Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/75/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: Nexis Fibers a.s., Chemlonská 1, 066 12 Humenné, IČO: 36 729 680, právne zastúpeného AK SEDLÁČEK, advokátska kancelária s. r. o., Karpatská 3291/36, 900 31 Stupava, IČO: 51 018 128, proti žalovanému: CHEMES, a.s. Humenné, Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX z 13. novembra 2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2018 žiadal, aby súd vydal toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný je povinný od 01.01.2019 zabezpečiť pre žalobcu v roku 2019 nerušenú a priebežnú dodávku elektrickej energie v celkovom množstve 43 510 MWh, nerušenú a priebežnú dodávku tepla v celkovom množstve 23 704 MWh, nerušenú a priebežnú dodávku chladu v celkovom množstve 6 178 MWh, nerušenú a priebežnú dodávku tlakového vzduchu v celkovom množstve 57 436 000 Nm3, nerušenú a priebežnú dodávku dusíka v celkovom množstve 3 679 000 Nm3, nerušenú a priebežnú dodávku dekarbonizovanej vody v celkovom množstve 85 887 m3, nerušené a priebežné odvádzanie odpadových vôd v celkovom množstve 177 956 m3, nerušenú a priebežnú dodávku demineralizovanej vody v celkovom množstve 8 329 m3, nerušenú a priebežnú dodávku pitnej vody v celkovom množstve 15 331 m3, nerušenú a priebežnú dodávku zmäkčenej vody v celkovom množstve 13 177 m3 a nerušenú a priebežnú dodávku nevráteného kondenzátu v celkovom množstve 8 231 m3, a to v zodpovedajúcej kvalite, v súlade so zavedenou praxou strán a s rešpektovaním odchýlky v odberoch +/- 10%, za podmienky uhrádzania zálohových platieb žalobcu v prospech žalovaného vo výške 215.511,- eur s DPH (t. j. 179.592,- eur bez DPH) týždenne splatných vždy najneskôr k poslednému dňu kalendárneho týždňa predchádzajúceho týždňu, za ktorý sa zálohová platba hradí, pričom zúčtovacím obdobím bude kalendárny rok.

Žalovaný je povinný od 01.01.2019 zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k prerušeniu, obmedzeniu alebo zastaveniu dodávok elektrickej energie, tepla, chladu, tlakového vzduchu, dusíka, dekarbonizovanej vody, demineralizovanej vody, pitnej vody, zmäkčenej vody alebo nevráteného kondenzátu žalobcovi alebo k prerušeniu, obmedzeniu alebo zastaveniu odvádzania odpadových vôd žalobcu.

Žalovaný je povinný od 01.01.2019 vykonávať s náležitou odbornou starostlivosťou potrebné opatrenia za účelom predchádzania možného výpadku, poruchy, poškodenia alebo iného obmedzenia funkčnosti zariadení, sietí, rozvodov alebo iných prvkov vo vlastníctve, v užívaní alebo pod kontrolou žalovaného, prostredníctvom alebo s pomocou ktorých dochádza dodávke elektrickej energie, tepla, chladu, tlakového vzduchu, dusíka, dekarbonizovanej vody, demineralizovanej vody, pitnej vody, zmäkčenej vody alebo nevratného kondenzátu žalobcovi alebo odvádzania odpadových vôd žalobcu.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listín, ktoré priložil žalobca k tomuto návrhu súd zistil, že je potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, a to z toho dôvodu, že v čase rozhodujúcom pre vydanie, resp. pre nevydanie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. V prípade prvýkrát vydaného neodkladného opatrenia v roku 2017 Okresným súdom Humenné pre dodávku komodít a určenie cien na daný rok súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca osvedčil ohrozenie alebo porušenie jeho práva vyplývajúceho zo zmluvy, alebo iného práva, pretože žalovaný niekoľkokrát upozornil žalobcu, že ukončí dodávku energií a médií, čím spôsobí nepriaznivé dôsledky pre žalobcu a tiež žalovaný ponúkol v rámci reštrukturalizačného konania ako alternatívu prevzatie firmy žalobcu, z čoho nepriamo vyplýva, že žalovaný má záujem na ukončení výroby žalobcom. V prípade druhýkrát vydaného neodkladného opatrenia dňa 01.12.2017 Okresným súdom Bratislava I. pre dodávku komodít a určenie cien pre rok 2018 súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, pretože z predchádzajúceho konania žalovaného je možné vyvodiť dôvodnú obavu o existencii hrozby prerušenia alebo dokonca ukončenia dodávok energií a médií. Súd