Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu V. B., bytom B. XX, XXX XX M., právne zastúpeného JUDr. Júliusom Bučekom, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXXXXXX 0 zo dňa 20. augusta 2018, v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 20.08.2018 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.06.2018 a vec vracia Sociálne poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania.

III. Súd u k l a d á žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 1 000 eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že neformálnou žiadosťou zo dňa 8. januára 2016 požiadal žalobca Sociálnu poisťovňu o zhodnotenie doby poistenia od 1. januára 2001 do 30. júna 2002 pre starobný dôchodok. Žalobca bol v období od 1. januára 2001 do 30. júna 2002 povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba.

2. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa rozhodla o predpísaní poistného rozhodnutím č. 700 105 4105/2002 zo dňa 16. apríla 2002 v sume 102 336 Sk a rozhodnutím č. 700 274 4105/2002 zo dňa 12. decembra 2002 v sume 31 488 Sk. Rozhodnutím č. 700 105 4105/2002 zo dňa 16. apríla 2002 bola nesprávne uvedená suma poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, teda uvedené čiastkové poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie bolo v predmetnom rozhodnutí počítané až od júla 2001, a nie od januára 2001, pričom však výsledná suma 102 336 Sk bola vypočítaná správne. V prílohe tohto rozhodnutia, ktoré bolo doručené žalobcovi, bola presne rozpísaná výška jeho odvodovej povinnosti, ktorá spolu celkovo predstavovala sumu 102 336 Sk.

3. Podľa názoru žalovaného v tomto rozhodnutí došlo k písacej chybe, avšak celková dlžná suma bola vypočítaná a predpísaná v správnej výške 102 336 Sk. Sociálna poisťovňa pohľadávky na poistnom v celkovej výške 133 824 Sk (4 442,10 EUR) prihlásila do konkurzu a uplatnila si aj pohľadávku proti podstate. Z dôvodu, že predmetná pohľadávka nebola správcom konkurznej podstaty uhradená, bola následne zmluvou č. P 33-204/2008 zo dňa 6. septembra 2008 vo výške 133 824 Sk postúpená Slovenskej konsolidačnej, a. s.

4. Po odstúpení pohľadávky Slovenskej konsolidačnej, a. s. a následnom popretí pohľadávky zo strany správcu konkurznej podstaty, podala Slovenská konsolidačná, a.s. v roku 2011 žalobu, ktorej zmyslom bolo potvrdenie pravosti pohľadávky. V rámci tohto konania Slovenská konsolidačná, a. s. upravila konečnú sumu dlžného poistného na 125 952 Sk. a s touto zníženou sumou sa následne konalo. Uvedené malo za následok, že pohľadávka bola uhradená len vo výške 4 180,84 EUR (125 952 Sk).

5. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 04. 2016 žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie samostatne zárobkovej činnosti od 01.01.2001 do 30.06.2002 zamietla. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 78 ods. 1 zákona a uviedla, že ak žiadateľ o dôchodok ku dňu, od ktorého žiada priznať dôchodok nezaplatil poistné za všetky obdobia dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, o dôchodku sa rozhodne bez zhodnotenia týchto období. Uvedené obdobia sa započítajú ako obdobie dôchodkového poistenia až odo dňa, od ktorého bola zaplatená celá sumu dlžného poistenia.

6. Krajský súd v Prešove na základe podaného opravného prostriedku žalobcom rozsudkom č. k. 5Sd/31/2016-27 zo dňa 13. septembra 2016 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12. apríla 2016 číslo: XXX XXX XXX 0 podľa § 250j ods. 2 písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 3 O.s.p. a vrátil vec Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove v odôvodnení uviedol, že vyjadrenie k opravnému prostriedku nemôže nahrádzať a nenahrádza odôvodnenie rozhodnutia a keďže v rozhodnutí absentuje akékoľvek vysvetlenie akú sumu bol povinný navrhovateľ za obdobie od 01.01.2001 do 30.06.2002 zaplatiť, z čoho uvedené vyplýva, aká suma bola uhradená, prípadne z akých dôvodov došlo k nezrovnalostiam v sumách dlžného poistného na povinné dôchodkové poistenie, je rozhodnutie pre absenciu akýchkoľvek dôvodov nepreskúmateľné a nezrozumiteľné a teda nemožno posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. Sociálnej poisťovni v ďalšom konaní uložil opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu tak, aby preskúmavané rozhodnutie spĺňalo atribúty preskúmateľného rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 1, 2, 4 zákona, rozhodnutie odôvodniť tak, aby odôvodnenie poskytovalo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a aby bolo zrozumiteľné nielen pre orgán, ktorý ho vydal, ale aj pre navrhovateľa ako účastníka konania.

7. Z obsahu administratívneho konania ďalej vyplýva, že následne správny orgán prvého stupňa l rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X., zo dňa 02.03.2017 zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie samostatne zárobkovej činnosti od 1. januára 2001 do 30. júna 2002. V odôvodnení poukázal na právny názor Krajského súdu v Prešove vyjadrený v rozsudku č.k. 5 Sd/31/2016-27 zo dňa 13. septembra 2016, popísal skutkový stav zistený správnym orgánom a priebeh administratívneho konania.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0, zo dňa 14. júna 2017, potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 2. marca 2017 č. XXX XXX XXXX 0 o zvýšenie starobného dôchodku a odvolanie žalobcu zamietol v celkom rozsahu. Konštatoval, že Sociálna poisťovňa žiadala rozhodnutím o predpísaní poistného na dôchodkové poistenie č. 700-105-4105/2002 zo dňa 16. apríla 2002 vo výške 102 336 Sk a rozhodnutím č. 700-274-4105/2002 zo dňa 12. decembra 2002 vo výške 31 488 Sk a tieto sumy, t. j. pohľadávku v správnej výške 133 824 Sk Sociálna poisťovňa prihlásila do konkurzu. Sociálna poisťovňa teda žiadala správnu výšku poistného na dôchodkové poistenie. Pohľadávku vo výške 133 824 Sk znížila Slovenská konsolidačná, a. s., a teda správny orgán prvého stupňa bude môcť žalobcovi zvýšiť starobný dôchodok až po uhradení celej výšky poistného na dôchodkové poistenie, t. j. vo výške 4 442,10 EUR.

