Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-122-2018.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/122/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., o zaplatenie sumy 545,45 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 193,20 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 19.06.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 21.07.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 19.08.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 19.09.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 20.10.2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,20 eura od 19.11.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 101,77 eura v splátkach po 100 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
V časti o zaplatenie sumy 30,29 eura s úrokmi z omeškania a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 150 eur súd konanie zastavuje.
V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 70,19 eura súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 223,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr a zároveň zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 171,96 eura a v sume 150 eur z dôvodu, že mu boli postúpené na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 od postupcu Slovak Telekom a.s. pohľadávky proti žalovanému za neuhradené faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby a zároveň aj faktúry za uplatnené zmluvné pokuty. Pohľadávky boli uplatnené na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 1211722301 uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. Bratislava a žalovaným dňa 28.01.2015. Podaním zo dňa 13.11.2018 žalobca reagoval na námietky žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu a bližšie špecifikoval výpočet zmluvnej pokuty s tým, že za jednu službu bola vypočítaná zmluvná pokuta na sumu 70,19 eura a keďže žalovanému boli poskytované dve služby (internet a televízia), tak zmluvná pokuta mu bola účtovaná za obe služby a pri výpočte sa vychádzalo zo sumy 120 eur uvedenej v zmluve ako zmluvnej pokute za porušenie doby viazanosti a zároveň voči žalovanému bola uplatnená aj zmluvná pokuta za nevrátenie koncového zariadenia v sume 31,58 eura, čo spolu predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 171,96 eura, pričom výška zmluvných pokút sa odvíjala od počtu dní uplynutých z doby viazanosti. Zároveň žalobca zobral žalobu späť v
časti uplatnenej faktúry č. 3775093284 vo výške 15 eur, faktúru č. 6780739372 vo výške 15,29 eura a faktúru č. 1786260338 na sumu 150 eur. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadom postúpenia pohľadávky, žalobca poukázal na zákonnú úpravu, podľa ktorej súhlas dlžníka sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje, pričom pôvodným veriteľom bolo žalovanému zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky, avšak žalobca s doručenkou ohľadom tohto dokumentu nedisponuje, pretože pôvodný veriteľ oznámenie zasielal ako obyčajnú poštovú zásielku.
2./ Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal jeho samotné vydanie s poukazom, že spotrebiteľská zmluva na základe ktorej bol platobný rozkaz vydaný obsahuje neprijateľné podmienky; namietal, že nebol informovaný o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a taktiež vzniesol námietku premlčania majúc za to, že veriteľ si mohol pohľadávku uplatniť v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. V ďalšom podaní zo dňa 14.01.2019, ktoré predložil súdu na pojednávaní sa vyjadroval k zmluvnej pokute, ktorej dojednanie považoval za neplatné, keďže zmluvnú pokutu si strany nemôžu dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy, opätovne sa zaoberal postúpením pohľadávky a trval na tom, že oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo doručené pôvodným veriteľom a preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto súdnom konaní a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že faktúry za služby je ochotný zaplatiť v dvoch splátkach, ale nesúhlasí so zaplatením zmluvnej pokuty, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Potvrdil, že faktúry za služby prestal platiť, nakoľko mal problémy so zamestnaním a potom začal pracovať v zahraničí.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými dokladmi, pričom zistil, že žalovaný dňa 28.01.2015 uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 1211722301 so spoločnosťou Slovak Telekom a.s., na základe ktorej mu boli poskytované služby internetu a televízie v takom rozsahu ako je špecifikované v samotnej zmluve s tým, že medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov a tieto služby mu boli poskytované za akciovú cenu 25 eur mesačne s tým, že mu bola poskytnutá balíčková zľava vo výške 5 eur mesačne. Zároveň v uvedenej zmluve je dohodnutá zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti vo výške 240 eur za balík a zmluvná pokuta vo výške 120 eur za službu. V ďalších ustanoveniach zmluvy je pod bodom 3 písm. c/ uvedené, že účastník (žalovaný) využil uzavretím tejto zmluvy právo na kúpu VDSL WIFI Router za akciovú cenu 1 euro, pričom podmienkou kúpy koncového zariadenia je súčasné využívanie služieb Internet a Magio Televízia počas doby trvania viazanosti. Ak účastník poruší túto podmienku, je podnik oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za toto koncové zariadenie vo výške 54 eur. V bode 4 zmluvy je špecifikovaný záväzok viazanosti, podľa ktorého sa účastník zaväzuje, že počas doby viazanosti t.j. 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom vo vzťahu ku každej službe poskytovanej podľa tejto zmluvy o balíku a teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu jednotlivej zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. V bode 5 zmluvy sa podnik a účastník dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty a zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tejto zmluvy o balíku.
