Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-144-2018.pdf
PDF · 83.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/144/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému X. X., nar. XX.X.XXXX v B. nad B., trvale bytom B. nad B., A. L. č. XXXX/X, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. novembra 2018, sp.zn. 3T/38/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného X. X. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. novembra 2018, sp.zn. 3T/38/2018, bol obžalovaný X. X. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v období od približne 9.00 hod. dňa 18.5.2018 do približne 1.15 hod. dňa 20.5.2018 v B. nad B. v byte č. XX na ul. T. L. č. XXXX/X opakovane agresívnym a naliehavým spôsobom žiadal od poškodenej - svojej 62 ročnej matky F. X. finančnú hotovosť v rôznych výškach, pričom dňa 19.5.2018 v presne nezistenom čase okolo 13.00 hod. v B. nad B. v byte č. XX na ul. T. L. č. XXXX/X, žiadal od poškodenej - svojej 62 ročnej matky F. X. finančnú hotovosť vo výške 100 € a keď mu túto odmietla vydať, začal sa jej vyhrážať slovami "Začnem útočiť, dobijem ťa, budeš samá modrina", pričom ju chytil za zápästia a tieto jej vykrúcal a keď sa mu poškodená vytrhla, začal za ňou utekať a vyhrážať sa jej, že ak mu tie peniaze nedá tak ju zabije, na čo mu poškodená zo strachu o svoj život, ako aj strachu z jeho predchádzajúceho konania vydala finančnú hotovosť 100 €, po čom obvinený z bytu odišiel, čím poškodenej spôsobil zranenia - kožné podliatiny na volárnej strane oboch zápästí a škodu v celkovej výške 370 €.
Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie proti výroku o vine aj treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V odvolaní obhajca namietal, že podľa jeho názoru nebola zabezpečenými dôkazmi vylúčená bez akýchkoľvek pochybností nepríčetnosť obžalovaného. Sám obžalovaný počas celého trestného konania tvrdil, že na svoje konanie v čase skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, si nespomína, nakoľko bol pod vplyvom návykových a omamných látok - pervitín, pričom mu uvedená droga v spojení s užívanými liekmi na psychiatrickú poruchu spôsobila nekontrolovateľné stavy, počas ktorých nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ani ovládať svoje konanie. Poukázal tiež na závery znaleckého posudku č. 140/2017 vypracovaný v predchádzajúcej trestnej veci vedenej voči obžalovanému na OR PZ BN pod ČVS:ORP-108NYS-BN-2017, v ktorom znalci konštatujú, že obvinený v čase tam prejednávanej trestnej činnosti trpel závažnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti - paranoidnou schizofréniou
so záverom, že obžalovaný X. v čase spáchania skutku nevedel a nemohol svoje konanie ovládať a nevedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Vzhľadom na časový interval od spáchania skutku v prechádzajúcej trestnej veci OR PZ BN pod ČVS:ORP-108NYS-BN-2017 po deň 18.05.2018, kedy mal obžalovaný spáchať aktuálny skutok, obhajoba navrhla, aby súd pribral do konania znalecký ústav, resp. nariadil vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, nakoľko znalec v znaleckom posudku č. 112/2018 vypracovaného v aktuálne vedenej trestnej veci konštatuje, že obžalovaný mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania v plnom rozsahu a zmenšenie ovládacích schopností bolo nepodstatné a forézne nevýznamné. Týmto by sa odstránili akékoľvek pochybnosti o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Navrhovaný znalecký ústav by sa mohol vyjadriť aj k vyjadreniu svedka
- lekárky MUDr. F. U., ktorá má obžalovaného v starostlivosti počas výkonu väzby, či skutočnosti, na ktoré poukázala vo svojej výpovedi, mohli mať vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku, keďže krátko po jeho spáchaní bol obžalovaný pozitívny na U- benzodiazepíny a U-metamfetamín. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nedôvodne odmietol návrh obhajoby na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Obžaloba a súd tiež nesprávne vyhodnotili výpoveď sestry poškodenej, pretože táto osoba nemôže požívať postavenie svedka, nakoľko nebola prítomná predmetnému skutku a ak by bola prítomná, tak by mala vyvinúť všetko úsilie, aby k uvedenému skutku nedošlo. Rovnako sa súd nevysporiadal s vyhlásením poškodenej - matky obžalovaného, ktorá vo svojom vyhlásení uviedla, že aj vzhľadom na zdravotný stav syna netrvá na jeho potrestaní, ale na ústavnom liečení a tiež uviedla, že obžalovaný konal v nepríčetnosti. Poškodená bola jediná prítomná osoba predmetného skutku a nemožno hovoriť o materinskom cite, ale o nadhľade, že pochopila, že konanie jej syna bolo neovládateľné z jeho strany a že počas celého skutku si neuvedomoval dôsledky či následky svojho konania. Obžaloba a súd sa riadne nevysporiadali s neúplnosťou znaleckého posudku č.112/2018, ktorý môže byť len podkladom pre uloženie ochranného liečenia ústavnou formou. Na základe vyššie uvedeného obhajca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, alternatívne aby rozhodol sám tak, že zastaví trestné stíhanie z dôvodu, že obžalovaný v dôsledku svojej duševnej choroby nie je trestnoprávne zodpovedný za spáchaný skutok a obžalovanému uloží ochranné liečenie ústavnou formou.