9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia vyššie uvedených, mal za to, že postupom a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, bolo porušené jeho právo na započítanie doby od 01.01.2001 do 30.06.2002 do obdobia dôchodkového poistenia, teda aj právo na zvýšenie starobného dôchodku na základe zákona o sociálnom poistení, nakoľko poistné na dôchodkové poistenie bolo uhradené dňa 19.08.2015.

10. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 7Sa/24/2017-46 zo dňa 20. marca 2018 zrušil v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) S. s. p. rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. júna 2017 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 2. marca 2017 č. XXX XXX XXXX 0 a v súlade s ustanovením § 191 ods. 4 S. s. p. vrátil a vec Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Správny súd konštatoval, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi, ktorá sa týkajú dlžných odvodov, pre ktoré Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť o zvýšenie dôchodku, s touto skutočnosťou sa však v žalovanom rozhodnutí žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal. V ďalšom konaní správny súd uložil správnemu orgánu rešpektovať právny názor správneho súdu (§ 191 ods. 6 S.s.p.), zohľadniť pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti a súčasne sa vysporiadať s vyššie naznačenými rozpormi, ktoré z administratívneho spisu pri preskúmavaní žalobou napádaného rozhodnutia správny súd zistil. Predovšetkým sa vysporiadať s otázkou, či je možné od žalobcu požadovať pre účely zvýšenia starobného dôchodku pohľadávku vo výške 4442,10 Eur, keď sám správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým určil pravosť a výšku pohľadávky v inej sume, ktorú už navyše žalobca Sociálnej poisťovni uhradil. Súčasne sa vysporiadať s otázkou, či na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola žalobcova pohľadávka postúpená Sociálnou poisťovňou Slovenskej konsolidačnej, a. s. a skúmať, aké dôsledky táto skutočnosť má vo vzťahu k predpísanému nedoplatku poistného u žalobcu.

11. Sociálna poisťovňa, sa po vrátení veci správnym súdom rozsudkom č. k. 7Sa/24/2017-46 zo dňa 20. marca 2018 s vysloveným právnym názorom súdu vypriadala tak, že rozhodnutím zo dňa 11.6.2018 číslo XXX XXX XXXX 0 podľa § 78 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie samostatne zárobkovej činnosti od 1. januára 2001 do 30. júna 2002. Správny orgán 1. stupňa v odôvodnení citoval ustanovenie § 78 ods. 1, § 196 ods. 7 zákona číslo 461/2003 Z. z. Zároveň podrobne popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav a konštatoval, že v období od 1. januára 2001 do 30. júna 2002 bol žalobca povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba a za uvedené obdobie nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie v celkovej výške 133 82 Sk. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa rozhodla o predpísaní poistného rozhodnutím č. 700 105 4105/2002 zo 16. apríla 2002 v sume 102 336 Sk a rozhodnutím č. 700 274 4105/2002 z 12. decembra 2002 v sume 31 488 Sk. Rozhodnutím č. 700 105 4105/2002 zo 16. apríla 2002 bola nesprávne uvedená suma poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, teda uvedené čiastkové poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie bolo v predmetnom rozhodnutí počítané až od júla 2001, a nie od januára 2001, pričom však výsledná suma 102 336 Sk bola vypočítaná správne. V tomto rozhodnutí teda došlo k písacej chybe, avšak celková dlžná suma bola vypočítaná a predpísaná v správnej výške 102 336 Sk. Sociálna poisťovňa žiadala rozhodnutím o predpísaní poistného na dôchodkové poistenie č. 700-105-4105/2002 zo 16. apríla 2002 vo výške 102 336 Sk a rozhodnutím č. 700-274-4105/2002 z 12. decembra 2002 vo výške 31 488 Sk a tieto sumy, t. j. pohľadávku v správnej výške 133 824 Sk Sociálna poisťovňa prihlásila do konkurzu. Sociálna poisťovňa teda žiadala správnu výšku poistného na dôchodkové poistenie. Pohľadávku vo výške 133 824 Sk znížila Slovenská konsolidačná, a. s. Z vyššie uvedených skutočností, bude môcť Sociálna poisťovňa starobný dôchodok zvýšiť až po uhradení celej výšky poistného na dôchodkové poistenie, t. j. vo výške 4 442,10 EUR. Konštatovala, že nakoľko sa nezmenili rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ovplyvnili nárok žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku za obdobie samostatne zárobkovej činnosti od 1. januára 2001 do 30. júna 2002 naďalej mu starobný dôchodok patrí vo vyplácanej sume. Správny orgán prvého stupňa sa týmto vysporiadal s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7Sa/24/2017-46 z 20. marca 2018.

