Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-142-2018.pdf
PDF · 110.08 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/142/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO 47 243 368, zastúpený advokátom: Mgr. Henrich Schindler, Advokátka kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, F., o zaplatenie 150,- Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/76/2017-22 zo dňa 26.10.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 150,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 150,- Eur od 23.10.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 1, § 2, § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 489, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 132, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1 CSP. Vecne argumentoval tým, že Žalobca v spore tvrdí, že zaplatil žalovanému na jeho účet dňa 21.9.2015 sumu 150,- eur a že žalovaný doposiaľ nevykonal žiadnu úhradu. V súvislosti s uzavretou zmluvou sa žalobca v žalobe nevyjadril, za akých podmienok došlo k jej uzavretiu, obmedzil sa len na konštatovanie, že v tejto súvislosti bola žalovanému poskytnutá suma. Dôkazy o podrobnostiach právneho vzťahu sa podľa žalobcu nezachovali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že medzi ním a žalovaným vznikol zmluvný vzťah. V spore síce preukázal odoslanie sumy 150,- eur na účet uvedený v internetovom profile, avšak na preukázanie skutkových tvrdení o koho účet ide neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať, a na základe ktorých by bolo možné posúdiť, či peňažné prostriedky boli skutočne poskytnuté žalovanému. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 C.s.p. nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku (že žalovaný prijal od žalobcu plnenie 150,- eur), a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu, a preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu, teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol, nakoľko po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
3. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom advokáta odvolanie žalobca, ktorým navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, priznať mu náhradu trov konania, resp. navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril, nenamietal, že účet, na ktorý boli poukázané prostriedky nie je jeho účtom, nepoprel žiadne skutkové okolnosti uvedené v žalobe. Naopak žalobca preukázal, že žalovanému poskytol finančné prostriedky a to na účet, ktorý uviedol vo svojom internetovom profile, pričom profil obsahoval aj identifikačné údaje žalovaného, a to rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie. K tvrdeniu súdu ohľadom nepreukázania uzavretia zmluvného vzťahu, resp. zmluvy o pôžičke žalobca zdôraznil, že si uplatňuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanému boli prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu. Súd nijakým spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky z účtu žalobcu a tento nepoprel prijatie prostriedkov, preto táto skutočnosť v zmysle § 151 ods. 1 CSP <. medzi účastníkmi nebola sporná. Čo sa týka neunesenia dôkazného bremena, nie je zrejmé, aký ďalší dôkaz by mal žalobca predložiť, aby preukázal, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, ako výpis z účtu, ktorý preukazuje zaslanie prostriedkov a internetový profil, ktorý preukazuje, že účet patrí žalovanému, ktorý túto skutočnosť nespochybnil. Súd ignoroval ust. § 151 ods. 1 CSP <., bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovaného nahradil jeho procesnú činnosť pri posúdení právneho ako aj skutkového stavu. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/276/2016.
4. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech, keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nemožno napadnutý rozsudok považovať za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.
6. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec však nesprávne právne posúdil.
7. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie otázky obsahových náležitostí úverovej zmluvy, ktorú posudzoval už súd prvej inštancie a obidve sporové strany mali možnosť sa k tejto otázke vyjadriť, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
9. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. b) CSP <. je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP <. dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP <. sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP . Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP <. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1, 2 CSP <. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP <., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP <. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je právnická osoba, ktorá podľa výpisu z obchodného registra podniká v predmete činnosti - poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Z predloženého internetového profilu súd zistil, že žalovaný sa zaregistroval na stránke žalobcu uvedením jeho údajov v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, e-mailová adresa, telefónne číslo, adresa, zamestnávateľ, číslo a platnosť občianskeho preukazu, rodné číslo a číslo účtu. Z výpisu účtu žalobcu súd zistil, že dňa 21.9.2015 bola vykonaná transakcia - príkaz na úhradu sumy 150,- eur na účet uvádzaný v internetovom profile.
14. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody boli naplnené z nasledujúcich dôvodov:
15. Podľa § 149 CSP <. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
16. Podľa § 150 ods . 1,2 CSP <. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 14. Podľa § 151 ods. 1 CSP <. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
17. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú, inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP <. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP <.) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP <.). Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku.
18. Postup súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí rozporný s ust. § 215 CSP <., v zmysle ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 151 ods. 1 CSP <., podľa ktorého je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporov (pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP <.).
19. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo nepreukázanie zo strany žalobcu, že k uzavretiu zmluvy došlo, keď súd mal pochybnosť, že osoba, ktorá cez internet uzatvorila so žalobcom zmluvu, je totožná so žalovaným. Vzhľadom na tieto pochybnosti nemal súd za preukázané, že medzi žalobcom a ním označeným žalovaným existuje tvrdený záväzkovo-právny vzťah a žalobca nepreukázal, že sumu 150,- eur odoslal na účet žalovaného.
20. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie k žalobe a procesným poučením bola žalovanému doručená, avšak žalovaný sa k tejto žalobe vôbec nevyjadril., t.j. nevyjadril sa k jednotlivým skutkovým tvrdeniam uvedeným v tejto žalobe, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať vo vzťahu k prípadným svojim tvrdeniam.
21. Uvedená otázka uzatvorenia a podpísania zmluvy je otázkou skutkovou a odvolací súd zdôrazňuje, že súd v konaní pri posúdení existencie zmluvy bol povinný v zmysle ust.§ 151 CSP <. vychádzať z nesporných skutkových tvrdení, t.j. z tvrdení strany (žalobcu), ktoré protistrana výslovne nepoprela (preto sa považujú za nesporné).
22. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný existenciu zmluvy uzatvorenej medzi stranami, ako aj poskytnutie peňažných prostriedkov tak, ako to tvrdí žalobca, nepoprel. Je neprípustné, aby súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, tieto sám vlastnou činnosťou spochybňoval bez riadneho dokazovania na pojednávaní.
23. Nakoľko súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 151 CSP <., postup okresného súdu sa javí odvolaciemu súdu ako nepredvídateľný a prekvapivý, čo je v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý súdny proces.
24. Podľa § 451 ods.1, 2 OZ <. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. 24. Podľa § 456 OZ <. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
26. S poukazom na žalovaným nespochybnené skutkové tvrdenie žalobcu o vyplatení finančných prostriedkov v sume 150,- eur na účet uvedený žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru, odvolací súd mal za nesporne preukázané, že žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky a to na účet, ktorý uviedol vo svojom internetovom profile (pričom profil obsahoval aj identifikačné údaje žalovaného, a to rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie), bez preukázania uzavretia zmluvného vzťahu (zmluvy o pôžičke alebo úvere). Ako dôvodný preto vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie istiny 150,- eur, uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanému boli prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu a tieto v žalobou uplatnenej výške neboli žalovaným vrátené.
27. Žalovaný sa dostal s úhradou sumy 150,- eur do omeškania, preto mu odvolací súd uložil uhradiť žalobcovi túto istinu spolu s úrokom z omeškania v súlade s § 517 ods.1, 2 OZ <. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 <. Z.z.
28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. <. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 <. Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Nakoľko je žalovaný v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, podľa § 517 ods. 2 OZ <. v spojitosti s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 <. Z.z., uložil mu súd povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % od 23.10.2015 do zaplatenia.
31. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce úplné vyhovenie žalobe, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 CPS zmenil a žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť žalobcovi sumu 150,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 150,- eur od 23.10.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
33. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s cit. ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči v celom rozsahu neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).