Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-12P/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v právnej veci navrhovateľky M. G., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, t.č. bytom E. č. XXX, XXX XX Č., proti manželovi (otcovi detí) Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XXX, XXX XX L., právne zast. JUDr. Ladislav Ščury, advokát, Mierova ul. 1725, 022 01 Čadca, za účasti maloletých detí N. G., nar. XX.X.XXXX a S. G., nar. XX.X.XXXX, obe maloleté deti bytom u matky, v konaní obe maloleté deti zastúpené súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo M. G., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a Z. G., nar. XX.X.XXXX, ktoré uzavreli XX.X.XXXX a je zapísané na Matričnom úrade mesta Čadca vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.

II. Maloleté deti S. G., nar. XX.X.XXXX a N. G., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na čas po rozvode manželstva na výživu maloletých detí a to na maloletého S. G., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 90,- Eur a na maloletú N. G., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 70,- Eur vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

IV. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi tak, že tento j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým S. G., nar. XX.X.XXXX každú párnu sobotu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. a každú nepárnu nedeľu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. a s maloletou N. G. každú nepárnu nedeľu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod.

Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté deti rovnako tak v mieste bydliska matky odovzdá.

Matka j e p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 26.3.2018 navrhovateľka požiadala súd o rozvod spoločného manželstva s manželom uzavretého dňa XX.X.XXXX v Č., zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Č., vrátane návrhu na úpravu pomerov účastníkov ako rodičov na čas po rozvode k ich obom maloletým deťom N. G. a S. G., ktoré deti boli v

čase podania návrhu u matky. V podanom návrhu poukázala na to, že manželstvo uzatvorili po trojročnej známosti, problémy väčšie nemali, pred 9 rokmi vznikli problémy v spolužití, kedy ju manžel prvý krát napadol. Manžel začal nadmieru požívať alkoholické nápoje, málokedy bol dlhodobo zamestnaný, pracoval iba na dohodu či brigádne, keď prišiel pod vplyvom alkoholu bol agresívny, čoho svedkom boli i deti. 7.2.2018 ju napadol, neskôr bola podať trestné oznámenie. Spoločne s rodičmi manžela vysťahovali, pričom tento aktuálne žije v dome svojej matky. Počas spoločného hospodárenia jej dával málo finančných prostriedkov. Po odchode od mesiaca február 2018 jej neprispel ničím na výživu detí. Pre prípad rozvodu manželstva navrhla obe maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu ako ich otca zaviazať povinnosťou prispievať na ich výživu sumou po 130,- eur mesačne na každé dieťa. V doplnení návrhu uviedla, že deťom hradí kartu MHD po 10,- € mesačne, jedna cesta stojí jedno dieťa 0,36 €, tiež uhrádza elektrinu a rozhlas v sume 40,- €, plyn v sume 11,- €, zaplatila poplatky TKO, daň z nehnuteľnosti, cestuje do práce autom, ktoré jej daroval otec, hradí palivo v sume 40,- €, Telefóny deťom dobíja v sume po 7,- € mesačne, internet hradí v sume 10,- € mesačne. Deťom hradí všetky školské potreby sama, rovnako aj výlety detí. Strava pre nich predstavuje 450,- €, hygienické potreby 10,- €, obuv a oblečenie kupuje podľa potreby a finančných možností. V priemere sú náklady na obuv 20,- €. Dcéra N. je alergička, lieky kupuje podľa potreby. Priemerne v sume 10,- € sú náklady. Navrhovateľka špecifikované výdavky preukázala listinnými dokladmi (č.l.32-39 spisu).