12. Proti správnemu orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11. 6. 2018 č. XXX XXX XXXX 0 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom popísal priebeh administratívneho konania, namietal, že podľa jeho názoru sa správny orgán v 1. stupni v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s otázkami a úlohami naznačenými správnym súdom vo vyššie spomenutom bode 64 rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7Sa/24/2017- 46 zo dňa 20. 3. 2018, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa zo dňa 11. 6. 2018 je svojím odôvodnením takmer totožné s rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 2. 3. 2017, ktoré bolo vyššie spomenutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove zrušené. Namietal, že správny orgán 1. stupňa neprihliadal na skutkový stav zistený správnym súdom a to predovšetkým na svoje vlastné rozhodnutie zo dňa 9. 4. 2013 pod číslom 15936-1/2013-HE, ktorým rozhodla, že vykonateľná pohľadávka, ktorú predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ako dlžné poistné rozhodnutím číslo 700-105-4105/2002 zo dňa 16. 4. 2002 v sume 3 153,64 eura a rozhodnutím číslo 700-724 - 4105/2002 zo dňa 12. 12. 2002 v sume 1 045,21 eura voči povinnému žalobcovi je zistená po práve, je nesporná, čo do právneho dôvodu aj výšky. Namietal, že je zrejmé, že samotná sociálna poisťovňa rozhodla, že dlžné poistné je vo výške 4 180,84 eura. Namietal, že je zrejmé, že samotná sociálna poisťovňa rozhodla, že dlžné poistné vo výške 4 180,84 eura v prepočte a teda nie vo výške 4 442,10 eura, ktorú požaduje. Namietal, že sociálna poisťovňa sa vôbec nevysporiadala ani s otázkou aké dôsledky má postúpenie uvedenej pohľadávky Sociálnou poisťovňou slovenskej konsolidačnej, a. s. predpísanému k nedoplatku poistného. Sociálna poisťovňa sa vôbec nevysporiadala ani s otázkou aké dôsledky má postúpenie uvedenej pohľadávky Sociálnou poisťovňou Slovenskej konsolidačnej, a.s. vo vzťahu k predpísanému nedoplatku poistného. S judikatúrou Najvyššieho súdu SR sa takisto Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadala. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje dlh na poistnom uhradený, ku dňu kedy Sociálna poisťovňa prijatá odplatu od Slovenskej konsolidačnej, a.s., za postúpenú pohľadávku. Aj v prípade ak by Sociálna poisťovňa vyššie uvedený zákonný výklad nebrala v tomto prípade do úvahy, je potrebné poukázať na to, že nie je možné požadovať pre účely zvýšenia starobného dôchodku pohľadávku vo výške 4 442,10 Eur, keď sama Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie, ktorým určila pravosť a výšku pohľadávky v inej sume, ktorá už navyše bola dňa 19.08.2015 uhradená. Vzhľadom k vyššie uvedenému zákonnému ustanoveniu by mala Sociálna poisťovňa započítať ako obdobie dôchodkového poistenia, obdobie odo dňa keď Sociálna poisťovňa prijala úhradu za postúpenú pohľadávku, resp. prinajmenšom odo dňa 19.08.2015, kedy bola pohľadávka z jeho strany uhradená. Zároveň Sociálna poisťovňa postupovala aj v rozpore s § 209 ods. 4, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Základne náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v prípade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava., zo dňa 11.06.2018, úplne absentujú, čim toto rozhodnutie vôbec nespĺňa základne požiadavky kladené na obsahovú náplň odôvodnenia rozhodnutia zákonom o sociálnom poistení.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2018 číslo XXX XXX XXXX 0 podľa § 218 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa číslo XXX XXXXX X zo dňa 11. júna 2018, vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

14. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, priloženou spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2018 je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie po odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobcu, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 218 ods. 1, ods. 2, § 196 ods. 7 zákona číslo 461/2003 Z. z., § 78 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. v znení zákona číslo 310/2006 Z. z.

15. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že účastník konania bol v období od 1. januára 2001 do 30. júna 2002 povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba, za uvedené obdobie účastník konania nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie v celkovej výške 133 824 Sk. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa rozhodla o predpísaní poistného rozhodnutím č. 700 105 4105/2002 zo dňa 16. apríla 2002 v sume 102 336 Sk za obdobie od 1. januára 2001 do 31 marca 2002 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX/XXXX zo dňa 12. decembra 2002 v sume 31 488 Sk za obdobie od 1. apríla 2002 do 30. júna 2002. Rozhodnutím č. 700 105 4105/2002 zo dňa 16. apríla 2002 bola nesprávne uvedená suma poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, teda uvedené čiastkové poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie bolo v predmetnom rozhodnutí počítané až od júla 2001 a nie od januára 2001. pričom však výsledná suma 102 336 Sk bola vypočítaná správne Dokonca aj v prílohe predmetného rozhodnutia, ktoré bolo spolu s prílohou doručené aj účastníkovi konania, bola presne rozpísaná výška odvodovej povinnosti účastníka konania, ktorá spolu celkovo predstavovala sumu 102 336 Sk. V tomto rozhodnutí teda došlo k zrejmej chybe v písaní, avšak celková dlžná suma bola vypočítaná a predpísaná v správnej výške 102 336 Sk. Sociálna poisťovňa pohľadávku na poistnom v celkovej výške 133 824 Sk (4 442,10 EUR) prihlásila do konkurzu a uplatnila si aj pohľadávku proti podstate. Z dôvodu, že predmetná pohľadávka nebola správcom konkurznej podstaty uhradená, bola následne zmluvou č. P 33-204/2008 zo dňa 6. septembra 2008 vo výške 133 824 Sk postúpená Slovenskej konsolidačnej, a. s . Po odstúpení pohľadávky Slovenské konsolidačnej, a. s. a následnom popretí pohľadávky zo strany správcu konkurznej podstaty, podala Slovenská konsolidačná a. s. v roku 2011 žalobu o pravosti pohľadávok, ktorej zmyslom bolo potvrdenie pravosti pohľadávky. V rámci tohto konania Slovenská konsolidačná, a. s. upravila konečnú sumu dlžného poistného na 125 952 Sk, a s touto zníženou sumou sa následne konalo. Uvedené malo za následok, že pohľadávka bola uhradená len vo výške 4 180,84 EUR (125 952 Sk).

16. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyslovil názor, že predpis poistného za dlžné obdobie bol vydaný správne a v správnej výške. Z dôvodu, že účastníkom konania nebola uhradená celá výška postúpenej pohľadávky 4 442,10 EUR, nie je uhradené poistné na dôchodkové poistenie za celé obdobie od 1. januára 2001 do 30. júna 2002, t. j. nie je uhradené celé dlžné poistné v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.., nie je preto možné zvýšiť starobný dôchodok za toto obdobie.

17. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia argumentoval, že Sociálna poisťovňa žiadala rozhodnutím o predpísaní poistného na dôchodkové poistenie č. 700-105-4105/2002 zo dňa 16. apríla 2002 vo výške 102 336 Sk a rozhodnutím č. 700-274-4105/2002 zo dňa 12. decembra 2002 vo výške 31 488 Sk a tieto sumy, t. j. pohľadávku v správnej výške 133 824 Sk Sociálna poisťovňa prihlásila do konkurzu. Sociálna poisťovňa teda žiadala správnu výšku poistného na dôchodkové poistenie. Pohľadávku vo výške 133 824 Sk znížila Slovenská konsolidačná a. s. Konečná suma odvodov poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni bola 4 442,10 EUR. a preto nie je možné akoukoľvek sčítacou chybou ponížiť predpis poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie na sumu 4 180.84 EUR.

18. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyslovil názor, že Sociálna poisťovňa môže starobný dôchodok účastníka konania zvýšiť až po uhradení celej výšky poistného na dôchodkové poistenie, t. j. vo výške 4 442,10 EUR.

19. Na základe vyššie uvedených skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil predloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné a ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

20. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. augusta 2018 z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, zároveň je uvedené rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre absenciu akýchkoľvek dôvodov. Navrhol súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, a v zmysle § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku v zrušujúcom rozsudku uložiť žalovanej pokutu podľa § 80 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku vo výške 1 000,- Eur.

21. V žalobe podrobne popísal priebeh administratívneho konania, skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia. Namietal, že napádané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.06.2018 je svojim odôvodnením takmer totožné s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, zo dňa 02.03.2017, ktoré bolo Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zrušené. Sociálna poisťovňa ústredie v novom rozhodnutí neprihliadala na skutkový stav zistený správnym súdom a to predovšetkým na svoje vlastné rozhodnutie, zo dňa 09.04.2013, pod č. 15936-1/2013-HE, ktorým rozhodla, že vykonateľná pohľadávka ktorú predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, ako dĺžne poistné rozhodnutím č. 700-105-4105/2002, zo dňa 16.04.2002 v sume 3 135,63 € (94 461 SK) a rozhodnutím č. 700-274-4XX5/2002, zo dňa 12.12.2002 v sume 1 045,21 € (31 488 SK) voči povinnému V. B. S., B. XXXX, M., R.: 10 XXX XXX, r. č. XXXXXX/XXX je zistená po práve, je nesporná čo do právneho dôvodu aj výšky. Toto rozhodnutie zároveň potvrdila aj Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako odvolací orgán. Teda z uvedeného je zrejmé že samotná Sociálna poisťovňa rozhodla, že dĺžne poistné je vo výške 4 180,84 Eur v prepočte, a teda nie vo výške 4 442,10 Eur, ktorú požaduje.

22. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa sa vôbec nevysporiadala ani s otázkou aké dôsledky má postúpenie uvedenej pohľadávky Sociálnou poisťovňou Slovenskej konsolidačnej, a.s. vo vzťahu k predpísanému nedoplatku poistného. V tejto súvislosti bola Sociálna poisťovňa povinná brať do úvahy Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 25.09.2013, sp. zn. 76 So/155/2012 (R 42/2015), z ktorého okrem iného vyplýva, že dlh navrhovateľa na poistnom je možné považovať za uhradený so všetkými dôsledkami spojenými so zaplatením poistného dňom prijatia odplaty Sociálnej poisťovne za postúpenú pohľadávku. S touto judikatúrou Najvyššieho súdu SR sa takisto Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadala.

23. Žalobca poukázal na ust. § 149 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 07.05.2008, podľa ktorého pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom, na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným, a okrem pohľadávky na dávkach môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na uvedené považuje dlh na poistnom uhradený, ku dňu kedy Sociálna poisťovňa prijala odplatu od Slovenskej konsolidačnej, a.s., za postúpenú pohľadávku. Aj v prípade ak by Sociálna poisťovňa vyššie uvedený zákonný výklad nebrala v tomto prípade do úvahy, je potrebné poukázať na to, že nie je možné od žalobcu požadovať pre účely zvýšenia starobného dôchodku pohľadávku vo výške 4 442,10 Eur, keď sama Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie, ktorým určila pravosť a výšku pohľadávky v inej sume, ktorá už navyše bola dňa 19.08.2015 uhradená. Vzhľadom k vyššie uvedenému zákonnému ustanoveniu by mala Sociálna poisťovňa započítať ako obdobie dôchodkového poistenia, obdobie odo dňa keď Sociálna poisťovňa prijala úhradu za postúpenú pohľadávku, resp. prinajmenšom odo dňa 19.08.2015, kedy bola pohľadávka zo žalobcovej strany uhradená.

24. Žalobca namietal, že pochybenia Sociálnej poisťovne v predchádzajúcich administratívnych konaniach nemôžu byť vyhodnotené v jeho neprospech, pretože takýmto bezdôvodným postupom Sociálnej poisťovne by došlo k zásahu do jeho ústavou garantovaných sociálnych práv.

25. Poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa ústredie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadala s otázkami a úlohami naznačenými správnym súdom a teda z jej strany došlo k bezdôvodnému a protizákonnému nevykonaniu rozsudku Krajského súdu Prešov, zo dňa 20.03.2018, sp. zn. 7Sa/24/2017-46.