druhej inštancie v uznesení, ktorým potvrdil uznesenie o neodkladnom opatrení Z písomnej komunikácie medzi stranami sporu, ktorú žalobca predložil spolu s návrhom, je zrejmé, že doposiaľ nebola uzatvorená dohoda o cenách energií a médií medzi žalobcom a žalovaným na rok 2018 a ani na nasledujúci rok 2019, napriek tomu, že záväzok žalovaného dodávať žalobcovi energie a médiá a záväzok žalobcu odoberať od žalovaného tieto energie a média a platiť žalovanému odplatu stále trvajú a sú platné podľa Zmluvy o dodávkach energie a služieb zo dňa 10.5.2000 a Memoranda o spolupráci v energetike zo dňa 27.12.2016. Žalovaný síce vyjadril svoj postoj k predmetnému Memorandu, tým že ho ako zmluvu uzavretú na dobu neurčitú vypovedal, ale súd dáva za pravdu žalobcovi, že ustanovenia memoranda týkajúce sa dodávok energií a médií nie sú ustanoveniami, ktoré by mali zmysel a plnili svoj účel ako zmluva samostatná, ak by nebola uzavretá Zmluva o dodávkach energií a služieb, ktorú tieto ustanovenia memoranda Zmluvu o dodávkach energií a služieb dopĺňajú alebo menia. Avšak nič sa týmto nemení na tom, že Zmluva o dodávkach energií a služieb z 10.5.2000 je stále platná, na základe ktorej sú si zmluvné strany povinné plniť. Pre súd je tiež zrejmé, že napriek tomu, že strany medzi sebou neuzavreli realizačné zmluvy k Zmluve o dodávkach energií a služieb, boli v rokoch 2015 a 2016 uzavreté dohody o cenách dodávaných komodít, čím strany zaviedli medzi sebou obchodnú zvyklosť o dodávkach energií a médií, ktorá bola naviazaná jednak na dohody o cenách, ale aj na predkladaní predpokladov spotreby komodít dodávaných žalovanému. Od roku 2017 je medzi stranami spor ohľadom výšky ceny komodít dodávaných žalobcovi zo strany žalovaného, pričom súd zistil, že tento spor trvá doteraz a ani jedna zo strán neurobila voči sebe žiadne ústupky, ktoré by nebránili uzavretiu realizačných zmlúv, alebo novej zmluvy o dodávke energií a médií. Konštatoval, že vzhľadom na obsah predložených listín žalobca neosvedčil nárok na vydanie neodkladného opatrenia. Len samotná skutočnosť, že strany doposiaľ nedospeli k dohode o výške odplaty žalobcu za plnenie žalovaného, sama o sebe bez reálne preukázaných skutočností, ktoré by odôvodnili ohrozenie neplnenia záväzkov žalovaného voči žalobcovi, nepreukazuje naliehavosť a bezodkladnosť potreby úpravy pomerov strán. Žalobca v záverečnom zhrnutí odôvodnenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán poukazuje na dlhodobú nečinnosť žalovaného vo veci uzavretia dohôd, čo však podľa názoru súdu nie je úkonom, ktorým by žalovaný jednoznačne dal žalobcovi najavo, že smeruje k ukončeniu alebo k prerušeniu dodávky energií a médií. Procesné postupy vydávania neodkladných opatrení, na ktoré žalobca poukazuje, a to 30 dňová zákonná lehota na jeho vydanie, ako aj obmedzenosť bežnej činnosti obchodných spoločností v druhej polovici mesiaca december a začiatkom mesiaca január, ale aj orgánov verejnej moci, nepovažuje súd za dôvody významné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tiež dôvod uvádzaný žalobcom, že žalovaný sa v minulosti vyhýbal doručeniu neodkladného opatrenia a k prevzatiu zásielky došlo až v posledný deň 15 dňovej úložnej lehoty, nie je dôvodom, ktorý by bol významný pre vyhovenie návrhu žalobcu. Tieto dôvody nie sú spôsobilé ani samy o sebe, ale ani v spojení s ostatými dôvodmi preukázať naliehavosť úpravy pomerov, pretože sa jedná o objektívne skutočnosti a udalosti (zákonné ustanovenia, sviatky pracovného pokoja, zákonom ustanovená lehota na prevzatie zásielky) bez možnosti ich zmeniť. Z kontextu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z komunikácie strán sporu, je pre súd zrejmé, že medzi stranami existuje pretrvávajúci a dlhotrvajúci spor ohľadom cien týchto dodávaných energií a médií, čo však môže byť predmetom samostatného konania ohľadom určenia obvyklých trhových cien. Od prvého nariadeného neodkladného opatrenia doposiaľ žiadna zo strán neiniciovala súdne konanie ohľadom týchto cien, hoci na takúto možnosť boli strany sporu upriamené uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 21.6.2017. Odvtedy uplynulo 17 mesiacov, pričom práve z komunikácie, ktorú žalobca predložil, je potreba a dôvodnosť domáhať sa takéhoto určenia daná obom stranám sporu. Súd je toho názoru, že opakovanými nariadeniami neodkladných opatrení nemôže súd nahrádzať pasivitu účastníkov zmluvného vzťahu pri nemožnosti dosiahnutia konsenzu, ktorej skutočnosti sú si obe strany plne vedomé. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi neodkladné opatrenie v navrhnutom znení. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ust. § 357 písm. d/ CSP, lebo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ , a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval k zachovaniu plynulosti a stability dodávok energií podľa doterajších práv a povinností medzi stranami sporu, a to do vyriešenia sporu o výške cien na dlhšie obdobie, či už dohodou, mediáciou, alebo súdnou cestou. Objasnil a osvedčil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spor ohľadom výšky jednotlivých cien za dodávku energií a médií, ktorý trvá už od prelomu rokov 2016 a 2017, a ktorý sa dodnes napriek snahe a aktivite žalobcu nepodarilo odstrániť dohodou. V rámci rokovaní o výške cien žalovaný nielen opakovane vyvíjal na žalobcu nátlak v podobe hrozby bezprostredného prerušenia dodávok energií a médií, no v minulosti žalovaný k takémuto kroku aj skutočne pristúpil a dočasne čiastočne prerušil dodávku energií do jednej z výrobných hál v užívaní žalobcu. V prípade akéhokoľvek, či krátkodobého plošného prerušenia dodávky energií a médií, by na zariadeniach a na prevádzke žalobcu vznikli enormne vysoké škody, ktoré by nebolo možné napraviť, a ktoré by znemožnili obnoviť prevádzku podniku žalobcu, v dôsledku čoho by žalobca upadol do konkurzu, a v dôsledku čoho by došlo k zániku cca. 460 pracovných miest u žalobcu a pravdepodobne ďalších súvisiacich stoviek pracovných miest v regióne. V dôsledku popísaného nátlaku žalovaného sa žalobca už v minulých rokoch domáhal ochrany formou nariadenia neodkladných opatrení, ktoré príslušné súdy na základe návrhov žalobcu aj nariadili a uložili žalovanému obdobné povinnosti, ktorých uloženia sa žalobca domáha v tomto konaní, pričom sa stotožnili s argumentáciou žalobcu. Rovnako objasnil a usvedčil, že hoci sa žalobca v priebehu roka 2018 naďalej opakovane pokúšal uzavrieť so žalovaným dohody o dodávkach a cenách energií a médií, žalovaný bola zostáva v tomto smere dlhodobo nečinný a ignoruje požiadavky žalobcu na rokovanie a na uzavretie dohôd. Žalovaný si voči žalobcovi v priebehu roka 2018 prakticky každý mesiac uplatňuje fiktívne nároky na náhradu škody a súčasne žalobcu vyzýva, aby buď akceptoval žalovaným jednostranne a netransparentne určené ceny energií, ktoré sú najmä v prípade niektorých neregulovaných energií aj o 100 % vyššie ako ceny, za ktoré by si žalobca mohol nakúpiť ceny od iného dodávateľa, alebo za ktoré by si ich mohol sám vyrobiť (ak by mu to žalovaný a spoločnosť Priemyselný park Chemes, s.r.o. prepojená so žalovaným umožnili), alebo aby odber energií od žalovaného ukončil. Vysoké rozdiely v cenách neregulovaných energií žalobca osvedčil znaleckými posudkami predloženými ako dôkazy. Žalovaný v roku 2018 vykonal i ďalšie úkony, ktorých cieľom alebo dôsledkom má byť ukončenie dodávok energií a médií žalobcovi, v rámci ktorých o. i. začal tvrdiť, že Memorandum o spolupráci v energetike zo dňa 27.12.2006 v znení neskorších dodatkov (ďalej len „Memorandum“) nie je záväzné a z dôvodu „právnej istoty“ zároveň zaslal žalobcovi výpoveď Memoranda, ktorou však Memorandum nemožno ukončiť, a ktorá nevyvoláva právne účinky. Osvedčil tak, že v porovnaní s rokmi 2017 a 2018, kedy došlo k dočasnej úprave pomerov medzi žalobcom a žalovaným formou neodkladných opatrení, nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v skutkovom stave veci, v právnom stave veci, ani v postupe žalovaného, ktorý so žalobcom naďalej odmieta rokovať a uzavrieť s ním dohodu o dodávkach a cenách energií, vyvíja na žalobcu protiprávny nátlak a stavia žalobcu do situácie, aby buď akceptoval žalovaným jednostranne a netransparentne