2. Súd doručil otcovi návrh spoločne s procesným poučením a výzvou na vyjadrenie k návrhu na 30.6.2018. Otec prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení doručenom súdu 10.9.2018 uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, avšak nie z dôvodov uvádzaných manželkou. Príčinou rozvratu manželstva bolo to, že sa odcudzili ako aj skutočnosť, že potom, čo ho vyhodili svokrovci z domu, opustil dom svokrovcov bez akýchkoľvek scén a to napriek tomu, že do tohto domu investoval nemalé finančné prostriedky. Ich manželstvo neplní žiadnu z funkcií, súhlasil s rozvodom. Rovnako tak súhlasil so zverením detí do starostlivosti matke, avšak nesúhlasil s výškou výživného, nakoľko je nezamestnaný, nedostáva žiadne sociálne dávky, po odchode z domácnosti zostal úplne bez prostriedkov, nemá prístup k účtu k spoločným prostriedkom, žije len z výpomoci svojej matky, bol ochotný hradiť výživné v sume po 30,- € na každé dieťa. Poukázal na to, že za predchádzajúce obdobie 1,5 roka bol práceneschopný, pretože sa lieči na ochorenie chrbtice a žalúdka. Zároveň žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi každý párny víkend od piatku od 17:00 hod. do nedele 17:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 26.12 do 17.00 hod., počas Silvestra každý nepárny rok od 30.12. od 17:00 hod. do 1.1. do 17:00 hod., počas veľkonočných sviatkov od pondelka od 8:00 hod. do pondelka do 17:00 hod., počas jarných prázdnin v každom roku od nedele od 17:00 hod. do štvrtku do 17:00 hod., počas letných prázdnin od 16.7. od 17:00 hod. do 31.7. do 17:00 hod. a od 16.8. od 17:00 hod. do 31.8. do 17:00 hod.. V rámci doplnenia dôkazov v podaní doručenom súdu 9.10.2018 uviedol, že jeho matka hradí výdavky 20,32 € na elektrinu mesačne, každoročne hradí výdavky na palivo cca 500,- € uhlie, 40,- € kal, 330,- e za drevnú hmotu. Súčasne zaslal prehľad zo svojej zdravotnej dokumentácie preukazujúci jeho nepriaznivý stav, kde bol evidované záznam od 8.3.2017, 21.3.2017, 31.3.2017, máj 2017 7.6.2017, 26.7.2017,31.7.2017, 6.8.2017,8.8.2017, 22.8.2017, 10.8.2017, 11.8.2017, 30.8.2017, 6.11.2017,14.11.2017, 22.11.2017, 11.12.2017, 21.12.2017, 10.1.2018,, 6.2.2018, 20.2.2018, 16.2.2018, 18.4.2018, 22.5.2018 (kde je žiadosť o rehab.), pričom predmetné záznamy sú vrátane žiadaniek o vyšetrenie, röntgen, mag. rezonancia, a i. a neskoršie lekárske správy, resp. komplexná správa v zmysle žiadosti súdu predložené otcom maloletých detí nebola.

3. Podľa správy Sociálnej poisťovne otec detí nebol vedený ako poberateľ nemocenských dávok, podpory v nezamestnanosti, nepoberal ani dôchodok. Otec bol evidovaný ako nezamestnaný od 1.6.2018 a jeho evidencia ku dňu 30.7.2018 trvala. Nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi.

4. Matka bola zamestnaná v spoločnosti F. J.Š. s.r.o., a jej priemerný čistý mesačný príjem podľa zaslanej správy od zamestnávateľa predstavoval za polrok roku 2018 sumu 601,83 €

5. Podľa šetrenia kolízneho opatrovníka matky bývala s deťmi v rodinnom dome, otec sa s deťmi nestretával, syn kontaktoval otca na narodeniny, otec kontaktoval deti telefonicky, nikam ich však nevzal. Matka sa vyjadrila, že otec nadmieru požíva alkohol. Deti sa otca boja, boli svedkami toho, ako ju napadol. Otec na deti neprispieva, na narodeniny dal synovi 50,- € a dcére 20,- €. Maloletý S. nastúpil do 9. ročníka ZŠ, učí sa priemerne, výchovné problémy nemá. N. nastúpila 5. ročník ZŠ, učí sa priemerne, výchovné problémy nemá, má prieduškovú astmu, matka musí zakupovať lieky, inhalátory, vitamíny.

