Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-61-2018.pdf
PDF · 117.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, Q., právne zastúpená Mgr. Jánom Páchnikom, Advokátska kancelária so sídlom G. U. XX/X, Q., a otec A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/4/2018-135 zo dňa 25.06.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o určení výživného otca na mal. L. H., nar. XX.XX.XXXX, m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. L. H. sumou 80,- eur mesačne od 12.12.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletej dcéry. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 12.12.2017 do 29.1.2019 povoľuje súd otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. V ostatných častiach nenapadnutých odvolaním ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.
Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením mal. L., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. L. sumou 150 eur, mesačne od 12.12.2017, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Otca ďalej zaviazal uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 12.12.2017 do 30.6.2018 v sume 756,77 eur, pričom mu povolil uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Ďalej súd rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. L. v párny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 18.30 hod. Súd určil, že matka je oprávnená byť prítomná pri stretnutí otca s mal. dieťaťom po celú dobu trvania stretnutia a zároveň je povinná mal. dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste jej bydliska v určený deň a hodinu a otec je povinný vrátiť mal. dieťa matke v mieste bydliska matky v určený deň a hodinu. Návrhom doručeným súdu dňa 4.1.2018 sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k mal. L. s odôvodnením, že ešte pred jej narodením sa vzťah s jej otcom ukončil a nebývajú v spoločnej domácnosti. Žiadala mal. dieťa zveriť do svojej starostlivosti, v konečnom rozhodnutí upraviť styk v každú druhú nedeľu o 9.00 hod. do 11.00 hod., výživné určiť v rozsahu 250 eur mesačne a nahradiť polovicu nákladov na výbavičku. Otec súhlasil s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do starostlivosti matky, pričom v konečnom rozhodnutí navrhol upraviť stretnutie každú stredu, ďalej každý
druhý víkend vždy v poobedných hodinách, pričom poukázal na to, že matka mu neumožňuje riadny styk s dcérou, neposkytuje mu dostatočnú súčinnosť a pomoc pri stretávaní s maloletou, pričom zneužíva jeho neskúsenosť so starostlivosťou o deti v tak útlom veku. Čo sa týka výživného, poukázal na to, že v stavebníctve počas zimy nepracuje, vykonáva práce iba v exteriéri, v zásade počas zimného obdobia býva evidovaný nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 60 eur. Ďalej uviedol, že mal automobilovú nehodu, v dôsledku ktorej je pre neho nutné zakúpiť si nové vozidlo a vznikli mu ďalšie náklady. Výživné navrhol vo výške 60 eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť matke, výživné určiť vo výške 150 eur a styk upraviť počas víkendov v poobedných hodinách v rozsahu dvoch až troch hodín s tým, že aby bol otec povinný matku informovať, či stretnutie využije. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia ani nežijú v spoločnej domácnosti. Tým sú splnené zákonné podmienky pre to, aby súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Čo sa týka starostlivosti, túto matka vykonáva bez zistených nedostatkov, pričom otec s týmto súhlasil, preto súd maloletú zveril matke, a to aj s poukazom na veľmi útly vek dieťaťa, v dôsledku ktorého je vysoko na matku naviazané. Čo sa týka úpravy styku, práve k už uvedenému útlemu veku súd musel prihliadnuť, pričom však súd súčasne poukázal na to, že vo veľmi krátkych obdobiach bude dochádzať k výrazným zmenám v dennom režime maloletej. Za daných okolností musí byť zachované právo matky na jej prítomnosť pri výkone práva styku, aby ako osoba, ktorá najlepšie pozná potreby dieťaťa, mohla byť pri rozvoji vzťahov s otcom nápomocná. Čo sa týka rozsahu styku, súd prihliadol k tomu, že otec je cez pracovné dni v zásade pracovne činný a ani úpravu styku, ktorá bola dosiaľ nariadená neodkladným opatrením, nevyužíval v plnom rozsahu. Súd upravil stretávanie jedenkrát za dva týždne v nepárny týždeň v stredu od 17.00 hod. 18.30 hod. Čo sa týka párneho týždňa, tu sa bude môcť otec stretávať s dieťaťom v nedeľu, avšak v širšom rozsahu ako dosiaľ, počas troch hodín poobede od 15.00 hod. do 18.00 hod. Čo sa týka výživného, súd za prvoradý parameter považoval bežný príjem otca a od tohto výšku výživného odvíjal. Otec je živnostník v oblasti stavebníctva - murár, ktorého hlavnou oblasťou práce sú fasády, ďalej môže ešte v interiéri vykonávať potery a podobne. Zo živnosti otec dosiahol hrubý príjem v roku 2016 vo výške 4.580 eur a v roku 2017 vo výške 5.300 eur; výdavky si uplatnil percentom z príjmov a tieto dosiahli v roku 2016 výšku 2.072 eur a v roku 2017 výšku 3.796 eur. Okresný súd uviedol, že tento príjem jednoznačne nezodpovedá otcovmu potenciálu, keďže ide o mladého človeka, s pracovnými skúsenosťami a s dobrým zdravotným stavom. Keďže je súdu známe z jeho praxe i bežného života, že v prípade živnostníkov v stavebníctve nie všetky príjmy sú evidované riadne z daňového hľadiska, pri určovaní výživného súd vychádzal z potenciálu, aký mu je známy z vlastnej praxe a z verejných zdrojov. Uviedol, že živnostníci v oblasti stavebníctva bežne dosahujú priemerný príjem 1.200 eur brutto za mesiac a to bez ohľadu na to, že počas zimných mesiacov sú ich možnosti dosahovať príjem znížené, keďže naopak v letnom období majú zvýšené príjmy. Pri určení výživného súd teda vychádzal z čistého príjmu otca vo výške 1.000 eur mesačne. Pri jednej vyživovacej povinnosti súd spravidla určuje výživné vo výške 15 až 20 % z príjmu povinného rodiča. V danej veci ide o maloleté dieťa v útlom veku, pričom otec sa o dieťa aktívne zaujíma a prispieva aj matke na jej výživu na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 41Pc/27/2017-77 zo dňa 27.11.2017 vo výške 50 eur mesačne a to v období od 1.8.2017 do 1.8.2019. Výživné súd preto určil na spodnej hranici, a teda v sume 150 eur mesačne. Výživné súd určil od narodenia dieťaťa, teda i pred podaním návrhu, nakoľko matka sa domáhala jeho úpravy v primeranom období po objektívnej prekážke, za ktorú súd bežne šestonedelie rodičky považuje. Zročné výživné tak činí 996,77 eur, čo je 6 mesiacov po 150 eur za 01-06/2018 a 96,77 eur ako pomerná časť za dvadsať dní mesiaca 12/2017. Otec uhrádzal výživné vo výške 40 eur mesačne od januára do júna 2018, teda spolu uhradil v rozhodnom období 240 eur. Nedoplatok na zročnom výživnom teda činí 756,77 eur, ktorý súd zaviazal otca hradiť v minimálnych splátkach 50 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, pričom takúto výšku splátky považuje za primeranú s ohľadom na pomery otca opísané vyššie. Suma 150 eur, ktorú otec uhradil na účet matky, bola otcovi odpočítaná v konaní o určení príspevku na výživu nevydatej matky a nebola určená na výživu dieťaťa, preto súd k nej neprihliadol.