stanovené ceny energií a médií (ktoré sú v niektorých prípadoch v porovnaní s trhovými cenami aj o 100 % vyššie a ktorých akceptácia by pre žalobcu aj s ohľadom na záväzky vyplývajúce z reštrukturalizačného plánu mohla stať likvidačná) a podmienky ich dodávok (ktoré sú aj z technického hľadiska pre technológie a výrobné činnosti žalobcu často krát nedostatočné) alebo aby ukončil odber energií od žalovaného. Súd prvej inštancie skúmal, či sa od poslednej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením zmenili skutočnosti, ktoré by aj naďalej odôvodňovali potrebu ich úpravy a či žalobca potrebu úpravy neodkladných pomerov osvedčil. Avšak z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že na základe takto vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých prijal nesprávne právne závery a nesprávne aplikoval ust. § 325 ods. 1 a súvisiace ustanovenie CSP. Poukázal na to, že v bode 39 odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie konštatuje, že „...súd zistil, že žalobca nesúhlasí ani s cenami pre elektrickú energiu a teplo, ktoré energie predstavujú tovar v sieťových odvetviach s reguláciou cien Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach.“ Namietal, že s týmito cenami nielen súhlasil, ale z týchto cien priamo vychádzal pri stanovení výšky zálohových platieb, ktorých úhradou má byť podmienená povinnosť žalovaného dodávať žalobcovi energie. Žalobca v bode 55 návrhu uviedol, že vychádza z rozhodnutia ÚRSO a samotné rozhodnutie priložil ako prílohu návrhu.3 Zálohové platby sú kalkulované práve s použitím ceny variabilnej zložky ceny tepla vo výške 0,0436 eur/kWh. Záloha za elektrickú energiu bola kalkulovaná podľa záväznej ponuky na združenú dodávku elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku od CHEMES, a.s. Humenné na rok 2019 zo dňa 02.02.2016 a z individuálnej objednávky žalobcu z 03.02.2016, pričom spôsob jej výpočtu bol bližšie objasnený v poznámke pod čiarou č. 22 k bodu č. 55 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto prípade je tak predmetný čiastkový záver súdu celkom zjavne nesprávny. Súd prvej inštancie v bode 39 odôvodnenia ďalej uvádza: „Z písomnej komunikácie strán sporu za rok 2018 vyplýva, že žalovaný žalobcu ani raz neupozornil, že dodávku energií a médií preruší alebo ukončí, ale naopak, vzhľadom na správanie žalobcu, žalovaný žiadal, aby sám žalobca ukončil odber energií a médií“ (bod 39 odôvodnenia Napadnutého uznesenia). Žalovaný v každom zo šiestich listov, v ktorom si uplatňoval (fiktívny) nárok na náhradu „škody“ a ktoré žalobca predložil ako dôkazy,4 uviedol: „Na základe tejto skutočnosti si Vás dovoľujeme vyzvať, že v prípade, ak nie ste ochotní akceptovať cenové podmienky stanovené pre jednotlivé druhy energií a médií na rok 2018 tak, ako Vám boli oznámené v Cenovom výmere na rok 2018, aby ste ukončili odoberanie energií a médií v čo najkratšom možnom čase, nakoľko našej spoločnosti tým vznikajú rozsiahle škody. [...] Zároveň Vás týmto vyzývame, že v prípade, ak máte záujem odoberať od našej spoločnosti energie a médiá naďalej, uhraďte prosím vzniknutú škodu [...].“ Žalovaný ďalej zaslal žalobcovi predžalobnú výzvu zo dňa 23.07.2018, v ktorej žalobcu „dôrazne a poslednýkrát“ vyzval na úhradu neexistujúcich pohľadávok žalovaného a oznámil žalobcovi, že predmetné pohľadávky alebo ich časť plánuje postúpiť na spoločnosť CHEMES Debts, s.r.o., ako aj že táto spoločnosť je „pripravená uskutočniť všetky právne kroky na hájenie si svojich oprávnených záujmov, pričom sa v danom prípade nejedná len o podanie žalôb na všeobecnom súde ale aj o uskutočnenie iných krokov v súlade s príslušnými právnymi predpismi.