Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/283/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X. F. č. XXX, XXX XX Y. X. F., o zaplatenie 104,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9Csp/6/2017-45 zo dňa 7. júna 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním II., III., p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním I. ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v predmetnom konaní rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 66,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 66,10 € od 16.5.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamieta. III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,14 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.3.2015, ust. § 52 - § 54, § 517 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: V súdenom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 31. 10. 2014. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie úverov mal právny predchodca

žalobcu v predmete svojej činnosti. Je to skutočnosť všeobecne známa a vyplýva i z verejne dostupných údajov v obchodnom registri. Spĺňa tak predpoklady veriteľa v zmysle vyššie citovaného § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. a dodávateľa podľa vyššie citovaného § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v právnom vzťahu s pôvodným žalobcom vystupoval ako fyzická osoba - občan, nepodnikateľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôkaz o opaku súdu ku dňu jeho rozhodovania predložený nebol. Preto súd vo vzťahu k žalovanému bol toho názoru, že žalovaný v právnom vzťahu so žalobcom založenom uvedenou zmluvou zo dňa 31. 10. 2014 spĺňa predpoklady spotrebiteľa v zmysle vyššie citovaného § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd preto právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľský podliehajúci právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. a v Občianskom zákonníku a v nadväznosti na uvedený spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podrobil túto zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 31. 10. 2014 preskúmaniu. Na základe časti 1 uvedenej zmluvy zo dňa 31. 10. 2014 právnemu predchodcovi žalobcu vznikla povinnosť poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver v sume 219,- eur a žalovanému povinnosť poskytnutý úver právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 6 mesačných splátkach vo výške 36,50 eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Prvú splátku sa žalovaný zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu ku dňu 15. 11. 2014 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 15. 4. 2015. Z časti 1 zmluvy tiež vyplýva údaj o výške ročnej úrokovej sadzby 0 % fixne, údaj o RPMN vo výške 0 %, údaj o priemernej RPMN 63,99 %. Žalovaný poskytnutie úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval. Poskytnutie úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu zároveň vyplýva z potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade číslo 42734724170001, podľa ktorého bola dňa 6. 11. 2014 odfinancovaná suma vo výške 219,- eur. Preto súd vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu svoju povinnosť vyplývajúcu mu z časti 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 31. 10. 2014 splnil a žalovanému úver vo výške 219,- eur poskytol. Splnenie povinnosti žalovaného poskytnutý úver vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi riadne a včas v konaní súd preukázané nemal. Podľa výpisu z úverového prípadu číslo 42734724170001 žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil v súvislosti s poskytnutým úverom celkom sumu vo výške 152,90 eur. Rovnako podľa potvrdenia prijatia splátok registrovaných na úverovom prípade číslo 42734724170001 žalovaný uhradil žalobcovi celkom sumu vo výške 152,90 eur. Iné ďalšie úhrady žalovaný v konaní ani netvrdil, ani nepreukázal. Preto súd vzal za preukázané, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi v súvislosti s poskytnutým úverom uhradil spolu sumu vo výške 152,90 eur. Z výpisu z úverového prípadu číslo 42734724170001(čl. 16) mal súd tiež preukázané, že právny predchodca žalobcu z uvedených žalovaným vykonaných úhrad spolu vo výške 152,90 eur použil sumu spolu vo výške 38,70 eur (dňa 1. 4. 2015 sumu vo výške 6,90 eur, dňa 15. 4. 2015 sumu vo výške 11,90 eur a dňa 4. 5. 2015 sumu vo výške 19,90 eur) na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Keďže v konaní nebolo preukázané, aké náklady v uvedenej celkovej sume 38,70 eur právny predchodca žalobcu v súvislosti s uplatnením pohľadávky vynaložil, súd preto aj uvedenú sumu vo výške 38,70 eur, ktorú právny predchodca žalobcu použil na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, započítal na úhradu poskytnutého úveru, t. j. na úhradu poskytnutého úveru súd započítal celú uvedenú žalovaným uhradenú sumu spolu vo výške 152,90 eur. Zostatok žalovaným neuhradeného úveru poskytnutého mu na základe časti 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 31. 10. 2014 je potom vo výške 66,10 eur, k úhrade ktorej sumy súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami žalovaného zaviazal a vo zvyšku uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie istiny úveru žalobu žalobcu ako nedôvodnú súd zamietol. Zároveň, keďže žalovaný sa s úhradou uvedeného zostatku úveru dostal do omeškania, žalobcovi prináleží v súlade s vyššie citovaným § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania. Preto súd žalovaného v súlade s citovaným zákonným ustanovením zaviazal aj k povinnosti uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 66,10 eur od 16. 5. 2015 do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania presahujúceho priznaný nárok vo výške 66,10 eur žalobu žalobcu zamietol. Žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy 66,10 eur, v ktorej sume súd jeho žalobe vyhovel a neúspešný bol čo do sumy 38,70 eur, do ktorej sumy súd žalobu zamietol. Žalovaný bol naopak neúspešný čo do sumy 66,10 eur, do ktorej sumy súd žalobe žalobcu vyhovel a úspešný bol čo do sumy 38,70 eur.

Percentuálne bol žalobca úspešný v rozsahu 63,07 % a neúspešný v rozsahu 36,93 % a žalovaný bol neúspešný v rozsahu 63,07 % a úspešný v rozsahu 36,93 %. Percentuálne bol v konaní úspešnejší žalobca. Jeho čistý úspech predstavuje 26,14 % (63,07 % mínus 36,93 %). Preto súd žalobcovi ako úspešnejšiemu v konaní priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,14 %.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svojou žalobou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 104,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 104,80 eur od 16.5.2015 do zaplatenia a súčasne požadoval náhradu trov konania. Svojho nároku sa domáhal titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2014. Na základe úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 219,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 6 mesačných splátok vo výške 36,50 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.11.2014. Žalovaný si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 152,90 eur. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dlh žalovaného predstavuje sumu 104,80 eur, ktorá suma plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného. Zároveň sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania z uvedenej sumy vo výške 5,05 % ročne od 16.05.2015 až do zaplatenia. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len do výšky 66,10 eur a vo zvyšku je nedôvodný. S takýmto posúdením veci žalobca nesúhlasí. Má za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, keďže z odôvodnenia rozhodnutie nie je zrejmé, ktorá konkrétna podmienka uvedená v zákone o spotrebiteľských úveroch absentovala v úverovej zmluve a čo viedlo súd k priznaniu nároku z tejto zmluvy len vo výške rozdielu medzi odfinancovanými a vrátenými peňažnými prostriedkami. Poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP, rozhodnutia všeobecných súdov a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Je toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, od ktorej žalobca svoj nárok odvodzuje, spĺňa všetky náležitosti požadované zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinným v čase jej uzatvorenia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu písomne nejvyadril.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody (nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu), a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430