4./ Poskytovateľ služieb následne žalovanému vystavoval faktúry za poskytnuté služby internetu a televízie, pričom žalovaný nezaplatil faktúru č. 3775093284 na sumu 52 eur so splatnosťou 18.06.2015, faktúru č. 6776039763 na sumu 37,19 eura so splatnosťou 20.07.2015, faktúru č. 1776990508 na sumu 32,20 eura so splatnosťou 18.08.2015, faktúru č. 7777938439 na sumu 37,19 eura so splatnosťou 18.09.2015, faktúru č. 8778883874 na sumu 56,99 eura so splatnosťou 19.10.2015, faktúru č. 4779830758 na sumu 37,19 eura so splatnosťou 18.11.2015, faktúru č. 6780739372 na sumu 15,29 eura so splatnosťou 18.12.2015. Okrem toho poskytovateľ služieb žalovanému faktúrou č. 8785333740 splatnou dňa 18.05.2016 vyfakturoval zmluvnú pokutu v sume 171,96 eura a ďalšou faktúrou č. 1786260338 splatnou dňa 20.06.2016 zmluvnú pokutu vo výške 150 eur.
5./ Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 21.06.2017 medzi postupcom Slovak Telekom a.s. a žalobcom ako postupníkom boli žalobcovi postúpené pohľadávky proti žalovanému z vyššie uvedených neuhradených faktúr a žalobca si časť týchto pohľadávok do sumy 223,49 eura s úrokmi z omeškania ako aj zmluvné pokuty vo výške 171,96 eura a vo výške 150 eur uplatnil proti žalovanému v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica žalobou podanou dňa 18.06.2018 (č.l. 135). Postúpenie pohľadávky spoločnosť Slovak Telekom a.s. oznamovala žalovanému oznámením zo dňa
29.09.2017, avšak doklad o doručení tohto oznámenia žalobca súdu nepredložil s tým, že sa jednalo o obyčajnú poštovú zásielku.
Podľa § 44 ods.1 Zákona č.351/2011 z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
6./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 193,20 eura s príslušenstvom ( pôvodne bola žaloba podaná na zaplatenie sumy 223,49 eura s príslušenstvom, avšak žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 30,29 eura s príslušenstvom) z titulu neuhradených faktúr za služby poskytnuté žalovanému na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb je podaná dôvodne a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. Je nesporné, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej mu boli poskytované služby internetu a televízie v takom rozsahu, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, pričom povinnosťou žalovaného ako účastníka zmluvy a odberateľa bolo platiť faktúry za poskytované služby, avšak žalovaný si uvedenú povinnosť neplnil od júna 2015, keď neuhradil faktúru na sumu 52 eur splatnú dňa 18.06.2015 a následne nezaplatil aj ďalšie faktúry až do konca novembra 2015, dokedy mu boli fakturované poskytované služby a posledná faktúra bola splatná dňa 18.12.2015. Žalobca, ktorému pohľadávky z uvedených faktúr boli postúpené si v súdnom konaní uplatnil časť z týchto neuhradených faktúr do výšky 223,49 eura spolu s úrokmi z omeškania, avšak pred prvým pojednávaním zobral v tejto časti žalobu späť o zaplatenie sumy 30,29 eura a preto uplatnená pohľadávka predstavovala sumu 193,20 eura, čo je 6 neuhradených faktúr po 32,20 eura. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu neuhradených faktúr sumu 193,20 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou uvedených faktúr a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania.