“ Žalovaný v uvedených listoch síce explicitne nepoužíva pojmy „prerušenie“ či „ukončenie“ dodávok energií, no z ich obsahu je zrejmé, že podmienkou žalovaného pre ďalší odber energií žalobcom (ktoré žalobca objektívne nemá možnosť odoberať od iného subjektu) je akceptácia premrštených cien energií jednostranne a netransparentne stanovených žalovaným. Takýto nátlak žalovaného je zjavne protiprávny a jednoznačne z neho vyplýva implicitná hrozba prerušenia či ukončenia dodávok energií žalobcovi žalovaným v prípade nesúhlasu s cenami žalovaného a neuhradenia „škôd“, ktoré mali žalovanému údajne vzniknúť. Ďalej poukázal na to, že predmetné listy a výzvy žalovaného je potrebné posudzovať aj v kontexte celého sporu žalobcu a žalovaného trvajúceho už od konca roku 2016 a v historickej súvislosti doterajšieho konania žalovaného. Ak sa žalovaný v rokoch 2016 a 2017 priamo a výslovne vyhrážal žalobcovi prerušením dodávok energií a v roku 2017 túto dodávku čiastočne aj naozaj prerušil, pričom svoj faktický prístup a postoj voči žalobcovi vôbec materiálne nezmenil a naďalej so žalobcom nie je ochotný rokovať a uzavrieť štandardnú dohodu, navyše si voči nemu začal uplatňovať fiktívne nároky (a to už aj súdnou cestou - viď body 28 a 29 nižšie), skutočnosť, že žalovaný mierne pozmenil svoj slovník a v rámci výziev sa nevyhráža prerušením dodávok priamo, ale žalobcu „len“ vyzýva, aby buď akceptoval žalovaným požadované premrštené ceny, alebo aby sám ukončil odber energií a „len“ žiada, aby žalobca ako podmienku pre odber energií uspokojil fiktívne nároky žalovaného, a teda prerušenie či ukončenie dodávok a médií žalobcovi naznačuje „len“ nepriamo resp. implicitne, sama o sebe neznamená, že nie je dané riziko prerušenia dodávok energií a médií a potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Naopak, nielen historická skúsenosť, ale aj súčasné, i keď opatrnejšie formulované vyjadrenia, toto riziko a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov iba potvrdzuje. K bodu 39 uznesenia súdu prvej inštancie namietal, že (i) žalovaný neprejavil vôľu prerušiť alebo ukončiť dodávku energií a médií žiadnym zo spôsobov predvídaných zmluvou ani v rokoch 2017 a 2018, no napriek tomu sa takým konaním žalobcovi vyhrážal a dodávku niektorých energií aj dočasne čiastočne prerušil, (ii) žalovaný explicitne prejavil vôľu ukončiť Memorandum zaslaním výpovede memoranda žalobcovi6 a (iii) žalovaný žalobcu žiadal o zaslanie požiadaviek na odber energií aj v rokoch 2017 a 2018, čo však nebolo prekážkou pre faktické konanie žalovaného popísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani pre samotné nariadenie neodkladných opatrení v minulých rokoch. Pokiaľ sa žalovaný takto aktívne bránil uloženej povinnosti dodávať energie a médiá oproti zálohovým platbám, deklaruje to aj jeho vôľu a dôvodnú obavu z prerušenia dodávok, nakoľko v prípade opačnej vôle žalovaného by podávanie takýchto opravných prostriedkov nebolo racionálne. Žalovaný tak zjavne dlhodobo popiera existenciu svojho záväzku dodávať žalobcovi energie a médiá a tieto dodávky v rokoch 2017 a 2018 realizoval primárne na základe toho, že ho k tomu súdy zaviazali. Aj z tohto dôvodu boli rozhodnutia súdov o nariadení neodkladných opatrení na roky 2017 a 2018 dôležitým prvkom vo vzájomných vzťahoch žalobcu a žalovaného, a to z pohľadu právnej istoty nielen žalobcu, ale aj žalovaného, nakoľko na jednej strane potvrdzovali existenciu záväzkov žalovaného a súčasne mu ukladali povinnosť tieto existujúce záväzky plniť, ale zároveň na druhej strane ukladali žalobcovi (na to na návrh samotného žalobcu) povinnosť uhrádzať žalovanému zálohové platby, ktorých výška vychádzala z cien požadovaných samotným žalovaným na rok 2017 a z rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Aj z uvedeného je zrejmé, že neexistencia dohody o výške odplaty žalovaného za ním dodávané energie nie je jedinou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje ohrozenie neplnenia záväzkov žalovaného voči žalobcovi (viď aj bod 40 odôvodnenia). K bodu 39 ďalej namietal, že záväzná ponuka a objednávka predložená žalobcom je uzavretá na objednané množstvo 35 000 MWh elektriny, zo žalobného návrhu a z dôkazov predložených žalobcom však vyplýva, že reálna potreba žalobcu na rok 2019 predstavuje 43 510 MWh elektriny. Rozdiel v objednanom a reálne potrebovanom množstve sa realizuje prostredníctvom tzv. mesačných dokupov. Je pravdou, že žalovanému zo záväznej ponuky a z objednávky vyplýva povinnosť dodávať žalobcovi elektrickú energiu za určitých