Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-87-2018.pdf
PDF · 116.1 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/87/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. J. T., nar. X.XX.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych veci a rodiny H., dieťa rodičov - matky: W. T., nar. XX.X.XXXX, adresa R. X, . zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária RS legal, s.r.o., so sídlom Piešťany, M. Waltariho 7 a otca: Ing. A. J., nar. XX.X.XXXX, adresa S. XXX, zastúpeného advokátkou. Mgr. Alica Mendlová, so sídlom Bratislava, Riečna 2, o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a o zmenu úpravy styku otca s maloletým, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/170/2016-265 zo dňa 25.4.2018 - v časti úpravy styku, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne:
Rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 8P/30/2012-66 zo dňa 27.03.2012 sa v časti úpravy styku otca s mal. I. zmeňuje tak, otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. I., nar. XX.XX.XXXX v každom párnom týždni v čase od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každú stredu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. a to počas prvých dvoch mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku, následne od tretieho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s mal. I. v každom párnom týždni v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každú stredu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. a od siedmeho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s mal. I. v každom párnom týždni v čase od piatku od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do 6.45 hod. a každú stredu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod.. Matka je p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať v mieste svojho bydliska, kde je otec povinný matke dieťa v stanovenom čase vrátiť. U k l a d á sa matke a otcovi dieťaťa výchovné opatrenie uložením povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa na RPPS H. pôsobiaceho na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny H. po dobu deviatich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku v časti zmeny úpravy styku, so zameraním na rozvoj rodičovských zručností a schopností identifikovať a saturovať vývinové potreby dieťaťa, pričom termíny stretnutí je oprávnený určiť psychológ úradu po dohode s rodičmi. Návrh otca na zverenie mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa z a m i e t a. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
2. Právne súd vec posúdil aplikáciou ustanovení § 24 ods. 2, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2, ods. 7, ods. 8 Zákona o rodine.
3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd mal v konaní za preukázané, že naposledy boli upravované rodičovské práva a povinnosti k mal. I. rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 8P/30/2012-66 zo dňa 27.3.2012, ppl. 27.4.2012, ktorým bola schválená rodičovská dohoda tak, že mal. I. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec je povinný platiť výživné na maloletého 100 eur mesačne a je oprávnený stretávať sa so synom od 3 rokov veku maloletého každú stredu od 15:30 hod do 18:30 hod, každú nepárnu nedeľu v roku od 15:30 hod do 18:30 hod a každú párnu sobotu od 09:00 hod do 18:30 hod bez prítomnosti matky. Súd skonštatoval, že I. potrebuje pre svoj zdravý vývin obidvoch rodičov, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol jeho styk s otcom rozšírený oproti doterajšej úprave. Pri rozhodovaní súd zohľadnil jednak obsah znaleckého posudku č. 1/2018 zo dňa 3.1.2018 vypracovaného znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. O. Z., zohľadnil tiež správu PhDr. Ilenčíkovej, psychologičky zo dňa 24.4.2018, prihliadol tiež na priebeh stretnutí otca so synom a to i s prespatím u otca v mesiacoch 2, 3, 4/2018. Ako vyplýva jednak zo znaleckého posudku, ale i zo správy psychologičky PhDr. O., maloletý I. je na matku veľmi intenzívne naviazaný, je ale v jeho záujme rozšírenie styku, avšak postupne a opatrne. Prvoinštančný súd preto upravil stretávanie otca so synom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. I. v každom párnom týždni v čase od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každú stredu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. a to počas prvých dvoch mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti rozsudku, následne od tretieho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku v každom párnom týždni v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každú stredu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. a od siedmeho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s mal. I. v každom párnom týždni v čase od piatku od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do 6.45 hod. a každú stredu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod., pričom poukázal na vyjadrenie znalca v závere znaleckého posudku, že ostatné kroky môžu nasledovať potom, no toto si ani on za aktuálnej situácie nedovolí predpokladať. Ďalej súd poukázal na obsah § 217 ods. 1 prvá veta CSP, v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pri rozhodovaní súd prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, keďže tento je prioritným hľadiskom pri rozhodovaní súdu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa.