2. V zákonom stanovenej lehote podal otec odvolanie proti výške bežného výživného 150 eur mesačne, na ktoré ho súd zaviazal platiť. Vytýka súdu prvého stupňa, že dôsledne nepostupoval podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď v zmysle tohto zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Je absolútne nedôvodným, aby súd prvého stupňa pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu otca vo výške 1.000 eur. Takáto suma nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani zďaleka nezodpovedá
skutočnosti o jeho reálnom príjme. Súdu prvého stupňa riadne zdokladoval svoje príjmy, výdavky, vyplnil súdom doručený dotazník, pripojil k nemu súdom požadované dokumenty, a preto má za to, že v jeho prípade nebol dôvod vychádzať z nejakého priemerného mesačného príjmu v jeho oblasti podnikania, ale bolo nutné vychádzať, z jeho skutočne existujúcej majetkovej situácie, ktorú súdu dostatočne podrobne zdokumentoval. Otec dáva do osobitnej pozornosti, že súd prvého stupňa je povinný určiť výživné v takej sume, aby rozsudok súdu bol aj reálne vykonateľný, čo v danom prípade nie je splnené. V tomto prípade súd prvého stupňa určil také výživné, ktoré pri jeho ekonomickej situácii nie je schopný platiť, a teda ho už vopred vystavil v podstate trestnému stíhaniu pre prečin zanedbania povinnej výživy. V tejto súvislosti otec opätovne dáva do pozornosti, že ak by mal zarábať toľko, z akej sumy vychádzala sudkyňa, t.j. 1.000 eur mesačne, tak by jeho majetkové pomery museli vyzerať úplne inak (ako vyplnil v dotazníku pre súd prvého stupňa, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, vlastnil staré motorové vozidlo minimálnej hodnoty, ktoré je po nedávnej dopravnej nehode už nepoužiteľné a šrotuje sa, nemá žiadne úspory, má pôžičku, počas zimných mesiacov, keď nemá prácu, mu finančne vypomáhajú jeho rodičia - poberatelia starobného dôchodku, dokonca je poberateľom len dávky v hmotnej núdzi, ktorá by mu nebola priznaná, ak by na to nebol zákonný dôvod). Žiada krajský súd, aby dôsledne zvážil jeho ekonomickú situáciu. Zastáva názor, že na základe dôsledného vyhodnotenia všetkých uvádzaných skutočností a predložených dokladov, je súdom prvého stupňa určená výška výživného 150 eur mesačne nedôvodná a nezodpovedajúca zákonu. Otec ďalej uvádza, že nie každý stavebný robotník je rovnako šikovný, zdatný, priebojný, technicky vybavený, manuálne zručný, aby mohol dosahovať aspoň ten priemerný mesačný príjem 1.000 eur, z ktorého súd prvého stupňa nedôvodne vychádzal. Otec konštatuje, že je len jednoduchý stavebný robotník, zvládajúci rutinné stavebné práce, neovláda a nie je školený na žiadne špeciálne technológie. Jeho majetkové pomery mu ani nedovoľujú zaobstarať si nejaké špeciálne technologické náradie a pomôcky, nemá možnosti a ani schopnosti zohnať si nejaké lukratívne murárske zákazky. Otec si je vedomý, že má dcéru ale taktiež má aj prestárlych rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a ktorí sú na neho odkázaní (nákupy, pomoc v dome a okolo domu, odvoz po lekároch). Nedá sa len tak odísť za vyšším príjmom a nechať na pospas dvoch starých ľudí, ktorí ho vychovali. Považuje za svoju povinnosť postarať sa aj o rodičov. V okolí Považskej Bystrice, kde žije a poväčšine aj pracuje, sú žiaľ pracovné stavebné príležitosti aké sú, neplatí sa tak, ako v Bratislave a v zimných mesiacoch je to s prácou v jeho regióne mimoriadne zložité. Dokonca ako živnostník si neplatí ani sociálne a úrazové poistenie, lebo by to finančne nezvládal, platí si len zdravotné poistenie. Je toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil aj jeho nevyhnutné výdavky: strava 250 eur mesačne, príspevok na chod domácnosti 40 eur mesačne, splácanie pôžičky 110 eur mesačne, zdravotné poistenie a telefón 90 eur mesačne, doprava do zamestnania 50 eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada krajský súd, aby zobral do úvahy ním uvádzané odvolacie námietky, dôsledne posúdil jeho majetkové pomery a určil mu vyživovaciu povinnosť v nižšej sume (keď si všetko prerátal, je schopný platiť výživné maximálne 80 eur mesačne) a tiež tomu zodpovedajúcim spôsobom upravil sumu dlžného výživného, ktorú má mesačne splácať.