podmienok; taký záväzok žalovaného však existuje aj vo vzťahu ku všetkým ostatným energiám a médiám, a to zo zmluvy o dodávkach energií a služieb zo dňa 10.05.2000, z Memoranda a zo zaužívanej praxe strán. Ani existencia takého záväzku však žalovanému v predchádzajúcom období nebránila vyhrážať sa žalobcovi prerušením dodávok energií a médií a dokonca ani dané dodávky skutočne prerušiť. V tomto smere tak samotnú existenciu záväznej ponuky a objednávky na rok 2019 na 35 000 MWh elektriny nemožno považovať za skutočnosť vylučujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, a to ani vo vzťahu k dodávkam elektrickej energie. Odhliadnuc od výziev na náhradu škody a predžalobnej výzvy, ktoré žalobca predložil ako dôkazy k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobcovi bol dňa 09.11.2018 (t. j. po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) doručený platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 09.11.2018, ktorým súd v upomínacom konaní uložil žalobcovi (v upomínacom konaní v procesnom postavení žalovaného) povinnosť nahradiť žalovanému (v upomínacom konaní v procesnom postavení žalobcu) sumu 102.946,61 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Súd ďalej poukázal na vecnú irelevanciu skutočností v bode 44 odôvodnenia (lehota na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, obmedzenie činnosti obchodných spoločností a orgánov verejnej moci v druhej polovici decembra, vyhýbanie sa doručeniu neodkladného opatrenia žalovaným v minulosti). Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzal tieto skutočnosti za účelom preukázania naliehavosti úpravy pomerov, ale za účelom objasnenia, prečo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na rok 2019 podal na prelome mesiacov október a november 2018. Zdôraznil, že z pohľadu zachovania prevádzky žalobcu je nevyhnutné zabezpečenie kontinuity dodávok energií a médií, keďže v prípade jej plošného prerušenia čo i len na krátke obdobie by došlo k nezvratným škodám na majetku žalobcu. Z tohto dôvodu je pre žalobcu nevyhnutné, aby bola riadna dodávka energií a médií zabezpečená aj od prvého dňa potom, ako pominú účinky neodkladného opatrenia nariadeného na rok 2018. Tento časový aspekt je daný tiež tým, že až v priebehu mesiaca september 2018 sa stali známymi ceny niektorých energií regulovaných zo strany ÚRSO, ktorým bolo potrebné prispôsobiť žalobný petit. Súčasne načasovanie podania návrhu na neodkladné opatrenie vyplýva aj z konštantnej snahy žalobcu o dosiahnutie dohody so žalovaným. Ďalej poukázal na bod 46 odôvodnenia napadnutého uznesenia, ku ktorému uviedol, že súd o možnosti podania žaloby vo veci samej poučil, resp. túto možnosť pripustil len vo vzťah k žalovanému. Nemôže tak byť kladené žalobcovi na ťarchu, ak nepostupoval spôsobom, ktorý konajúci súd v súlade s určil pre žalovaného. Žalovaný túto možnosť určitým spôsobom využil, keď podal návrh na vydanie platobného rozkazu, tak ako je uvedené vyššie. Zdôraznil, že nežiada, aby súd neodkladným opatrením nahrádzal pasivitu účastníkov zmluvného vzťahu pri nemožnosti dosiahnutia konsenzu, ako to uvádza súd prvej inštancie. Poukázal na to, že v otázke dodávky energií a médií je doslova vydaný na „milosť a nemilosť“ žalovaného, keďže (s ohľadom na polohu podniku žalobcu a nemožnosť premiestnenia výroby) nemá možnosť zabezpečiť si dodávku energií a médií od iného subjektu ako od žalovaného (s výnimkou niektorých neregulovaných energií, ktorých dodávku od tretích subjektov alebo samovýrobu by mu museli umožniť žalovaný a Priemyselný park Chemes, s.r.o. prepojený so žalovaným, ktorí však takúto možnosť dlhodobo vylučujú a na relevantné návrhy nereagujú). Doterajšie nedosiahnutie dohody medzi žalobcom a žalovaným s ohľadom na skutkový stav a predložené dôkazy teda v žiadnom prípade nemožno posudzovať na ťarchu žalobcu, a to ani v kontexte rozhodovania o nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd prvej inštancie skutočnosti opísané a osvedčené žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil na ťarchu žalobcu a neodkladné opatrenie nenariadil, v rozpore s