Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/428/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. Q., T.. XX.XX.XXXX, H.: S. XXXX/X, D. I., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - I. Q., T.. XX.XX.XXXX, H.: S. XXXX/X, D. I., otec - neznámy, proti odporcovi: I.T. G., T.. XX.XX.XXXX, U.. Č.. H.: T. Č.. XXX o návrhu matky na určenie otcovstva k maloletému Y. Q., o úpravu práv a povinností k maloletému takto

rozhodol:

I. Súd určuje otcovstvo I. G., M.. G., T.. XX.XX.W. Y. I. Y. Q., M.. Q., T.. XX.XX.XXXX I. I.M. Q., M.. Q., T.. XX.XX.W..

II. Maloletý Y. sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, s tým, že obaja rodičia sú oprávnený zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.

III. Otec dieťaťa I. G. je povinný platiť výživné na maloletého Y. D.o výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 31.10.2013.

IV. Dlh n a zročnom výživnom od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX v sume 1.719,02 € je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20,-€ spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

V. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

VI. Otec maloletého dieťaťa je povinný zaplatiť trovy konania titulom znalečného 484,82 € a trovy konania titulom 66,-€ súdneho poplatku z návrhu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Dunajská Streda.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 24.7.2014 domáhala určenia otcovstva domnelého otca I. G. T.R. XX.XX.XXXX, Y. I.. Y. Q., T.. XX.XX.XXXX, dieťa narodené mimo manželstva navrhovateľky, z druhovského vzťahu s označeným mužom, ktorý pomerom mal trvať do júla 2013. Okrem označeného muža navrhovateľka vylúčila otcovstva iného, tvrdiace, že okrem neho s iným mužom intímny styk v rozhodnom čase nemala. Súčasne žiadala rozhodnúť o úprave práv k malol. dieťaťa, zverením do jej výchovy a starostlivosti a určení výživného 60,00€ mesačne počnúc od narodenia dieťaťa.

2. V zmysle § 31 ods. 2 zákona o rodine a ods. 4 zákona o rodine, súd ustanovil opatrovníka pre toto konanie k maloletému dieťaťu, ktoré v danom konaní nemôže byť zastúpené ani jedným z rodičov, ktorý

bude plniť funkciu kolízneho opatrovníka v zmysle § 60 a 61 v Civilnom mimosporovom poriadku Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.

3. Označeným muž, ktorému mala svedčiť domnienka otcovstva k maloletému dieťaťu, I. G. pred dožiadaným B. G. K. do zápisnice dňa 12.2.2015 uviedol, že otcovstvo k maloletému Y. neuznaná a nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, keď nepoprel intímny styk s matkou maloletého dieťaťa v rozhodnom čase od decembra 2012. až január 2013 T. Z. S. XXXX/X, D. I.. Ochranné prostriedky nikdy nepoužili. Súlože boli dokonané. Ako jedinú okolnosť, vylučujúcu jeho otcovstvom, mala byť skutočnosť, že maloletý sa na neho nepodobá, má svetlú farbu pleti, kučeravé, ryšavé vlasy, čo si vysvetľoval tým, že navrhovateľka v rozhodnom čase sa stýkala aj s inými mužmi v čase, keď nebol prítomný doma. Návrh na doplnenie dokazovania svojich tvrdení nenavrhol .

4. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

5. Podľa § 94 ods.1 a2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

6. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

7. Skutkovým základom domnienky je vykonanie súlože medzi mužom a matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Za súlož treba pokladať len spojenie pohlavných orgánov muža a ženy, nie akýkoľvek intímny styk (v takom prípade nenastúpi predmetná hypotéza). Uplatneniu domnienky však nebráni tvrdenie, že súlož nebola dokončená. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o túto skutočnosť, zaťažuje navrhovateľa (aj v prípade, ak navrhovateľom je muž). Odporcu zaťažuje povinnosť poukázať na dôkazy (svedecké výpovede, listinné dôkazy, znalecké dokazovanie) preukazujúce, že k súloži nedošlo (napr. dlhodobá neprítomnosť, zdravotný stav neumožňujúci pohlavný styk). Súd je však povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. V prípade, ak sa súlož nepreukáže (chýba skutkový základ domnienky, v zmysle jej konštrukcie preto otcovstvo nemožno určiť), súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Preukázaním súlože v konaní začína pôsobiť domnienka otcovstva a môže nastúpiť vyvracanie domnienky.

8. Maloletý Y. Q. G. T. I. S. XX.XX.XXXX, keď podľa tvrdenia navrhovateľky sa domnelý otec dieťaťa odsťahoval zo spoločnej domácnosti až v júli 2013, keď matka bola v rozhodnom čase v 5. mesiaci tehotenstva. Domnelý otec dieťaťa vo svojej výpovedí do zápisnice pred B. G. D. K. S. XX.X.XXX5 výslovne uviedol, že v období od decembra 2012. Do januára 2013 býval s matkou dieťaťa vo D. I., kde mali pravidelne intímny styk. Ochranné prostriedky nepoužívali. Súlož bola dokonaná, pričom označený muž jedinú príčinou neuznania otcovstva k maloletému dieťaťu, ako okolnosti vylučujúce jeho otcovstvo uvádzal skutočnosť, že maloletý sa na neho vôbec nepodá, keď má svetlú farbu pleti, kučeravé ryšavé vlasy, čo malo svedčiť o tom, že matka mala mať intímny styk aj s iným mužom v čase ich spolužitia. V tomto smere neoznačil žiaden dôkaz na svoje tvrdenia. Vzhľadom na súhlasnom výpoveď matky a domnelého otca, že v rozhodnom čase stanovené v zákone, od ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa menej ako 180dní a viac ako 300 dní bolo tým preukázané, keď dieťa sa narodila XX. XX. XXXX , pričom označený muž nepoprel, že až do júla 2013 býval v spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa, počas ktorého spolužitia sa intímne stýkali s matkou dieťaťa, bez ochranných prostriedkov a súlože boli dokonané.

