďalej správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov v súlade s ust. § 52 CMP, z ktorého vyplýva všeobecná zásada, že v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom náhradu trov konania môže súd priznať len vtedy, ak by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). V tomto prejednávanom prípade ani odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať nárok na náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania. Samotný úspech alebo neúspech účastníka v konaní nie je pre rozhodovanie o trovách konania podľa CMP podstatný.
11. Nakoľko súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP s poukazom na vyššie uvedené, keď ani v odvolacom konaní nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo priznanie trov niektorému z účastníkov konania spravodlivé.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).