4. Poukazujúc na obsah znaleckého posudku, vyjadrenia rodičov , ako i správu psychologičky PhDr. O., tiež na záujem maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie uložil matke a otcovi dieťaťa výchovné opatrenie povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa na RPPS H. pôsobiaceho na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny H. po dobu deviatich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku v časti zmeny úpravy styku, so zameraním na rozvoj rodičovských zručností a schopností identifikovať a saturovať vývinové potreby dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania, poukazujúc pritom na všetky uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že v danom prípade toho času nie je v záujme dieťaťa jeho zverenie do SOS obidvoch rodičov, keď i zo znaleckého posudku PhDr. O. Z. vyplýva, že z hľadiska prospechu maloletého sa javí byť prijateľné, aby maloletý zostal naďalej v starostlivosti matky a zaviedlo by sa jeho stretávanie s otcom každý druhý víkend od piatku popoludní do pondelka rána a každý druhý týždeň v jedno popoludnie, aktuálne nariadenie SOS o maloletého by bolo vzhľadom na jeho zdravý psychický vývoj kontraproduktívne, k tomuto je potrebný postupný proces, ktorý si vyžaduje určitý čas, a preto súd návrh otca na zverenie maloletého I. do SOS obidvoch rodičov zamietol. K náhrade trov konania súd uviedol, že v zmysle § 57, § 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1 CSP o náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
5. Proti tomuto rozsudku, iba proti prvému výroku, ktorým súd upravil styk otca s maloletým, podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie matka maloletého, ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku s použitím § 388 CSP zmenil tak, že zmení úpravu styku otca s maloletým I. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať v každom párnom týždni v čase od soboty od 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každú stredu v čase od 15:00 hod. do 18:30 hod. Odvolanie matka odôvodnila s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie v napadnutom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd styk otca s maloletým I. rozšíril nad bežnú štandardnú úpravu styku rodiča s dieťaťom, keď styk upravil po uplynutí siedmich mesiacov od právoplatnosti rozsudku na čas od piatka 17:00 hod. až do nedele 6:45 hod. a to napriek tomu, že do vyhlásenia rozsudku prespal I. u otca len niekoľkokrát, aj to s problémami, ktoré obaja rodičia popísali. Súd neakceptoval argumentáciu matky, že maloletý nechcel u otca prespávať a keď pod tlakom súdu u otca prespal, mal problémy so zaspávaním, v noci sa budil, dožadoval sa matky alebo predčasného návratu domov. Problém maloletého s prespávaním u otca súd a otec dieťaťa zúžili na problém spočívajúci v matke, že dieťa nedokáže dostatočne pripraviť na prespávanie u otca a nedokáže ho dostatočne podporiť, presvedčiť že prespávaniu u otca je v jeho záujme. Maloletý od narodenia žil len s matkou a starou matkou, prítomnosť otca od začiatku absentovala, stretával sa s ním len sporadicky a napokon na základe rozhodnutia súdu v obmedzenom rozsahu. Zrazu, keď mal maloletý takmer 7 rokov, otec sa rozhodol, že sa chce podieľať na jeho výchove a že dieťa bude vychovávané v striedavej starostlivosti rodičov. Na tomto návrhu zotrval aj napriek jednoznačnému záveru znalca a psychologičky, že striedavá starostlivosť v tomto čase nie je v záujme maloletého. Z toho vyplýva zrejmá necitlivosť otca voči synovi, nedostatok empatie. I. doteraz prakticky u otca bez problémov ešte nespal ani jedinú noc. Má sprievodné zdravotné problémy, ktoré sa odvíjajú od stresu. Nemožno akceptovať záver súdu, že styk otca s maloletým, tak ako je upravený napadnutým rozsudkom, je v záujme maloletého. Ak má byť súdom upravené stretávanie otca s maloletým v najlepšom záujme dieťaťa, potom je nevyhnutné vziať do úvahy, že v súčasnosti maloletý I. u otca prespávať nechce, robí tak z donútenia, pod tlakom. Je preto potrebné nechať maloletému čas a priestor, aby si zvykol. Súd prvej inštancie podľa odvolateľky zjednodušene vyhodnotil závery znaleckého posudku, keď znalec sa prihovára za postupné kroky, ktoré by viedli k tomu, že dieťa bude u otca prespávať, čo napokon môže viesť aj k striedavej osobnej starostlivosti, jasne však konštatuje, že to môže byť dlhší proces, ktorý by mal byť vedený opatrne. Ak súd rozhodol, že dieťa má prespávať u otca od právoplatnosti rozsudku, hoci doteraz u neho nespal ani jednu noc a následne od tretieho mesiaca má prespávať dve noci a od siedmeho mesiaca až tri noci, ide o necitlivý zásah voči maloletému I.. Rozhodnutie neberie do úvahy jeho verbalizované želanie, že nechce u otca prespávať, zhodné prejavy rodičov, že prespávanie u otca bolo problematické a záver tak znaleckého posudku, ako aj psychologickej správy, že pri rozhodovaní o styku treba postupovať postupne a opatrne. Za daných okolností je určite namieste poskytnúť dieťaťu primeraný čas a priestor, aby si zvykol na zvýšený záujem otca a jeho prítomnosť.