Otec býva v rodičovskom dome s matkou a bratom. Na domácnosť neprispieva, nemá žiadny príjem. Uviedol, že je nezamestnaný, nemá z čoho hradiť výživné, s manželkou mali spoločný účet na ktorom zostali peniaze. Jeho výdavky sú v súvislosti so zdravotným stavom 30,- lieky a návšteva u lekára. Alkohol požíva príležitostne. Kolízny opatrovník doporučil deti zveriť matke a otca zaviazať platením výživného podľa jeho možností a schopností. Úpravu styku ponechať na dohodu rodičov. Po doplnení šetrenia v správe (č.l. 214 spisu) uviedol, že aj v domácnosti otca sú vytvorené podmienky pre styk otca s maloletými deťmi, obaja rodičia majú právo podieľať sa na výchove detí a súčasne by mal byť zabezpečený styk a kontakt deťom s oboma rodičmi.

6. Na pojednávaní vo veci samej dňa navrhovateľka i odporca (manžel navrhovateľky) zhodne trvali na rozvode spoločného manželstva.

7. Navrhovateľka nemienila s manželom obnoviť manželské spolužitie, s návrhom čo do úpravy styku otca s deťmi nesúhlasila, uviedla, že deti sa otca boja, nechcú sa stretávať sním. Jej napadnutie bolo riešené v priestupkovom konaní. S maloletými deťmi býva sama, v rodinnom dome. Poukázala na to, že syn dospieva, má zvýšené výdavky na stravu, pričom deti sa v družine nestravujú ale doma. S týmto má zvýšené výdavky, poukázala na výdavky, ktoré špecifikovala už v podanom návrhu. Chcela, aby sa maloleté deti samé vyjadrili čo do styku s otcom.

8. Manžel navrhovateľky s rozvodom vo výpovedi súhlasil, nesúhlasil s výškou výživného ako i s tým, že by sa ho deti báli. Uviedol, že to bol on, kto bol napadnutý a nie jeho manželka. Poukázal na to, že bol práceneschopný, jeho manželka si v tom čase našla zamestnanie, chodila s kamarátkami von, pričom uviedla, že keď si našla zamestnanie, nájde si aj chlapa. Vo februári na ňu spadla polička. Uviedol, že býva u svojej matky, alkohol požíva príležitostne na narodeniny, meniny, oslavu. Chodil do práce a autom vozil aj deti a aj navrhovateľku. Občas si privyrobí, napríklad mal fušku u kamaráta, kde za 4 dní zarobil maximálne 200,- €, ako sumu, ktorú môže zarobiť, lebo sa na to informoval u pracovníčky. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, nemá mieru poklesu viac ako 40% a teda si nemohol požiadať o invalidný dôchodok. Podporuje ho jeho matka, ktorá má 74 rokov a jej príjem je asi 350,- €. Tiež uviedol, že si vzal pôžičku. Od sestry v sume 100,- €. Poukázal na to, že manželka 10 rokov nikde nepracovala a on ju živil z brigád a fušiek, taktiež jej zostali peniaze na ich spoločnom účte, kde on prístup nemá. Pokiaľ sa s deťmi nestýkal, bolo to preto, že mu svokor povedal, že tam nemá čo robiť a vôbec nie je pravdou, že by napadol svoju manželku.

9. Právny zástupca otca navrhol manželstvo účastníkov rozviesť, deti zveriť do starostlivosti matke, otca zaviazať platením výživného a upraviť styk tak, aby otec bol so synom každý týždeň jeden deň a s dcérou každé dva týždne jeden deň a zároveň aby súd upravil prázdniny.

10. Súd v konaní vypočul i obe maloleté deti účastníkov konania, ktoré majú práva s prihliadnutím k ich veku a rozumovej vyspelosti sa vyjadriť a uviesť tak svoj názor v nadväznosti na ust. §. Súd vypočul maloleté deti bez prítomnosti účastníkov a právnych zástupcov, nakoľko súd zisťoval primárne ich názor bez toho, aby boli deti vystavené otázkam toho ktorého rodiča.

11. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol určiť výživné po 100,- € mesačne na každé dieťa, pri úprave styku tak, aby boli zabezpečené rovnaké práva, aby mali deti možnosť stretávať sa s otcom v rovnakom čase či už v sobotu, či nedeľu.

12. V rámci výpovedí detí tak maloletého S. G. ako i N. G. mal súd preukázané, že zhodne obe deti nechceli mať upravený styk s otcom pravidelne. Dcéra nechcela sa stretávať s otcom vôbec, nakoľko otec ublížil mame. Syn S. uviedol, že by sa mohol s otcom stretávať, avšak iba jeden krát do týždňa kedy by on chcel. Potvrdil konflikt otca s matkou ako i to, že otca rodičia mamy vyhodili z domu. Uviedol, že by chcel byť iba u mamy. U otca nechcel tráviť čas, nakoľko tam nemal kamarátov, otec nemal internet, bola by u neho nuda. Dcéra účastníkov N. uviedla, že sa s otcom nechce stretávať vôbec. Opísala situáciu napadnutia mamy otcom.

13. Podľa pracovnej zmluvy so spoločnosťou P. s.r.o. (č.l. 75 spisu) príjem otca bol v roku 2016 dohodnutý v sume 405,- € brutto, podľa dodatku k zmluve od 1.1.2017 v sume 435,- € mesačne. Pracovný pomer bol skončený uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. Podľa správy úradu práce pre pracovnú kvalifikáciu otca - stolár je ponúkaný plat v rozsahu 480 - 1300,- € mesačne.

14. Súd v konaní o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva aplikoval na právne posúdenie dokazovaním zisteného skutkového stavu veci ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 22, § 23 v spojení s čl. I Základných zásad, § 1 ods.2, § 18, § 19 ods.1 Zákona o rodine. Návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov so súhlasným stanoviskom manžela rozviedol, konštatujúc zhodne s obomi účastníkmi splnenie zákonných podmienok podľa cit. ustanovení Zákona o rodine, po zistení, že ich manželstvo dlhší čas neplní zákonom sledovaný účel a vzhľadom na deštruktívne konfliktné spôsoby riešenia manželských nedorozumení účastníkmi najmä zo strany manžela, ktorý po napadnutí manželky - navrhovateľky na podnet jej rodičov opustil spoločnú domácnosť a podľa názoru súdu nemožno očakávať prípadné obnovenie ich riadneho manželského spolužitia ani v budúcnosti. Rozvod manželstva za daných okolností a postojov oboch rodičov, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí, práve naopak, mal by prostredníctvom právneho zrušenia manželského zväzku a úpravy pomerov manželov ako rodičov k maloletým deťom priniesť upokojenie, potrebné predovšetkým pre ďalší zdravý vývoj maloletých detí. Pokiaľ otec tvrdil, že matku nenapadol, z výpovedí detí bol preukázaný opak a súd nemal dôvod ich vyjadreniam neveriť. Príčinou rozvratu manželstva súd ustálil vo vzájomnom odcudzení sa manželov v úroku zo strany manžela na manželku.

15. S konaním o rozvod manželstva zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu a v ktorom súd návrhmi účastníkov nie je viazaný, postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. ), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. Zákona o rodine ako prvoradý najlepší záujem maloletých detí, ktoré sú pri výkone svojich rodičovských práv a povinností povinní chrániť rovnako a v prvom rade obaja rodičia (§ 23 ods.2, § 28 ods.2 Zákona o rodine) a - súd osobitne zdôrazňuje - pritom v súlade s týmto záujmom maloletých detí nezneužívať vlastné rodičovské práva na úkor druhého z rodiča, ale vždy ich dôsledne rešpektovať.

