Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11Co-329-2018.pdf
PDF · 112.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/329/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, Z., zastúpená: Stehura & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 453,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27Csp/79/2017-47 zo dňa 9. novembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 453,- eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 453,- eur odo dňa 07.04.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 22. mája 2015 č. 504701232 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s odplatou a celkovo zaplatiť žalovanému sumu 984,- eur. Charakter uzatvorenej zmluvy súd prvej inštancie posúdil v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30.06.2015 (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“). Okresný súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že táto neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a to podľa § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z., konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo znenia zákona vyvodil záver, že tak výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak istiny, ako aj k úrokom a k iným poplatkom a v úverovej zmluve musí byť jasne, určite a zrozumiteľne špecifikované tak výška, ako aj počet, termíny plátok samostatne pri istine, samostatne pri úrokoch a samostatne pri poplatkoch. V dohode o splátkach, ktorú strany sporu uzatvorili v ten istý deň ako samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, bolo dohodnuté, že žalobkyňa zaplatí 12 splátok, pričom výška splátky bola 82,- eur. V predmetnom splátkovom kalendári ale nie je práve špecifikácia výšky, počtu a termínov splátok pri istine, pri úrokoch a pri iných poplatkoch, ale len výška splátky 82,- eur bez toho, aby bolo špecifikované, ako sa bude započítavať táto splátka na istinu, úroky a na poplatky. Na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že nebola splnená táto podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) citovaného zákona, a tak je podľa § 11 ods. 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. úver bez úrokov a bez poplatkov. Ako druhý dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie konštatoval, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, uviedol, že v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) v neprospech spotrebiteľa, konkrétne
v zmluve zo dňa 22. marca 2015 je uvedená RPMN vo výške 28 %, ktorá sa vypočítava v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. V splátkovom kalendári nie je uvedená žiadna výška RPMN. Žalobkyňa uvádzala, že podľa predloženého vzorca na výpočet RPMN pri výške úveru 500,- eur a výške splátky 82,- eur a doby splácania 12 mesiacov a spolu splatenej sumy 984,- eur je výška RPMN 304,09 %, t. j. rozdielny údaj oproti výške RPMN uvedenej v zmluve 28 %. Žalovaný v konaní potvrdil, že v zmluve je uvedená RPMN vo výške 28 %, a táto hodnota je vypočítaná pre prípad splatenia úveru v 1 splátke a naproti tomu RPMN vo výške 304,10 % je dohodnutá v dohode o splátkach a predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nesporné, že hodnota RPMN v prípade splátok tak, ako tieto boli dohodnuté medzi stranami, je vo výške 304,10 %. Na základe toho konštatoval, že v zmluve je uvedený iba jediný údaj o RPMN, a to vo výške 28 %, hoci v skutočnosti výška RPMN dosahovala 304,10 %, a tak je potrebné konštatovať, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, čím boli splnené podmienky stanovené v § 11 ods. 1 písm. d) zák. š. 129/2010 Z. z. preto, aby bolo možné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc zo zhora prijatých záverov, a síce, že úver poskytnutý žalobkyni podľa zmluvy zo dňa 22. mája 2015 a splátkového kalendára zo dňa 22. mája 2015 je bez úrokov a bez poplatkov, vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť žalovanému len istinu úveru 500,- eur. Podľa predložených dokladov bolo preukázané, že žalobkyňa spolu zaplatila 953,- eur, takže rozdiel - sumu 453,- eur považoval okresný súd za bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného, keďže tento prijal plnenie bez právneho dôvodu. Zároveň podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, a to od podania žaloby 07.04.2017 až do zaplatenia vo výške 5 % ročne, ktorá bola určená podľa vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške (správne malo byť nárok na náhradu trov konania - poznámka odvolacieho súdu).