Odvolanie doplnil aj obžalovaný, ktorý poukázal na to, že okresný súd sa nevysporiadal s možnosťou priznania poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. b), c), m) Tr.zák., ktoré by ovplyvnili výšku trestu.
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril okresný prokurátor, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny, pričom poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný predmetný skutok spáchal v stave, kedy mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu a ovládať svoje konanie a teda jeho príčetnosť v čase spáchania skutku bola zachovaná. Psychické ochorenie, ktorým trpí, bolo v remisii a jeho zdravotný stav celkovo kompenzovaný. Obranné tvrdenie obžalovaného v tomto smere je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania a prokurátor ich vyhodnotil ako účelové. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako neopodstatnené zamietol.
K vyjadreniu prokurátora zaslal stanovisko prostredníctvom obhajcu i obžalovaný, kde uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených v odvolaní, ako aj návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, čím by sa odstránili pochybnosti o trestnej zodpovednosti obžalovaného a z uvedených dôvodov opakovane poukázal na svoj záverečný návrh uvádzaný v dôvodoch odvolania.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci v nevyhnutnej miere a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z. %25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7
<aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z. %25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona. Podrobne sa tiež zaoberal otázkou príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutku a na podklade znaleckého posudku znalca psychiatra, jeho výpovede, ako i výpovedí svedkov ošetrujúcich lekárov, MUDr. A. a MUDr. E., psychiatričky MUDr. U., ale i lekárskych správ, tak ako sú konštatované v napadnutom rozsudku a po ich vyhodnotení tak jednotlivo, ako i v súhrne dospel v tomto smere k správnemu právnemu záveru. Pokiaľ obhajoba v odvolaní poukazovala na pochybnosti o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného s poukazom na rozdielnosť znaleckého posudku vypracovaného znalcom psychiatrom v aktuálne prejednávanej trestnej veci, v porovnaní so závermi znaleckého posudku vypracovaného v predchádzajúcej trestnej veci obžalovaného, krajský súd uvádza, že znalec v aktuálne prejednávanej veci vyšetril obžalovaného, mal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku všetky potrebné výpovede a lekárske správy, vrátane predchádzajúceho znaleckého posudku vypracovaného v inej trestnej veci a riadne vysvetlil i pred súdom prvého stupňa, prečo dospel v súčasnom prípade k záveru o zachovaní rozpoznávacej i ovládacej zložky u obžalovaného a to aj napriek zisteniu, že obžalovaný v čase činu mal požité drogy a súčasne užíval predpísané lieky. Niet dôvodu pochybovať o správnosti jeho odborných záverov a z toho dôvodu ani krajský súd nepovažuje za nevyhnutné vypracovávať kontrolný znalecký posudok, ako sa toho domáhala obhajoba. Odvolacie námietky obžalovaného v súvislosti s posudzovaním príčetnosti sú len opakovaním obhajobnej argumentácie uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd, ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal (vrátane vyjadrenia matky obžalovaného) a odôvodnil, prečo a na základe akých dôkazov túto obranu obžalovaného považoval za vyvrátenú. Záverom odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením obhajoby, že svedkyňa Q. nemôže požívať postavenie svedka z dôvodu, že nebola prítomná predmetnému skutku. Nepochybne sa jedná v danom prípade o dôkaz (výpoveď svedkyne) v zmysle § 119 ods.2 Tr.por., aj keď nepriamy a získaný zákonným spôsobom, ktorý súd po vykonaní musí hodnotiť v súlade s § 2 ods.12 Tr.por. s ostatnými. Nakoľko odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval odvolací súd za dôvodné, uzatvára, že skutkové zistenia a právne závery prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, zodpovedajú výsledkom dokazovania, preto odvolací súd v plnej miere odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.
Pri ukladaní trestu okresný súd rovnako správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. S prihliadnutím na vyššie uvedené a pri súčasnom priznaní jednej poľahčujúcej okolnosti obžalovanému podľa § 36 písm. j) Tr.zák., teda že viedol doposiaľ riadny život, neexistencii priťažujúcej okolnosti, uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 7 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu (kedy ani odvolací súd nezistil existenciu ďalších poľahčujúcich okolností, tak ako sa toho domáhal obžalovaný), s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že takto uložený trest je trestom zákonným a spravodlivým a bude ním splnený jeho účel v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu.
Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného X. X. odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol, pričom s podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnej miere stotožnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.