3. K odvolaniu otca sa matka vyjadrila nasledovne. Napadnutý rozsudok okresného súdu matka považuje za správny. Súd postupoval správne, keď pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu 1.000 eur mesačne a to preto, že otec predložil súdu dôkazy (daňové priznania, z ktorých vyplývajú absolútne nereálne nízke príjmy), ktorých dosahovanie pôsobí krajne nedôveryhodne a je im ťažko uveriť. Matka poukazuje na to, že dnes je na trhu práce nedostatok pracovníkov v profesii, ktorú vykonáva otec a preto pôsobí nepresvedčivo tvrdenie otca, že si nie je schopný zabezpečiť prácu odmeňovanú vo výške ustálenej súdom. Matka tiež poukazuje na zákonné ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preto je prvoradou povinnosťou otca zabezpečiť výživné svojho dieťaťa a až následne zabezpečiť úhradu ostatných výdavkov. Z uvedených dôvodov preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
4. K vyjadreniu matky otec zaujal nasledovné stanovisko. Aj naďalej rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletej dcéry L., považuje za nesprávny, nezodpovedajúci stavu veci a zákonu a to z dôvodov, ktoré podrobne uviedol vo svojom písomnom odvolaní zo dňa 17.7.2018. Na podanom odvolaní, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených, aj naďalej zotrváva. Matka dieťaťa spochybňuje údaje uvedené v jeho daňových priznaniach. K tomuto však otec dáva do pozornosti, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol vykonaný a ani matkou doposiaľ predložený žiaden taký dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom preukazoval, že by mal otec dosahovať podstatne vyšší príjem, ako sa uvádza v týchto daňových priznaniach. Otec si je vedomý toho, že na prvom mieste je vyživovacia povinnosť voči dieťaťu. No sú tu aj ďalšie vyživovacie povinnosti, aj voči rodičom, na čo
tiež treba prihliadať. Túto povinnosť voči rodičom si otec plní osobnou starostlivosťou, čo mu bráni hľadať si lepšie platenú trvalú prácu mimo miesta jeho bydliska. Príjem 1.000 eur mesačne mi neumožňuje dosahovať aj jeho kvalifikácia, pretože je len jednoduchý stavebný robotník, zvládajúci rutinné stavebné práce. Otec ďalej poukazuje aj na špecifickosť práce murára, keď v jarnom, letnom a jesennom období sa ešte dá zohnať takáto práca, ale v zimných mesiacoch práca nie je (nutnosť prerušenia živnosti, evidencie na úrade práce, žiaden príjem zo živnosti). V ostatnom odkazuje na podrobné zdôvodnenie jeho odvolania.