26. Zároveň Sociálna poisťovňa ústredie postupovala aj v rozpore s § 209 ods. 4, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení nového rozhodnutia je Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava povinná uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Tieto základne náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v prípade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, zo dňa 11.06.2018, úplne absentujú, čim toto rozhodnutie vôbec nespĺňa základne požiadavky kladené na obsahovú náplň odôvodnenia rozhodnutia zákonom o sociálnom poistení.

27. Žalobca ďalej namietal, že postupom a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, bolo porušené jeho právo na započítanie doby od 01.01.2001 do 30.06.2002 do obdobia dôchodkového poistenia, teda aj právo na zvýšenie starobného dôchodku na základe zákona o sociálnom poistení, nakoľko poistné na dôchodkové poistenie bolo uhradené už v období keď Sociálna poisťovňa obdŕžala úhradu za postúpenú pohľadávku od Slovenskej konsolidačnej, a.s. resp. dňa 19.08.2015, kedy bola pohľadávka uhradená zo strany správcu konkurznej podstaty.

28. Zároveň žalobca poukázal aj na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné, č. 15936-1/2013-HE, zo dňa 09.04.2013, ktorým Sociálna poisťovňa rozhodla, že vykonateľná pohľadávka, ktorú predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ako dlžné poistné rozhodnutím č. 700-105-4105/2002 zo dňa 16.04.2002 v sume 3 135,63 Eur (94 464,00 Sk) a rozhodnutím č. 700-274-4XX5/2002 zo dňa 12.12.2002 v sume 1 045,21 Eur (31 488,00 Sk) voči povinnému V. B. S., B. XXXX, M., R.: 10 XXX XXX, r. č. XXXXXX/XXX je zistená po práve, je nesporná čo do právneho dôvodu aj výšky. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 35000-2/2013-BA. zo dňa 25.06.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné. Teda z uvedeného je zrejmé, že samotná žalovaná rozhodla svojím výrokom o nespornosti, čo do právneho dôvodu aj výšky o predpísanej pohľadávke tak, ako to uvádza žalobca, teda rozhodla, že dlžné poistné je vo výške 4 180,84 Eur v prepočte, a teda nie 4 442,10 Eur, ako to uvádza žalovaná v žalobou napádanom rozhodnutí.

29. Žalobca namietal, že celá suma dlžného poistného bola zo strany správcu konkurznej podstaty uhradená dňa 19.08.2015, nakoľko na jeho majetok v tom období prebiehalo konkurzné konanie. Na základe uvedených skutočností Sociálna poisťovňa požadovala a aj v súčasnosti požaduje ako úhradu dlžného poistného nesprávnu sumu, nakoľko aj sama vyššie uvedenými rozhodnutiami deklarovala výšku dlžného poistného v sume 4 180,84,- Eur, preto považuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 11.06.2018 ako aj rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 20.08.2018 za neopodstatnené, neoprávnené a nemajúce oporu v zákone o sociálnom poistení a zároveň Sociálna poisťovňa porušila povinnosť uloženú v Rozsudku Krajského súdu Prešov, č. k. 7Sa/24/2017-46, zo dňa 20.03.2018 a konala aj v rozpore s § 191 ods. ods. 6 prvá veta Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

30. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v ktorej Najvyšší súd SR v súvislosti s viazanosťou orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nie je úlohou orgánu verejnej správy polemizovať s právnym názorom správneho súdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa orgán verejnej správy s právnym názorom správneho súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť, (napr. Rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sž 7/2013 alebo sp. zn. 5Sžo 25/2013). Poukázal na bod 61 rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7Sa/24/2017-46, zo dňa 20.03.2018, kde správny súd uvádza, že vyššie naznačené pochybenia v predchádzajúcich administratívnych konaniach žalovanej Sociálnej poisťovne nemôžu byť na ujmu žalobcovi. Takýmto bezdôvodným postupom žalovanej Sociálnej poisťovne by zrejme došlo k zásahu do ústavou garantovaných sociálnych práv žalobcu.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného

31. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným vyjadrením, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 14.11.2018. Navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Žalovaný poukázal na námietky žalobcu uvedené v žalobe, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržal odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že s námietkami žalobcu sa žalovaný nestotožňuje. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. augusta 2018 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2018, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. 470 XXX XXXX 0 zo dňa 20. augusta 2018.

32. K námietke, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou aké dôsledky má postúpenie uvedenej pohľadávky žalovaným Slovenskej konsolidačnej, a. s. vo vzťahu predpísaného nedoplatku poistného žalovaný uvádza, že žalovaný žiadal správnu výšku poistného na dôchodkové poistenie. Pohľadávku v správnej výške 133 824 Sk žalovaný prihlásil do konkurzu a následne postúpila Slovenskej konsolidačnej, a.s. Žalovaný žiadal rozhodnutím o predpísaní poistného na dôchodkové poistenie č. 700-105-4105/2002 zo dňa 16. apríla 2002 vo výške 102 336 Sk a rozhodnutím č. 700-274-4105/2002 zo dňa 12. decembra 2002 vo výške 31 488 Sk, t. j. spolu 133 824 Sk. Pohľadávku vo výške 133 824 Sk znížila Slovenská konsolidačná, a. s. a v rámci konania o pravosti pohľadávok sa konalo s touto zníženou sumou. Žalovaný je toho názoru, že konečná suma odvodov poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie u žalovanej bola 4 442,10 EUR, a preto nie je možné akoukoľvek sčítacou chybou ponížiť predpis poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie na sumu 4 180,84 EUR.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalobcu v replike

33. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.01.2019, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného v celom rozsahu pričom na predmetnej žalobe zotrval v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. 470 XXX XXX 0, zo dňa 20.08.2018 nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, generálny riaditeľ len mechanicky do svojho rozhodnutia prebral skutočnosti a úvahy uvedené v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie.

34. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Cbi/1/2011 o určenie pravosti a výšky pohľadávky bola vyriešená otázka výšky sumy dlžného poistného a to tak, že súd určil výšku poistného na sumu 4 180,84 Eur. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že na majetok úpadcu V. B. S., B. XXXX, XXX XX M., R.: XX XXX bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.12.2000 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený V.. O. B. a v čase vedenia konania do uvedenej funkcie bol ustanovený V.. V. Q.. Sociálna poisťovňa si ako veriteľ uplatnila prípisom zo dňa 20.03.2003 u správcu konkurznej podstaty svoju pohľadávku v celkovej výške 133 824 Sk a to na základe rozhodnutia č. 700-105-4105/2002 vo výške 102 336 Sk a rozhodnutia č. 700-274-4105/2002 vo výške 31 488 Sk s tým, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Následne žalobca t. j. Slovenská konsolidačná, a.s. si rovnakú pohľadávku, avšak iba vo výške 4 180,84 Eur, čo je 125 952 Sk /z dôvodu spočítacej chyby Sociálnej poisťovne/ uplatnila u správcu konkurznej podstaty s uvedením zmlúv o postúpení pohľadávky, na základe ktorých predmetnú pohľadávku nadobudla. Pokiaľ ide o rozhodnutia vydané Sociálnou poisťovňou, zo spisu vyplýva, že rozhodnutím č. 700-105-4105/2002 zo dňa 16.04.2002 ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 29.05.2002 bola správcovi konkurznej podstaty úpadcu V. B. predpísaná úhrada poistného na nemocenské poistenie za obdobie od 01.01.2001 do 30.06.2002 v sume 13 824 Sk a poistné na dôchodkové zabezpečenie za rovnaké obdobie v sume 80 640 Sk, čo činí 94 464 Sk /v rozhodnutí je nesprávne uvedený sumár poistného vo výške 102 336 Sk/ a rozhodnutím č. 700-274-4105/2002 zo dňa 12.12.2002 bola predpísaná úhrada poistného na nemocenské poistenie za obdobie od 01.04.2002 do 30.06.2002 v sume 4 608 Sk a poistné na dôchodkové zabezpečenie za rovnaké obdobie v sume 26 880 Sk, čo spolu činí 31 488 Sk. Celkom bola uvedenými rozhodnutiami predpísaná úhrada poistného vo výške 125 952 Sk, čo v novej mene činí 4 180,84 Eur, avšak podľa nesprávneho súčtu poistného uvedeného v rozhodnutí zo dňa 29.05.2002 to bola suma 133 824 Sk, čo v novej mene činí 4 442,14 Eur. Celá suma dlžného poistného bola na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cbi/1/2011, zo dňa 25.08.2011 zo strany správcu konkurznej podstaty uhradená dňa 19.08.2015, nakoľko na môj majetok v tom období prebiehalo konkurzné konanie.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného k duplike 35. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomne podaním doručeným správnemu súde dňa 21. 1. 2019, v ktorom uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 2. 1. 2019 neuviedol žiadne nové námietky a preto sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia v správnej žalobe. Naďalej sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného ako odvolacieho orgánu a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu 1. stupňa, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím odvolacieho orgánu. Podľa názoru žalovaného sú predmetné rozhodnutia a zákonné a správne. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

38. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

39. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

40. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

43. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

44. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

45. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

46. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

47. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

48. Podľa § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

49. Podľa § 149 ods. 1-12 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 07.05.2008, Pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným, a okrem pohľadávky na dávkach môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak. Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť, ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul jeden rok. Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 146 ods. 3. O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len "zmluva") za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje . Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky podľa tohto zákona. Na výber najvhodnejšieho návrhu na uzatvorenie zmluvy predloženého treťou osobou sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaži. Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka. Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje. Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 6 uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení pohľadávky. Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky, oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou. Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok voči tretej osobe v rozsahu postúpenej pohľadávky, právo tretej osoby vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 v rozsahu postúpenej pohľadávky, právo tretej osoby vymáhať postúpenú pohľadávku. Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis 83) nepoužije. Pohľadávku vrátane pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej v odseku 6, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, môže Sociálna poisťovňa postúpiť len na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Na postúpenie pohľadávky podľa prvej vety sa nepoužije odsek 2 písm. b) a odsek 5. Právnická osoba uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom.

50. Podľa § 293s zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 13 aj pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky na poistnom a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2007, pohľadávky na pokutách uložených pred 1. januárom 2007 a pohľadávky na penále, ktoré súvisí s týmto poistným alebo s týmito príspevkami voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.

51. Podľa § 293ak zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 12 aj pohľadávky na preplatkoch na rodičovskom príspevku za obdobie pred 1. novembrom 2002, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu a na podporách v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky, ktoré jej vznikli podľa zákonov účinných do 31. decembra 2003, pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 a pohľadávky podľa § 149 ods. 13 účinnom do 31. decembra 2007 za obdobie pred 1. januárom 2008 voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.

52. Podľa § 209 ods. 1-4 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

53. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

54. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

55. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 22.01.2019 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 22.01.2019. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 29.01.2019 (§ 137 ods. 4 S.s.p.). Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu dňa 30.01.2019.

56. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa § 137 ods. 3 druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 29.01.2019.

57. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

58. Správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 7Sa/24/2017-46 zo dňa 20. marca 2018 zrušil v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) SSP rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. júna 2017 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 2. marca 2017 č. XXX XXX XXXX 0 a v súlade s ustanovením § 191 ods. 4 SSP vrátil a vec Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. V odôvodnení vyslovil správny súd, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi, ktorá sa týkajú dlžných odvodov, pre ktoré Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť o zvýšenie dôchodku, s touto skutočnosťou sa však v žalovanom rozhodnutí žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal, preto v ďalšom konaní správny súd uložil správnemu orgánu rešpektovať právny názor správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP), Predovšetkým mu uložil sa vysporiadať s otázkou, či je možné od žalobcu požadovať pre účely zvýšenia starobného dôchodku pohľadávku vo výške 4442,10 Eur, keď sám správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým určil pravosť a výšku pohľadávky v inej sume, ktorú už navyše žalobca Sociálnej poisťovni uhradil, vysporiadať sa s otázkou, či na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola žalobcova pohľadávka postúpená Sociálnou poisťovňou Slovenskej konsolidačnej, a. s. a skúmať, aké dôsledky táto skutočnosť má vo vzťahu k predpísanému nedoplatku poistného u žalobcu.

59. Sociálna poisťovňa, ústredie sa po vrátení veci správnym súdom rozsudkom č. k. 7Sa/24/2017-46 zo dňa 20. marca 2018 s vysloveným právnym názorom súdu vysporiadala tak, že rozhodnutím zo dňa 11. 6. 2018 číslo XXX XXX XXXX 0 podľa § 78 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie samostatne zárobkovej činnosti od 1. januára 2001 do 30. júna 2002. Správny orgán 1. stupňa v odôvodnení konštatoval, že nakoľko sa nezmenili rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ovplyvnili nárok žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku za obdobie samostatne zárobkovej činnosti od 1. januára 2001 do 30. júna 2002 naďalej mu starobný dôchodok patrí vo vyplácanej sume. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2018 číslo 470 XXX XXXX 0 podľa § 218 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa číslo 476 XXXXX 0 zo dňa 11. júna 2018, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyslovil názor, že predpis poistného za dlžné obdobie bol vydaný správne a v správnej výške. Z dôvodu, že účastníkom konania nebola uhradená celá výška postúpenej pohľadávky 4 442,10 EUR, nie je uhradené poistné na dôchodkové poistenie za celé obdobie od 1. januára 2001 do 30. júna 2002, t. j. nie je uhradené celé dlžné poistné v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.., nie je preto možné zvýšiť starobný dôchodok za toto obdobie.

60. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia argumentoval, že Sociálna poisťovňa žiadala rozhodnutím o predpísaní poistného na dôchodkové poistenie č. 700-105-4105/2002 zo dňa 16. apríla 2002 vo výške 102 336 Sk a rozhodnutím č. 700-274-4105/2002 zo dňa 12. decembra 2002 vo výške 31 488 Sk a tieto sumy, t. j. pohľadávku v správnej výške 133 824 Sk Sociálna poisťovňa prihlásila do konkurzu. Sociálna poisťovňa teda žiadala správnu výšku poistného na dôchodkové poistenie. Pohľadávku vo výške 133 824 Sk znížila Slovenská konsolidačná a. s. Konečná suma odvodov poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni bola 4 442,10 EUR. a preto nie je možné akoukoľvek sčítacou chybou ponížiť predpis poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie na sumu 4 180.84 EUR. Žalovaný vyslovil názor, že Sociálna poisťovňa môže starobný dôchodok účastníka konania zvýšiť až po uhradení celej výšky poistného na dôchodkové poistenie, t. j. vo výške 4 442,10 EUR.

61. Preskúmaním spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že vo veci skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

62. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.

63. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B).

64. V zmysle uvedeného správny súd konštatuje, že Sociálna poisťovňa, ústredie sa po vrátení veci správnym súdom rozsudkom č. k. 7Sa/24/2017-46 zo dňa 20. marca 2018, bola povinná vysporiadať sa s vysloveným právnym názorom súdu. Sociálna poisťovňa musí dbať na to, aby jej rozhodnutia a konania, ktoré im predchádzajú, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. Taktiež závery v nich vyslovené nesmú byť v príkrom rozpore s predloženými podkladmi bez racionálneho a akceptovateľného základu.

65. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že napádané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.06.2018 je svojim odôvodnením takmer totožné s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, zo dňa 02.03.2017, ktoré bolo Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zrušené. Sociálna poisťovňa ústredie v novom rozhodnutí neprihliadala na skutkový stav zistený správnym súdom a to predovšetkým na svoje vlastné rozhodnutie, zo dňa 09.04.2013, pod č. 15936-1/2013-HE, ktorým rozhodla, že vykonateľná pohľadávka ktorú predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, ako dĺžne poistné rozhodnutím č. 700-XX5-4105/2002, zo dňa 16.04.2002 v sume 3 135,63 € (94 461 SK) a rozhodnutím č. 700-274-4105/2002, zo dňa 12.12.2002 v sume 1 045,21 € (31 488 SK) voči povinnému V. B. S., B. XXXX, M., R.: 10 XXX XXX, r. č. XXXXXX/XXX je zistená po práve, je nesporná čo do právneho dôvodu aj výšky. Toto rozhodnutie zároveň potvrdila aj Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako odvolací orgán. Sociálna poisťovňa sa vôbec nevysporiadala ani s otázkou aké dôsledky má postúpenie uvedenej pohľadávky Sociálnou poisťovňou Slovenskej konsolidačnej, a.s. vo vzťahu k predpísanému nedoplatku poistného.

66. V tejto súvislosti bola Sociálna poisťovňa povinná brať do úvahy Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 25.09.2013, sp. zn. 76 So/155/2012 (R 42/2015), z ktorého okrem iného vyplýva, že dlh navrhovateľa na poistnom je možné považovať za uhradený so všetkými dôsledkami spojenými so zaplatením poistného dňom prijatia odplaty Sociálnej poisťovne za postúpenú pohľadávku. S touto judikatúrou Najvyššieho súdu SR sa takisto Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadala.

67. Z administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa ústredie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadala s otázkami a úlohami naznačenými správnym súdom a teda z jej strany došlo k nevykonaniu rozsudku Krajského súdu Prešov, zo dňa 20.03.2018, č. k. 7Sa/24/2017-46.

68. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a žalobou napádaného rozhodnutia správny súd konštatuje, že v odôvodnení žalobou napádaného rozhodnutia sa odkazuje na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č. 700 105 4105/2002 zo dňa 16. apríla 2002 a uvádza sa, že v citovanom rozhodnutí čiastkové poistné a nemocenské dôchodkové poistenie bolo v predmetnom rozhodnutí počítané až od júla 2001 a nie od januára 2001, pričom však výsledná suma 102 336 Sk bola vypočítaná správne. V citovanom rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné je predpísaná úhrada poistného na nemocenské poistenie v sume 13 824 Sk za obdobie od 01.01.2001 do 31.03.2002 a poistné na dôchodkové zabezpečenie v sume 80 640 Sk za obdobie od 01.01.2001 do 31.03.2002. Súčet týchto súm predstavuje sumu 94 464 Sk, ale v rozhodnutí zo 16. apríla 2002 sa zmätočne uvádza súčet týchto súm vo výrokovej časti ako 102 336 Sk. Je teda možné prisvedčiť žalobnej námietke žalobcu, že uvedené rozhodnutie, z ktorého potom aj vychádzal žalovaný pri rozhodovaní o zvýšení dôchodku, bolo vydané zmätočne. Výrok tohto rozhodnutia je zmätočný, obsahuje počítaciu chybu.

69. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že vo veci rozhodovala Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, ktorá dňa 9. apríla 2013 vydala pod č. 15936-1/2013-HE rozhodnutie, ktorým rozhodla, že vykonateľná pohľadávka, ktorú predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ako dlžné poistné rozhodnutím č. 700-105-4105/2002 zo dňa 16.04.2002 v sume 3 135,63 Eur (94 461 Sk) a rozhodnutím č. 700-2744105/2002 zo dňa 12.12.2002 v sume 1045,21 Eur (31 488 Sk) voči povinnému V. je zistená po práve, je nesporná čo do právneho dôvodu aj výšky. Na základe odvolania voči predmetnému rozhodnutiu rozhodoval vo veci ako odvolací orgán Sociálna poisťovňa ústredie, ktorá vydala dňa 25. júna 2013 rozhodnutie pod č. 35000-2/2013-BA, ktorým odvolanie žalobcu (účastníka konania) zamietla a citované rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 9. apríla 2013 potvrdila. Teda z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že samotná žalovaná rozhodla svojím výrokom o nespornosti, čo do právneho dôvodu aj výšky o predpísanej pohľadávke tak, ako to uvádza žalobca vo svojej žalobe, teda rozhodla, že dlžné poistné je vo výške 4180,84 Eur v prepočte, a teda nie 4442,10 Eur, ako to uvádza v žalobou napádanom rozhodnutí žalovaný.

70. K tomuto správny súd uvádza, že samotná žalovaná Sociálna poisťovňa rozhodla výrokom svojho právoplatného rozhodnutia, že dlžné poistné je 4180,84 Eur, a to vyššie citovaným rozhodnutím. V predmetnom rozhodnutí sa jedná o individuálny správny akt. Tu je potrebné zvýrazniť tú skutočnosť, že sa jedná o správny akt, pričom pri správnych aktoch platí teóriou správneho práva všeobecne uznávaná prezumpcia zákonnosti správnych aktov. To v praktickom vyjavení znamená, že rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za zákonné a správne, pokiaľ v zákonom predpísanom konaní takéto rozhodnutie nebolo zrušené. Výrok takéhoto rozhodnutia je tak pre správny orgán ako aj pre účastníkov konania záväzný. Správnemu súdu nie je známe, že by toto citované rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa určila výšku pohľadávky bolo zrušené, takže je záväzné doposiaľ. Uvedené konštatoval správny súd už v prechádzajúcom, zrušujúcom rozsudku zo dňa 20.03.2018, č.k. 7Sa/24/2017-46.

71. Zároveň Sociálna poisťovňa ústredie postupovala aj v rozpore s § 209 ods. 4, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení nového rozhodnutia je Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava povinná uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Tieto základne náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v prípade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, zo dňa 11.06.2018, úplne absentujú, čim toto rozhodnutie vôbec nespĺňa základne požiadavky kladené na obsahovú náplň odôvodnenia rozhodnutia zákonom o sociálnom poistení.

72. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že postup orgánov verejnej správy nemožno vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, ako aj v intenciách rozsudku Krajského súdu Prešov, zo dňa 20.03.2018, č. k. 7Sa/24/2017-46 a preto nerozhodol zákonne, keď potvrdil prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe za dôvodné.

73. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zistil, že je daný v predmetnej veci dôvod na zrušenie žalobou napádaného rozhodnutia orgánu verenej správy podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, pretože skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi.

74. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) sa vysporiada s otázkou, či je možné od žalobcu požadovať pre účely zvýšenia starobného dôchodku pohľadávku vo výške 4442,10 Eur, keď sám správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým určil pravosť a výšku pohľadávky v inej sume, ktorú už navyše žalobca Sociálnej poisťovni uhradil. Súčasne sa správny orgán vysporiada s otázkou, či na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola žalobcova pohľadávka postúpená Sociálnou poisťovňou Slovenskej konsolidačnej, a. s. a bude skúmať, aké dôsledky táto skutočnosť má vo vzťahu k predpísanému nedoplatku poistného u žalobcu. Až po vysporiadaní sa s týmito naznačenými skutočnosťami správny orgán opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku.

75. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

76. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ SSP, správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku.

77. Podľa § 80 ods. 2 SSP, pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty.

78. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia SSP správny súd v zrušujúcom rozsudku využil svoje právo a uložil žalovanému pokutu 1 000 eur z dôvodu, že v preskúmavanom rozhodnutí nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v skoršom zrušujúcom rozsudku zo dňa 20.03.2018, č. k. 7Sa/24/2017-46 .

79. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

80. Žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu preto priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.