7./ Zároveň súd priznal žalobcovi aj zmluvnú pokutu v sume 101,77 eura, pričom žalobca si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 171,96 eura s poukazom na faktúru č. 8785333740 splatnú dňa 18.05.2016 (žalobca sa síce žalobou domáhal aj zaplatenia ďalšej zmluvnej pokuty v sume 150 eur, avšak v tejto časti zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním) s tým, že ide o zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti, pričom vypočítal zmluvnú pokutu za službu televízie vo výške 70,19 eura a za službu internetu vo výške 70,19 eura vychádzajúc zo zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve na sumu 120 eur a berúc do úvahy počet dní uplynutých z doby viazanosti a taktiež si uplatnil alikvotnú časť zmluvnej pokuty vo výške 54 eur dohodnutej so žalovaným za nevrátenie koncového zariadenia
a to v alikvotnej výške 31,58 eura. Keďže žalovaný namietal platnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmluve o poskytovaní verejných služieb, tak s touto jeho námietkou sa súd pri svojom rozhodovaní musel vysporiadať a dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.01.2019 uvádzal, že zmluvné strany si dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, čo však nie je pravdou, pretože v zmluve o poskytovaní verejných služieb bola zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad porušenia záväzku viazanosti a nie pre prípad odstúpenia od zmluvy a zároveň táto zmluvná pokuta mala predstavovať aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Primeranosť zmluvnej pokuty potom súd mohol posudzovať podľa § 545a OZ, ktoré umožňuje súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Keďže zmluvná pokuta slúži aj ako paušalizovaná náhrada škody spôsobenej porušením povinnosti, tak žalobca nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti samostatne (§ 545 ods. 2 OZ) a v tom prípade súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Žalobca si v súdnom konaní uplatnil iba alikvotnú časť dohodnutej zmluvnej pokuty, avšak vychádzajúc z ustanovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb týkajúcich sa zmluvnej pokuty mal súd za to, že žalobcovi je možné priznať iba časť uplatnenej zmluvnej pokuty a to za porušenie záväzku viazanosti vo vzťahu k poskytnutým službám v sume 70,19 eura a za nevrátenie koncového zariadenia v sume 31,58 eura. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za každú službu v sume 70,19 eura, avšak v zmluve nie je bližšie upravené oprávnenie žalobcu žiadať zmluvnú pokutu 120 eur za porušenie doby viazanosti pri každej službe (internet a TV) jednotlivo a preto podľa názoru súdu je možné priznať zmluvnú pokutu iba komplexne za obe služby t.j. vo výške 70,19 eura. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 101,77 eura a to aj s prihliadnutím na výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla porušením povinnosti zo strany žalovaného a zároveň s prihliadnutím na výšku poskytnutej akciovej ceny a balíčkovej zľavy a zľavy za predaj koncového zariadenia. Mal za to, že pokiaľ ide o balíkovú zľavu vo výške 5 eur mesačne, tak táto bola poskytovaná žalovanému po dobu 10 mesiacov (od uzavretia zmluvy až do 30.11.2015) a teda za toto obdobie žalobcovi v dôsledku porušenia doby viazanosti žalovaným vznikla spolu škoda vo výške 50 eur a okrem toho škoda vo výške 31,58 eura za nevrátenie koncového zariadenia, čo je spolu 81,58 eura a preto súd zmluvnú pokutu vo výške 101,77 eura považoval za primeranú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti ako aj na výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla a na to, o koľko táto zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Priznanú zmluvnú pokutu vo výške 101,77 eura podľa názoru súdu nemožno považovať za neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa a teda za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ s poukazom na výšku pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku nezaplatenia faktúr žalovaným ako aj s poukazom na hodnotu koncového zariadenia, ktoré žalovaný nevrátil poskytovateľovi služieb. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 101,77 eura a zároveň žalovanému na základe jeho žiadosti umožnil zaplatiť pohľadávku v sume 193,20 eura s príslušenstvom ako aj zmluvnú pokutu v sume 101,77 eura v splátkach po 100 eur mesačne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
8./ V časti o zaplatenie sumy 30,29 eura s úrokmi z omeškania ako aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 150 eur zobral žalobca žalobu späť pred prvým pojednávaním a preto súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP a § 146 ods. 1 CSP.
9./ Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobcovi z uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 171,96 eura priznal iba časť do výšky 101,77 eura a preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 70,19 eura ako nedôvodnú zamietol.