5. Dňa 13.11.2018 bolo odvolaciemu súdu doručené doplnenie k odvolaniu zo strany otca. V súvislosti s odvolaním podaným proti napadnutému rozsudku si dovoľuje dať do pozornosti nasledovné skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku okresným súdom a ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o jeho odvolaní proti rozsudku. Nakoľko mu jeho finančná situácia nedovolila a nedovoľuje platiť výživné v takej vysokej sume, ako to určil okresný súd, na návrh matky maloletej L. začalo sa voči nemu viesť exekučné konanie pre nezaplatené výživné z dôvodu predbežnej vykonateľnosti neprávoplatného rozsudku, proti ktorému podal odvolanie. Po doručení exekučného príkazu od exekútora z poučenia zistil, že môže využiť zákonnú možnosť podstatného zníženia trov exekúcie, pokiaľ v určenej lehote zaplatí dlžné výživné a trovy exekúcie. Nakoľko sa v prípade trov exekúcie jedná o vysokú sumu peňazí, rozhodol sa využiť túto možnosť- zaplatiť dlžne výživné a trovy. Pretože na zaplatenie dlžného výživného a trov exekúcie nemal peniaze, tieto si musel požičať od brata K. R., o čom súdu predkladá doklad - Zmluvu o pôžičke zo dňa 14.9.2018, pričom v tejto zmluve sa zaviazal, že požičané peniaze na výživné bude bratovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur, s prvou splátkou od 15.10.2018. Skutočnosť, že požičané peniaze použil na úhradu dlžného výživného exekútorovi zas dokladuje výpisom z peňažného ústavu H. R. zo dňa 16.9.2018. Touto skutočnosťou sa znova znížila jeho schopnosť platiť' dcére výživné. V dôsledku tohto ďalšieho dlhu je schopný na dcéru platiť výživné maximálne v sume 40 eur mesačne. Záverom opätovne žiada odvolací súd, aby jeho odvolanie starostlivo posúdil a znížil sumu bežného výživného určeného okresným súdom na 40 eur mesačne.
6. Pri procesnom postupe v rámci odvolacieho konania vychádzal odvolací súd najmä z nasledovných ustanovení Civilného sporového poriadku: Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní (o dovolaní) a možnosti exekúcie. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd konštatuje, že bol dodržaný v odvolacom konaní postup podľa citovaného ustanovenia § 219 ods. 3 CSP, keďže rozhodoval rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, vychádzal z ust. § 385 ods. 1 a contrario, pretože súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a nebolo potrebné dokazovanie zopakovať alebo ho doplniť a nejedná sa o taký spor, ktorý by prezentoval dôležitý verejný záujem.
7. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. V súvislosti s právnym posúdením veci odvolací súd zdôrazňuje najmä nasledovné skutočnosti:
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania otca vznesené a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k uloženej vyživovacej povinnosti otca, je potrebné zmeniť.
10. Pri zaoberaní sa myšlienkou výšky výživného sa vychádza z premisy, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Prvotné pri určovaní výšky výživného na dieťa je jeho právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť.
Vchádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti určujúcim hľadiskom sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je pritom potrebné vychádzať z toho, že výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov.
11. Prvotným základom pre výpočet výšky výživného je po vykonanom dokazovaní mať riadne preukázané osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov dieťaťa, berúc ohľad na ich individuálne potreby. Možnosti a schopnosti rodiča sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii a na trhu práce. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada tiež na základné potreby maloletého dieťaťa, ktoré je v určitej etape vývoja a veku. Ak ide o dieťa v období od jeho narodenia až po ukončenie základnej školy, výživné vypočítané rodičovi predstavuje najviac 20% z jeho čistého mesačného príjmu. Otázka pri výpočte výšky výživného určeného 20% na území Slovenskej republiky pramení z reálnych dôkazov o výške minimálnej mzdy, o priemernej mzde, o cenových reláciách základných potravín, oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, bývania, služieb a neskorších výdavkov so štúdiom.
