Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-131-2018.pdf
PDF · 68.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/131/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2019 v trestnej veci obžalovanej D. P., stíhanej pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., konajúc o odvolaní okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/13/2017 zo 04.04.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/13/2017 zo dňa 04.04.2018 bola obžalovaná D. P. spolu s ďalšími osobami odsúdená pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. za skutok tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.
Za toto konanie jej Okresný súd vo Zvolene uložil podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 3 a § 54 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 200 hodín s tým, že obžalovaná je povinná tento trest vykonať najneskôr do 1 roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. trest povinnej práce je obžalovaná povinná vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Voči tomuto rozsudku, a to len vo vzťahu k obžalovanej D. P. podala odvolanie okresná prokurátorka vo Zvolene, a aj to iba do výroku o treste povinnej práce.
V písomných dôvodoch odvolania okresná prokurátorka uviedla, že uloženie trestu povinnej práce je voči obžalovanej neprimerane nedôvodné a zhovievavé. Táto obžalovaná, teda D. P. sa trestnej činnosti dopustila v čase plynutia skúšobnej doby uloženej jej rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/179/2014 z 26.01.2015, pričom podľa prokurátorky z odpisu z registra trestov navyše vyplýva, že už bola aj ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/34/2015 z 25.05.2015 odsúdená, kedy súd po uznaní viny upustil u nej od uloženia súhrnného trestu.
Podľa prokurátorky sa z uvedeného dá uzavrieť, že obžalovaná sa opakovane dopúšťala majetkovej trestnej činnosti obdobného charakteru, predmetného skutku sa dopustila v čase plynutia skúšobnej doby uloženej jej za spáchanie úmyselného trestného činu rovnakej podoby.
Preto okresná prokurátorka v písomných dôvodoch odvolania v závere navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste povinnej práce u obžalovanej D. P. zrušil a uložil jej nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
K tomuto odvolaniu okresnej prokurátorky sa cestou svojho ustanoveného obhajcu vyjadrila aj obžalovaná D. P..
V tomto svojom písomnom vyjadrení uviedla, že trest, ktorý jej bol uložený Okresným súdom vo Zvolene je primeraný a zákonný. Nevidí žiadny zmysel v odvolaní prokurátora, nakoľko si nevie predstaviť, ako by spoločnosti a najmä jej 3 deťom prospelo, keby jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Je si vedomá toho, čoho sa dopustila, svoj trestný čin priznala, oľutovala a okresný súd zhodnotil všetky okolnosti, pričom napadnutý rozsudok ona považuje za spravodlivý. Tento trest jej umožňuje ďalej pracovať v Českej republike a zabezpečovať tak nevyhnutné prostriedky pre jej maloleté deti.
Dodala, že v prípade, ak by bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody, jej deti by museli ísť do detského domova, nakoľko ich otec sa o ne vôbec nestará a jej odsúdenie by znamenalo, že by prišla o prácu, ktorú veľmi dlho hľadala.
Z uvedeného dôvodu navrhla, aby bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnutá.
Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní okresnej prokurátorky sa samotná obžalovaná D. P. nedostavila, krajský súd nemal od nej vykázané doručenie a ani jej ustanovený obhajca nevedel, kde sa táto nachádza, len údajne je niekde v C. H. a tam pracuje. Z tohto dôvodu potom krajský súd rozhodol, že sa bude voči obžalovanej D. P. konať ako voči ušlej v zmysle § 358 a nasl. Tr. por., termín verejného zasadnutia vyvesil na úradnú tabuľu Krajského súdu v Banskej Bystrici a následne na to 29.01.2019 odvolanie okresnej prokurátorky prejednal.
Na tomto verejnom zasadnutí prítomný krajský prokurátor uviedol, že v zhode s písomným odvolaním okresného prokurátora navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanej D. P. vo výroku o treste povinnej práce a navrhol uložiť jej primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca obžalovanej prítomný na verejnom zasadnutí naopak uviedol, že zotrváva na písomnom vyjadrení obžalovanej k odvolaniu prokurátora, je si vedomý právnej situácie obžalovanej, ale apeluje na krajský súd, aby tento zobral do úvahy všetky skutočnosti, naviac obžalovaná sa stará o 3 maloleté deti a do tejto trestnej veci bola zatiahnutá svojim druhom a otcom svojich maloletých detí spoluobžalovaným C.. Preto navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Ako bolo vyššie uvedené, odvolanie prokurátora smerovalo len voči jednej obžalovanej, a to voči D. P. a bolo obmedzené len na výrok o uloženom treste, kde okresný prokurátor nesúhlasil s trestom povinnej práce, ale domáhal sa uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Krajský súd preto preskúmaval len napadnutý rozsudok v tejto časti a musí konštatovať, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané pri rozhodovaní o výroku o treste, o ktoré zistenia svoje závery oprel a ako sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré si odporovali.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal aj s návrhom okresného prokurátora na uloženie trestu obžalovanej D. P. a prečo postupoval tak, že tomuto návrhu prokurátora nevyhovel.
Keďže krajský súd si závery a úvahy súdu prvého stupňa v tomto smere v celom rozsahu osvojuje, preto na tieto skutočnosti aj poukazuje.
Keďže dôvody, pre ktoré okresný súd rozhodol v prospech obžalovanej pri ukladaní trestu sú podrobne uvedené v napadnutom rozsudku a argumentáciu prokurátora poznal už okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere uloženého trestu pre obžalovanú D. P., krajský súd na tomto mieste nebude opakovať dôvody, pre ktoré sa nestotožnil s návrhom prokurátora, keďže sú podrobne uvedené v napadnutom rozsudku.
Len stručne krajský súd poznamenáva, že skutok, za ktorý je obžalovaná stíhaná, bol spáchaný ešte v júni 2015, teda takmer pred 4 rokmi, škoda, ktorá týmto konaním vznikla bola vo výške 600,- Eur, obžalovaná sa snaží, tak ako je to zrejmé aj z vyjadrenia jej obhajcu, riadne pracovať, starať sa o deti, oľutovala trestnosť svojho konania a aj podľa názoru krajského súdu je uložený trest dostatočný na to, aby sa do budúcnosti ďalšej trestnej činnosti nedopúšťala, najmä vzhľadom k tomu, že už aj tak je v podmienečnom odsúdení z iného rozhodnutia slovenských súdov.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa preto krajský súd nestotožnil s odvolaním okresného prokurátora a podľa § 319 Tr. por. ho ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.