9. Následne súd, po preukázaní existencie súlože medzi navrhovateľkou a označeným mužom, ako domnelým otcom dieťaťa, nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetiky, odvetvie analýzy DNA, znalcom magistrom N. I. zo záverov, ktorého znaleckého posudku podaného dňa 09.03.2018 pod číslom 5/2018 vyplynul záver, že otcovstvo I. G., T.. XX.XX.XXXX voči maloletému Y. Q. , T.. XX.XX.XXXX ide prakticky dokázané zo stanovenej hodnoty indexu a z hodnoty pravdepodobnosti otcovstva na 99,99999999 %. Vychádzajúc z uvedeného dôkazu , ktorý nebol spochybnený účastníkmi konania, ani po doručení znaleckého posudku, ktorý domnelý otec prevzal dňa 14.01.2019, ku ktorému sa nevyjadril a na svoju obranu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nepredložil, súd mal za to, že navrhovateľka týmto uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o otcovstve muža, ktorého označila za otca maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

11. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

13. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že u matky sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy I.. Y. , ktorá s dieťaťom býva v dvojizbovom nájomnom byte, opierajúc sa o závery vykonaného šetrenia kolíznym opatrovníkom, ktorý konštatoval pozitívne výchovné prostredie u matky. Dieťa je od narodenia v stálej starostlivosti navrhovateľky, je zvyknuté na toto výchovné prostredie . Otec nejaví náležitý záujem o dieťa a neplní vyživovaciu povinnosť . Okrem tohto dieťaťa má matka ďalšie dve vyživovacie povinnosti Y. I.. G. T..XX.XX.XXXX Z. I., T.. XX.XX.XXXX.

15. Podľa § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

16. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

18. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,

existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.

22. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné, výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa, ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na druhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu musí byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere(R14/1966/.

23. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb)..V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu deklaratórne. Pri maloletých deťoch zákon umožňuje určenie výživného aj spätne vo vzťahu k dňu začatia konania, a to najviac za obdobie troch rokov. Podľa nového zákona však pribudla podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa na takýto postup. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj.

24. Vzhľadom na pomery rodičov, súd ustálil výšku výživného zo strany otca v minimálnej zákonnej výške v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine, keď jeho zamestnávateľ nebol známy ani jeho majetkové pomery. Pokiaľ bol v pracovnom pomere, vykazoval absenciu, keď v skúšobnej dobe bol s ním pracovný pomer rozviazaný. Túto skutočnosť potvrdil zamestnávateľ G. M., G..M..B., R., Š..

25. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

27. Dieťa G. T. XX.XX.XXXX, súd rozhodol dňa 29.01.2019. Dlh na zročnom výživnom na maloletého Y. súd stanovil v minimálnej výške za toto obdobie, 30% z zo životného minima v rozhodnom čase. V roku 2013 až 2016 bola výška 30% zo životného minima 27,13€, v roku 2017 27,32€ a od júla 2018 28,08€. Za mesiac október 2013, výška výživného činí 0,9€ / 27,13€ : 30 dní v mesiaci/. Za rok 2014 do konca júna 2017 42 mesiacov x 27,13€ celkom 1193,72€ a od 01.07.2017 do 31.6.2018 12 mesiacov x 27,32€= 327,84€ a od 01.07.2018 do 29.1.2019 7 mesiacov x 28,08€ =196,56€. Nedoplatok predstavuje sumu 1719,02€.

28. Podľa § 232 ods.2 až 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

29. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

30. Súd uložil otcovi dieťaťa zaplatiť dlžné výživné naraz spolu s o zročným výživným, v mesačných splátkach po 20,00€, čo predstavuje 28,08€ + 20,00€ mesačne, celkom 48,08€, ktorá lehota plynie od právoplatnosti rozsudku. Súdu sa nepodarilo zistiť zamestnávateľa otca dieťaťa, kde by mal riadny príjem, preto ustálil výšku výživného s nedoplatkom v nevyhnutnej miere, na zabezpečenie výživného dieťaťu, ktoré je splatné vopred na každý mesiac, k rukám matky.

31. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX Č..XC/XXX/XXXX-XX, súd priznal navrhovateľke oslobodenie od poplatkovej povinnosti. S poukazom na ust.§2 ods. 2 Zákona č.71/1992Zb.o súdnych poplatkov , ak bol poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, v tomto prípade zaplatí, podľa výsledku konania, poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Označený domnelý otec dieťaťa v spore neuspel, od poplatkovej povinnosti oslobodený nebol, súd mu uložil zaplatiť súdny poplatok z návrhu 66,00€ podľa položky č.9 citovaného zákona o súdnych poplatkoch.

32. V súvislosti s vykonaným znaleckým úkonom vznikli trovy vo výške 484,82€, ktoré boli preddavkované z rozpočtových prostriedkov súdu, ktoré v skutočnosti mali zaplatiť účastníci konania, kde navrhovateľka bola oslobodená od platenia trov, táto podmienka u domnelého otca splnená nebola. Súd mu uložil ako neúspešnému účastníkovi konania tieto trovy nahradiť štátu.

33. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3