2. Proti uvedenému rozsudku žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie (najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne), čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Ďalej to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalších podrobnostiach uviedol, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných dôvodov, pre ktoré možno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V tejto súvislosti uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konkrétne na jej prednej strane je uvedené, že „spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 984,- eur, ak nie je dohodnuté inak, do 22. mája 2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 22. mája 2016.“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 984,- eur s termínom splatnosti do 22. mája 2016. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, ako aj v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o RPMN v prípade, ak si požiada o dohodu o plnení v splátkach. Žalovaný na základe toho, ako Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, definuje odplatu, vyslovil presvedčenie, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V danom prípade v zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 140,- eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platný ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 25,88 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN, ako aj uvedenie priemernej RPMN. Navyše, žalobkyňa v prípade, že podpisuje zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodov do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Pokiaľ sa týka konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a potrebe rozpísania splátok na istinu, úroky a podobne, odvolateľ poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 C-42/15, v zmysle ktorých čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na základe uvedených dôvodov odvolateľ žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedla, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli súčasťou zmluvných rokovaní účastníkov, boli presne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí mať písomnú formu. Z ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. j/) a ďalej z ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, vyplýva, že odplata pri spotrebiteľskom úvere musí byť vyjadrená v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočítaná ako súčet plnení podľa ods. 3 citovaného nariadenia za rok. V danom prípade zmluva neobsahuje údaj o odplate podľa už citovaných ustanovení právnych predpisov. Poskytovateľ v zmluve uviedol chybne údaj o RPMN. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 28 %, pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až 304,09 %. Nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potrebné považovať, ako keby tieto náležitosti neboli vôbec uvedené. Nesprávne uvedenie údajov o RPMN a odplate podľa osobitných predpisov predstavuje hrubý zásah do práv spotrebiteľa a za zavádzanie spotrebiteľa, pretože účelom uvádzania údajov o RPMN o odplate podľa osobitných predpisov je umožniť spotrebiteľovi zistiť a porovnať výhodnosť jednotlivých produktov. Údaj o RPMN možno chápať ako určitého „poradcu“ pri výbere z viacerých alternatívnych úverov. Jej porovnaním pri rôznych spotrebiteľských úveroch ľahko spotrebiteľ určí, ktorý je pre neho výhodnejší, pričom platí pravidlo - čím nižšia RPMN, tým lacnejší úver. Uvedením nesprávnej výšky RPMN, v tomto prípade nižšej v porovnaní so správnou hodnotou, sa spotrebiteľ mylne domnieva, že je účastníkom konania, poskytovaný úver je vo vzťahu k nim lacnejší, a teda preňho aj výhodnejší, čo však v konečnom dôsledku nemusí zodpovedať skutočnosti, ak ostatní konkurenční veritelia postupujú pri výpočte RPMN v súlade so zákonom.
4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike poukázal na všetky doposiaľ produkované tvrdenia, naďalej vyslovil presvedčenie, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušenie zmluvy a podobne) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.
5. Žalobkyňa vo svojej odvolacej duplike taktiež naďalej zotrvala na svojich vyjadreniach, odvolanie podané žalovaným označila za nedôvodné, pretože okresný súd správne konštatoval, že sporná spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a absenciu predmetných náležitostí zákon sankcionuje tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia na konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, keď dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 22.05.2015 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) a § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z., t. j. neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa.
8. Predmetná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.05.2015 je nesporne spotrebiteľským úverom podľa zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, keďže spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 1 ods. 2 cit. zákona a nebola zistená niektorá z podmienok podľa § 1 ods. 3 cit. zákona, ktorá by aplikáciu tohto zákona na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vylučovala. Žalovaný právny záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy ani nespochybňoval.
9. Pokiaľ dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa súdu prvej inštancie má byť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. nerozčlenenie splátky úveru na istinu a úroky, nemožno sa v tomto smere so súdom prvej inštancie stotožniť. K uvedenej otázke už zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, okrem iného aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. apríla 2018 (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 z 22. februára 2018), v ktorom konštatoval, že: „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. k/) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice.“ Ďalej najvyšší súd v citovanom uznesení uviedol „Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“
10. Nesprávnosť názoru vysloveného súdom prvej inštancie ohľadne náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. však nie je spôsobilá zmeniť záver o tom, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.
11. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
12. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov na trhu úverových či finančných produktov. Pokiaľ je ročná percentuálna miera nákladov v úverovej zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, považuje sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
13. V preskúmavanej veci v zmluve o spotrebiteľskom úvere je RPMN uvedená vo výške 28 %, avšak táto hodnota by prichádzala do úvahy iba v prípade, že dlžník splatí celý dlh jednorázovo, jedinou splátkou. V danom prípade však v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere bol dohodnutý splátkový kalendár k zmluve o spotrebiteľskom úvere, s tým, že žalobkyňa ako dlžníčka zaplatí celý dlh žalovanému - veriteľovi v 12 mesačných splátkach po 82,- eur. V dôsledku zmeny v splácaní úveru došlo aj zmene výšky RPMN až na 304,10 %, na čom sa zhodli obe sporové strany. Žalovaný vo svojich vyjadreniach v priebehu prvoinštančného konania uvádzal, že v prípade, že dôjde k dohode o splácaní úveru v splátkach, je logické že sa mení aj hodnota RPMN a že v dohode o splátkach bola pre takýto prípad RPMN dohodnutá vo výške 304,10 %. V zmluve o úvere však nie je dohodnuté, že v prípade uzatvorenia dohody o splátkach dôjde k zmene RPMN na hodnotu 304,10 % a zároveň v splátkovom kalendári sa údaj o RPMN ani nenachádza. V dôsledku uvedeného musí aj odvolací súd konštatovať, že RPMN uvedená v zmluve o úvere vo výške 28 % bola uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, keď podľa zhodných vyjadrení strán sporu v skutočnosti bola výška RPMN 304,10 %. Žalovaný nepreukázal tvrdenie, že žalobkyňa bola dostatočne informovaná o RPMN v prípade, ak si požiada o plnenie v splátkach, a teda iba všeobecné, nepodložené a nepreukázané tvrdenie žalovaného neobstojí. V dôsledku nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k vyššie uvedenému je bez významu argumentácia žalovaného o tom, či úrok je alebo nie je odplatou pri poskytovaní peňažných prostriedkov a že výška odplaty (RPMN 28 %) je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN.
14. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného o nesprávnom posúdení termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, odvolací súd uvádza, že na tejto skutočnosti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil. Odhliadnuc od uvedeného, však poukazuje aj na to, že podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru boli dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu jednoznačne, a to na deň 22.05.2016. Avšak v dôsledku dohody o splatení úveru v splátkach došlo k zmene v obsahu zmluvy, pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru. V splátkovom kalendári však nie je uvedený nový termín konečnej splatnosti úveru, uvádzajú sa iba termíny splatnosti jednotlivých splátok. Splátkový kalendár teda obsahuje počet splátok, splatnosť prvej splátky a poslednej splátky, avšak konečnú splatnosť úveru v zmysle cit. ustanovenia zákona je potrebné uvádzať iným spôsobom, t. j. konečným dátumom. Tento údaj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa 29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/140/2018 zo dňa 27.06.2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/160/2018 zo dňa 31.07.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 151/2012 zo dňa 19. septembra 2012). Konečná splatnosť úveru teda musí byť presne určená, konkrétnym dátumom splatnosti (deň, mesiac, rok). Zákonodarca tým kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia v zmluve zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru. Vyplýva to aj z jazykového výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Predmetné ustanovenie jednoznačne pojednáva o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. V opačnom prípade by bola zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovená nadbytočne. Ak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť v zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné informácie zistiť, alebo vypočítať, tak by to tak uviedol.
15. Odvolací súd uzatvára, že pokiaľ žalobkyňa splatila žalovanému okrem istiny aj úroky a poplatky, plnila žalovanému bez právneho dôvodu, nakoľko predmetný úver bol zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa prijatím peňažných plnení žalobcu nad rámec istiny v zmysle § 451 ods. 2 OZ bezdôvodne obohatil. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobkyni voči žalovanému v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní plne úspešná.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)