12. Pri posudzovaní schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú rozhodné len jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho potenciálne zárobkové (majetkové) pomery dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Okresný súd pri výpočte výživného zobral do úvahy aj toto kritérium. Odvolací súd však uvádza, že pri použití potenciálneho príjmu, ako základu výpočtu pre určenie výšky výživného, treba tento parameter posudzovať komplexne. Potenciálny príjem netreba považovať za nekonečnú hranicu možností, ale je tiež limitovaný určitými mantinelmi, ktoré treba posudzovať individuálne a jednotlivo pre každý prípad. Potenciálny príjem nie je daný len možnosťami ponuky na trhu práce, aktuálnym dopytom po pracovnej sile, ale je ovplyvnený aj reálnymi možnosťami povinnej osoby. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti. Možnosť dosiahnuť potenciálny príjem je tiež spojená s nutnosťou presťahovať sa za prácou do miesta, kde je dopyt po takejto pracovnej sile vyšší, čo je tiež spojené s ďalšími výdavkami na obstaranie bývania a zabezpečenia živobytia. Ďalším obmedzením dosiahnuť potenciálny príjem je nadanie, zručnosť, kvalita odvádzanej práce a schopnosť zaradiť sa do konkurenčného prostredia. Nie každý je schopný čeliť konkurencii na trhu práce takým spôsobom, aby dosiahol potenciálny príjem uvedený v napadnutom rozsudku. Najzávažnejším obmedzením dosiahnutia takéhoto príjmu je skutočnosť, že otec žije v spoločnej domácnosti s ďalšími osobami, ktoré sú odkázané na jeho pomoc, najmä fyzickú. Bolo by proti všeobecným morálnym a ľudským zásadám žiadať od otca, aby sa presťahoval za účelom dosiahnutia vyššieho príjmu. Súd musí rešpektovať povinnosť otca, okrem nezanedbateľnej povinnosti postarať sa o svoje dieťa, postarať sa aj o svojich zvyšných rodinných príslušníkov. Túto povinnosť odvolací súd nemôže ignorovať. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť aj majetkové pomery povinného rodiča. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodiča a jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje.
13. Je nevyhnutné podotknúť, že aj keď zákon o rodine rozhodujúce kritéria určovania výživného (odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby a možnosti a schopnosti výživou povinnej osoby) definuje ako rovnocenné, z faktického hľadiska sú predsa len možnosti a schopnosti povinnej osoby plniť výživné významnejšie. Inými slovami, pokiaľ schopnosti a možnosti povinnej osoby sú limitované, resp. objektívne obmedzené, odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby (hoci aj reálne dané a nespochybňované) nemôžu samy o sebe podmieniť inú, v tomto prípade vyššiu výšku výživného, než zodpovedá schopnostiam a možnostiam výživou povinnej osoby.
14. Okresný súd pri výpočte vychádzal z potenciálneho príjmu otca a na základe neho určil výšku vyživovacej povinnosti v sume 150 eur mesačne. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd nestotožňuje so stanovením základu, z ktorého má byť vypočítaná výška výživného. Potenciálny príjem otca vzhľadom k objektívnym možnostiam nebude dosahovať výšku určenú okresným súdom, nezodpovedá reálny možnostiam otca, ktoré by prichádzali do úvahy. Ďalším dôvodom, prečo sa odvolací súd nestotožňuje so sumou výživného 150 eur mesačne je objektívna nemožnosť plnenia vyživovacej povinnosti v stanovenej výške pod hrozbou naplnenia skutkovej podstaty trestného činu
zanedbania povinnej výživy, čo by výrazným spôsobom negatívne ovplyvnilo možnosť výplaty nároku maloletej L. na výživné a tak zabezpečenia jej nevyhnutných životných potrieb zo strany otca. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.
15. Po opätovnom preštudovaní spisu, zvážení všetkých dôkazov, vyjadrení a iných skutočností, má odvolací súd za to, že výživné stanovené okresným súdom je neprimerane vysoké vzhľadom na aktuálnu situáciu otca a jeho osobné, rodinné a pracovné a majetkové pomery. Na základe uvedeného odvolací súd pristúpil k poníženiu určenej vyživovacej povinnosti a jej stanoveniu na výšku 80 eur mesačne, čo zodpovedá reálnym možnostiam otca a zároveň kryje nevyhnutné výdavky maloletej zo strany otca na určitý čas. Subjektívne schopnosti otca odvolací súd posudzoval v rámci objektívne daných možností. Súd tiež prihliadol na reálnu situáciu na trhu práce, na mieru nezamestnanosti v regióne, príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Odvolací súd posudzoval výšku výživného vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb.
16. Odvolací súd dáva do pozornosti § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)