10./ Záverom súd uvádza, že žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu okrem námietky premlčania uviedol aj nesúrodý zhluk všeobecných a bližšie nešpecifikovaných námietok, s ktorými vzhľadom na ich všeobecný charakter bez bližšieho priradenia k danému právnemu vzťahu nie je možné sa zaoberať a s každou námietkou sa podrobne vysporiadavať a preto sa súd v odôvodnení rozsudku zaoberá iba takými námietkami, ktoré súvisia s prejednávanou vecou a sú dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Súd podrobne skúmal náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 OZ a nezistil v tejto žiadne neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 OZ, keďže zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny sú v zmluve vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne hneď na prvej strane zmluvy a spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy a ak by s nimi nesúhlasil a
chcel zmeniť ich obsah, nemusel zmluvu v takomto znení podpísať. Ide síce o zmluvu formulárovú, čo je pochopiteľné pri takom množstve spotrebiteľov, s ktorými Slovak Telekom a.s. zmluvy uzatvára, avšak podmienky zmluvy týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a ceny sa dojednávajú s každým spotrebiteľom osobitne podľa toho poskytovanie akých služieb si spotrebiteľ zvolí. Obchodné podmienky, ktoré tvoria súčasť zmluvy vychádzajú z príslušných ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a Občianskeho zákonníka a podrobne upravujú podmienky poskytovania jednotlivých služieb ako aj práva a povinnosti ich poskytovateľa a spotrebiteľa ako účastníkov tohto zmluvného vzťahu. Pri skúmaní týchto obchodných podmienok súd nezistil ich rozpor s citovanými zákonmi ani s právnymi predpismi poskytujúcimi ochranu spotrebiteľom a teda nemohol konštatovať neprijateľnosť niektorej zmluvnej podmienky. Námietky žalovaného ohľadom platnosti postúpenia pohľadávky súd nepovažoval za dôvodné s poukazom na ustanovenie § 526 OZ, pričom zákon súhlas dlžníka na postúpenie pohľadávky nevyžaduje a pokiaľ ide o námietku, že žalovanému nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, tak v tomto smere súd poukazuje na komentár k § 526 OZ, podľa ktorého oznámenie postupcu dlžníkovi má iba také účinky, že odo dňa jeho doručenia je dlžník povinný plniť záväzok postupníkovi. Aktívna vecná legitimácia pri súdnom vymáhaní postúpenej pohľadávky svedčí postupníkovi od účinnosti cesie resp. od postúpenia pohľadávky. To platí za predpokladu, že pohľadávka ako taká je splatná a spôsobilá na vymáhanie. Z dôvodov uvedených vyššie nie je namieste podmieňovať oprávnenie postupníka procesne uplatniť postúpené právo na plnenie riadnou notifikáciou, či už zo strany postupcu alebo postupníka. Teoretické úvahy o tom, či možno na plnenie zaviazať nenotifikovaného dlžníka sú z pragmatického hľadiska nadbytočné. Postupník je pre nenotifikovaného dlžníka treťou osobou mimo hlavného záväzkového vzťahu. Pokiaľ uplatní svoj nárok žalobou, je v záujme vlastného procesného úspechu povinný ho preukázať. Ak nebol dlžník notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu iba zmluvou o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia žalovanému dlžníkovi a to buď súdnym doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou (prípadne pri inom úkone) alebo vykonaním tohto listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§217 ods. 1 CSP) a pokiaľ postupník svoj nárok v konaní nepreukáže, jeho návrhu nemožno vyhovieť. V tomto prípade žalovaný namietal, že mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany postupcu a žalobca ani neprodukoval dôkaz o doručení tohto oznámenia, keď síce tvrdil, že postupca oznámenie žalovanému zaslal, ale obyčajnou poštou, avšak tento nedostatok je zhojený tým, že žalobca v konaní predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, ktorou mu boli postúpené pohľadávky proti žalovanému a táto zmluva bola žalovanému doručená spolu so žalobou a ostatnými prílohami pri doručovaní platobného rozkazu a zároveň bola ako listinný dôkaz oboznámená na pojednávaní dňa 15.01.2019. Keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, tak súd mal za to, že týmito úkonmi žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky a preto jeho námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu je irelevantná. Taktiež je irelevantné poukazovanie žalovaného na ustanovenie § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, podľa ktorého je pôvodný veriteľ povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky, nakoľko táto povinnosť sa týka veriteľov v súvislosti s postúpením pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru a nie z iných pohľadávok, ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi ako v tomto prípade, keďže žalobcova pohľadávka nevyplývala zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
11./ Rovnako sa súd pri svojom rozhodovaní vysporiadaval aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, i keď táto bola uplatnená iba všeobecne bez konkretizácie, na ktorú pohľadávku z jednotlivých faktúr sa vzťahuje, pričom súd zistil, že žaloba bola podaná na súde dňa 18.06.2018 a najstaršia pohľadávka z jednotlivých faktúr je pohľadávka na sumu 32 eur z faktúry č. 3775093284 splatnej dňa 18.06.2015. Keďže všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ), tak v prípade tejto pohľadávky k jej premlčaniu nedošlo, nakoľko bola uplatnená na súde v rámci trojročnej premlčacej doby žalobou podanou dňa 18.06.2018 a preto námietka premlčania voči tejto časti pohľadávky a následne aj voči ďalším pohľadávkam z faktúr vystavených neskôr nie je opodstatnená. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu pri vznesení námietky premlčania poukazoval na dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, avšak jeho názor nemá oporu v zákone, pretože subjektívna dvojročná premlčacia doba sa aplikuje iba pri uplatnení nárokov na náhradu škody a na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 106 a § 107 OZ a na ostatné právne vzťahy, ktoré nie sú v Občianskom zákonníku upravené inak, sa aplikuje všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 OZ.
12./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a to približne v polovici (úspech žalobcu je možné vyčísliť na 54% a úspech žalovaného na 46%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).