16. Zhodne s navrhovateľkou ako matkou maloletých detí ako i po prešetrení súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka súd konštatuje, že v domácnostiach rodičov žijúcich oddelene aktuálne v čase jestvujúceho rozvratu manželstva účastníkov je to matka maloletých detí, ktorá preukázane disponuje konkrétnym stabilným, najmä ekonomickým, zázemím pre starostlivosť a výchovu oboch maloletých detí v ich doterajšom domove. Táto je zamestnaná, má pravidelný opakujúci sa mesačný príjem zo zamestnania, z ktorého hradí všetky výdavky detí. Naopak manžel a otec detí takéto zázemie preukázateľne nemá, hoc po tom, čo bol „vyhodený“ z domu rodičov manželky ho prichýlila opätovne matka, ktorá napriek veku otca detí, hoc by to malo byť opačne má uhrádzať jeho výdavky. V nadväznosti na to, že nebol spor čo do zverenia detí za súhlasného stanoviska oboch rodičov súd rešpektujúc v tomto smere zhodné stanoviská oboch rodičov i odporučenie kolízneho opatrovníka maloletých detí, považuje zverenie oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matke. Opakovane pritom však zdôrazňuje nezastupiteľnú úlohu matky pre zdravý vývin maloletých detí - dievčaťa vo veku 10 rokov a dospievajúceho chlapca takmer vo veku 15 rokov

17. Spornými v tomto konaní zostala otázka výšky výživného ako i otázka styku otca s deťmi. Vo vzťahu k výške výživného, ktorú navrhovala matka v sume 130,- € mesačne na každé z detí a návrh otca bol v sume 30,- € mesačne súd prihliadol na výdavky detí, ich vek, ako i možnosti a schopnosti otca maloletých detí so zreteľom na najlepší záujem detí. Pri posudzovaní otcom navrhnutého výživného, ktorá výška sa súdu javila v nepatrnej odchýlke zodpovedajúca iba minimálnej zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča maloletých detí - vo výške zodpovedajúcej sume po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa, tzn. v minimálnej zákonom stanovenej výške výživného podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine v spojení s ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (aktuálne takto určenému výživnému zodpovedá suma po 28,08 eur mesačne na každé dieťa) - súd konštatuje, že takto otcom navrhované výživné je nepostačujúce. Súd mal preukázané, že matka má priemerný príjem cca 600,- € mesačne. Otec príjem nemal žiadny, nepoberal žiadne dávky, žiadne príspevky, žil u svojej matky (odčerpávajúc tak jej finančné prostriedky, ktoré poberala v minimálnej sume) dôvodiac nepriaznivým zdravotným stavom. Matka na rozdiel od otca

hradila deťom všetky výdavky, pričom otec od odchodu zo spoločnej domácnosti prispel deťom reálne iba pri príležitosti sviatku, inak nie a to ani v rozsahu ním navrhovanej zákonnej povinnosti. Doklady ktoré preukazovali jeho nepriaznivý zdravotný stav sa však viazali maximálne do mesiaca august 2018, ďalšie doklady súdu preukazujúce nepriaznivý stav predložené neboli. V tomto prípade je zrejmé a z dokladov matky ktoré boli súdu predložené, aké výdavky matka na deti má. Úlohou matky nie je preukazovať jednotlivé položky výdavkov, nakoľko je zrejmé že so starostlivosťou dospievajúceho chlapca vo veku takmer 15 rokov a dievčaťa na druhom stupni základnej školy sú výdavky zvýšené minimálne čo do rozsahu stravy, oblečenia, obuvi, hygieny. Otec v konaní deklaroval, že môže zarobiť 200,- € mesačne. Tieto finančné prostriedky reálne otec zarobí, tvrdila to matka už v podanom návrhu že otec nepracoval stabilne dlhodobo, ale z fušiek a brigád mal finančné prostriedky. Toto tvrdil i otec v rámci výpovede, kde u kamaráta za 4 dni zarobil 200,- €. Finančné prostriedky podľa názoru súdu otec musí mať, čo potvrdzuje i to, že deťom dal jednorazovo po 50,- a 40,- € hoc nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi a sociálnej pomoci a pri príjme matky a brata nie je dôvod sa čo i len domnievať, že by tieto peniaze mu uhradili. Súd v tomto prípade vychádzal i z možnosti potencionality teda príjmu, ktorý by otec mohol dosiahnuť, pokiaľ by sa zamestnal, pričom jeho príjem by mohol byť od 480,- € do 1300,- € v odbore v ktorom je vyučený. Za takto ustáleného stavu, keďže miera poklesu jeho zárobkovej činnosti je pod 40% a nedosahuje mieru priznania invalidity je v možnostiach a schopnostiach otca svojou brigádnickou činnosťou si privyrobiť a hradiť tak na svojej detí výživné, ktoré súd určil v tomto konania a to na syna S. vo výške 90,- € mesačne a na dcéru N. sumou 70,- € mesačne, pričom takto určené výživné zodpovedá aktuálnym rozdielnym príjmom oboch povinných rodičov maloletých detí a predovšetkým ich majetkovým pomerom. Vyššie výživné súd určiť nemohol pričom poukazuje súd na to, že otec zrejme do domácnosti pokiaľ s manželkou žil ani vyššou sumou neprispel. Pokiaľ otec uvádzal, že zostali peniaze na účte manželky, táto skutočnosť nie je dôvodov pre určenie inej výšky výživného a tieto finančné prostriedky a ich čerpanie či použitie môže byť predmetom vyporiadania BSM.

18. Vzhľadom na doterajšie konfliktné riešenie problémov manželov, pričom napadnutie matky otcom potvrdili zhodne obe deti, ktoré sa v dôsledku toho otcovi odcudzili a následné stanovenie právneho rámca realizácie práva otca na styk s deťmi a naopak, ako jedného zo základných rodičovských práv a práv detí, je na mieste. Ide pritom o určenie minimálneho a prostredníctvom autority súdneho rozhodnutia vynútiteľného rozsahu realizácie tohto rodičovského práva. Súd v nadväznosti na stanovisko maloletých detí rešpektujúc ich názor (§ 38 avšak reálne prihliadnuc k ich veku ako i snahe otca o zachovanie styku s oboma maloletými deťmi upravil styk s deťmi odlišne a to u syna S. v rozsahu jedného dňa v týždni (2x sobota 2 x nedeľa) a u dcéry N. dva krát nedeľa súbežne s bratom. V tomto rozsahu s prihliadnutím k tomu, že deti nechceli byť s otcom viac súd má zato, že otec má možnosť po opätovnom nadviazaní vzťahu s deťmi (nielen v rámci telefonického kontaktu) styk realizovať aj v širšom rozsahu. Počas prebiehajúceho konania styk s deťmi bol reálne iba minimálny. Súd s prihliadnutím k právu otca i s prihliadnutím na poznačenie detí konfliktom medzi rodičmi má zato, že v takto určenom rozsahu zostáva styk otca s deťmi zachovaný, pričom súd nevylučuje, aby po určitom čase mal deti i v širšom rozsahu styku vrátane úpravy práv cez prázdniny tak, ako na tom trval právny zástupca otca. Prázdniny a sviatky a styk otca v tomto období súd neupravoval, nakoľko od podania návrhu na rozvod manželstva bol styk otca s deťmi reálne iba minimálne sporadický a skôr náhodný. Bude však predovšetkým na otcovi, aby nestrácajúc zo zreteľa záujem svojich detí sa čo najskôr nevyhnutne osamostatnil a zvýšeným vlastným úsilím vytvoril a stabilizoval svoje zázemie.

19. Súd poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, v spojení s ust. § 78 Zákona o rodine umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode v prípade budúcej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých v časti schválenej rodičovskej dohody vychádzal pri rozhodovaní týmto rozsudkom.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie súdu starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov konania, neustanovuje inak. Nejedná sa o prípad upravený v ust. § 53 (určenie rodičovstva a notárske úschovy) a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.