6. K doručenému odvolaniu matky podal otec prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal, aby súd prvej (zrejme druhej) inštancie odvolanie matky ako nedôvodnej zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal otcovi náhradu trov prvo i druhoinštančného konania, keď sa nestotožnil s vyjadreniami matky v odvolaní. Matka sa podľa neho dlhodobo snaží sťažiť jeho kontakt so synom z dôvodu, že voči nemu prechováva negatívne emócie. Otec má záujem tráviť s maloletým čo najviac času a má za to, že je to v záujme aj maloletého. Vek maloletého je primeraný na to, aby u otca trávil čas aj s prespávaním. To, že maloletý u otca do podania návrhu neprespal, je práve vinou matky, ktorá ho neustále straší a ovplyvňuje, vyvoláva v dieťati strach z trávenia času s otcom osamote a výčitky svedomia, ak by spal mimo jej bydliska bez nej. Matka maloletého nepripravuje na styk s otcom a pôsobí na neho kontraproduktívne. Otec vyslovil názor, že dieťa má právo na styk s oboma rodičmi, obzvlášť ak otec prejavuje záujem o čo najširší styk, svoje rodičovské povinnosti si riadne plní a vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plní nad rámec. Deti majú právo nielen sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov z hľadiska hmotného, ale majú aj právo, aby rodičia, teda aj otec mali možnosť aktívne ovplyvniť budúcnosť svojich detí v pozitívnom slova zmysle, čo však nie je možné bez osobného kontaktu s nimi. Otec má záujem stretávať sa s maloletým čo najviac a má za to, že je to dôležité pre jeho zdarný rast. Taktiež má záujem, aby maloletý využíval čo najviac z možností, ktoré mu poskytuje životná úroveň jeho rodičov. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že maloletý nechce u neho prespávať, alebo že by trpel neurózou zo styku s ním. Zo znaleckého posudku PhDr. Z. jednoznačne vyplynulo, že styk maloletého s otcom aj s prespatím je v záujme maloletého, je primeraný a vhodný. Znalec dokonca uznal za vhodnú aj striedavú starostlivosť po absolvovaní adaptačnej fázy. Matka tieto závery tvrdohlavo ignoruje. Otec kategoricky odmieta tvrdenie matky, že je necitlivý a neempatický k maloletému, on sa riadne stará a preto aj inicioval toto konanie, nakoľko matka v styku bráni a styk s otcom je v záujme maloletého. Práve matka svojim správaním ignoruje závery odborníkov a tým aj potreby maloletého, nakoľko bola vyhodnotená ako úzkostná a hyperprotektívna.
7. Procesný opatrovník maloletého predložil k doručenému odvolaniu matky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa plne pridržiava vyjadrení na pojednávaniach, rozsudok je podľa neho plne v súlade so závermi znaleckého posudku PhDr. Z..
8. Ďalšie podania v odvolacom konaní účastníci do spisu nedoručili.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti styku otca s maloletým bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
10. Predmetom prvoinštančného konania bolo na návrh otca maloletého zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, spojené s konaním začatým bez návrhu uznesením súdu o zmenu úpravy styku otca s maloletým. Návrh otca na zverenie maloletého I. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bol štvrtým odsekom výroku preskúmavaného rozsudku zamietnutý, pričom žiaden z rodičov, ani procesný opatrovník maloletého nepodali proti nemu odvolanie, v dôsledku čoho sa rozhodnutie v tejto časti stalo právoplatným a netvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu. Obdobne odvolaním nebola napadnutá ani časť rozhodnutia, ktorým súd uložil obom rodičom výchovné opatrenie tretím odsekom výroku napadnutého rozsudku, i táto časť sa preto stala právoplatnou a nepodliehala odvolaciemu prieskumu.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou upravil styk otca s maloletým I. v gradujúcom rozsahu, a to najskôr v soboty od 9:00 hod. do nedele 17:00 hod. od tretieho mesiaca po právoplatnosti rozsudku už od piatku 17:00 hod. do nedele 17:00 hod., teda s prespatím počas dvoch nocí a od siedmeho mesiaca od právoplatnosti rozsudku od piatku 17:00 hod. do pondelka 6:45, teda s prespatím počas troch nocí u otca. Rodičia ani procesný opatrovník pritom nenamietali úpravu styku každú stredu v čase od 15:00 hod. do 18:30 hod.
12. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
13. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
16. V zmysle čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
17. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
20. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
21. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
22. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má teda právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne.
23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zásade je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne. Treba mať pritom na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa maloletých detí. Z výsledkov vykonaného dokazovania v danom prípade vyplýva, že je rozhodne v záujme maloletého I., aby prostredníctvom styku v primeranom rozsahu udržiaval rodinné vzťahy s otcom, ktorému nebol zverený do výchovy.
24. Pre odborné posúdenie vhodného a primeraného rozsahu styku otca s maloletým súd prvej inštancie správne pribral do konania znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí PhDr. O. Z., ktorý na základe odborných znalostí, po vyšetrení oboch rodičov aj maloletého dospel vo svojom znaleckom posudku č. 1/2018 k záveru, že by bolo vhodné, že by sa maloletý „naučil“, že bude chodiť k otcovi raz za dva týždne na víkend a bude u neho v rámci toho aj trikrát spávať, čo môže byť dlhší proces, ktorý by mal byť vedený opatrne, lebo sa môže týkať základných potrieb maloletého a bude v rámci neho potrebná vzájomná tolerancia a spolupráca oboch rodičov. Znalec považoval za vhodné a z hľadiska maloletého za užitočné, aby sa jeho styk s otcom rozšíril. Znalec navrhol, aby sa maloletý s otcom stretával tak, že by bol s ním každý druhý víkend od piatku popoludnia do pondelka rána aj s prespatím (t.j. tri noci). Okrem toho by mohol byť maloletý s otcom každý druhý týždeň v jeden pracovný deň popoludní, napríklad streda na tri až štyri hodiny, čo by sa mohlo postupne rozšíriť aj na prespatie u otca, napríklad zo stredy na štvrtok. Znalec doplnil, že to bude fungovať len vtedy, ak sa o to aktívne pričinia aj rodičia maloletého, v dôsledku čoho odporučil každému z rodičov aspoň 5 až 7 individuálnych stretnutí s príslušným odborníkom z oblasti duševného zdravia. Na odpoveď ohľadne dĺžky a frekvencie styku znalec v úvode uviedol, že na túto otázku odpovedať nedokáže, javí sa mu z hľadiska prospechu maloletého prijateľné, aby zostal naďalej v starostlivosti matky aby sa zaviedlo stretávanie sa s otcom každý druhý víkend od piatku popoludní do pondelka rána, aby si maloletý užil s otcom celý víkend a každý druhý týždeň jedno popoludnie. Znalec nevidí prekážku v tom, že by sa mohol maloletý postupne učiť v domácnosti svojho otca aj spávať.
25. Odborný pohľad na vec vniesla aj správa psychologičky PhDr. C. O. zo dňa 24.04.2018, ktorú opakovane navštívili rodičia maloletého i s dieťaťom, ktorá v správe uviedla, že rešpektuje závery uvedeného znaleckého posudku a predpokladá, že napriek problémom I. ktoré s rodičmi riešili, bude maloletý schopný prespať u otca možno po dvoch mesiacoch i viac ako jednu noc a bude sa môcť predlžiť pobyt u neho na dve noci a po ďalších mesiacoch bude môcť byť realizovaný styk v zmysle záverov znaleckého posudku.
26. Po oboznámení sa s celým obsahom spisu, zohľadniac všetky okolnosti daného prípadu, s prihliadnutím najmä na objektívne a odborné názory znalca PhDr. Z. a psychologičky PhDr. O., odvolací súd dospel k záveru, že rozsah úpravy styku otca s maloletým I. v preskúmavanom rozsudku plne rešpektuje odporúčania a závery oboch odborníkov a taktiež zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa. Úprava styku počas párnych víkendov v roku, s pozvoľnou gradáciou najskôr iba s jedným prespaním, až po dvoch mesiacoch s dvomi prespaniami a až po šiestich mesiacoch s tromi prespaniami maloletého u otca, za súčasnej podpory rodičov v rámci odborného poradenstva u psychológa, v plnom rozsahu zohľadňuje potreby dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek (má už 9 rokov), jeho najlepší záujem, ako i jeho vzťah k otcovi, pričom plne rešpektuje znalcom aj psychologičkou odporučenú potrebu postupného pozvoľného procesu zvykania si maloletého na prespávanie v domácnosti otca. V prípade, že napriek tomu by sa pri realizáciách vymedzeného styku ukázalo, že styk v určenom rozsahu nedokáže dieťa napriek podpore rodičov a odborníka dobre zvládať, bude možné s použitím § 26 Zákona o rodine pristúpiť k zmene tohto rozhodnutia a rozsah styku otca s maloletým prispôsobiť aktuálnemu stavu a najlepším záujmom dieťaťa.
27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o úprave styku - v prvom a druhom odseku výroku preskúmavaného rozsudku, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, ako vo výroku vecne správny potvrdil.
28. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CSP s použitím § 396 ods. CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP nepodal.
29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).