čl. 5 tým poskytol ochranu celkom zjavnému zneužívaniu práva zo strany žalovaného na úkor žalobcu, ktorému naopak odmietol poskytnúť spravodlivú a účinnú ochranu jeho ohrozených práv a právom chránených záujmov. V porovnaní s rokmi 2017 a 2018 nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v skutkovom stave veci, v právnom stave veci, ani v postupe žalovaného. Napadnutým uznesením nielen nebol naplnený, ale bol priamo porušený princíp právnej istoty a legitímneho očakávania žalobcu, že súd v tejto skutkovo a právne takmer totožnej veci rozhodne rovnako, keďže o návrhu žalobcu nielen nebolo rozhodnuté v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov v prakticky rovnakých veciach, ale ani spravodlivo. Uvedené skutočnosti predstavujú ďalšie vady napadnutého uznesenia a sú dôvodom na jeho zmenu. Ďalej namietal nesprávny záver súdu, keď po tom ako v bodoch 36 a 37 sumarizuje dôvody, pre ktoré bolo v minulosti nevyhnutné nariadenie neodkladného opatrenia, keďže z formulácie použitej súdom prvej inštancie sa javí, ako keby bolo potrebné, aby sa okolnosti zmenili na to, aby došlo k nariadeniu nového neodkladného opatrenia. Táto úvaha je nesprávna. Pokiaľ okolnosti pre rok 2017 a 2018 odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia a okolnosti sa nezmenili, je namieste opätovne neodkladné opatrenie nariadiť, tak ako to bolo aj ostatný rok. Dôvodom, pre ktorý sa neodkladné opatrenie nariaďuje na rok, je najmä skutočnosť, že kalendárny rok je zúčtovacím obdobím dodávok energií a médií a to, že regulované ceny energií sa môžu medziročne meniť. Žalobca zmenu v cene regulovaných energií riadne zohľadnil v petite tak, že podmienkou dodávky je úhrada takto vypočítaných záloh. Ostatné neregulované energie médiá sú pritom uhrádzané zálohami vysoko prevyšujúcimi znalecké ceny. K záveru súdu uvedenému v bode 45 napadnutého uznesenia o tom, že nariadením neodkladného opatrenia by „došlo k možnosti paušálne prezumovať existenciu takých konaní strán záväzkových vzťahov, ktoré by boli v rozpore so zmluvou“, považuje za formalistický a nezohľadňujúci dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Výrazom nesprávneho nezohľadnenia daného skutkového stavu a preukázanej skúsenosti so žalovaným je záver súdu, že záväzkové vzťahy „sa uzatvárajú predovšetkým v úmysle ich dodržiavať a nie porušovať.“ Bolo jasne preukázané, že žalovaný sa k takýmto porušeniam a k zneužívaniu faktickej moci neváha uchyľovať. Trvanie na tom, aby žalovaný v písomnej korešpondencii každý rok zopakoval úplne explicitne protiprávnu vyhrážku, by bolo v rozpore aj so základným princípom civilného konania inkorporovaného v článku 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého „Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty“, aj základným právom na súdnu ochranu nielen žalobcu, ale sprostredkovane aj stoviek zamestnancov, ktorí sú dlhodobým protiprávnym konaním žalovaného ohrozovaní. To platí osobitne v situácií, kedy už krátkodobé prerušenie dodávok energií môže mať fatálne následky, kedy už nemusí byť žiadna ďalšia ochrana pre žalobcu účinne dostupná. Žalobca pre úplnosť uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia by zároveň nedošlo k žiadnemu neprimeranému zásahu do práv či právnom chránených záujmov žalovaného, keďže neodkladným opatrením by sa de facto len potvrdili existujúce záväzky žalovaného voči žalobcovi a existujúca povinnosť plniť tieto záväzky, a zároveň by sa ním žalobcovi uložila povinnosť uhrádzať žalovanému zálohové platby (ktoré navyše žalobca uhrádza vždy na týždeň vopred, a teda nie až po uplynutí mesačného či iného obdobia so splatnosťou 30 a viac dní, čo je v danej oblasti štandardom). Tieto platby pritom vychádzajú z cien v nedávnej minulosti požadovaných samotným žalovaným a z aktuálnych rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorých plnenie by bolo podmienkou pre dodávky energií a médií žalobcovi, a teda nariadením neodkladného opatrenia by došlo aj k zvýšeniu právnej istoty pre obe strany sporu a k vytvoreniu ďalšieho priestoru na dosiahnutie dohody o podmienkach a cenách energií.

4. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1,2 písm. d/ CSP, t.j. aby súd uložil žalovanému toto neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný od 01.01.2019 zabezpečiť pre žalobcu v roku 2019 nerušenú a priebežnú dodávku elektrickej energie v celkovom množstve 43 510 MWh, nerušenú a priebežnú dodávku tepla v celkovom množstve 23 704 MWh, nerušenú a priebežnú dodávku chladu v celkovom množstve 6 178 MWh, nerušenú a priebežnú dodávku tlakového vzduchu v celkovom množstve 57 436 000 Nm3, nerušenú a priebežnú dodávku dusíka v celkovom množstve 3 679 000 Nm3, nerušenú a priebežnú dodávku dekarbonizovanej vody v celkovom množstve 85 887 m3, nerušené a priebežné odvádzanie odpadových vôd v celkovom množstve 177 956 m3, nerušenú a priebežnú dodávku demineralizovanej vody v celkovom množstve 8 329 m3, nerušenú a priebežnú dodávku pitnej vody v celkovom množstve 15 331 m3, nerušenú a priebežnú dodávku zmäkčenej vody v celkovom množstve 13 177 m3 a nerušenú a priebežnú dodávku nevráteného kondenzátu v celkovom množstve 8 231 m3, a to v zodpovedajúcej kvalite, v súlade so zavedenou praxou strán a s rešpektovaním odchýlky v odberoch +/- 10%, za podmienky uhrádzania zálohových platieb žalobcu v prospech žalovaného vo výške 215.511,- eur s DPH (t. j. 179.592,- eur bez DPH) týždenne splatných vždy najneskôr k poslednému dňu kalendárneho týždňa predchádzajúceho týždňu, za ktorý sa zálohová platba hradí, pričom zúčtovacím obdobím bude kalendárny rok. Žalovaný je povinný od 01.01.2019 zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k prerušeniu, obmedzeniu alebo zastaveniu dodávok elektrickej energie, tepla, chladu, tlakového vzduchu, dusíka, dekarbonizovanej vody, demineralizovanej vody, pitnej vody, zmäkčenej vody alebo nevráteného kondenzátu žalobcovi alebo k prerušeniu, obmedzeniu alebo zastaveniu odvádzania odpadových vôd žalobcu. Žalovaný je povinný od 01.01.2019 vykonávať s náležitou odbornou starostlivosťou potrebné opatrenia za účelom predchádzania možného výpadku, poruchy, poškodenia alebo iného obmedzenia funkčnosti zariadení, sietí, rozvodov alebo iných prvkov vo vlastníctve, v užívaní alebo pod kontrolou žalovaného, prostredníctvom alebo s pomocou ktorých dochádza dodávke elektrickej energie, tepla, chladu, tlakového vzduchu, dusíka, dekarbonizovanej vody, demineralizovanej vody, pitnej vody, zmäkčenej vody alebo nevratného kondenzátu žalobcovi alebo odvádzania odpadových vôd žalobcu. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, aby navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti) a aby uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia bolo možné objektívne dosiahnuť ochranu (princíp efektívnosti).

6. Podľa odvolacieho súdu nebola osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v čase rozhodujúcom pre vydanie, resp. pre nevydanie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Medzi stranami už boli vydané dve neodkladné opatrenie, a to prvý krát v roku 2017 Okresným súdom Humenné a druhý krát dňa 1.12.2017 Okresným súdom Bratislava I. Napriek vydaniu týchto dvoch neodkladných opatrení k úprave pomerov strán nedošlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil nárok na vydanie neodkladného opatrenia. Nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia by bolo v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Je nesporné, že medzi stranami existuje pretrvávajúci a dlhotrvajúci spor ohľadom cien týchto dodávaných energií a médií a odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že táto skutočnosť môže byť predmetom samostatného konania ohľadom určenia obvyklých trhových cien. Od prvého nariadeného neodkladného opatrenia žiadna zo strán neiniciovala súdne konanie ohľadom týchto cien, hoci na takúto možnosť boli strany sporu upriamené uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 21.6.2017. Aj odvolací súd je toho názoru, že opakovanými nariadeniami neodkladných opatrení nemôže súd nahrádzať pasivitu účastníkov zmluvného vzťahu pri nemožnosti dosiahnutia konsenzu, ktorej v skutočnosti sú si obe strany plne vedomé.

7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a v tomto smere vec správne aj právne posúdil podľa zákonných ustanovení platných a účinných v čase vydania uznesenia. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.

8. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a s jeho právnym posúdením a v celom rozsahu poukazuje na závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, nemal dôvod sa odkloniť od záveru súdu prvej inštancie a preto uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu nevznikli a žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Prešove prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .