Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/149/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: AB 2 B.V. so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 472 346 79 proti žalovanému: V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q. XXX, o zaplatenie 806,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. mája 2018, č.k. 22C/140/2015-56, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 806,81 eur s 8,15% ročným úrokom z omeškania od 17.07.2015 do zaplatenia a vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 92,15 eur. Podľa ust. § 297 písm. b) súd vo veci nenariadil pojednávanie, pretože išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 6, § 4 ods. 5 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch . Podľa Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 5309035407 zo dňa 09.10.2003 žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo variante D, t.j. do výšky úverového rámca 30.000,- Sk t.j. 995,82 eur s mesačnou splátkou vo výške 1.200,- Sk t.j. 39,83 eur so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky uvedené na rube tejto listiny (zmluvy) a na samostatnom liste. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad, predložených žalobcom, do zosplatnenia žalovaný vyčerpal spolu sumu 4.451,01 eur a uhradil spolu sumu 12.401,58 eur. Listom zo dňa 28.05.2014 právny predchodca žalobcu a to Home Credit Slovakia a.s. oznámil žalovanému zosplatnenie celého záväzku z dôvodu omeškania s jeho splácaním a vyzval ho k úhrade dlhu vo výške 1.295,32 eur do 15 dní od odoslania tento výzvy. Doručovanie tohto oznámenia žalovanému doporučene žalobca preukázal poštovým hárkom. V danej veci nie je medzi stranami sporu sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v danej veci o úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ako aj ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. ako lex specialis, ktorý má podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bez prechodných ustanovení) prednosť pred ustanovenia Obchodného zákonníka ako všeobecného zákona. Podľa § 3 ods. 6 cit. zák. si veriteľ v predmetnej zmluvy nesplnil svoju informačnú povinnosť a žalovaného ako dlžníka neinformoval o nákladoch spojených s týmto úverom a ani o spôsobe výpočtu RPMN pre predmetný úver ani v predmetnej zmluve, ani v úverových podmienkach

a ani ničím nepreukázal splnenie si tejto povinnosti (doručenkou od oznámenia týchto skutočností žalovanému), čím konal v rozpore s týmto zákonom, čo spôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka v takomto prípade je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len úver bez poplatkov a úrokov. Podľa výpisu čerpania a úhrad žalovaný uhradil žalobcovi skutočne čerpanú sumu, preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 (Civilného sporového poriadku) , keď súd nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, pretože žiadnu nežiadal a žiadna mu ani nevznikla.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie , v rozsahu výroku I. a to v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Namietal, že nie je pravdou , že podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad , ktoré predložil žalobca do zosplatnenia žalovaný vyčerpal spolu sumu 4.451,01,- eur a uhradil spolu sumu 12.401,58,- eur. Súdom uvedené čiastky čerpania a úhrad nekorešpondujú s peňažnými sumami, ktoré uviedol a predložil žalobca . Žalobca v súvislosti s jednotlivými náležitosťami zmluvy poukazuje na to, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný. Pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva a s každou uhradenou mesačnou splátkou klient sporí. Výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, pretože úver sa čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil a rozhodnutí aj Krajský súd Prešov v rozhodnutí zo 27.01.2011, sp. zn. 6Co/95/2010 ako aj rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 5Csp/6/2017 zo dňa 14.06.2017. V súvislosti s RPMN dal žalobca do pozornosti aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.03.2017, sp. zn. 11Co/87/2016. Žalobca nesúhlasí s nesplnením si svojej informačnej povinnosti a uvádza, že v sadzobníku poplatkov a odmien , ktoré obdržal žalovaný spolu s úverovou zmluvou a úverovými podmienkami je uvedené, že základná úroková sadzba je vo výške 2,41% za mesiac a odchýlka od základnej úrokovej sadzby je riadne uvedená v úverovej zmluve. Svoju informačnú povinnosť si splnil riadne a nie je preto dôvod, pre ktorý by mala byť zmluva vyhlásená za neplatnú. V zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy sa ako dôvod neplatnosti zmluvy v ust. § 4 ods. 1 uvádza absencia písomnej formy zmluvy a nie jednotlivých náležitostí. Absencia jednotlivých náležitostí zmluvy nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, príp. zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Preskúmaním veci v odvolaní žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolací námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne posúdil úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.10.2003 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže veriteľom je právnická osoba poskytujúca úvery a pôžičky v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžníkom je fyzická osoba, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania či zamestnania. Je zrejmé, že na základe úverovej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému revolvingový úver vo variante D / tak, ako to vyplýva z označenia predmetnej zmluvy/ do výšky úverového rámca 995,82,- eur .

8. Podľa § 3 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu.

9. Súd prvej inštancie správne poukázal na zákonné ust. § 52 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka , platné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, keď odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, o účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Nespôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia je teda námietka žalobcu spočívajúca v tom, že záver o neplatnosti zmluvy , keď táto neobsahuje jednotlivé náležitosti zmluvy , nemá za následok neplatnosť celej zmluvy, pretože na takomto závere vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie neplatnosť zmluvy ako celku nezaložil. Ťažiskovým dôvodom, vychádzajúc z bodu 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je totiž dojednanie a následný postup žalobcu, ktorý si nesplnil informačnú povinnosť o nákladoch s úverom ani o spôsobe výpočtu RPMN a to v zmysle ust. § 6 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch . Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca konal v rozpore s týmto zákonom, čo spôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka . Skutočnosť, že základná úroková sadzba je uvedená v sadzobníku poplatkov a odmien, ktoré žalovaný obdržal spolu s úverovou zmluvou a úverovými podmienkami, je irelevantná.

11. Charakteristickou črtou revolvingového úveru je možnosť jeho obnovovania. Dlžník by mal v zmysle platnej právnej úpravy vždy vedieť už pri podpise úverovej zmluvy, na aké nároky okrem vrátenia istiny, má veriteľ právo, už pred podpisom úverovej zmluvy, musí byť oboznámený so zmluvnými podmienkami, a teda podmienkami, za ktorých mu bude úver poskytnutý. Zákon teda vyžaduje pre orientáciu spotrebiteľa ohľadne výhodnosti úveru a zistenia nákladov naň určenie výšky RPMN formou príkladu pri dodržaní uvedených predpokladov. Žalobca predpoklady pre výpočet RPMN a jej výšku pri týchto predpokladoch neurčil, teda žalobca v zmluve o úvere nemožno považovať za splnenie si povinnosti náležite informovať spotrebiteľa o nákladoch spotrebiteľského úveru.

12. Už len v kumulatíve s vyššie uvedenými ťažiskovými dôvodmi, na ktorých a to v celom rozsahu dôvodne a správne založil súd prvej inštancie svoj záver o neplatnosti celej úverovej zmluvy, vyznievajú jednoznačne v neprospech žalovaného , ako spotrebiteľa, je dotknutá zmluva z hľadiska platnosti neudržateľnou.

13. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V predmetnej úverovej zmluve nie je dohodnutý úrok, ani poplatky. Ak aj bol spotrebiteľ oboznámený s úverovými podmienkami a prejavil aj súhlas byť viazaný ustanoveniami týchto dokumentov, to neznamená, že sa stali, súčasťou zmluvy a boli dojednané v zmluve. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úrokovej sadzby nie je uvedená v zmluve o úvere. 14. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu, poukazom na predložený výpis čerpania , splátok a úhrad žalovaného s tvrdením, že čiastky nekorešpondujú s peňažnými sumami, ktoré uviedol súd prvej inštancie, nie je dôvodná. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca v konaní predložil výpis čerpania, splátok a úhrad/ č.l. 34/, kde je červeným písmom uvedená suma , ktorú žalovaný čerpal a zeleným písmom vykonanie úhrad žalovaným. Matematickým výpočtom súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný do zosplatnenia vyčerpal sumu vo výške 4.451,01,- eur a uhradil sumu 12.401,58,- eur. Žalobca v podanom odvolaní neuvádza, aká je celková suma, ktorú žalovaný čerpal a v akej výške uskutočnil úhrady.

15. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalobcu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalobcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a žalobca mal nárok len na vrátenie sumy poskytnutej istiny úveru. Žalovaný čerpal do zosplatnenia celkovo sumu 4.451,01,- eur, pričom žalobcovi uhradil sumu 12.401,58,- eur . Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

16. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

17. Odvolací súd teda nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie v celom rozsahu, za vecnej správnosti rozhodnutia tiež v časti náhrady trov konania medzi stranami sporu. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

18. Keďže teda preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .